Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413211825
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413211825.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľky T. T., L.. X.X.XXXX, P.. J. Š.L. L.. XX/XX, XXX XX T., občiansky SR, proti odporcovi PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o návrhu navrhovateľky na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500010426 zo dňa 13.3.2012 uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom je neplatná.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.9.2013 domáhala, aby súd určil, že

dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500010426 zo dňa 13.3.2012 uzavretá medzi navrhovateľkou a
odporcom je neplatná. V návrhu poukázala na to, že s odporcom uzavrela úverový právny úkon, ktorý
sa stal právnym rámcom, na základe ktorého jej boli poskytnuté
finančné prostriedky. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o úvere č. 8500010426.
Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že danú zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného
hľadiska za neudržateľnú. V uvedenej zmluve sú uvedené neprijateľné podmienky a ustanovenia v

rozpore s § 54 ods. 1 ako i kogentnými ustanoveniami zákona ( neprijateľná rozhodcovská doložka,
sankčné poplatky, revolving, dohoda o zrážkach zo mzdy apod.) Súčasťou typovej formulárovej zmluvy,
ktorejzneniebolovopredpripravenézostranyveriteľajeajdohodaozrážkachzomzdy.Odporcanapriek
spornosti veci požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek tomu,
že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľke povinnosť plniť, vykonávajú
sa navrhovateľke zrážky zo mzdy a navrhovateľka nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ

navrhovateľky je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu.
Veriteľ si pritom výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Navrhovateľka v ďalšom poukázala na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný
s právom európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať
majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky pritom nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť

a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá
dohoda poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane
plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, príp. plnením v rozpore s kogentnými ustanoveniami
zákona. Takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom európskej únie a čl. 7 Ústavy
SR. Súdny dvor EÚ pritom vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej
kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Navrhovateľka v ďalšom

poukázala na povahu aj význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú Smernica Rady 93/13/EHS zabezpečuje. Navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy nedokázalavyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať
nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Navrhovateľka vo svojom odôvodnení
ďalej poukázala na jednotlivé články smernice 93/2013/EHS týkajúce sa problematiky spotrebiteľských

zmlúv a na jednotlivé rozhodnutia Súdneho dvora EU týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov. Naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľka preukazovala tým, že
deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odporca stratí akúkoľvek legitimitu na použitie
tohto zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

Uznesením č. k. 19C 41/2013-37 zo dňa 7.10.2013 súd predbežne odporcovi uložil povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.3.2012 až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej a súčasne zamestnávateľovi navrhovateľky MINCOVŃA KREMNICA š. p. uložil povinnosť zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
13.3.2012. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky na výzvu súdu nevyjadril. Vyjadrenie k návrhu navrhovateľky zaslal
súdu až dňa 27.5.2015 s tým, že navrhoval návrh navrhovateľky zamietnuť. Poukázal na to, že ani
jeden z dôvodov, na ktorý navrhovateľka vo svojom návrhu poukazuje nie je relevantným dôvodom
pre vyhovenie žalobe. Uzavretie každej zmluvy je dobrovoľný proces, samotná navrhovateľka si bola
vedomá toho, čo je zabezpečenie úveru a aký je jeho význam. Pokiaľ listiny podpísala bez toho,

aby si ju prečítala je to prejavom jej vlastného prístupu k vzniku záväzkov. Spotrebiteľa nezbavuje
povinnostikonaťsprimeranoumierouopatrnosti,obozretnostiazodpovednostizasvojevlastnékonanie.
Tvrdenia navrhovateľky o neprečítaní si podpisovaných listín svedčia o nezodpovednom a ľahkovážnom
konaní z jej strany. V ďalšom odporca poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným
prostriedkom zabezpečenia záväzkov v záväzkových vzťahoch. Uvedený zabezpečovací prostriedok

nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, s účinnosťou od 1.5.2014 je osobitne regulovaný.
Rozhodnutie zákonodarcu nikdy nevylúčilo dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok zabezpečenia
záväzkov zo spotrebiteľských vzťahov, teda táto forma zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
je prípustná. V závere odporca poukázal na to, že dôvody pre ktoré navrhovateľka podala návrh vo
veci samej sa samotnej dohody netýkajú, preto absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. Skutočný dôvod podania žaloby pritom vyplýva zo samotného tvrdenia navrhovateľky, ktorá na
pojednávaní uviedla, že jej zrážky zo mzdy nevyhovujú preto, lebo iní veritelia u ktorých chce žiadať
o úver na túto skutočnosť prihliadajú. Podľa jej slov ide o prekážku, aby si mohla úvery žiadať inde.
Napokon navrhovateľka nepristúpila k podaniu žaloby hneď po začatí vykonávania zrážok zo mzdy,
avšak až s výrazným časovým odstupom, kedy sa vykonávanie zrážok zo mzdy pre ňu zrejme už stalo

prekážkou pre získavanie ďalších úverov od iných subjektov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/ Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500010426 zo dňa 29.2.2012, Dohody o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500010426 zo dňa 29.2.2012, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy,

potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 26.8.2013 a zo dňa 1.4.2015, oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.3.2012 ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom
materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe návrhu navrhovateľky došlo dňa 29.2.2012 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere

č. 8500010426, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke sumu vo výške 1170,- € s tým,
že navrhovateľka mala vrátiť odporcovi celkovú čiastku vo výške 2632,98€. V žiadosti o poskytnutie
úveru bola uvedená RPMN vo výške 70,02% ročne, ročná úroková sadzba vo výške 70,02% ročne,
a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť predmetný úver v 42 mesačných splátkach vo výške 62,69€.
Navrhovateľka predmetnú žiadosť podpísala dňa 29.2.2012. Uvedené informácie vyplývajú aj z tlačiva

predloženého odporcom ( štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere ) zo dňa 29.2.2012,
ktorésamotnánavrhovateľkaajpodpísala.Zoznámeniaveriteľaoschváleníúverudlžníkovizodňa2012
( čl. 77) súd zistil, že navrhovateľke bola odporcom schválená výška úveru vo výške 1170,-€, pričom
RPMN bola určená vo výške 67,61% ročne pri úrokovej sadzbe vo výške 70,02% ročne. V uvedenom
oznámení veriteľa bol uvedený aj dátum splatnosti prvej splátky úveru ako i dátum splatnosti poslednej

splátky úveru, ktoré údaje na žiadosti podpísanej navrhovateľkou absentujú.

Navrhovateľka súčasne dňa 29.2.2012 podpísala na predtlačenom formulári Dohodu o zrážkach zo
mzdy č. 8500010426, odporca predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísal dňa 13.3.2012.V predmetnej dohode sa konštatuje, že odporca bude mať voči navrhovateľke pohľadávku, ktorá
vznikne na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500010426, na základe ktorej odporca
poskytne navrhovateľke čiastku vo výške 1170,-€. Na základe predmetnej dohody je zamestnávateľ

navrhovateľky povinný vykonávať v prospech spoločnosti odporcu mesačné zrážky zo mzdy dlžníka
v riadnom výplatnom termíne vo výške 62,69€. Strany sa súčasne dohodli, že zrážky zo mzdy
dlžníka ( navrhovateľky) budú vykonávané zamestnávateľom navrhovateľky do doby, pokiaľ odporca
zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky pohľadávky vzniknuté na základe zmluvy sú splatené.

S oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky ( MINCOVŇA KREMNICA, š. p. ) súd zistil, že na základe
dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ navrhovateľke strhával počnúc mesiacom november r. 2012
do septembra r. 2013 zrážky zo mzdy v celkovej výške 689,59€. Uvedené zrážky zo mzdy boli dňa
7.10.2013 na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Žiar nad Hronom pozastavené.

Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.11.2012 súd zistil, že odporca zaslal

zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že v žiadosti uviedol,
že dlh navrhovateľky voči spoločnosti odporcu je ku dňu 19.11.2012 vo výške 2446,04€. Z uvedeného
dôvodu žiadal zamestnávateľa, aby odo dňa doručenia žiadosti vykonával pravidelné mesačné zrážky
zo mzdy navrhovateľky v sume 62,69€ až do vyrovnania celého dlhu.

Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že pri podpise zmluvy nebola riadne oboznámená
s obsahom zmluvy, nevedela že v zmluve sa takéto ustanovenia nachádzajú. Pôvodne chcela od
spoločnosti odporcu pôžičku vo výške 2000,-€, avšak pracovníčka odporcu jej vysvetlila, že jej môže
byť poskytnutý len jeden úver vo výške 1170,-€, pričom suma vo výške 170,-€, jej bola súčasne s
poskytnutím úveru stiahnutá ako poplatok za poskytnutie úveru. Žiadosť o revolvingový úver ako aj

dohodu o zrážkach zo mzdy podpisovala s pracovníčkou odporcu na vrátnici vo svojom zamestnaní.
Pracovníčka odporcu jej predložila listiny na podpis s tým, že jej len ukazovala, kde má tieto listiny
podpísať. Ona tieto listiny vzhľadom na krátkosť času nečítala. Následne jej prišiel poštou splátkový
kalendár. Už pri podpise zmluvy jej bolo divné, že si od nej hneď žiadajú poplatok vo výške 170,-€ na
každú zmluvu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že pri podpise zmluvy ako i dohody o zrážkach zo mzdy

jej neboli predložené originály týchto zmlúv. Taktiež nemala vedomosť ani dojednanej rozhodcovskej
doložke. Ďalej navrhovateľka uviedla, že najskôr pôžičku splácala prvé tri mesiace sama, avšak potom,
ako zistila, že je v nej množstvo neprijateľných podmienok, mala záujme pôžičku vyplatiť a preto
požiadala zástupkyňu spoločnosti odporcu o prerušenie splácania na tri mesiace s tým, že si vybaví inú
pôžičku na vyplatenie tohto úveru. Neskôr však zistila, že odporca požiadal o zrážanie z jej mzdy na

základe dohody o zrážkach zo mzdy o čom nevedela.

Zástupca odporcu v konaní pred súdom uviedol, že navrhovateľka celkove na daný úver zaplatila sumu
vo výške 940,35€. K podrobnostiam spisovania zmluvy zástupca odporcu uviedol, že pri podpise žiadosti
oposkytnutierevolvingovéhoúverusavždyvypíšebod2Zmluvy,kdesúuvedenépresnéúdaježiadateľa

ako aj údaje o požadovanom úvere. Následne sa táto žiadosť posiela do centrály spoločnosti Profi Credit
a po schválení resp. neschválení takéhoto úveru sa potom zmluva doručuje pokiaľ bola podpísaná zo
strany spoločnosti spolu s ďalšími zmluvnými dojednaniami dlžníkovi. Bod č. 6 predmetnej zmluvy sa
teda vypisuje na základe toho, či veriteľ takýto úver schválil a za akých podmienok. Z uvedeného dôvodu
je zrejmé, že bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.2.2012 vypísaný nebol.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je pri všetkých určovacích žalobách, či

už kladných alebo záporných, jednou s nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v
rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že navrhovateľ má právny
záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah,
ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.
Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok, ktorého odstráni navrhovateľovi neistotu určením,

či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je.

V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
č. 8500010426 zo dňa 13.3.2012 uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná.Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti právneho úkonu - Dohody o
zrážkach zo mzdy, súd má za to, že bol daný a spočíva v tom, že určením neplatnosti tohto právneho

úkonu sa vyrieši sporná otázka, či odporca je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vzniknutú zo
zmluvy o revolvingovom úvere prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka
ako spotrebiteľka je v slabšej pozícii zmluvnej strany oproti odporcovi ako dodávateľovi, a preto má
právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav spočívajúci v realizácii uzavretej
Dohody o zrážkach zo mzdy. V prípade neplatnosti tohto právneho úkonu sa tak prestanú realizovať

samotné zrážky zo mzdy navrhovateľky a navrhovateľka nebude mať naďalej neisté postavenie, či
daným zabezpečovacím inštitútom bude naďalej odporca zasahovať do jej majetkovej sféry.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, v znení rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli
zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku, kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v čl. 7.

Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., bola do nášho právneho poriadku inkorporovaná Smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.

To neplatí, ak ide predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak neboli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať vopred
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa
29.2.2012 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, pričom v ten istý deň navrhovateľka s odporcom
uzavrela aj Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500010426. Obe zmluvy súd posúdil ako spotrebiteľské
zmluvy, nakoľko navrhovateľka v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľka, ktorá zmluvy
uzatvárala za účelom uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb a odporca vystupoval v danom

zmluvnomvzťahuakododávateľ-právnickáosoba,ktorejpredmetompodnikaniajeposkytovanieúverov
bližšie neurčitému okruhu spotrebiteľov. Súd prejudiciálne podrobil súdnemu prieskumu aj zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzavretá ako hlavný záväzkový vzťah, na
podporu ktorého a na jeho zabezpečenie bola potom subsidiárne v uvedený deň uzavretá medzi
zmluvnými stranami aj dohoda o zrážkach zo mzdy navrhovateľky. Daným prieskumom súd zistil, že

predmetnú zmluvu je potrebné podriadiť pod špeciálny predpis - Zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách, nakoľko navrhovateľka v danom zmluvnom vzťahu vystupovala
ako fyzická osoba, a úver nečerpala na výkon zamestnania, povolania, či podnikania. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky ustanovenia tak, ako
ich vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení

rozhodnom pre posúdenie vecí, najmä neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a jednoznačný údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov. Dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že navrhovateľka
požiadala v spoločnosti odporcu o poskytnutie úveru, pričom na základe jej žiadosti boli vyplnené
údaje v čl. 5 predmetnej zmluvy a uvedená zmluva bola zo strany navrhovateľky dňa 29.2.2012 aj
podpísaná, avšak údaje o schválenom revolvingovom úvere boli do bodu 6 predmetnej zmluvy dopísané

až dodatočne zástupcom odporcu, ktorý predmetnú zmluvu podpísal 13.3.2012. Uvedené údaje sa
líšia v údaji RPMN, nakoľko pokiaľ sa v žiadosti uvádza predpokladaná RPMN vo výške 70,02%, v
údajoch o schválenom revolvingovom úvere sa konštatuje, že RPMN za úver predstavuje 67,61%
ročne. Z uvedeného dôvodu takéto ustanovenie o dojednaní ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá
tvorí podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je dojednané zrozumiteľne, jasne a

určito, tak aby sa v ňom priemerný spotrebiteľ vedel zorientovať. Preto nemožno takéto dojednanie
údaja o RPMN považovať za platné dojednanie. Taktiež dojednanie ohľadne konečnej splatnosti
úveru, ktoré je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, netvorí obsah zmluvy o
revolvingovom úvere. Pokiaľ aj takéto ustanovenie je obsahom oznámenia veriteľa o schválení úveru
zo dňa 13.3.2012, je potrebné konštatovať, že nebolo obsahom samotnej zmluvy, tak ako to požaduje

citovaný právny predpis. Z vyššie uvedených dôvodov sa v súlade s § 11 ods. 1 vyššie citovaného
zákona, predmetná zmluva o revolvingovom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Odporca
má preto nárok požadovať od navrhovateľky len zaplatenie poskytnutej istiny úveru bez poplatkov a
ostatného príslušenstva. Súd v ďalšom poukazuje aj na tú skutočnosť, že ročná úroková sadzba úveru
bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 70,02% ročne, pričom takto dojednaná

úroková sadzba nemôže požívať právnu ochranu. Aj keď súd zoberie do úvahy riziko nebankovej
spoločnosti (akou odporca nepochybne je) pri poskytovaní úverov spotrebiteľom bez bližšieho overenia
ich bonity, úroková sadzba vo výške 70,02% je nepomerne vyššou sadzbou ako sadzby ostatných
finančných inštitúcií, ktoré tieto v obdobných prípadoch v rovnakom období od spotrebiteľov požadovali.
Úrokové sadzby bánk sa v obdobných prípadoch v rovnakom období pohybovali v rozmedzí od 10-14%

ročne. Takto stanovená úroková sadzba úveru je nepomerne vyššia oproti úrokovým sadzbám bánk.
Podľa všeobecného ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nesmie
odplata pri spotrebiteľskej zmluve podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Takéto ustanovenie spotrebiteľskej zmluve jenepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nemôže požívať právnu ochranu, preto s
poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je aj neplatné.

Na základe všetkých vyššie konštatovaných skutočností súd dospel k záveru, že odporca má na
základe predloženej zmluvy o revolvingovom úvere právo voči navrhovateľke na zaplatenie istiny
poskytnutého úveru vo výške 1000,-€ ( pokiaľ aj odporca poskytol navrhovateľke sumu vo výške
1170,-€, sumu 170,-€ nemožno požadovať za čerpaný úver, nakoľko túto si odporca ponechal už pri
poskytnutí úveru ako dojednaný poplatok). Súd mal s listinnými dôkazmi ako aj prehlásením zástupcu

odporcu za preukázané, že odporkyňa celkovo na úver zaplatila sumu vo výške 940,35€, takže takmer
výšku poskytnutej istiny. Na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je navrhovateľka ako
spotrebiteľka nútená kedykoľvek strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi a to bez akejkoľvek súdnej kontroly prijateľnosti obsiahnutých klauzúl ako
aj bez možnosti navrhovateľky ako spotrebiteľky zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnených
v neprijateľných zmluvných podmienok. Keďže vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že

samotná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje celé množstvo neprijateľných zmluvných podmienok,
ktoré sú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nemôže samotný odporca
potom na podklade takejto pohľadávky vynucovať plnenie zabezpečovacieho prostriedku tejto zmluvy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok hlavného záväzkového vzťahu ( Zmluvy
o revolvingovom úvere ) nemôže následne zabezpečovať pohľadávku odporcu ( veriteľa), ktorá je

založená na neprijateľných zmluvných podmienkach a nekalých praktikách odporcu.

S poukazom na všetky vyššie uvedeného skutočnosti súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy č. 8500010426 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 13.3.2012 je neplatná,
nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje odporcovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj

v prípade, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl t. j. neplatných zmluvných podmienok,
ktorá skutočnosť spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto
konaniu veriteľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly neprijateľnosti klauzúl a uplatňovaného
nároku odporcu. Súd poukazuje v danom smere na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je vo vzťahu
k zmluve o revolvingovom úvere subsidiárnym právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje plnenie z tejto

zmluvy. Keďže súd prejudiciálne skúmal platnosť samotného hlavného záväzku a týmto prieskumom
zistil, že hlavný záväzkový vzťah obsahuje jednak neprijateľné zmluvné podmienky a jednak sa pre
nedostatok podstatných náležitostí považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorá má zabezpečovať plnenie z neplatných klauzúl, nemôže požívať právnu ochranu. Pokiaľ je
plnenie z hlavného záväzkového vzťahu neplatné, nemôže byť platná ani samotná dohoda, ktorá takéto

plnenie zabezpečuje. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia 142 ods. 1 OSP, keďže si však úspešná
navrhovateľka žiadne trovy konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej žiadne trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,

čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.