Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210336
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414210336.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpenejTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX,
o vymoženie 123,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nové Zámky z 30. júla 2014, č. k. 11Er/605/2014-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávnenej požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 123,02 eura s

príslušenstvom. Za exekučný titul označila Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 06473/13 zo dňa 26. 06. 2013, vydaného na
základe porušenia Zmluvy o úvere zo dňa 06. 10. 2008. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že
tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávnenou a povinným posúdil ako spotrebiteľskú

zmluvu aplikujúc naň ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a/ , § 3
ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Dôvodil, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom
rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal na základe rozhodcovskej doložky. Dodal,
že cieľom rozhodcovskej zmluvy bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Zastal názor, že ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou
je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Mal za
to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľka ešte pred spotrebiteľom podala žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľka musí mať istotu, že si ho môže
do zmluvy uvádzať. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Mala za to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Uviedla, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu
nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a v tomto smere poukázala
na rozhodnutie ASTURCOM a jeho nesprávny preklad do slovenského jazyka, keď správne z tohto
rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd má povinnosť posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky vtedy,
ak má pre takéto posúdenie k dispozícii skutkové okolnosti a nie je povinný vykonávať cielenú

procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Dodala, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Uviedla,
že z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, že exekučný súd má povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil ich.
Oprávnená má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd právo, aby vecne príslušný exekučný súd priznal jej nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký

ustanovuje zákon. V závere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo/11/2010
zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť,
že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o
dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z.. Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská

zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané
odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné
konanie.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363
CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť

a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

7. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 14. 04.
2014 na vykonanie exekúcie voči povinnému vo výške 123,02 eura s príslušenstvom, predloženej súdu
prvej inštancie stupňa dňa 16. 05. 2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávnenej na vykonanie

exekúcie voči povinnému a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. spisovej značky SR 06473/13 zo dňa 26.
06. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 05. 08. 2013 a vykonateľnosť dňa 08. 08. 2013. Súčasťou spisu
je i Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21. 01. 2013.

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.9. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd

pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia

v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

10. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý

proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

11. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho zamietajúcej časti a
preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k

záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných
dôkazov konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konaniaprihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského
rozsudku a v prípade ich zistenia, preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuť.

15. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že právnym základom
zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o úvere č. 8102748125 uzatvorená dňa 06. 10. 2008 medzi
povinným a právnym predchodcom oprávnenej. V predmetnej veci súd prvej inštancie vychádzal zo

skutočnosti, že súčasťou zmluvy o úvere bola rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc a jej znenie v odôvodnení rozhodnutia citoval. Odvolací súd preštudoval obsah spisu
a súdom prvej inštancie citovaná Zmluva ako aj rozhodcovská doložka v jeho obsahu absentujú.
V spise sa nachádza Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej súčasťou
je v čl. 5 rozhodcovská doložka. Zmluva zo dňa 06. 10. 2008, na ktorú sa odvoláva rozhodcovský
rozsudok ako aj súd prvej inštancie, nie je obsahom spisového materiálu, pričom súd prvej inštancie

túto skutočnosť bližšie neskúmal. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že predmetné číslo Zmluvy o
úvere nekorešponduje ani s číslom zmluvy, v zmysle ktorej mal v čl. 2. Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku povinný ako dlžník uznať záväzok voči oprávnenej ako veriteľke čo do
dôvodu a výšky. Či v danom prípade k uzavretiu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku došlo práve na podklade nesplnenia záväzku povinného vyplývajúceho zo zmluvy zo dňa

06. 10. 2008 nebolo prijaté žiadnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa ani bližšie uvedenou
otázkou nezaoberal. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných
podmienka poskytnutia úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že nebol so
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,

jeho záver vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by v rámci VOP bola upravená rozhodcovská doložka v znení
citovanomvodôvodnenínapadnutéhouzneseniaanavyšejezrejmánezrovnalosťvpredloženejDohode
o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, pretože toto číslo Dohody nekorešponduje s
číslom Zmluvy, z ktorej mal vzniknúť predmetný spor. Záver súdu prvej inštancie je takto predčasný

a založený len na všeobecnej konštatácii bez ozrejmenia osobitostí danej veci. Takýto prístup sa javí
zjednodušujúci a nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná
požiadavka na náležitostí súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné ako
uzavrieť, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktoré neposkytlo odpoveď na podstatné otázky a
námietky spochybňujúce jeho správnosť, spôsobuje jeho nespreskúmateľnosť. Zo strany súdu prvej

inštancie tak došlo k procesnému pochybeniu, čoho dôsledkom je porušenie práva účastníka konania
na spravodlivý proces a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom.

16. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní
viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).