Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010255
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514010255.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obžalovaného G. C., U.. XX.XX.XXXX H. F., trestne stíhaného na slobode pre prečin krivej výpovede a
krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania
skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom dňa 27. júna
2016 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. C. K. L. Z. R. Y., U.. XX.XX.XXXX H. F.,
trvale bytom U. G. U. H., T. Č.. XXXX/X, na slobode, zamestnaný,

sapodľa§285písm.b)Trestnéhoporiadku oslobodzuje spodobžalobyOkresnejprokuratúryNové
Mesto nad Váhom zo dňa 12.06.2014, Pv 340/14/3304-7, pre skutok právne posúdený ako pokračovací
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že

1/ dňa 11.11.2011 v čase od 08.15 h do 09.00 h ako svedok v trestnom konaní vedenom na Obvodnom
oddelení PZ v Novom Meste nad Váhom, pod ČVS: ORP-796/NM-NM-2011, v zápisnici o výsluchu
svedka v jednej z kancelárií Obvodného oddelenia PZ v Novom Meste nad Váhom, Ul. Bzinská č. 1, po

riadnomzákonnompoučenívzmysle§346Trestnéhoporiadku,uviedolnepravdivúskutočnosťohľadom
vyšetrovaného skutku, že: „...Po tom čo povedal Ľ. H., V., že je debilko, mal snahu do A. V. zaútočiť,
pričom k žiadnej bitke medzi nimi neprišlo.“, a taktiež: „...Nie som si vedomý, že by na uvedenom mieste
došlo k nejakej bitke...“, hoci rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.12.2012,
č. k. 2T/102/2012-229, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.04.2013, č. k.
2To/28/2013-241, bol A. V. právoplatne odsúdený za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 11.06.2011 v čase približne okolo 05.00 hodine, pred

zábavným podnikom Krokodíl na Hviezdoslavovej ul. v Novom Meste nad Váhom, na mieste verejnosti
prístupnom,poslovnejvýmenenázorovfyzickynapadolĽZ.H.,U..XX.XX.XXXX,F.R.T.Č..XXXX,R.D.
C., a to tak, že ho opakovane najmenej dvakrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, následkom
čohoutrpelzlomeninuspodinyľavejočnice,zlomeninučeľusteazygomatickéhooblúkuvľavosposunom
a zmliaždenie tváre vľavo s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života
v trvaní od 11.06.2011 do 26.08.2011,

2/ dňa 14.11.2012 v čase od 08.30 h do 11.00 h ako svedok v konaní pred súdom vedenom na
Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom, pod č. k. 2T/102/2012, počas hlavného pojednávania v
pojednávacej miestností č. 100/B, Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, Ul. Hviezdoslavova č.
37, po riadnom zákonnom poučení v zmysle § 346 Trestného poriadku, uviedol nepravdivú skutočnosť
ohľadom vyšetrovaného skutku, že: „...Nevidel nikoho, že by sa bil...“, hoci rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.12.2012, č. k. 2T/102/2012-229, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 18.04.2013, č. k. 2To/28/2013-241, bol A. V. právoplatne odsúdený za zločin

ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 11.06.2011 včase približne okolo 05.00 hodine, pred zábavným podnikom Krokodíl na Hviezdoslavovej ul. v Novom
Meste nad Váhom, na mieste verejnosti prístupnom, po slovnej výmene názorov fyzicky napadol
Ľ. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. Č.. XXXX, R. D. C., a to tak, že ho opakovane najmenej dvakrát

udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, následkom čoho utrpel zlomeninu spodiny ľavej očnice,
zlomeninu čeľuste a zygomatického oblúku vľavo s posunom a zmliaždenie tváre vľavo s dobou liečenia,
práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života v trvaní od 11.06.2011 do 26.08.2011,

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.06.2014 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom pod Pv 340/14/3304 - 7 obžalobu
zo dňa 12.06.2014 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného pre prečin krivej výpovede

a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe
v obžalobe uvedenom.
Súd na základe výsledkov vyšetrovania a obsahu vyšetrovacieho spisu vydal dňa 03.07.2014 v
predmetnej veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu
peňažný trest vo výmere 500,- Eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 50 dní. Proti trestnému

rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný ani prokurátor nechcú uzatvoriť
dohodu o vine a treste.
Obžalovaný po prečítaní obžaloby, poučení o právach obžalovaného a podľa § 257 Trestného poriadku
uviedol, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného G. C., E. D. C., M. G. K.
R.. G. N. a čítaním listinných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na predmetnú vec a osobu obžalovaného.
Svedkovia M. G. K. R.. G. N. využili svoje právo a odmietli vypovedať.
Obžalovaný G. C. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať a k veci vypovedal. Z jeho výpovede
nahlavnompojednávanívyplynulo,ževypovedaloudalostizodňa11.06.2011predzábavnýmpodnikom

Krokodíl v Novom Meste nad Váhom a v tom čase bol pod vplyvom alkoholu. Žiadnu bitku nevidel, jedine
čo si pamätá, že ich nevidel biť sa. S H. pili od večera do rána a moc si toho nepamätal, len matne.
Väčšinu čo hovoril, čo ho vypočúvali na polícii, sa dozvedel od svojho brata D.F.A. C..
Svedok D. C. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať. Z jeho výpovede vyplynulo, že je
nevlastným bratom obžalovaného. Obžalovaný bol opitý a keby aj došlo k nejakej bitke, silno pochybuje,

že by si to pamätal. K bitke ani nedošlo, došlo k slovnému konfliktu, nadávali si medzi sebou obžalovaný
a V., do toho skočil H. a v tom ich odtŕhali od seba a obžalovaného, otočil ho a tlačil smerom domov. Bol
chrbtom k miestu činu. Podľa svedka nemohol obžalovaný vidieť bitku H. a V.. Brata tackalo, nevedel
plynulo rozprávať. Nasledujúce dni sa s obžalovaným rozprával.
Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/102/2012-229 zo dňa 19.12.2012,

právoplatného dňa 18.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 2To/28/2013-241
zo dňa 18.04.2013, vyplýva, že A. V. bol uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že dňa 11.06.2011 v čase približne okolo 05.00 hod. pred zábavným podnikom
Krokodíl na Hviezdoslavovej ul. v Novom Meste nad Váhom, na mieste verejnosti prístupnom, po

slovnej výmene názorov fyzicky napadol Ľ. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. Č.. XXXX, R. D. C., a to
tak, že ho opakovane najmenej dvakrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, následkom čoho
utrpel zlomeninu spodiny ľavej očnice, zlomeninu čeľuste a zygomatického oblúku vľavo s posunom a
zmliaždenie tváre vľavo s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života
v trvaní od 11.06.2011 do 26.08.2011.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní, najmä zápisnice o výsluchu svedka G. C. zo spisu ČVS: ORP-796/
NM-NM-2011, ČVS: ORP-64/OVK-NM-2012, zápisnice z hlavného pojednávania Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/102/2012, zvukový záznam z podstatnej časti výpovede G. C. na
hlavnom pojednávaní vo veci 2T/102/2012, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.

2T/102/2012-229 zo dňa 19.12.2012, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/28/2013-241 zo
dňa 18.04.2013.
Zo Zápisnice o výsluchu svedka G. C. - ČVS: ORP-796/NM-NM-2011 zo dňa 11.11.2011 po tom, čo
bol poučený o tom, že bude vypočúvaný v trestnej veci ublíženia na zdraví a výtržníctvo a po poučení
o právach a povinnostiach svedka podľa § 127, § 129, § 138, § 130 ods. 2, § 131 ods. 1, § 136 ods.

1, 2 Trestného poriadku vyplynulo, že „„...Po tom čo povedal Ľ. H., V., že je debilko, mal snahu doA. V. zaútočiť, pričom k žiadnej bitke medzi nimi neprišlo.“, a taktiež: „...Nie som si vedomý, že by na
uvedenom mieste došlo k nejakej bitke...“.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania a zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo dňa

14.12.2012 v trestnej veci A. V. vedenej Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
2T/102/2012 vyplynulo, že G. C. vypovedal v predmetnej veci ako svedok, pričom ako svedok po
zákonnom poučení právach a povinnostiach svedka vypovedal, že „...Nevidel nikoho, že by sa bil...“

Z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že pred spáchaním skutku nebol súdne trestaný. Má jeden

záznam, podľa ktorého Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podmienečne zastavil trestné stíhanie pre
§ 156 ods. 1 Trestného zákona so skúšobnou dobou 2 roky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.01.2018.
Podľa registra priestupkov má obžalovaný dva záznamy o spáchaní priestupku z roku 2012 na úseku
bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.
Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní

alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom
medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že je potrebné obžalovaného spod

obžaloby oslobodiť z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a to z nižšie uvedených dôvodov.
Je nesporné, že obžalovaný G. C. v trestnom konaní vedenom voči odsúdenému A. V. pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 2T/102/2012 vypovedal ako svedok v
prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom ako osoba, ktorá bola priamo na mieste činu a vypovedal

ku skutočnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie. Uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá
má podstatný význam pre rozhodnutie, môže páchateľ vykonať aktívnou formou - úmyselné uvedenie
nepravdy, alebo pasívnym spôsobom - úmyselným zamlčaním okolnosti podstatného významu. Pri tom
sa musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Preto orgány činné v trestnom
konaní a súdy musia vždy dôsledne zvažovať, akú váhu v procese hodnotenia dôkazov priznajú

konkrétnej svedeckej výpovedi, z ktorej následne chcú vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný G. C. bol v
konaní vedenom proti A. V. priamy svedok. Bol bezprostredne prítomný na mieste činu a udalosti zo
dňa 11.06.2011. Tým je naplnená jedna z podmienok hypotézy právnej normy ustanovenia § 346 ods. 1
Trestného zákona, nakoľko skutočnosti získané výpoveďou očitého svedka bezprostredne prítomného

pri udalosti sú vždy okolnosťou majúcou podstatný význam pre rozhodnutie súdu.
Právoplatné rozhodnutie súdu o vine A. V. podľa názoru súdu však nemôže byť bez ďalšieho
postačujúcim dôkazom na vyslovenie tvrdenia, že všetci svedkovia, ktorých svedecké výpovede boli
získané zákonným spôsobom v trestnom konaní vedenom proti A. V., z hľadiska svojho obsahu a
po vyhodnotení dokazovania, odporovali konečným skutkovým zisteniam podporujúcim právny záver

súdu o vine A. V.Á., sa dopustili trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1
Trestného zákona. Súd v trestnom konaní hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a
aj v ich súhrne (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku). Ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov a práve
táto zákonom ustanovená, výrazná miera subjektívneho posudzovania výpovednej hodnoty každého

vykonaného dôkazu zo strany súdu hodnotiaceho dôkazy, je faktorom, ktorý vyvoláva potrebu podporiť
inými dôkazmi tvrdenia obžalovaného, ktoré sú v rozpore so závermi rozsudku, opisujúceho udalosti zo
dňa 11.06.2011 inak, ako ich G. C. vnímal. Z výpovedí obžalovaného vyplynulo, že bol v čase skutku
pod vplyvom alkoholu, ktorý požíval priamo s Ľ. H. a skutočnosti, o ktorých vypovedal mal od svojho
brata D. C.. Svedok D. C. potvrdil, že obžalovaný v čase konfliktu medzi Ľ. H. K. A. V. bol pod vplyvom

alkoholu a ich konflikt nemohol vidieť, nakoľko z miesta konfliktu odviedol obžalovaného preč, pričom
obžalovaný bol otočený chrbtom k miestu konfliktu.
V rámci vykonaného dokazovania tak nebolo nepochybne preukázané, že obžalovaný musel skutkový
dej (objektívnu realitu) vnímať tak, ako je to uvedené v rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nadVáhom č. k. 2T/102/2012 - 209 zo dňa 19.12.20123, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu, čo je potvrdené
výpoveďou svedka D. C. a svedka Ľ. H., a že skutkový dej následne úmyselne nepravdivo interpretoval.
Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že A. V. bol citovaným rozsudkom uznaný za vinného zo

zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd je síce i v tomto konaní viazaný výrokom iného
súdu o vine inej osoby, avšak ostatné skutočnosti, dôležité pre meritórne rozhodnutie o podanej
obžalobe, musí posudzovať nezávisle v súlade so zásadnou voľného hodnotenia dôkazov. Preto nie
je vylúčená skutočnosť, že obžalovaný mohol skutkový dej subjektívne vnímať inak ako to vyhodnotil

súd v rozsudku č. k. 2T/102/2012 - 209 zo dňa 19.12.2012 (kde jeho svedeckú výpoveď vyhodnotil
ako za nevierohodnú), čo však ešte neznamená to, že klamal. Trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa
nemožno odvodzovať len od konštatácie súdu o nevierohodnosti jeho výpovede ako svedka v inom
konaní. Nevierohodnosť výpovede svedka vo všeobecnosti môže byť spôsobená klamstvom, ale inými
faktormi ako napr. obmedzenými pamäťovými schopnosťami, špecifickosťou subjektívneho vnímania,
fyzickými prekážkami brániacimi vnímať skutkový dej. Takou okolnosťou môže byť i fakt, ak je pod

vplyvomalkoholu.Aniskutočnosť,žeináosoba(vdanomprípadeM.G.,uktoréhoprokuratúrapredložila
rozhodnutie Pv 360/14/3304 - 17 zo dňa 22.07.2014, právoplatné dňa 05.08.2014, z ktorého vyplýva,
že sa priznal k trestnému činu krivej výpovede a krivej prísahy vo vzťahu udalostiam zo dňa 11.06.2016
pred barom Krokodíl v Novom Meste nad Váhom), ktorý pôvodne vypovedal obdobne ako obžalovaný,
sa neskôr priznal, že klamal, nemá automaticky za následok nepochybný záver, že aj obžalovaný uviedol

nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Inak povedané tú istú konkrétnu
objektívnu realitu viaceré osoby môžu subjektívne vnímať inak a teda v ich subjektívnom vnímaní môžu
existovať rozdiely.
Aby bol svedok trestnoprávne postihnuteľný za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
ods. 1 Trestného zákona, musí konštatácia o vypovedaní nepravdy o dôležitej okolnosti podstatnej pre

rozhodnutie vychádzať, buď z porovnania obsahu jeho svedeckej výpovede s tým, ako udalosti skutočne
vnímal, alebo z porovnania jeho vlastných svedeckých výpovedí produkovaných v rámci jednotlivých
štádií trestného konania. Bolo preukázané, že obžalovaný svoju svedeckú výpoveď v trestnom konaní
proti A. V. v podstatných rysoch nikdy nezmenil, keďže vo všetkých štádiách trestného konania ako
svedok vypovedal obsahovo konštantne a konzistentne. Na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi

savšakpodľanázorusúdunepodarilopreukázať,žebyobžalovanýakosvedokúmyselneopakovane,t.j.
konštantne vypovedal nepravdu o okolnosti, majúcej podstatný význam pre rozhodnutie súdu v trestnej
veci proti A. V., vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/102/2012, nakoľko
nebolo preukázané najmä to, že by tieto udalosti pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom
reprodukoval úmyselne nepravdivo, teda, že by o nich vypovedal inak, ako ich dňa 11.06.2011 naozaj

videl, počul, cítil, resp. ako ich v uvedený deň mal objektívne a preukázateľne možnosť vidieť, počuť,
cítiť. Nepodarilo sa preukázať, že svedecká výpoveď obžalovaného v trestnom konaní vedenom proti
A. V. úmyselne nekorešpondovala s tým, ako predmetné udalosti mal obžalovaný ako svedok v čase
reprodukcie uložené vo svojej pamäti ani to, že musel udalosti zo dňa 11.06.2011 vidieť presne tak, ako
ich priebeh ustálil súd rozsudkom vo veci A. V. a že keď ich tak nevidel, zakladá to bez potreby vykonania

ďalších dôkazov jeho trestnoprávnu zodpovednosť.
Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných
faktoch. Ustanovenie § 2 ods.4 Trestného poriadku, obsahuje základnú zásadu trestného konania, a
to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného,
dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená. Prezumpcia neviny vyjadruje

objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré súd musí
v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že obžalovanému musí byť vina preukázaná,
teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právom predkladať a navrhovať
dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in dubio pro reo“, teda že v prípade, ak po
skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti o skutkovej otázke

významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším princípom je
princíp, podľa ktorého nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. Súčasný skutkový
stavadokazovanienevediekspoľahlivémuzisteniuažiadnemuzáveruotom,ktorávýpoveďjepravdivá.
teda že v prípade, ak po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti
o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším

princípomjeprincíp,podľaktoréhonedokázanávinamárovnakývýznamakodokázanánevina.Súčasný
skutkový stav a dokazovanie nevedie k spoľahlivému zisteniu a žiadnemu záveru o tom, že obžalovaný
úmyselne uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Keďže súd
nemal k dispozícii priznanie obžalovaného, ani iný dôkaz pochádzajúci z nezávislých zdrojov (výpoveďnezávislého a nezainteresovaného bez vzťahu k A. V. K. Ľ. H., list, SMS správa, mail alebo rozhovor,
v ktorom by sa obžalovaný tretej osobe zdôveril, priznal alebo inak „pochválil“, že úmyselne vypovedal
v rozpore s objektívnou skutočnosťou alebo dejom ustáleným súdom v konaní 2T/102/2012), nemohol

súd, súc viazaný základnou trestnoprávnou zásadou „in dubio pro reo“, rozhodnúť inak ako v rozsudku,
že podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje, pretože skutok
tak, ako je opísaný v obžalobe, nie je trestným činom.
V lehote na podanie odvolania podal prokurátor proti tomuto rozsudku odvolanie, a to proti výroku o vine
v neprospech obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.