Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/388/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202148
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914202148.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 47 233 516 proti žalovanej N. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom I. č. XXX, I., pôvodne zastúpenej opatrovníkom Elenou Kubišovou, tajomníčkou

Okresného súdu Rimavská Sobota, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO 42 326 923,
právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Park
Angelinum 2, Košice, v konaní o zaplatenie 697,45 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/233/2014-55 zo dňa 05. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovanej trovy konania vo výške 119,68 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 697,45 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu
dňa 04. 08. 2010.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016 ( ďalej v texte aj „O. s. p.“ ), teda podľa úspechu v konaní. Žalovaná mala v
konaní úspech, avšak trovy konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu týchto trov nepriznal. Okresný
súd však priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý vystupoval na
strane úspešnej účastníčky konania, a to trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej pomoci po 51,45 € + 2 x režijný paušál po 8,39 €, spolu vo výške 119,68 €.

3. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to výrok o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne
dôvodyúčelnostitrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníka.Zodôvodneniarozhodnutianevyplýva
ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania.
Trovy právneho zastúpenia podľa neho predstavujú náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení

podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom
množstve prípadov. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vovzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne,
personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka považuje za nedôvodné a nezákonné (viď aj uzn. NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2013). Naviac,
od 01. 01. 2015 bola pre vedľajšieho účastníka na strane žalovanej stanovená povinnosť predložiť
súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník
uvedené nesplnil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, teda vo
výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho

zastúpenia.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 11.12.2015 vedľajší účastník na strane žalovanej
uviedol, že práve na základe jeho argumentácie bol návrh žalobcu zamietnutý. Jeho právne argumenty
boli opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené, a preto žiada uhradiť trovy právneho zastúpenia.
Z jeho podania zo dňa 12. 06. 2015 vyplýva, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa

s predmetom konania po tom, čo mu boli súdom prvej inštancie zaslané listinné dôkazy na vec sa
viažúce, podal vo veci zastúpený právnym zástupcom kvalifikované vyjadrenie a namietol bezúročnosť
zmluvy o úvere, z ktorej žalobca uplatnil svoj nárok vzhľadom na nedodržanie zákonných náležitostí
v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že žalobný návrh bol
jedným z mnohých totožných návrhov, ktoré majú formulárový charakter a naopak, on musel podrobne

žalobný návrh, ako aj jeho prílohy preštudovať, posúdiť z hľadiska právnej úpravy o spotrebiteľských
úveroch v čase uzavretia predmetnej zmluvy a následne podať v tejto konkrétnej veci kvalifikované
vyjadrenie, ktoré splnilo svoj účel ochrany spotrebiteľa, keďže žalobný návrh bol zamietnutý. Jeho
podanie - vyjadrenie, nebolo všeobecné, nemá formulárový charakter, ale je konkrétne a individuálne
sa vyjadruje k žalobnému návrhu. Naopak, práve žalobca uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky

v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj
premlčané pohľadávky na celom území Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na
právnu úpravu zákonom č. 353/2014 Z. z. v tejto súvislosti dodal, že k oznámeniu vstupu vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej došlo pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá
nadobudla účinnosť až dňa 01. 01. 2015, a teda, pri zachovaní zásady lex retro non agit, nie je možné

uvedenú právnu normu vzhľadom na zákaz retroaktivity právnych noriem ako významnej demokratickej
zárukyochranyprávaprávnejistotynavecaplikovať.Rozsudoksúduprvejinštancievčastinapádaného
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej považuje za rozhodnutie, ktoré
vychádza zo správneho skutkového a právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v časti, ktorá sa týka odvolania žalobcu o trovách konania potvrdil a zároveň ho zaviazal na

náhradu trov konania odvolacieho.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 05. 10. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu bolo
podané dňa 19.11.2015. Odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 14. 07. 2016. Dňom 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v

zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd

konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016 ( v prejednávanej
veci dňa 19. 11. 2015), a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP).
V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a
odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného

dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS
36/1995).

7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí tretí), ktorým bola žalobcovi uloženápovinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 119,68 € na účet
jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.

8. Výroky, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý ( výrok v poradí prvý), a ktorým sa žalovanej právo na
náhradutrovkonanianepriznalo(výrokvporadídruhý),zostávajúvzmysle§367ods.3CSPnedotknuté.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,
či Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom, a v
prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže
vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016).

10. Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je.

11. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10.
2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší

účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu
osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie

§ 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.
s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je
existencia právneho záujmu na výsledku konania.

12.VkonanívzmysleObčianskehosúdnehoporiadkuplatnéhoaúčinnéhodo30.06.2016, malvedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93
ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).

13. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší
účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho
výsledku",pretože(akoužbolouvedenévyššie)možnosťabyvystupovalakovedľajšíúčastníknastrane
žalovanej mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v

znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12.
2014 výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
bolo možné z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizovalo možnosťou

zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme malo i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase platného ustanovenia § 137
ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani
samotnýObčianskysúdnyporiadokvzneníplatnomaúčinnomdo30.06.2016vosvojichustanoveniach
nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol

dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním.14. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva
je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo

na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové
organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek
subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré
to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana
práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci

súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť)
prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže
byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti
potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že
uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci
právnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajšíúčastníkjepodľazneniasvojichstanov

založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno ešte vyvodiť, že vedľajší účastník mohol sám
o sebe spôsobilú kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí
tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú
právnické vzdelanie.

15. V prejednávanom prípade došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu preto, že nárok uplatňovaný žalobcom
nebol dôvodný. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami nespĺňala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, keďže vôbec nebolo jasné, aká je výška úveru, ktorý bol poskytnutý, aká bola dohoda o výške
poskytnutého úveru, či išlo o dva samostatné úvery, alebo či prípadne revolving bol dohodnutý v
rámci poskytnutého úveru, a pod.. Tieto pochybnosti ešte znásobovala tá skutočnosť, že žalobca

predložil kartu klienta, z ktorej vyplývalo, že na účet žalovaného bola zaslaná suma, ktorá vôbec
nekorešpondovala s údajmi uvedenými v zmluve ani s dohodnutou výškou úveru, a ani s dohodnutou
výškou revolvingu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak nebola platne dohodnutá a vedľajší účastník
poukázal na preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú v prospech spotrebiteľa. Ďalej
svoju pozornosť zameral na zisťovanie, či zmluva, ktorú právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú,

spĺňa zákonom predpokladané náležitosti, teda je zrejmé, že vstúpil do konania v záujme ochrany práv
žalovanej ako spotrebiteľa a súd, okrem iného aj pod vplyvom jeho vstupu do konania a písomného
podania k návrhu, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril, návrh na začatie konania zamietol.
Práve tu je možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením Združenia na ochranu spotrebiteľov
OBRANA a vyjadrením vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorej

vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru najvyššieho
súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, nezameral sa na vznesenie
námietky premlčania v rámci predpripraveného formulára, ale predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom následne skúmal jej obsahové náležitosti podľa zákona č.

129/2010 Z. z., Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. s tým, že zistené nedostatky tejto
zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenoval a vysvetlil. V prejednávanom prípade sa teda
nejedná o úkon, ktorý by bol tak formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny,
ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez
potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a jeho prílohami. Pokiaľ

potom z už vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6 M Cdo 5/2013) vyplýva, že
„posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému
nemožno toto oprávnenie uprieť; je to povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti
každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť“, teda, že účelnosť trov konania
je potrebné posudzovať v každej veci individuálne, z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že strana sporu,

teda Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktorý v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší
účastník, vystupuje v určitých typoch sporov opakovane nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli
jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe uvedeného, nakoľko súd prvej inštancie
správne úkony vedľajšieho účastníka urobené do 30. 06. 2016 za dostatočne individualizované a účelne
vynaloženépovažoval,aodvolacísúdsasuvedenýmnázoromzdôvodovuvedenýchužvyššiestotožnil,

neostávalo odvolaciemu súdu iné, len výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania Združenia na
ochranu spotrebiteľov OBRANA ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej v zmysle
platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.16. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti
ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že ust. § 142 ods. 1
O. s. p. je predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade, ak bol

účastník konania v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaná, ako i vedľajší účastník
na jej strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným žalobcom.
Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania rozhodol, a voči
ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu uvedené v odvolaní
nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len

na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože
všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

17. Na záver odvolací súd poznamenáva, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č.
353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016, neobsahovala ustanovenia prechodného

charakteru, preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. bolo možné aplikovať na právne vzťahy
odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania bolo doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová
správa k zákonu č. 353/2014 Z. z. , ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov,
ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zákonom č. 353/20144 Z. z. mala

byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho
účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 nemožno
aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej
úpravy,ktorátakétopodmienkyprevznikvedľajšiehoúčastníctvanezakotvovala,pretožebysatakpodľa
novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu

účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní

trovy konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne
vynaložené výdavky, nevznikli. Žalovanej tak nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na
strane žalovanej v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. V
zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona (do 01. 07. 2016), zostávajú zachované. Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej v zmysle platnej a
účinnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016, bolo pred súdom prvej inštancie ako i v
odvolacom konaní úspešným, nakoľko zdieľa úspech žalovanej, na strane ktorej vystupovalo. Združeniu
na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré vystupovalo na strane v celom rozsahu úspešnej žalovanej v

odvolacomkonaní,takvznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonania,ktorésiZdruženienaochranu
spotrebiteľa OBRANA riadne a včas uplatnilo. Odvolací súd tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o
nároku Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má
nárok na ich náhradu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške týchto trov rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).