Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Nevedelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/154/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200054
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2011200054.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: Ing. U.
Y., bytom V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie
dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. augusta 2014, č.k.
43Sd/9/2011-147, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 12. augusta 2014, č.k.
43Sd/9/2011-147, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 12. augusta 2014, č.k. 43Sd/9/2011-147, potvrdil rozhodnutie
odporkyne číslo XY zo dňa 09.12.2010, ktorým podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny č. 404/2010 Z.z. (ďalej len Opatrenie č. 404/2010 Z.z.) od 01.01.2011 zvýšila
invalidný dôchodok navrhovateľa, považovaný za starobný dôchodok, o 5,40 € na 302,40 € mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z dávkového spisu odporkyne preukázané, že
navrhovateľovi bol od 17.12.1991 z dôvodu čiastočnej invalidity, ktorá vznikla následkom pracovného
úrazu utrpeného dňa 08.07.1960 priznaný čiastočný invalidný úrazový dôchodok. Súčasne mal
preukázané, že od 26.02.1996 bol navrhovateľ uznaný invalidným podľa § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z., ale invalidita nebola uznaná následkom
pracovného úrazu. Navrhovateľovi bol na tom základe rozhodnutím odporkyne číslo XY z 20.03.1996
od 26.02.1996 priznaný invalidný dôchodok; uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. Z-2-18S 302/93-331 zo dňa 14.12.2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5So/44/2005 z 23.03.2007. Invalidný dôchodok bol k 31.12.2010 vyplácaný
v sume 297 € mesačne.
Krajský súd zdôraznil, že predmetom terajšieho súdneho konania je iba rozhodnutie odporkyne z
09.12.2010 o zvýšení dôchodku od 01.01.2011 a súd sa preto nemôže zaoberať inými nárokmi
navrhovateľa a posudzovaním jeho zdravotného stavu. Dospel k záveru, že dôchodok navrhovateľa bol
od 01.01.2011 zvýšený o 1,8%, teda o 5,40 € na 302,40 € mesačne v súlade s § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. a Opatrením č. 404/2010 Z.z., preto rozhodnutie odporkyne z 09.12.2010 ako súladné so zákonom
potvrdil.Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol okolnosť, že mu
ani zo strany Centra právnej pomoci nebol priznaný zástupca z radov advokátov. Poukázal na to, že
pracovný úraz utrpel v roku 1960 u zamestnávateľa KOVOVÝROBA Trnava), že Mesto Trnava mu
ako právny nástupca uvedeného zamestnávateľa nevyplatilo bolestné, ani sťaženie spoločenského
uplatnenia. Poukázal na to, že invalidným v roku 1996 bol uznaný nie pre pracovný úraz, čo považuje za
podvod. V roku 1998 si obnovil vodičský preukaz, neskôr absolvoval kurz práce na počítači, ale v roku
2014 mu bol na ľavom oku znovu diagnostikovaný šedý zákal.
Posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu mal najvyšší súd za to, že navrhovateľ namieta samotnú výšku
invalidného dôchodku, vyplácanú mu k 31.12.2010, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru mu invalidný
dôchodok už pri jeho priznaní nebol priznaný v správnej výške.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa :
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že mu v konaní nebol ustanovený zástupca z radov advokátov, táto jeho
námietka nie je dôvodná. V zmysle § 30 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2012 totiž súd nie je oprávnený
sám ustanoviť účastníkov súdneho konania právneho zástupcu z radov advokátov, môže ho iba odkázať
na Centrum právnej pomoci. Zo súdneho spisu pritom vyplýva, že navrhovateľ sám požiadal Centrum
právnej pomoci o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, ale Centrum právnej pomoci jeho
žiadosti nevyhovelo.
Navrhovateľ v priebehu terajšieho súdneho konania pred krajským súdom namietal, že Mesto Trnava
mu doteraz nevyplatilo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia; sám pritom poukázal na to, že
o uvedenom nároku konal Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod číslom 13C/209/1992. Krajský
súd správne poukázal na to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia o zvýšení dôchodku môže súd
v správnom súdnictve (piata časť O.s.p.) skúmať len to, či toto zvýšenie bolo vykonané v súlade so
zákonom. Súd v takom prípade nie je oprávnený skúmať oprávnenosť iných nárokov navrhovateľa; o
nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku z roku 1994 bol
v prípade sporu medzi zamestnávateľom a navrhovateľom príslušný súd v tzv. „civilnom“ súdnom konaní
podľa prvej až štvrtej časti O.s.p., čo znamená, že súd, konajúci v správnom súdnictve podľa piatej časti
O.s.p. o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o zvýšení dôchodku, nemôže o takom nároku konať.
Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania namietal nesprávnu výšku dôchodku vyplácaného k 31.12.2010
z dôvodu, že pri priznaní mu tento dôchodok mal byť zvýšený o 10% z titulu invalidity následkom
pracovného úrazu utrpeného v roku 1960, túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
Aj odvolací súd mal totiž za preukázané, že o nároku na invalidný dôchodok a jeho výške rozhodla
odporkyňa rozhodnutím číslo XY z 20.03.1996, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. Z-2-18S 302/1993-331 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5So/44/2005
z 23. marca 2007; v uvedenom súdnom konaní bola riešená otázka nároku navrhovateľa na invalidný
dôchodok z dôvodu invalidity vzniknutej následkom pracovného úrazu a oba súdy dospeli zhodne k
záveru, že invalidita navrhovateľa podľa § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nevznikla následkom
pracovného úrazu. Vzhľadom na uvedené ide o tzv. vec rozsúdenú (res iudicata).
Odvolací súd v tejto súvislosti nad rámec konania naviac poukazuje na to, že počnúc od 01.06.1992
zákon č. 100/1988 Zb. už neumožňoval zvýšenie invalidného dôchodku o 10% priemerného mesačného
zárobku. Ani v prípade uznania invalidity podľa § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. následkom
pracovného úrazu by teda navrhovateľovi nevznikol z tohto dôvodu nárok na invalidný dôchodok, vyšší o10%. Navrhovateľ bol uznaný plne invalidným v roku 1996. Dôchodkový vek 60 rokov pre vznik nároku
na starobný dôchodok dovŕšil dňom XY. Jeho invalidný dôchodok sa od 01.01.2004 podľa § 263 ods.
8 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje za starobný dôchodok. Ani zhoršenie stavu na ľavom oku v roku
2014 mu preto v zmysle § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. nezakladá nárok na nový invalidný dôchodok.
Ako je uvedené vyššie predmetom preskúmania v terajšom súdnom konaní bolo rozhodnutie odporkyne
z 09.12.2010 o zvýšení dôchodku navrhovateľa od 01.01.2010. Aj odvolací súd mal preukázané, že
k 31.12.2010 bol navrhovateľovi invalidný dôchodok, považovaný za starobný dôchodok, vyplácaný v
suma 297 € mesačne.
V zmysle § 82 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a podľa § 1 Opatrenia
č. 404/2010 Z.z. dôchodkové dávky sa v roku 2011 zvyšujú o 1,8% vyplácanej sumy. Ak teda odporkyňa
invalidnýdôchodoknavrhovateľaod01.01.2011zvýšilao5,40€(1,8%z297,00€)na302,40€mesačne,
rozhodla o tomto zvýšení v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sd/9/2011-147 z
12. augusta 2014 (§ 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ
v odvolacom konaní nebol úspešný.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.