Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215204672
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:6215204672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky: A. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom S. X, I. H., proti
odporcom: 1/ G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., štátny občan Českej republiky, 2/ maloletý V. V. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny Veľký Krtíš, o zapretie otcovstva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 6C/476/2015-63 zo dňa 12. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh o určenie, že odporca 1/ nie je otcom maloletého
odporcu 2/ nar. XX. XX.. XXXX z matky navrhovateľky a náhradu trov konania odporcom nepriznal. Mal

za to, že maloletý odporca 2/ sa narodil XX. XX. XXXX za trvania manželstva navrhovateľky a odporcu
1/, ktorému z toho dôvodu svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva podľa ust. § 85 ods. 1 Zákona o
rodine (za otca sa považuje manžel matky), ktorá môže byť vyvrátená len zapretím otcovstva na návrh
aktívne vecne legitimovanej osoby, ktorou podľa ust. § 88 ods. 2 Zákona o rodine je aj matka dieťaťa.
Matka môže do 3 rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Podanie návrhu je
obmedzené lehotou 3 rokov, ktorej začiatok plynutia je daný preukázateľnou objektívnou skutočnosťou,

t. j. narodením dieťaťa. Možno predpokladať, že matka vie, kto je biologickým otcom dieťaťa a malo
by jej záležať na správnom ustálení statusu dieťaťa, a preto jej nič nebráni, aby včas využila právo
zaprieť otcovstvo svedčiace manželovi. Navrhovateľka podala návrh na začatie konania 26. 06. 2015,
teda zjavne po uplynutí zapieracej lehoty podľa ust. § 88 ods. 2 Zákona o rodine, ktorá uplynula 22.
01. 2014. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol podľa §
142, § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p., keďže odporcovia si ich ako úspešní účastníci konania neuplatnili.
K právnej argumentácii matky, že na základe nálezu Ústavného súdu SR č.k. PL. 1/2010-57 zo dňa

20. 04. 2011 stratilo účinnosť ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine (manžel mohol do 3 rokov odo
dňa, keď sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom), nemôže
skúmať ani dodržanie lehoty navrhovateľkou podľa ust. § 88 ods. 2 Zákona o rodine uviedol, že z výroku
nálezu ústavného súdu a jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že nálezom nebolo nijako dotknuté
ustanovenie § 88 ods. 2 Zákona o rodine ustanovujúce trojročnú lehotu matke dieťaťa na podanie
návrhu na zapretie otcovstva a súčasne i to, že ústavný súd stanovenie trojročnej lehoty na zapretie

otcovstva tak manželovi matky dieťaťa, ako aj matke dieťaťa považoval za ústavne akceptovateľné a
primerané ochrane práv dieťaťa a zabezpečeniu stability rodinných pomerov. Dôvodom, prečo ústavný
súd vyslovil nesúlad pôvodného ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o rodine s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bola úprava začiatku plynutia zapieracej
lehoty právnemu otcovi. Tento začiatok by mal zohľadňovať okamih, kedy sa právny otec dozvedel o
skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo, pričom pôvodnou právnou úpravou ustanovené začatie

plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa neprimerane
oslabovalo jeho záujmy.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie matka maloletého z dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine stratilo platnosť pred podaním návrhu na
súd na základe nálezu ústavného súdu, preto súd nemal skúmať dodržanie lehoty, keďže z ust. § 88
ods. 2 Zákona o rodine jasne vyplýva, že ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky
dieťaťa sa na právo matky zaprieť otcovstvo použijú primerane. Okresný súd diskriminačne povýšil
možnosť zaprieť otcovstvo manželom bez skúmania lehoty nad možnosť matky podať uvedený návrh
bez skúmania lehoty.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 65 CMP
a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej
inštancie.

5. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke navrhovateľky odvolací
súd dopĺňa, že z nálezu ústavného súdu vyplýva, že tento stanovenie trojročnej lehoty na zapretie
otcovstva tak manželovi matky dieťaťa, ako aj matke dieťaťa považoval za ústavne akceptovateľné a
primerané ochrane práv dieťaťa a zabezpečeniu stability rodinných pomerov. Dôvodom, prečo vyslovil

nesúlad ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, bolo, že doterajšou právnou úpravou ustanovené začatie plynutia zapieracej lehoty
manžela matky od momentu, keď sa dozvedel o narodení dieťaťa neprimerane oslabuje jeho záujmy,
a preto by malo zohľadňovať okamih, kedy sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich
jeho otcovstvo, čo sa odzrkadlilo v súčasne platnej úprave ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine. U matky

je začiatok plynutia lehoty daný objektívne - narodením dieťaťa. Subjektívna skutočnosť - vedomosť o
narodení nemá právny význam. Uplatní sa len u opatrovníka v prípade, že matka stratila spôsobilosť
na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva. Práve v tejto súvislosti zákon odkazuje
na primerané použitie ustanovení o zapieracom práve manžela matky dieťaťa, nie však na dĺžku, resp.
začiatok plynutia lehoty.

6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiadne okolnosti
prípadu, s ohľadom na ktoré by priznanie ich náhrady mohlo byť spravodlivé (§ 55 CMP).

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).