Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/441/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605209192
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7605209192.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JurajaTymkaačlenovsenátuJUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s
r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnému I. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. X, F. O. X., pre vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 2Er/199/2015-13 zo dňa 17.03.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2) V odôvodnení uviedol, že dňa 06.06.2005 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe zmenkového
platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Zm/67/04-7 zo dňa 02.03.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.03.2005. Súdny exekútor doručil dňa 25.01.2016 súdu prvej
inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom

oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu,
že jeho právny predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na
právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v
SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky
vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od

neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného
konania. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného
poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil
ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f
ods. 4 a 6 Exekučného poriadku uviedol, že platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

3) V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré
odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcieuviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy
uzavretej medzi povinným a spoločnosťou Transinvest, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah,

čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná
ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna
úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti
Transinvest, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť
Transinvest, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny
stav platný do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal taktiež
povinnosť zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného
vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na
vykonanieexekúcieakodostačujúcearozhodnúťopokračovanívexekúciiatovzhľadomnaskutočnosť,

že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku,
pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň
exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity
prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre

neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava
od neho do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd
mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť
splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti
Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal

podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného
niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa
ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na
základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu
prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania

a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom
pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu
na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

4) Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

5) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6) Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7) Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8) Podľa § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9) Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je
zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach č. k. 2Zm/67/04-7 zo dňa 02.03.2005.
Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 16.08.2005. S poukazom na ustanovenie § 243fExekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

10) Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vychádzal z prezumpcie dôvodu na
zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

11) Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje
právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy,
ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12) Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

13) Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku

1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

14) V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského
súdu v Košiciach č. k. 2Zm/67/04-7 zo dňa 02.03.2005, vydaného na základe originálu predloženej
zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle
ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

15) Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Zm/67/04-7 zo

dňa 02.03.2005.

16) K uvedenému odvolací súd konštatuje, že splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá
bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade
označených skutočností a dôkazov však exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Túto povinnosť si súd
prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil zmenkový spis Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Zm/67/04-7.

17) K námietke, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že vo vykonávacom
štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín, preto
oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie
súd nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného (napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/345/2012). Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za
nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario) za účelom vykonania
dôkazu - oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach č. k. 2Zm/67/04-7.18)Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdzapreukázané,ževovecisamejrozhodol súdlen
na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na
základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce

vlastnývzťahspovinným(zmluva),aniinédôkazy,preukazujúcetvrdenieoprávneného,ževexekučnom
konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo
spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia
zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j.
v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

19) Nakoľko sa opak zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal
a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala
súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

20) Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od
účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní
odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.

vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka
oprávneného neobstojí.

21)Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).