Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/516/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210211385
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7210211385.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: M.
Z., narodenému XX.X.XXXX, bytom v G., H. 6, zastúpenému JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom,

so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 7401/10, o vymoženie
1.976,08 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo
dňa 30.5.2012, č. k. 48Er/1376/2010-41 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.5.2013, č.k.
48Er/1376/2010-64

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.5.2012, č. k. 48Er/1376/2010-41
v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.5.2013, č.k. 48Er/1376/2010-64 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 3.5.2010 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej rozhodcovskej a.s., v Bratislave dňa 18.1.2010, sp.zn. SR 17203/09. Súd prvej inštancie
v súlade s ust. § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, pričom zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy o poskytnutí expres pôžičky uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
28.1.2005, ktorú súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neoddeliteľnú

súčasť formulárovej zmluvy v posudzovanom prípade tvorí rozhodcovská doložka obsiahnutá vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na
základe uvedeného mal za to, že sú naplnené dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predložený
exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil

ju.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený predovšetkým namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok. S poukazom na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.

Tvrdil, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený a povinný podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona konanie len zastaviť, a nie nevydať
poverenie. Exekučný súd tiež nemôže meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským
rozsudkom s hmotným právom, nakoľko by tým pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti
exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v
ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie však rozhodnutie

samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore s právnym poriadkom. S
poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora ES (C - 40/08) oprávnený uviedol, že vychádzajúc zo
zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť
porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných
titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný

súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o
svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu
právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady
rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho zákonníka účinné do
31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo

a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Poznamenal tiež, že zmluva bola uzavretá pred 1.1.2008, preto nie je možné aplikovať
ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho

pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok vyslovenie
neplatnosti celej rozhodcovskej doložky. Pripojil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo
11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy,

preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože

nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Rozhodujúcim bude preto len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje
dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje

a považuje ho za vecne správne.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.10. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej,

a teda neplatnej podmienky.

11.Vposudzovanomprípadejeexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudokzodňa18.1.2010,sp.zn.SR
17203/2009 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť dňa 11.02.2010.

12. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku,
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky.

13. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

14. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,

že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

15.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

16. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo,
vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je trebaprihliadať v každom okamihu exekúcie. Súdna exekúcia môže byt nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý
tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byt v každom štádiu konania i

bez návrhu zastavená (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996,
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí R 58/1997).

17. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi oprávneným
a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí expres pôžičky, uzavretej medzi oprávneným

a povinným dňa 28.1.2005, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. K odvolacej námietke oprávneného, že zmluva bola uzavretá pred 1.1.2008, preto nie je možné
aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že Občiansky
zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie

vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie
takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný
do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aObčianskeho
zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd

prihliadať z úradnej povinnosti.

19.Odvolacísúdpovažujezasúladnýsozákonomajodvolateľomnamietanýpostupsúduprvejinštancie
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky.

20. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. S týmto záverom sa
odvolací súd stotožňuje. V danom prípade si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskádoložkavposudzovanomprípadetedanebola
individuálne dojednaná.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez

právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov

neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona o
rozhodcovskomkonaní.Všeobecnéobchodnépodmienkypôžičkyposkytovanejspoločnosťou,vktorých
je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú
doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský
súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretožeoprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).