Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511225372
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1511225372.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: T. V., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom K. 14, X., u P. G., o zaplatenie 1.524,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 24.11.2011 domáhal od odporkyne zaplatenia žalovanej istiny
vo výške 1.524,68 Eur spolu s 13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.228,98 Eur od 09.12.2006

do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania z titulu nesplateného úveru.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 08.12.2006 medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s. a navrhovateľom postúpil postupca
na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Navrhovateľ ďalej uviedol, že postupca a odporca
uzatvorili dňa 08.06.2005 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu účtu č. XXXXXXXXXX v znení
jej dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu . Na základe uvedenej

zmluvy Všeobecná úverová banka a.s. poskytla odporkyni peňažné prostriedky - úver. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila
svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca vypovedal zmluvu o úvere navrhovateľ vyzval odporkyňu na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.524,68 Eur,
ktorápozostávalazistinyvovýške1.228,98Eur,riadnehoúrokuvovýške202,31Eur,úrokuzomeškania

vo výške 0,58 Eur a ostatného príslušenstva vo výške 92,81 Eur v súlade s výpisom z účtovných kníh
peňažného ústavu. Odporkyňa ku dňu podania návrhu na súd neplnila navrhovateľovi a to ani čiastočne.
Navrhovateľ predložil súdu listinný dôkaz označený ako „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku“ zo dňa 21.04.2011.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí z dôvodu, že dlh je premlčaný, a preto
vzniesla námietku premlčania. Namietala platnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zo dňa 21.04.2011 z dôvodu, že ju navštívil v zamestnaní pracovník navrhovateľa a povedal jej,
že keď dohodu nepodpíše, tak pôjde do basy. Odporkyňa v strachu pred väzením dohodu podpísala,
pričom ani nevedela poriadne o čo sa jedná a nebola oboznámená pracovníkom navrhovateľa, že dlh
je premlčaný. O premlčaní sa dozvedela až od svojej dcéry. Uviedla, že nemala možnosť si dohodupred podpisom prečítať, pretože zamestnanec navrhovateľa nástojil, že sa ponáhľa a teda má zato, že
bola uvedená do omylu a jej podpis bol vynútený pod hrozbou väzenia a , teda dohodu podpísala
pod nátlakom. Zamestnanec navrhovateľa sám navrhol, že môže dlh splácať v splátkach a tiež určil

výšku splátok . Uviedla, že keby nebol nástojil a dal by jej dostatočný čas na prečítanie a preštudovanie
zmluvy, tak by si bola všimla drobným písmom , v ostatnom texte skrytú formuláciu, že dlh je premlčaný.
Dohodu podpísala v strachu, nakoľko už teraz nemá kde bývať, býva u dcéry zarobí 370 až 400 Eur.
Namietala neplatnosť Dohody, nakoľko túto podpísala pod nátlakom a k podpisu bola donútená. Nakoľko
nikdy nemala dočinenia so zákonom, bála sa väzenia , čím sa jej pracovník navrhovateľa vyhrozil.Úver

prestala splácať z dôvodu, že prišla o zamestnanie a nemá dostatok finančných prostriedkov. Nenavrhla
vo veci vykonať ďalšie dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
so Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky č. č.XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2005, žiadosťou odporkyne o
poskytnutie flexipôžičky č.XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2005, Zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 08.12.2006, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.04.2011,
výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu , Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s.,
pokusom o zmier zo dňa 03.10.2011 a zistil:

že VÚB a.s. uzatvorila dňa 08.06.2005 s odporkyňou Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky číslo

XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 40.000 Sk s lehotou splatnosti 60 mesiacov
jednorazovým čerpaním na účet odporkyne s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 1.035,42Sk. Prvú
splátku mala odporkyňa realizovať dňa 08.07.2005 a poslednú dňa 08.06.2010. Ročná percentuálna
miera nákladov bola stanovená na 10,29 % a hodnota úveru predstavovala sumu 65. 275,20 Sk a výška
úrokovspoplatkamibolaurčenásumou25.275,20Sk.Poplatokzaposkytnutieúverupredstavovalsumu

750 Sk, poplatok za upomienku 200Sk a poplatok za každú ďalšiu upomienku sumu 1.000 Sk, poplatok
za vedenie úverového účtu 40 Sk mesačne a poplatok za poistenie úveru 99 Sk mesačne. Z výpisu z
účtovných kníh VÚB a.s. je zrejmé, že banka vypovedala zmluvu s odporkyňou pre neplnenie splátok
dňa 15.05.2006 a úver zosplatnila dňa 16.06.2006. Od tejto doby plynie aj premlčacia lehota, nakoľko
vtedy sa stal splatný celý dlh odporkyne.

Dňa 08.12.2006 postúpila VÚB a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa
ako postupníka svoju pohľadávku voči odporkyni ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Z Prílohy
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že postúpená pohľadávka predstavovala spolu
výšku žalovanej istiny, t.j. sumu 45.932.67 Sk čo je 1.524,68 Eur. Z tejto prílohy súd taktiež zistil, že k

zosplatneniu poskytnutého úveru došlo dňa 16.06.2006. Navrhovateľ vyzval odporkyňu pred podaním
návrhu na súd k plneniu listom zo dňa 03.10.2011, ktorý označil ako pokus o zmier.

Navrhovateľ postúpenie pohľadávky nepreukázal. Odporkyni navrhovateľ preukázal postúpenie
pohľadávky zrejme pri podpise Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa

21.04.2011. Najneskôr sa však odporkyňa o postúpení pohľadávky dozvedela doručením návrhu v tomto
konaní.

Dňa 21.04.2011 uzatvorili navrhovateľ a odporkyňa Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku v ktorej sa odporkyňa zaviazala zaplatiť dlh v splátkach a tiež uznala záväzok

voči navrhovateľovi čo do dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s právnym
predchodcom navrhovateľa a to VÚB a.s.. Uznaný záväzok pozostával z istiny vo výške 1.228,98 Eur.
V dohode sa odporkyňa zaviazala , že bude splácať uznaný dlh v 30 eurových mesačných splátkach
vždy 20.- ty deň v mesiaci počnúc dňom 20.05.2011 a zároveň vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní
dlhu. Odporkyňa uviedla, že dohodu podpísala pod nátlakom z obavy, že pôjde do väzenia, čím ju

strašil pracovník navrhovateľa, nemala čas si text dohody prečítať, pretože pracovník navrhovateľa na
ňu naliehal, že sa ponáhľa a navštívil ju v zamestnaní.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol a návrh navrhovateľa zamietol keď bol toho názoru, že nárok
navrhovateľa odporkyňa uznala ako premlčaný a o premlčaní nevedela i keď v dohode o uznaní

záväzku je uvedené, že o premlčaní má vedomosť. Súd uveril tvrdeniu odporkyne, že zamestnanec
navrhovateľa ju navštívil v zamestnaní a nenechal jej dostatok času na preštudovanie si dohody a,
prípadne rozmyslenie alebo poradu a povedal jej, že sa ponáhľa a ak dohodu nepodpíše, môže ísť do
väzenia. Súd bol toho názoru, že navrhovateľom takto vynútené uznanie záväzku spôsobuje neplatnosťprávneho úkonu v zmysle občianskeho zákonníka a teda návrh navrhovateľa zamietol keď považoval
nárok za premlčaný a uznanie záväzku za neplatné. pri právnom posúdení použil na odôvodnenie
ustanovenia občianskeho zákonníka o všeobecnej neplatnosti právnych úkonov. O trovách konania

rozhodol prvostupňový súd tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal aj keď bola v konaní plne
úspešná, avšak žiadne trovy v súvislosti s konaním jej nevznikli.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie vo veci. V zrušujúcom uznesení druhostupňový

súd vytkol súdu prvého stupňa, že vo veci nevykonal dôkazy a uveril tvrdeniu odporkyne, že dohodu o
uznanízáväzkuasplátkovomkalendáriuzavrelapodnátlakoma ustálil,ževzťahmedziúčastníkmitreba
posudzovať ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť posudzovaný podľa ustanovení
upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Vyslovil právny názor, že ustanovenia
týkajúce sa právnych vzťahov spotrebiteľského charakteru je potrebné aplikovať aj na právne
úkony bezprostredne nadväzujúce na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu , akým je aj navrhovateľom

predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.04.2011. Odvolacie
námietky navrhovateľa v tomto smere nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Tiež vyslovil, že
prvostupňový súd sa nezaoberal tým, či zo strany navrhovateľa došlo pri uzatváraní dohody k nekalým
obchodným praktikám v zmysle zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd považoval
rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Nariadil súdu prvého

stupňa náležite sa vysporiadať s dohodou o uznaní záväzku a ak bude prvostupňový súd dohodu stále
považovať za neplatnú má svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a uviesť o aké ustanovenia opiera
svoje rozhodnutie a tiež, či bola odporkyňa uvedená do omylu, nakoľko nevedela o premlčaní dlhu.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal

pojednávať v jeho neprítomnosti pričom poukázal na listinné dôkazy ním založené do súdneho spisu s
prihliadnutím na skutkový a právny stav veci a poukázal na platnosť Dohody a to, že podpisom Dohody
došlo k plynutiu novej premlčacej doby. Pokiaľ by sa súd s jeho tvrdeniami nestotožnil, žiadal priznať
nepremlčané splátky ku dňu podania návrhu. Trval na tom, že podpisom dohody o uznaní záväzku
odporkyňou začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba a vyslovil názor, že zákon nevyžaduje ,

aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uviedol, že odporkyňa nebola k podpisu
dohody donútená. Zaslal súdu podrobnú špecifikáciu žalovanej istiny a uviedol, že žalovaná istina
pozostáva zo sumy 1.228,98 Eur , úroku vo výške 202,31 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,58 Eur ,
poplatkov vo výške 92,81 Eur .

Po zrušujúcom rozhodnutí účastníci vo veci neprodukovali žiadne dôkazy.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 558 Obč. zák., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu
v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o
premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.
Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou,

že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť s námietkou premlčania.

Navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovenia § 558 Obč. zák.
nepreukázal, že v čase uznania dlh ešte trval. Znamená to, že na navrhovateľovi bola povinnosť
preukázať, že v čase uznania dlhu tento existoval, čo však nie je len odvolanie sa na existenciu dohody

o uznaní dlhu, pretože ak odporkyňa nevedela o premlčaní, nemá jeho uznanie za následok ten účinok,
ktorý uznanie dlhu predpokladá (prvá veta ust. § 558 Obč.zák.).

V tejto súvislosti súd však považuje za potrebné zdôrazniť okolnosť v súvislosti s ochranou spotrebiteľa
a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym

vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania
dlhu. Súd konštatuje, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznanídlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a
ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo

priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V
danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve tieto
znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu,
že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri

konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súd uveril tvrdeniu odporkyne, pretože navrhovateľ
nijako jej výpoveď nerozporoval, len konštatoval, že odporkyňu neprinútil k podpisu Dohody o uznaní
záväzku a splátkach.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vo všeobecnosti platí v občianskom práve premlčacia doba trojročná, ak občiansky zákonník
nestanovuje pri niektorých právach osobitnú premlčaciu dobu.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon , ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho
záväzku riadne a včas. Právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje omeškanie dlžníka, je neposkytnutie

plnenia dlžníkom veriteľovi riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim
po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v
lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z
omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom možno jednoznačne konštatovať, že v čase
uzatvárania Dohody o uznaní záväzku a plnení dlhu v splátkach bol dlh premlčaný, nakoľko navrhovateľ
(právny predchodca navrhovateľa - VUB ) úver poskytnutý odporkyni zosplatnil dňa 16.06.2006 a dňa
15.05.2006 vypovedal zmluvu s odporkyňou. Odo dňa nasledujúceho od zosplatnenia začala plynúť

premlčacia doba v zmysle OZ, preto sa právo premlčalo najneskôr dňa 17.06.2009 a Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku bola účastníkmi podpísaná až dňa 21.04.20011. Za neférové
a vyvolávajúce pochzbnosť treba označiť aj to, že navrhovateľ v čase podania návrhu disponoval
Dohodou o uznaní záväzku , avšak o jej existencii súd oboznámil až v čase prebiehajúceho konaniaspolu s ospravedlnením svojej neúčasti na pojednávaní dňa 13.05.2013 a to bez poukázania na to, že
sa domáha plnenia z tejto dohody a túto bez ďalšieho vo fotokópii založil do súdneho spisu.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril zmluvu s fyzickou osobou, nie podnikateľom, táto zmluva
je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou a spĺňa všetky znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka (OZ).

Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa §2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Zb. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa vzhľadom na

námietky zo strany odporkyne nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal
od odporkyne zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom vrátenia finančných prostriedkov
poskytnutých odporkyni formou flexipôžičky. K návrhu navrhovateľ priložil Prílohu č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok, z ktorej súd zistil, že splatnosť dlhu odporkyne nastala dňa 16.06.2006.
Predmetná pohľadávka bola ku dňu podania návrhu a podpisu Dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.04.2011 pohľadávkou premlčanou.

Pokiaľ ide o premlčaciu dobu a jej dĺžku, súd pri jej posudzovaní aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko má za to, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existuje občianskoprávny vzťah.
Odporkyňa uzatvárala zmluvu i úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a preto sa na ňu nemôže pokiaľ

ide o inštitút premlčania vzťahovať Obchodný zákonník, ktorý je pre ňu ako spotrebiteľku nevýhodnejší.
Naviac súd poukazuje na rozhodnutie druhostupňového súdu, ktorý v zrušujúcom rozhodnutí ustálil, že
v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu(Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku) a pre prvostupňový súd je toto rozhodnutie záväzné.

Súd považoval aj po zrušení rozsudku uznanie záväzku - dlhu urobené pred začatím konania
odporkyňou, za neplatné, nakoľko bolo vynútené navrhovateľom. Súd v tomto smere uveril tvrdeniam
odporkyne, že uznala dlh v strachu, že pôjde do väzenia a nemala vedomosť o premlčaní dlhu a tiež ,
že nedostala od navrhovateľa dostatočný priestor na podrobné oboznámenie sa s dohodou, keďže ju
pracovník navrhovateľa navštívil v zamestnaní, čo je neštandardný postup. Pracovník navrhovateľa

navštívil odporkyňu v zamestnaní, kde má odporkyňa pracovať a nemá byť vyťahovaná z pracovného
procesu návštevou pre ňu cudzích osôb. Takéto konanie navrhovateľa je neštandardné, aj keď zákon
o ochrane spotrebiteľa návštevu v zamestnaní neoznačuje za nekalú obchodnú praktiku , súd má za to,
že analogicky sa dá vyvodiť z neho, že pokiaľ je návšteva v byte alebo bydlisku spotrebiteľa považovaná
za nekalú obchodnú praktiku, tak návšteva na pracovisku, ktorú si musel zisťovať je obťažovaním nad

mieru únosnú. Okrem toho takéto správanie navrhovateľa je súdu notoricky známe aj z iných súdnych
konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľ zamietol, keď dospel k záveru, že dohoda o
uznaní záväzku je neplatná a jej podpis si pracovník navrhovateľa vynútil bez toho, že by oboznámil

odporkyňu o premlčaní dlhu. Odporkyňa uznala premlčaný dlh a nemala o tom vedomosť a zrozumiteľné
informácie o tom, čo znamená uznanie a premlčanie dlhu. Podpisom takejto dohody pritom bez
akýchkoľvek pochybností dochádza k predlženiu pôvodnej 3 - ročnej premlčacej doby upravenej na 10-
ročnú premlčaciu dobu uvedenú v ustanovení § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to evidentne bez
objektívnej vedomosti odporkyne ako spotrebiteľky o zmene tohto právneho režimu premlčania dlhu,

pričom táto zmena je zjavne v neprospech odporkyne ako spotrebiteľky. Zákaz zhoršenia zmluvného
postavenia spotrebiteľa pritom priamo vyplýva z ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ ničím nepreukázal, že by odporkyni poskytol základné informácie o dôsledkoch uznania
dlhu, uznanie dlhu nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej 10- ročnej premlčacej doby. Pre premlčanie
dlhu tak platila všeobecná 3-ročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka. Postup navrhovateľa, ktorý bez riadneho vysvetlenia dôsledkov uznania dlhu predložil

odporkyni na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba jednoznačne
vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku nakoľko jeho konanie je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti. Pod odbornou starostlivosťou ustanovenie § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od
predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo

všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak
to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v

konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov
akými sú ustanovenia o uznaní a premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa,
resp.jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ťarchu a jeho neprospech.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že opätovne návrh navrhovateľa zamietol
a nestotožnil sa s jeho právnym posúdením veci a jeho konanie keď dlžníkov obmedzuje svojimi
návštevami možno považovať tiež v rozpore s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, preto by mala právo
na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko však odporkyni v konaní žiadne
trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
trojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené ( § 205a OSP),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.