Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617208581
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7617208581.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o mal.
J. U. nar. XX.XX.XXXX dieťaťa rodičov Z. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. P. J. na X. X. D.Á. XX
a E. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. P. J. na I. Č.. X/XX zastúpeného JUDr. Ivetou Fabianovou
advokátkou Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom nám. č. 5 v konaní o návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 10.4.2017 č.k. 16P 97/2017-24 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá
právomoc konať vo veci návrhu otca zo dňa 04.04.2017 o nariadenie neodkladného opatrenia a
návrhu otca zo dňa 04.04.2017 o zverení maloletej J. do osobnej starostlivosti otca, udelení súhlasu
otcovi namiesto matky vycestovať s maloletou do cudziny, zakázať matke bez prítomnosti otca alebo
jeho písomného súhlasu alebo bez súhlasu súdu vycestovať s maloletou J. mimo územia Slovenskej
republiky. Zastavil konanie vo veci návrhu otca zo dňa 04.04.2017 o nariadenie neodkladného opatrenia

a návrhu otca zo dňa 04.04.2017 o zverení maloletej J. do osobnej starostlivosti otca, udelení súhlasu
otcovi namiesto matky vycestovať s maloletou do cudziny, zakázať matke bez prítomnosti otca alebo
jeho písomného súhlasu alebo bez súhlasu súdu vycestovať s maloletou J. mimo územia Slovenskej
republiky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec.

Konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Konštatoval, že podľa Nariadenia
rady (ES) č. 2201/2003 základnou zásadou nariadenia je to, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie
vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý
pobyt. V čase začatia konania a po začatí konania si súd zásadne zachováva právomoc, aj keby dieťa
počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Výnimky zo všeobecného princípu

- články 9,10,12,13 ustanovujú prípady, v ktorých majú právomoc súdy členského štátu, v ktorom nemá
dieťa svoj obvyklý pobyt. Poukázal na článok 12 nariadenia, podľa ktorého je daná obmedzená možnosť
na súd členského štátu, v ktorom dieťa nemá obvyklý pobyt a to buď z dôvodu, že vec súvisí so začatým
konaním o rozvod, alebo dieťa má podstatnú väzbu k tomu členskému štátu. Článok 2 sa vzťahuje
na dve rôzne situácie. Podľa prvej je právomoc rozvodového súdu aj vo veciach rodičovských práv a
povinností - článok 12 ods. 1,2. Podľa druhej situácie je daná právomoc súdu toho členského štátu, ku

ktorému má dieťa podstatnú väzbu - článok 12 ods. 3. Uviedol, že účastníci konania prijali právomoc
súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšomzáujme dieťaťa. Uviedol, že maloletá J. má vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu tým, že
obaja rodičia sú štátnymi občanmi SR, majú tu trvalé bydlisko, svoje väzby, majú tu svojich rodičov,
starých rodičov, príbuzných a majetok. Maloletá J. je štátnym občanom SR a rovnako má trvalé bydlisko

na území Slovenskej republiky. Pripustil, že podľa Nariadenia - Brusel II je krajinou obvyklého pobytu
maloletej J. L. U., nakoľko sa tam maloletá až doposiaľ zdržiavala, avšak k Slovenskej republike má
podstatnú väzbu, je jej štátnou príslušníčkou a obaja jej rodičia sa dohodli, že L. U. bude jej domovom
len dočasne a po určitom čase sa vrátia na Slovensko, preto je v najlepšom záujme maloletej, aby konal
súd členského štátu, ktorým je Slovenská republika. Poukázal na články 23,41 a 42 nariadenia, ktoré

ustanovujúzákladnúzásadu,ževkonaní,ktorésahotýka,musíbyťdieťavypočutéalenvovýnimočnom
prípade možno od vypočutia dieťaťa upustiť, pokiaľ by to s ohľadom na vek a stupeň vyspelosti sa
javilo nevhodným. Túto výnimku je potrebné interpretovať úzko. Vo všeobecnosti sa oboznámenie s
potrebami dieťaťa musí urobiť spôsobom, ktorý zohľadňuje vek a vyspelosť dieťaťa. Na získanie názoru
mladších detí sa vyžaduje osobitná skúsenosť a starostlivosť a musí sa urobiť odlišne od dospievajúcich
detí. Nie je potrebné, aby dieťa vyjadrilo svoje názory na súdnom pojednávaní, ale je možné získať

ho prostredníctvom príslušného orgánu podľa vnútroštátneho práva. Uviedol, že maloletá J. nerozumie
osobám, ktoré s ňou hovoria v jazyku holandskom alebo anglickom ani osobám, ktoré by s ňou hovorili
a komunikovali v inom momentálne bližšie nešpecifikovanom jazyku, t.j. v jazyku tej krajiny, kde ju
matka najbližšie neoprávnene premiestni. Uviedol, že na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o
návrhu otca na nariadenie návratu mal. J. do krajiny obvyklého pobytu - L., kde konanie bolo uznesením

zo dňa 20.3.2017 č.k. 11P 22/2017-139 zastavené z dôvodu, že matka pred podaním návrhu vo veci
samej neoprávnene premiestnila maloletú J. z územia Slovenskej republiky na územie H. U. J. Y.
N. H. Í., t.j. v čase podania návrhu vo veci samej podľa správy sociálnej pracovníčky Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a vyjadrenia právneho zástupcu matky maloletá J. na území
Slovenskej republiky sa nenachádzala, zastáva názor, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, nakoľko súd nemal vyhlásiť nedostatok právomoci a konanie vo veci samej
zastaviť, ale mal postupovať v zmysle článku 12 ods. 3 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003, nakoľko
právomoc slovenského súdu je daná a miesta príslušnosť je založená aj v zmysle ust. § 3 CSP a
ust. § 1,2,104 ods. 1 písm. c/ CMP a teda sú splnené všetky kritériá v článku 12 ods. 3 nariadenia.
Uviedol, že v súčasnej dobe v súvislosti s jeho návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sú

vedené dve konania týkajúce sa rovnakých účastníkov a rovnakého predmetu, rovnakých skutkových
okolností, od ktorých sa odvodzuje právo. O návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
bolo na Okresnom súde Spišská Nová Ves vedené pod sp.zn. 5P 83/2017 nebolo rozhodnuté, nakoľko
podľa § 6 ods. 1 CMP súd vyslovil nesúhlas s prenesením príslušnosti a predložil vec na rozhodnutie
Krajskému súdu v Košiciach prípisom zo dňa 23.2.2017. V tomto prípade ide o tzv. litispendenciu

procesnú prekážku konania (prekážku už začatej veci). Vyslovil názor, že právo na súdnu ochranu okrem
Ústavy SR článku 46 ods. 1, Listiny základných práv a slobôd článku 36 ods. 1 a Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd článok 6 ods. 1, zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia
Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku. Obsahom práva na súdnu ochranu
v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec prejednala a bola rozhodnutá

čo najrýchlejšie, pričom súd predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V prípadoch nariadenia neodkladného opatrenia
podľa § 367 CMP má súd o návrhu rozhodnúť najneskôr do siedmych dní od doručenia návrhu. Doposiaľ
sa tak nestalo. Stalo sa len to, že súd vyslovil svoj nesúhlas s prenesením príslušnosti a vec predložil
na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach 23.2.2017. K duplicite návrhov, ktoré sa týkajú tých istých

účastníkov a toho istého predmetu konania došlo zo strany navrhovateľa zámerne, aby upozornil na
nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov a najmä na svoju bezradnosť, keďže preukazoval nevhodnosť
vplyvu matky na vývoj maloletej J. s ohľadom na jej životný štýl a celkové prostredie. Z uvedených
dôvodov navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnuté uznesenie tak, že jeho návrhu vyhovie v celom
rozsahu.

3. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

4. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.5. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. b./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, toto nariadenie sa uplatňuje
bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú nadobúdanie, výkon, prenesenie,
obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

6. Podľa Článku 1 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, záležitosti uvedené v odseku 1 písm.
b) sa môžu týkať najmä:

a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;

b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;
c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré
dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;
d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;
e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

7. Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v
čase začatia konania.

8. Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou

ustanovení článkov 9, 10 a 12.

9. Podľa Článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Súdy členského štátu pri výkone svojej
právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú
právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:

a./ aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu
a b/.manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo
iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

10. Podľa Článku 12 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, právomoc založená podľa odseku 1
zanikne, akonáhle:

a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;
b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach

neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným;
c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.

11. Podľa Článku 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,. súdy členského štátu majú takisto
právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v

odseku 1, ak:

a./ dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že
jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že
dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu;

b./ všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase
začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

12. Podľa Článku 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti /ďalej

len ako "Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009"/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských
právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ
sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

13. Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu
vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do
právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.14. Podľa Článku 20 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v naliehavých prípadoch nebránia
ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných
opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto

členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného
členského štátu.

15. Podľa Článku 20 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 platnosť opatrení uvedených v odseku
1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci

samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.

16.Podľa§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen"CMP"),nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

17. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

19. Podľa kapitoly II oddiel 2 článok 20 Nariadenia Rady č. 2201/2003, predbežné opatrenie vrátane
ochranných opatrení v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského
štátu prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení s ohľadom na osoby alebo majetok v inom

štáte,ktorésúdostupnépodľatohtočlenskéhoštátu,ajkebypodľanariadeniamalprávomocrozhodovať
vo veci samej súd iného členského štátu, avšak podľa bodu 2 platnosť týchto opatrení zanikne len čo súd
členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia,
ktoré považoval za primerané.

20. Podľa článku 13 ods. 1 nariadenia, ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc nemožno
založiť podľa článku 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že otec a matka maloletej J. boli druh a družka cca 5,5 roka a nikdy neboli
zosobášení. Zoznámili sa v L., kde obaja pracovali. Cca po 2 rokoch ich známosti sa im narodila dcéra

- maloletá J.. Maloletá J. sa narodila na území Slovenskej republiky, je štátnou občiankou Slovenskej
republiky a jej trvalý pobyt (bydlisko) je na území Slovenskej republiky. Už pred narodením maloletej J.
sa jej rodičia dohodli, že maloletá J. sa narodí na území Slovenskej republiky a bude slovenskou štátnou
občiankou,amiestobydliskamaloletéhodieťaťavzájomneurčilidohodounaadreseX.O..D.Á.XX/XXJ.
H. P. J.. Hneď po narodení maloletej J., t.j. cca vo veku jej 4 mesiacov, odcestovala matka maloletej J. so

súhlasom otca maloletej J. spolu s maloletou J. za otcom maloletej J. do L., v ktorej krajine otec pracoval
pred narodením maloletej J. a zatiaľ pracuje aj v súčasnosti. Rodičia maloletej J. sa dohodli, že pobyt
maloletého dieťaťa v L. bude len krátkodobý, nebude trvalý a do času kým otec nedostavia rodinný dom,
ktorý buduje v H. P. J., bude mať dieťa bydlisko u svojej starej matky, ktorá je matkou matky maloletého
dieťaťa(t.j.X.O..D.XX/XXJ.H.P.J.)azatiaľ,t.j.kýmsanepresťahujúdorodinnéhodomuotcamaloletej

J., budú žiť spoločne v L.. Maloletá J. žila so svojou matkou a otcom v L. až doposiaľ, presnejšie do
27.12.2016. Rodičia maloletej J. spolu v súčasnej dobe nežijú, maloleté dieťa - J. je so svojou matkou
vo J.U. Y. bez súhlasu otca a otec sa nachádza na území L. U.. Nakoľko matka dňa 27.12.2017 z L.
odcestovala a bez súhlasu otca vzala zo sebou aj maloletú J., čím podľa neho neoprávnene premiestnila
maloletú J. z krajiny jej obvyklého pobytu (z L.) a otec na takéto premiestňovanie maloletej nielenže

nedal súhlas, ale v čase jej náhleho odchodu nemal ani vedomosť kam matka maloletú J. neoprávnene
premiestňuje, podal dňa 17.02.2017 návrh na navrátenie maloletej do cudziny - do L. U. (ako na územie
jej obvyklého pobytu). Požiadal Okresný súd Košice I ako vecne, miestne a funkčne príslušný nakoľko
až v čase spísania tohto podania disponoval informáciami o tom, že matka maloletú najprv neoprávnene
premiestnila z územia L. na územie Slovenskej republiky a následne na územie H. U. J. Y. N. H. Í., na

ktorom území sa dieťa sa v čase podania jeho návrhu na konanie o navrátenie maloletej J. do cudziny
malo nachádzať. Okresný súd Košice I konal pod sp.zn. 11P/22/2017, pričom vo veci rozhodol tak
(rozhodnutie vyhlásené na pojednávaní dňa 20.03.2017), že konanie zastavuje z dôvodu nedostatku
právomoci slovenských súdov, nakoľko zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Spišská NováVes zistil, že dieťa sa už v čase podania návrhu (dňa 17.02.2017) nenachádzalo na území Slovenskej
republiky, ale bolo bez súhlasu a vedomia otca opätovne jej matkou neoprávnene premiestnené na
územie H. U. J. Y. N. H. Í., kam matka s maloletým dieťaťom odcestovala dňa 14.02.2017, t.j. 3 dní pred

podanímnávrhuvovecisamej,akdesaterazdieťaajvsúčasnostinachádza.Zodôvodneniauvedeného
návrhu tiež vyplynulo, že otec matke maloletej J. posielal na maloletú J. výživné počas doby, kedy spolu
nežijú. Chce maloletú J. späť do L.. Maloletá J. má v L. vytvorené zázemie, má vytvorené vynikajúce
vzťahy a väzby a to nielen s kamarátkami a kamarátmi zo škôlky, ale aj so svojimi učiteľkami. Kamarátky
a kamaráti zo škôlky ju navštevovali a mali ju radi. Okrem navrhovateľa žije v L. aj jeho matka a rovnako

žije a pracuje aj jeho brat. S nimi má rovnako maloletá J. vytvorené dobré väzby. Otec (aj keď nechcel
túto záležitosť takto riešiť) podal na matku maloletej J. trestné oznámenie v L., z dôvodu podozrenia zo
spáchania trestného činu medzinárodného únosu. Otec nesúhlasil a nesúhlasí, aby jeho dcéra, maloletá
J. žila a bývala s matkou, nesúhlasil s tým, aby matka maloletej J. ju vzala do N.. Poukázal na to, že on
(otec), matka a maloletá J.Ó. žili a bývali spoločne v L. vždy v prenajatom byte, a posledne v prenajatom
byte, ktorý je súčasťou bytového domu, nachádzajúceho sa na adrese Y. XXX/X, XXXX O. N.. Tento

2-izbový byt bol prenajatý od 01.04.2016 na dobu určitú do 31.03.2017 s možnosťou predĺženia doby
nájmu do budúcna, vždy však na dobu určitú. Maloletá J. má v prenajatom byte vlastnú a kompletne
zariadenú izbu podľa požiadaviek detí jej veku. V L. sú otec, ako aj maloletá J. zdravotne poistení, s
tým, že maloletá J.Z. bola zdravotne poistená od 10.04.2014, t.j. od prvého dna po príchode do L.,
pričom zdravotné poistenie u maloletej J. trvá. Keď dovŕšila maloletá J. cca 2,5 roka, bola jej matkou

prihlásená do predškolského zariadenia N. D..C.. H., na adrese: E. O. XX, so začiatkom nástupu od
01.06.2016. Zmluvu s predškolským zariadením uzatvárala matka maloletej J. dňa 03.05.2016 s tým, že
maloletá J. navštevovala toto predškolské zariadenie 4 dni v týždni a to pondelok a utorok popoludní, a
štvrtok a piatok popoludní. Maloletá J. chodievala do tohto predškolského zariadenia veľmi rada, našla
si nových kamarátov, kamarátky, zúčastňovala sa pravidelne všetkých podujatí organizovaných týmto

predškolským zariadením. Kamarátky a kamaráti z predškolského zariadenia navštevovali aj maloletú
J. doma, kde chodievali spolu s ich rodičmi. Maloletá J. sa veľmi rýchlo oboznámila s prostredím a veľmi
rýchlo sa učila aj holandsky jazyk (holandčinu).

22. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu poukazuje na čl. 20 ods. 1 Nariadenia č.

2201/2003, ktorý však stanovuje, že súdy členského štátu, kde sa nachádza dieťa, sú oprávnené za
určitých podmienok prijať predbežné opatrenie alebo ochranné opatrenia stanovené zákonom tohto
štátu, napriek tomu, že uvedené Nariadenie zveruje súdu iného členského štátu právomoc rozhodnúť vo
veci samej. Keďže toto ustanovenie predstavuje výnimku zo systému právomoci upraveného uvedeným
nariadením, musí byť vykladané doslovne. Ako vyplýva zo samotného znenia čl. 20 ods. 1 Nariadenia č.

2201/2003 súdy uvedené v tomto ustanovení môžu priznávať také predbežné alebo ochranné opatrenia,
iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda, že dané opatrenia musia byť naliehavé, musia byť prijaté
vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli tento súd a musia mať
dočasný charakter. Preto, keď nie je dodržaná jedna z týchto podmienok, znamená to, že na predmetné
opatrenie sa nemôže vzťahovať čl. 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003. Podmienka naliehavosti v

zmysle čl. 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 oprávňuje súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci
samej, prijať výnimočne predbežné opatrenie, týkajúce sa rodičovských práv a povinností, je potrebné
vychádzať z toho, že pojem naliehavosti obsiahnutý v uvedenom ustanovení sa týka tak situácie, v
ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a
povinností na príslušný súd na rozhodnutie vo veci samej. Zároveň, ako vyplýva zo znenia čl. 20 ods.

1 Nariadenia č. 2201/2003, predbežné opatrenia musia byť prijaté vo vzťahu k osobám prítomným v
členskom štáte, kde sídli súd príslušný na prijatie takýchto opatrení. Predbežné opatrenie v oblasti
rodičovských práv a povinností, ktorého predmetom je zmena zverenia do starostlivosti sa však prijíma
nielen vo vzťahu k samotnému dieťaťu, ale takisto vo vzťahu k rodičovi, ktorému je dieťa po novom
zverené do starostlivosti, ako aj vo vzťahu k druhému rodičovi, ktorý v dôsledku prijatia takého opatrenia

bude zbavený tohto zverenia do starostlivosti. Uvedené úvahy potvrdzujú aj požiadavky vyplývajúce
z odôvodnenia čl. 33 Nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého toto Nariadenie uznáva základné práva
a dodržiava zásady Charty, pričom sa predovšetkým snaží zabezpečiť rešpektovanie základných práv
dieťaťa, ako sú ustanovené v čl. 24 ods. 3 Charty a to pravidelne dodržiavať osobný vzťah a priamy
kontakt s obidvomi rodičmi, ktorého dodržiavanie je nepopierateľne na rovnakej úrovni, ako najlepší

záujem každého dieťaťa. Článok 20 Nariadenia č. 2201/2003 nemožno vykladať spôsobom, ktorý by
porušoval uvedené základné právo takým spôsobom, ktorý by mohol slúžiť ako nástroj pre rodiča, ktorý
protiprávne premiestňuje dieťa, na to, aby predĺžil trvanie skutkovej situácie vzniknutej jeho protiprávnym
správaním alebo legitimizoval účinky takéhoto správania sa (rozsudok Súdneho dvora z 23.12.2009Jasna Detiček proti Maurizio Sgueglia). Z uvedeného je zrejmé, že obvyklým pobytom J. je L.. Pokiaľ
otec v odvolacích námietkach poukazoval v súvislosti so zmenou pomerov na strane maloletých detí,
ktoré spolu s matkou sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a z územia SR bola matkou

premiestnená na územie H.. Predložil listinné dôkazy preukazujúce naliehavú potrebu zásahu súdu vo
forme neodkladného opatrenia, pretože maloletá je vystavená akútnemu a trvalému stresu zo spôsobu
života matky a prostredia, v ktorom žijú, odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia sa právomoc súdu určuje prioritne podľa čl. 20 Nariadenia, ktorý umožňuje, aby v konkrétnom
prípade okamžite zasiahol aj súd, ktorý by inak právomoc nemal a to v naliehavých prípadoch z ohľadu

na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu. Keďže sa
maloletá J. s matkou na území Slovenskej republiky nenachádza, aj keď obvyklý pobyt v L. kráľovstve,
kde sa v súčasnosti nezdržiavajú a maloletá s matkou sa v súčasnosti nachádza na území H. U. J.
Y. N. H. Í., preto súd SR nie je právomocný rozhodovať o nariadení neodkladného opatrenia. Nakoľko
súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc, v súlade s článkom 17
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 preto správne tento právny záver vyslovil osobitným výrokom a

vzhľadom na absenciu právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné
odstrániť. V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného konajúci súd správne rozhodol, ak zastavil
konanie po skúmaní podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle čl. 20 ods. 1 Nariadenia
č. 2201/2003, ak sú splnené tri podmienky a to dané opatrenie musí byť naliehavé, musí byť prijaté vo
vzťahu k osobám, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte a musí mať dočasnú povahu, preto

odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a v súlade s
ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa

CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).