Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412205302
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8412205302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne BRE BANK

SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Warszawa, Senatorska 18, Poľsko, IČO: 00 125 45 24, zastúpenej
advokátskou kanceláriou B & S Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingová 5, IČO: 35 929 049,
proti žalovanému G. o zaplatenie 1 692,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 3. 7. 2012 v jej konečnej úprave domáhala na žalovanom
zaplatenia 1 692,17 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 30. 11. 2008 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Žiadala, aby súd vo veci rozhodol v skrátenom (tzv. rozkaznom) konaní vydaním
platobného rozkazu.

Žalobu v jej úprave písomným podaním doručeným súdu 3. 7. 2012 odôvodnila tvrdeniami, že 26. 8.
2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ reg. číslo zmluvy
520700-4200710793/8360, na základe ktorej žalovanému poskytla hotovostný úver. Úver je úročený
dohodnutou úrokovou sadzbou 25 % ročne. Pre prípad omeškania žalovaného s plnením povinnosti

podľa zmluvy strany dojednali vyššiu úrokovú sadzbu, a to 33 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaný sa
dostal do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. K 29. 11. 2008 je žalovaný v omeškaní so
zaplatením istiny vo výške 1 692,17 eur. Týmto písomným podaním žiadala zaviazať žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 1 692,17 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 33 % ročne od 30. 11.
2008 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 30. 11. 2008 do zaplatenia a
náhradu trov konania.

Spolu s týmto podaním predložila súdu listiny označené ako „Zmluva o vedení účtov“, „Potvrdenie o
zriadení účtu“ a výpis z účtu.

Podaním z 10. 8. 2012 zástupkyňa žalobkyne oznámila, že žalobkyňa omylom predložila inú zmluvu,
než z ktorej si uplatňuje nárok. Správnou zmluvou je úverová zmluva na produkt mPôžička. Požiadala
o poskytnutie lehoty 7 dní na získanie správnej zmluvy od žalobkyne.

Podaním doručeným súdu 4. 12. 2012 zástupkyňa žalobkyne doplnila žalobu o tvrdenia, že suma 1
692,17 eur zahŕňa aj poplatky za výber z bankomatov, poplatky za upomienky a výzvy na úhradu dlhu v
zmysle jej všeobecných obchodných podmienok. Uviedla, že žalobou si uplatňuje nárok len v rozsahu,
aký vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu a žiada, aby súd neprihliadal na vyčíslenie dlžnejčiastky, ktorú uviedla na odstúpení od zmluvy, ktoré dodatočne súdu 13. 11. 2012 doručila. Zároveň
oznámila, že nemá k dispozícii zmluvu o poskytnutí hotovostnej pôžičky žalovanému, v dôsledku čoho
si uvedomuje problém s unesením dôkazného bremena. Považuje však za zrejmé, že žalovaný čerpal

prostriedky vedené na jeho úverovom účte u nej a že na tomto účte vznikol záporný zostatok vo výške 1
692,17 eur. Žalovaného preto navrhuje zaviazať na zaplatenie sumy 1 692,17 eur z titulu bezdôvodného
obohateniaspolusozákonnými úrokmizomeškaniavovýške6,5%ročneod30.11.2008dozaplatenia.

Súd 24. 4. 2013 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 4C 76/2012 - 44, ktorým uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť sumu 1 692,17 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 30. 11. 2008 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že platobný
rozkaz považuje za nedorozumenie. Nemá vedomosť, že by si od žalobkyne požičal peniaze a u
žalobkyne nemal ani účet na svoje meno.

Zástupkyňa žalobkyne na odpor žalovaného reagovala písomným podaním z 21. 4. 2015, v ktorom
uviedla, že aj napriek tomu, že nemá k dispozícii zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička
žalovanému, sú tu skutočnosti preukazujúce existenciu právneho vzťahu založeného touto zmluvou.
Poukázala na transakcie vyplývajúce z predloženého výpisu z úverového účtu, ktoré podľa jej názoru

preukazujú poskytnutie a nesplácanie úveru. Z výpisu je tiež zrejmé, že došlo k čerpaniu finančných
prostriedkov, v dôsledku čoho majetkový prospech na strane žalovaného nemožno poprieť. Z položiek z
12. 11. 2008 a 29. 11. 2008 vyplýva, že sumy na splatenie úveru boli poukázané z účtu ňou zriadeného
pre žalovaného, čo preukazuje žalovaným podpísaná zmluva o bežnom účte. Podpis žalovaného na
zmluve vyzerá totožne s podpisom na odpore. Žalobkyni boli poskytnuté údaje o žalovanom za účelom

uzavretia zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené vo výpise a odstúpení od zmluvy.

Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom 2. 6. 2015 za splnenia podmienok § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti zástupkyne žalobkyne ako aj žalovaného, ktorí boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní (4. 5. 2015). Zástupkyňa žalobkyne podaním doručeným

súdu 29. 5. 2015 neúčasť ospravedlnila zásadou hospodárnosti konania s tým, že súdu predložila všetky
relevantné dôkazy, ktoré má dispozícii, a požiadala o prejednanie veci v jej neprítomnosti. Žalovaný
svoju neúčasť neospravedlnil.

Predmetom konania v danej veci súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie 1 692,17 eur spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 30. 11. 2008 do zaplatenia tak, ako ho zástupkyňa
žalobkyne upravila svojim posledným podaním doručeným súdu pred vydaním platobného rozkazu.

Tu súd len poukazuje na ust. § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého zmenu
návrhu na začatie konania alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania pred vydaním

platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom
uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu. O týchto podaniach pred
vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodol platobným
rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený
posledný návrh.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými
štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za

verejné,potvrdzujú,žeideonariadeniealebovyhlásenieorgánu,ktorýlistinuvydal,aak niejedokázaný
opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.Z podaní zástupkyne žalobkyne (najmä z podania z 21. 4. 2015) vyplýva, že žalobkyňa si nárok na
zaplatenie sumy 1 692,17 eur s jej príslušenstvom uplatňuje predovšetkým z titulu zmluvy o úvere
(hotovostný úver mPôžička) s tvrdením, že zmluva o úvere bola vyhotovená písomne, avšak jej písomné

vyhotovenie nemá k dispozícii. Poukazuje pritom na skutočnosti, ktoré existenciu takejto zmluvy v
písomnej forme majú poukazovať.

Súd v danej veci prijal záver, že žalobkyni neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že 26. 8.
2008 so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere. Z tvrdení žalobkyne a výsledkov vykonaného dokazovania

nie je ani zrejmé, aký mal byť jej obsah.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V prejednávanej veci žalobkyňa zmluvu o úvere v písomnej forme súdu nepredložila. Žalovaný v odpore
uviedol, že celú vec považuje za nedorozumenie. Uviedol, že od žalobkyne si peniaze nepožičal a nemal
u nej ani účet na svoje meno.

Za tejto situácie bolo na žalobkyni, aby svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere so žalovaným 26. 8.

2008 preukázala.

Žalobkyňa tvrdila, že uzavretie zmluvy o úvere so žalovaným preukazuje jej interný výpis z úverového
účtu, typ účtu mPôžička, reg. číslo zmluvy 520700-4200710793/8360, ktorý preukazuje výber peňazí
z tohto účtu, jeho splácanie, a úhrady uskutočnené 12. 11. 2008 a 29. 11. 2008 z účtu č.

XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý podľa predloženej zmluvy o bežnom účte zriadila pre žalovaného.
Poukazovala tiež na správne údaje o žalovanom uvedené vo výpise z úverového účtu a v podaní vo
veci odstúpenia od úverovej zmluvy.

Výpis z úverového účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX ako aj podania žalobkyne vo veci odstúpenia

od úverovej zmluvy ešte bez ďalšieho sami o sebe za situácie, že žalovaný uzavretie zmluvy o úvere
popiera, ešte nepreukazuje, že úverový účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX bol zriadený na základe
zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným, a tiež že výber z tohto úverového účtu prostredníctvom
bankomatovej karty realizoval žalovaný na základe zmluvy o vydaní karty.

Z písomnej zmluvy č. HMPO040697666 a potvrdenia o zriadení účtu z 26. 8. 2008 predloženej
žalobkyňou vyplýva, že 26. 8. 2008 mala žalobkyňa zastúpená X. a žalovaný uzavrieť zmluvu o vedení
účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, druh účtu MKONTO, vedeného v SKK, a zmluvu o používaní
platobnej karty žalobkyne, ktorá mala nadobudnúť účinnosť prijatím žiadosti žalovaného o vydanie karty.

Žalovaný v konaní namietal, že nikdy u žalobkyne nemal na svoje meno účet.

Za tejto situácie bolo na žalobkyni, aby pravosť predloženej listiny - zmluvy o bežnom účte preukázala.

Zmluva o zriadení účtu je súkromnou listinou. Pri posudzovaní súkromnej listiny je významná jej

pravosť a pravdivosť. Hodnotenie dôkazu súkromnou listinou zákon zvlášť neupravuje. V súvislosti
s hodnotením súkromnej listiny je však potrebné poukázať na cit. ust. § 134 Občianskeho súdneho
poriadku, ktoré upravuje hodnotenie verejnej listiny, ktorá vždy potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo
vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal (pravosť listiny), a ak nie je preukázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Pri hodnotení pravdivosti súkromnej listiny je potrebné vychádzať

z pravidla upraveného v citovanom ust.§ 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyjadrujúceho voľné
hodnotenie dôkazov. Len samotné popretie pravdivosti súkromnej listiny bez ďalšieho ešte nemá za
následok vznik dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena tomu z účastníkov, ktorý z existencie takejto
súkromnej istiny vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

Iné dôsledky než popretie pravdivosti súkromnej listiny má však popretie pravosti súkromnej listiny.
Popretie pravosti súkromnej listiny nie je len obyčajným popieraním ako u pravdivosti, ale zahrňuje v
sebe aj tvrdenie, že vystaviteľ (účastník zmluvy) listinu nepodpísal. Po tom, čo podpis takého vystaviteľa
alebo zmluvného účastníka bol sfalšovaný, nemožno spravodlivo na ňom požadovať tvrdenia, za akýchokolností k sfalšovaniu došlo. Popretie pravosti súkromnej listiny je preto dostatočne relevantné k tomu,
aby pravosť listiny musela byť dokazovaná. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazu ohľadne pravosti listiny je
na tom, kto z pravosti listiny pre seba odvodzuje priaznivé právne dôsledky.

V prejednávanej veci žalobkyňa nepredložila ani neoznačila žiadny dôkaz na preukázanie pravosti
zmluvy o zriadení účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Preto súd za situácie, že žalovaný popieral,
že by u žalobkyne mal účet, nemohol v prejednávanej veci vychádzať zo skutočnosti, že žalovaný mal
u žalobkyne zriadený bežný účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, a teda ani zo skutočnosti, že na

úverový účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX boli 12. 11. 2008 a 29. 11. 2008 poukázané prostriedky
žalovaného z jeho bežného účtu.

Žalobkyňa v priebehu celého konania neuviedla, v akej výške mal byť žalovanému úver poskytnutý,
v akej dobe a za akých podmienok sa žalovaný úver zaviazal splatiť, aká bola výška dohodnutých
poplatkov a pod. Tvrdila pritom, že suma 1 692,17 eur zahŕňa aj poplatky za výber z bankomatov,

poplatky za upomienky a výzvy na úhradu dlhu v zmysle jej všeobecných obchodných podmienok. Na
podanie vo veci odstúpenia od úverovej zmluvy, ktoré súdu predložila, žiadala neprihliadať. Súd tak
nemohol vyhodnotiť práva a povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy pre strany, a tiež posúdiť, či
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, a zmluvu v takom prípade ex offo podrobiť preskúmaniu z hľadiska
prijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok, ich záväznosť pre žalovaného ako spotrebiteľa, ako

aj záväznosti celej úverovej zmluvy bez prípadných neprijateľných podmienok v zmysle čl. 6 smernice
Rady č. 93/13/EHS.

Súd len dodáva, že úverová zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu zmluvných strán zakladá absolútny obchodno-záväzkový právny vzťah, nakoľko podľa § 261

ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. absolútne obchody. Podľa vcelku ustálenej
súdnejpraxevprípade,akúčastníciúverovejzmluvysúvpostavenídodávateľaaspotrebiteľa,aúverová
zmluva má charakter typickej formulárovej zmluvy, kedy spotrebiteľ obsah zmluvných podmienok nemá
možnosť ovplyvniť, na záväzkový právny vzťah založený aj zmluvou o úvere uzavretou podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z
14.2.2012 sp. zn. 6Co 81/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. 4. 2014 sp. zn. 7Co 12/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 2. 12. 2014 sp. zn. 10Co 29/2014, rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 21. 10. 2014 sp. zn. 21Co 225/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 4. 2. 2015 sp.
zn. 3Co 223/2014 a ďalšie).

Keďže žalobkyňa nepreukázala, že úverový účet č. č XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX bol zriadený
na základe zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným, a že prostriedky z tohto úverového účtu čerpal
prostredníctvom platobnej karty žalovaný, súd prijal záver, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1
692,17 eur s jej príslušenstvom nemá svoju oporu ani v právnom vzťahu účastníkov založenom na

skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu).

Žalovaný mal v konaní úspech. Preto mu prislúcha právo na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na
obranu svojich práv. Keďže základným predpokladom priznania náhrady trov je riadne uplatnenie nároku
na náhradu a žalovaný si nárok neuplatnil, súd žalovanému žiadnu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.