Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233006
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112233006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: SR - Ministerstvo

vnútra SR, IČO: 00 151 866, Bratislava, ul. Pribinova 2 proti žalovanému: Mesto Košice, IČO : 00 691
135, Košice, Trieda SNP 48/A za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného : KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova 4, IČO : 00 585 441 v
konaní o zaplatenie 1 906,03 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 906,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne
zo sumy 1 906,03 Eur od 23.12.2005 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

III. Žiadnemu z účastníkov súd neukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca(pôvodneKrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboruvKošiciach)svojimnávrhom zodňa19.2.2007
podaným na tunajšom súde dňa 21.02.2007 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného - Lesy SR,
štátny podnik Banská Bystrica, IČO : 36 038 351, Odštepný závod Košice so sídlom v Košiciach, ul.
Moyzesova 18, na zaplatenie sumy 57 421,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne z dlžnej
sumy od 26.4.2006 až do zaplatenia. Žaloba bola zapísaná pôvodne pod sp. zn: 34C/71/2007.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.03.2005 vodič žalobcu služobne zaradený na dopravnom

inšpektoráte PZ OR PZ v KE I viedol služobné motorové vozidlo značky VW Multivan, evidenčné číslo :
KE 754 BR po ulici Čermeľské prielohy smerom od ulice Čermeľskej za účelom riešenia oznámenej
dopravnej nehody, pričom pred vrcholom stúpania na zľadovatelej neposypanej vozovke sa začalo
vozidlo vlastnou váhou šmýkať a narazilo do zadnej časti odstaveného motorového vozidla Škoda
Felícia s evidenčným číslom : KE 257 AE majiteľa M. U., ktorý mal v tejto lokalite trvalé bydlisko.
Po náraze bolo motorové vozidlo posunuté do prednej časti pred ním stojaceho motorového vozidla
značky Škoda Felícia majiteľa B. B., pričom obaja títo vodiči čakali v tom čase s motorovými vozidlami

na príchod dopravnej polície na prešetrenie dopravnej nehody, ktorú mali medzi sebou. Predmetná
dopravná nehoda bola zdokumentovaná a prešetrená v konaní pod č. ORP - P - 276/3 - ODI - 2003
a zo záverov šetrenia príslušného dopravného inšpektorátu vyplynulo, že v čase dopravnej nehody na
úseku cesty, kde došlo k dopravnej nehode a následnému poškodeniu služobného motorového vozidla
navrhovateľa, nebola odstránená závada v zjazdnosti. Žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a takisto na ustanovenie § 9a tohto zákona, podľa
ktorého správca cesty zodpovedá za škodu vzniknutú užívateľovi tejto komunikácie, ktorej príčinou bola

závada v zjazdnosti, okrem prípadu, že nebolo v medziach možnosti závadu odstrániť. Na služobnom
motorovom vozidle žalobcu vznikla škoda, ktorá podľa faktúry č. 251994 zo dňa 25.3.2005 predstavuje
sumu vo výške 57 421,- Sk. Žalobca viackrát vyzval žalovaného - Lesy SR na úhradu spôsobenej škody,ktorý mu oznámil, že predmetnú komunikáciu neužíva, nakoľko bola odovzdaná Mestu Košice, čo však
žalovaný žalobcovi nepreukázal a preto ho vo svojej žalobe označil za žalovaného.

V konaní vydal tunajší súd dňa 29.3.2007 platobný rozkaz č. konania : 19Ro/496/2007 - 33, proti ktorému
podal žalovaný - Lesy SR, štátny podnik Banská Bystrica v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom
uviedol, že nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania , pretože túto komunikáciu nevlastní a ani
neužíva a preto nie je zodpovedný za škodu, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ by táto komunikácia
slúžila potrebám lesného hospodárstva, musela by byť účelovou komunikáciou na ktorú sa nevzťahuje

ust. § 9 ods.2 zákona č. 135/1961 Zb. Zároveň uviedol, že vozidlo žalobcu sa na účelovej komunikácii
nemalo pohybovať.

Žalobca k tomuto odporu vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2007 , ktoré bolo súdu doručené dňa
13.06.2007 uviedol, že ak by sa jednalo o účelovú komunikáciu, mali byť zo strany žalovaného
urobené také opatrenia, aby predmetná komunikácia bola viditeľne označená ako účelová komunikácia,

respektíve aby boli urobené také opatrenia na zabránenie vstupu na túto komunikáciu. Nakoľko z
priestupkového spisu týkajúceho sa dopravnej nehody, ktorú riešilo oddelenie dopravných nehôd OR PZ
V KE I vyplýva, že po obhliadke miesta dopravnej nehody bolo zistené a v protokole o nehode uvedené,
že v danom prípade sa jedná o priamy úsek vozovky prímestskej časti, chatovej osady Čermeľské
prielohy cca 200 m od ulice Čermeľská cesta. Keďže na tejto komunikácii došlo k dopravnej nehode

ku ktorej boli privolaní príslušníci PZ a to priamo na miesto nehody, neobstojí tvrdenie žalovaného o
tom, že príslušníci PZ sa nemali na tejto komunikácii pohybovať. Zároveň žalobca poukázal na to, že z
vyhotovenej fotodokumentácie vyplýva, že vjazd na ulicu Čermeľské prielohy od ulice Čermeľská cesta
v Košiciach nie je označený žiadnou dopravnou značkou ani iným spôsobom o tom, že vozovka nie
je v zime udržiavaná a ani to, o aký druh komunikácie sa jedná. Zároveň navrhol, aby súd pripustil do

konania na strane žalovaných : v 2. rade : Mesto Košice a v 3. rade : Mestská časť Košice - Severe.

O tomto návrhu žalobcu rozhodol súd uznesením zo dňa 25.03.2008 č. konania : 34C/71/2007 - 79 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 03.09.2008 č. konania : 34C/71/2007 - 93 tak, že pripustil, aby
do konania na strane žalovaných pristúpil ako žalovaný v 2. rade : Mesto Košice a v 3. rade : Mestská

časť Košice - Severe.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 3.rade, ktorý uviedol, že v tomto spore nie je pasívne
legitimovaný, nakoľko nemá predmetnú nehnuteľnosť ani vo vlastníctve a ani v správe. O odvolaní
bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením zo dňa 30.10.2008 č. konania tak , že tento

uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 25.03.2008 č. konania : 34C/71/2007 - 79 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 03.09.2008 č. konania : 34C/71/2007 - 93 potvrdil.

Žalovaný v 2. rade - Mesto Košice vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že v celom
rozsahu zotrvávajú na podaní zo dňa 9.12.2005, ktorým žalobcovi okrem iného pred začatím konania

oznámili, že ulica Čermeľské prielohy nepatrí do správy SKK a preto navrhli aby súd žalobu zamietol. Z
listu žalovaného v 2.rade zo dňa 09.12.2005, ktorý bol adresovaný žalobcovi vyplýva, že týmto oznámilo
žalobcovi, že ulica Čermeľské prielohy nepatrí do správy mesta Košice a preto z tohto dôvodu nemôže
mesto Košice, správa komunikácii zodpovedať za vzniknutú škodu.

Žalobca v podaní zo dňa 25.05.2009 poukázal na to, že z výpisu z pozemkovej knihy č. vložky 10450, k.
ú.Košice,vyplýva,žedňa21.04.1959bolozapísanévlastníckeprávokpozemkunaktoromsanachádza
komunikácia na ktorej došlo ku vzniku škody v prospech Československého štátu - krajská správa lesov
v KE a teda tvrdenie žalovaného v 1.rade o tom, že cestnú komunikáciu neužíva od roku 1993 do doby
odovzdania lesného majetku do mesta Košíc uvedené v odpovedi na pokus o zmier nebolo žalovaným

v 1.rade žiadnym spôsobom preukázané a ak by sa preukázalo, že nehnuteľnosť bola prevedená na
mesto Košice, tak zodpovedá za škodu žalovaný v 2.rade s tým, že ak je táto komunikácia účelovou
komunikáciou ide tu o zodpovednosť podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade - KOOPERATIVA poisťovňa , a.s. vo svojom podaní

zo dňa 26.05.2010 na základe výzvy súdu či vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného v 2. rade - Mesta Košice, ktorého vstup do konania bol navrhnutým Mestom Košice na
pojednávaní konanom dňa 6.4.2010 uviedol, že vstupujú do konania na strane žalovaného v 2.rade za
predpokladu, že sa preukáže jeho pasívna legitimácia v tomto konaní.Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.06.2010 č. konania : 34C/71/2007 - 204 súd pripustil zmenu
žaloby navrhnutú žalobcom dňa 5.5.2010 tak, že žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť mu sumu 1

906,03 Eur spolu s 7% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 26.04.2006 do zaplatenia,
žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť mu sumu 1 906,03 Eur spolu s 6% úrokom z omeškania ročne odo
dňa 23.12.2005 do zaplatenia a žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 1 906,03 Eur s úrokom
z omeškania vo výške podľa zákona od 13.05.2009 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.07.2010.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu - Protokolom o nehode v cestnej
premávke č. ORP - 281/3-ODI-2005, fotodokumentáciou k dopravnej nehode č. ORP - 281/3-ODI-2005,
Záznamom o odložení veci zo dňa 5.3.2005 č. ORP - 281/3-ODI-2005, Faktúrou č. 251994 , Výpisom
z pozemkovej knihy PKV č. 10450, Protokolom o prechode majetku do vlastníctva obce podľa zákona
SNR č. 306/1992 Zb., ktorým sa dopĺňa zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 08.04.1993,

Informatívnou kópiou z mapy vytvorenej cez katastrálny portál zo dňa 29.3.2010 , Kópiou z katastrálnej
mapy, Výpisom z listu vlastníctva č. 1013 pre okres : Košice I, obec : Košice - Sever, katastrálne
územie : Čermeľ, Listom zo Správy katastra nehnuteľností zo dňa 10.05.2010, Rozhodnutím
Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 05.10.2009 č.: 2009/00469-Opn, správou Slovenského
hydrometeorologickéhoústavusosídlomvBratislavezodňa20.5.2011,oznámenímžalovaného-Mesta

Košicezodňa27.03.2014,písomnoukomunikácioumedzižalobcomavšetkýmižalovanýmiaprednesmi
zástupcov účastníkov konania a zistil tento skutkový stav :

Z protokolu o nehode v cestnej premávke č. ORP - 281/3-ODI-2005 vyplýva, že dňa 05.03.2005 došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej vodič žalobcu premával so služobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen

Multivan s evidenčným číslom : KE 754 BR v Košiciach po ulici Čermeľské prielohy po zľadovatelej
neposypanej vozovke hore strmým svahom k nahlásenej dopravnej nehode, kde asi 200 m od vjazdu na
uliciČermeľskácestaslužobnévozidlosazačalosamovoľnevlastnouváhoupohybovaťsmeromdozadu
pozľadovatelejvozovke,keďnáslednenarazilodozadnejčastistojacehomotorovéhovozidlamajiteľaU.
a to bolo po náraze následne posunuté do prednej časti pred ním stojaceho vozidla majiteľa B., ktorí mali

účasť na dopravnej nehode pred príchodom dopravnej polície . Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb
nedošlo, príčina dopravnej nehody - závada na komunikácii. Z protokolu je ďalej zrejmé, že k dopravnej
nehode služobného motorového vozidla žalobcu došlo na priamom úseku vozovky prímestskej časti
- chatovej osady Čermeľské prielohy cca 200 m od ulice Čermeľská cesta, pričom ide o vozovku s
obojsmernou premávkou hore strmým svahom a po celej šírke vozovky sa v tom čase nachádzala

zľadovatelá ujazdená vrstva snehu a na tejto čerstvo napadnutá tenká vrstva nového snehu. V čase
obhliadky miesta dopravnej nehody bola denná doba, oblačno, chladno a slabé sneženie.

Z fotodokumentácie k dopravnej nehode je zrejmé, že vozovka ulice Čermeľské prielohy v smere od
ulice Čermeľská cesta do stúpania bola v čase dopravnej nehody zasnežená a neošetrená. Zo záznamu

o odložení veci OR PZ OSI oddelenie dopravných nehôd v KE I zo dňa 05.03.2005 č. ORP - 280/3 - OSI
- 2005 je zrejmé, že dopravná nehoda ku ktorej bola prizvaná hliadka ODI OR PZ KE nebola zavinená
vodičom ale závadou v komunikácii - ľad.

Faktúrou č. 251994 zo dňa 23.05.2005 vyúčtovali Automobilové opravovne MV SR Košice za opravu

poškodeného služobného vozidla žalobcu značky VW Multivan sumu 57 421,-Sk.

Z listu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, Odštepný závod Košice zo dňa 10.5.2005
adresovaného žalobcovi ako aj z ďalších adresovaných žalobcovi pred začatím konania v rámci pokusu
o zmierlivé ukončenie sporu vyplýva, že Lesy SR, komunikáciu na ktorej došlo ku škode od roku 1993

neužívajú , nakoľko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Čermeľ a v okolitých katastrálnych územiach
odovzdali protokolárne do vlastníctva a užívania mestu Košice v roku 1993 na základe zákona č.
306/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1381991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorými
mestá a obce nadobudli majetok ex lege do vlastníctva SR na základe tam stanovených podmienok. Z
ďalšieho vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 11.4.2006 vyplýva, že cesta na ktorej vznikla žalobcovi

škoda je v kategórii účelovej komunikácie. Tieto skutočnosti opätovne žalovaný v 1. rade uvádzal vo
svojich ďalších vyjadreniach. Správa ciest Košického samosprávneho kraja listom zo dňa 25.11.2005
predzačatímkonaniaoznámilažalobcovi,žekomunikácia,naktorejdošlokdopravnejnehodenepatrído
Správy ciest KSK ale je v správe Mestských Komunikácií Košice. Mesto Košice listom zo dňa 5.2.2007oznámilo žalobcovi, že predmetná komunikácia na ktorej došlo k dopravnej nehode nie je zaevidovaná
do majetku mesta Košice a ani nepatrí do správy Mesta komunikácií mesta Košice.

Napojednávaníkonanomdňa6.4.2010žalovanýv1.radeuviedol,ženemôžebyťzodpovednýzaškodu,
ktorý vznikla žalobcovi z dôvodu, že nie je zapísaný na Liste vlastníctva ako vlastník pozemku podľa
protokolu o prechode majetku do vlastníctva obce z dôvodu prechodu tohto majetku do vlastníctva
mesta Košice. Na svojich písomných a ústnych vyjadreniach zotrval aj na pojednávaní konanom dňa
6.12.2010.

Žalovaný v 2.rade na pojednávaní konanom dňa 6.4.2010 namietal pasívnu legitimáciu, nakoľko nie
je správcom ani vlastníckom komunikácie na ktorej došlo k vzniku škody pri dopravnej nehode.
Uviedol, že dotknutá parcela je nezalesneným pozemkom, slúžiacim lesnému hospodárstvu, ide o
nespevnené lesné cesty ku ktorým nie je založený list vlastníctva. Následne na pojednávaní konanom
dňa 6.12.2010 žalovaný v 2.rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku voči žalovanému v
2.rade, nakoľko bol do konania prizvaný až uznesením KS zo dňa 30.10.2008. Žalovaný v 3.rade zotrval

na pojednávaní konanom dňa 6.4.2010 ako aj dňa 6.12.2010 Na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
ohľadne nedostatku pasívne legitimácie v tomto konaní.

Na pojednávaní konanom dňa 6.4.2010 ako aj dňa 6.12.2010 zástupca žalobcu uviedol, že k dopravnej
nehode došlo na parcele č. 2296/2, ktorá je zapísaná na LV č. 1013 vo vlastníctve mesta Košice -

žalovaného v 2.rade Z informatívnej kópie z mapy vytvorenej cez katastrálny portál dňa 29.3.2010 je
zrejmé, že k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalobcu došlo na parcele
č. 2296/2, ktorá je podľa výpisu z listu vlastníctva č. 1013 pre okres : Košice I, obec : Košice - Sever,
katastrálne územie : Čermeľ parcelou registra „ C „ o výmere 572 m2 vo vlastníctve Mesta Košice
na základe protokolu o prechode majetku do vlastníctva obce podľa zákona č. 306/1992 Zb. zo dňa

8.4.1993, pričom z iných údajov vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na tomto LV boli zapísané v PK
vl. č. 10450.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.10.2012 č. konania 34C/71/2007 - 262 súd zastavil konanie voči
žalovanému v 1. rade - Lesy SR a voči žalovanému v 3. rade - Mestská časť Košice - Sever, nakoľko

žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.06.2011 zobral voči týmto žalovaným svoj návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2012.

Z výpisu z pozemkovej knihy číslo vložky 10450 ( čl. 43 spisu ) vyplýva, že na základe rozhodnutia
finančného odboru Rady MsNV v Košiciach zo dňa 21.04.1959 číslo 12463/59 bolo vložené vlastnícke

práv pre Československý štát - Krajskú správu lesov v KE k parcele č. 12589/1 - les v Košickom lese.

Z protokolu o prechode majetku do vlastníctva obce podľa zákona SNR č. 306/1992 Zb.( čl. 125 -
129 spisu ), ktorým sa dopĺňa zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 08.04.1993 je
zrejmé, že na mesto Košice v zmysle tohto zákona prešlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v

pozemkovoknižnej vložke č. 10450,k. ú Košice.

Z informatívnej kópie z mapy vytvorenej cez katastrálny portál z 29.3.2010 predloženej súdu žalobcom
( čl. 155 spisu ) je zrejmé, že ku škode pri dopravnej nehode podľa zakreslenia žalobcu došlo na parcele
č. 2296/2, ktorá je podľa výpisu z listu vlastníctva č. 1013 pre okres : Košice I, obec : Košice - Sever,

katastrálne územie : Čermeľ ( čl. 156 -160 spisu ) parcelou registra „ C „ o výmere 572 m2 vo vlastníctve
Mesta Košice na základe protokolu o prechode majetku do vlastníctva obce podľa zákona č. 309/92 Zb.
zo dňa 8.4.1993, pričom z iných údajov vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na tomto LV boli zapísané
v PK vl. Č. 10450.

Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice listom zo dňa 10.05.2010 ( čl. 180 spisu ) oznámila
súdu,žeparcelaCKatastranehnuteľnostič.2296/2jezapísanánaLVč.1013,k.ú.Čermeľ atozápisom
geometrického plánu č. 46/2008 na oddelenie pozemkov 2296/2 a vyňatie z Lesného pôdneho fondu.

Z rozhodnutia Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 05.10.2009 č.: 2009/00469-Opn ( čl. 184 spisu )

vyplýva, že týmto došlo k trvalému vyňatiu lesných pozemkov v katastrálnom území Čermeľ s trvalou
zmenou druhu pozemku na ostatná plocha a to novovytvorenú parcelu KN - C č. 2296/2 ktorá bola
pôvodne vytvorená z parcely č. 2296 v k.ú. a oddelená Geometrickým plánom č. 46/2008 vyhotoviteľa
Ing. Borisa Paulíka.Z výpisu z katastra nehnuteľnosti vytvoreného cez katastrálny portál pre Okres : Košice I, obec : Košice -
Sever, Katastrálne územie : Čermeľ ( čl. 161 spisu ) je zrejmé, že parcela č. 2296 z ktorej bola oddelená

parcela č. 2296/2 je evidovaná ako lesné pozemky bez toho, aby k nej bol založený list vlastníctva.

Z písomného podania žalovaného - Lesy SR š.p. zo dňa 6.5.2010 ( čl. 173 spisu ) vyplýva, že parcela
č. 2296 je rozdelená geometrickými plánmi na viacero podlomení, pričom táto vznikla z parcely katastra
nehnuteľnosti E 12422 a parc. KN E č. 12423/1 ,ktoré boli pôvodne zapísané ako pozemkovoknižné

parcely mpč. 12422 a 12423/1 a boli zapísané v PK vo vložke č. 10450.

Slovenský hydrometeorologický ústav so sídlom v Bratislave listom zo dňa 20.5.2011 oznámil súdu,
že dňa 5.3.2005 okolo 17:00 hod stredoeurópskeho času bolo v lokalite Košice - Čermeľské prielohy
zamračené a vyskytovalo sa slabé sneženie. Fúkal severný vietor s maximálnou rýchlosťou 52km/h,
teplota vzduchu sa pohybovala okolo - 1,5oC, vlhkosť vzduchu bola 80%. Povrch pôdy bol úplne pokrytý

snehom do výšky 14 cm. Prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala 1,5 km čo je označované ako
dymno, iné atmosferické javy neboli pozorované. Západ slnka pripadol na 17:25 h pričom občiansky
súmrak trval do 17:41 hod.

Na ďalších pojednávaniach po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania proti žalovanému v 1.

rade a žalovanému v 3.rade zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na žalobe, má za to, že sa jedná
o mestskú komunikáciu podľa ust. § 4 písm. b) cestného zákona, vlastníkom ktorej je žalovaný -
Mesto Košice, v zmysle ust. § 3c zákona o pozemných komunikáciách vykonáva na tomto úseku aj
štátny odborný dozor, žiadnym spôsobom sa žalovaný zo svojej zodpovednosti nevyvinil, pozemok na
ktorom došlo ku škode pri dopravnej nehode nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom označený

ako neprejazdný pozemok alebo neprejazdný úsek a príslušníci PZ sa na tomto pozemku nachádzali
oprávnene,nakoľkovykonávalisvojepovinnostiktoréimukladázákon,keďišlikdopravnejnehode,ktorá
tam bola nahlásená. Poukázal aj na ustanovenie § 3d ods.6 cestného zákona, podľa ktorého vlastníci
a správcovia komunikácii sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu,
na ktorý sú určené a nakoľko žalovaný ako vlastník účelovej komunikácie porušil túto svoju povinnosť

zodpovedá za vzniknutú škodu.

Žalovaný na nasledujúcich pojednávaniach uviedol, že je vlastníkom pozemku - komunikácie, na ktorom
vznikla dopravná nehoda, pri ktorej bola žalobcovi spôsobená škoda, poukázal na to, že predmetná
komunikácia je účelovou komunikáciou a lesnou komunikáciou, čo vyplýva aj z vyjadrenia Lesov

SR, ktoré bolo v priebehu konania doložené do spisu. Táto komunikácia nepatrí do pozemnej siete
komunikácii v zmysle cestného zákona, vlastník pozemku ju nemá zaradenú v zozname miestnych
komunikácii podľa cestného zákona a teda zodpovednosť podľa tohto zákona v zmysle ust. § 9a
cestného zákona sa nemôže vzťahovať na účelové komunikácie. Táto komunikácia je neknihovaná
a v zmysle STN 73 61 08 je lesnou neknihovanou cestou a teda v žiadnom prípade to nie je miestna

komunikácia. V súčasnosti je táto v nájme Mestských lesov Košice, a.s.. Vlastník a správca lesnej
cesty a účelovej komunikácie teda žalovaný - Mesto Košice tým, že nezabezpečil odstránenie závady
sa nedopustil porušenia predpisov, pretože v tomto prípade sa nejedná o miestnu komunikácia ,teda
cestu podľa cestného zákona a táto povinnosť pre neho - pre žalovaného ako vlastníka tejto účelovej
komunikácie z tohto zákona nevyplýva.

Z oznámenia žalovaného - Mesta Košice zo dňa 27.03.2014 vyplýva, že ulica Čermeľské prielohy, nie je
zaradená do majetku ani správy Mesta Košice a cestná komunikácia Čermeľské prielohy nie je vedená
ako verejná miestna komunikácia.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 1 ods.2 3 zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách ( cestný zákon ) v platnom
znení pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia
na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

Podľa ust. § 3d ods.3 zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách ( cestný zákon ) v platnom
znení miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.Podľa ust. § 3d ods.4 cestného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných
právnických osôb alebo fyzických osôb.

Podľa ust. § 22 ods.1 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Podľa ust. § 22 ods.2 cestného zákona pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie

§ 16.

Podľa ust.§ 22 ods. 3 cestného zákona účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

Podľa ust. § 22 ods.1 vyhlášky Ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k
závodom,staveniskám,lomom,baniam,pieskovniamakinýmobjektomacestyvuzavretýchpriestoroch
a objektoch.

Podľa ust. §3 d ods.6 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľa ust. § 3d ods.10 písm. b) cestného zákona samosprávny kraj a obec zabezpečujú
technickú evidenciu ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve v súlade s centrálnou evidenciou.

Podľa ust. § 4b cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do
siete miestnych komunikácií.

Podľa ust. § 9a ods.2 cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však
zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa ust. § 6 ods.1 vyhlášky Ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a užívané
pozemné komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré a) sú na území zastavanom alebo určenom na
súvislé zastavanie, b) navzájom spájajú dve obce, prípadne časti obce a sú pre toto spojenie dopravne
významné, c) spájajú obec so železničnou stanicou, železničnou zastávkou, letiskom alebo prístavom,

pokiaľ ako účelové komunikácie neslúžia prevažne prevádzke alebo správe týchto zariadení, d) spájajú
obec s cintorínom.

Podľa ust. § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky miestny národný výbor môže zaradiť do siete miestnych
komunikácií účelové komunikácie; pri rozhodovaní o ich zaradení do siete miestnych komunikácií

vychádza miestny národný výbor v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi z účelnosti
tohto zaradenia vždy podľa miestnych pomerov, najmä podľa toho, do akej miery sa komunikácia verejne
užíva a ako je pre toto užívanie komunikačne potrebná.

Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení každý je povinný počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.Podľa ust. § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení k po začatí
konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

V konaní bolo pôvodným žalobcom Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach . Podaním zo dňa 11.01.2013
doručeným súdu dňa 14.01.2013 oznámilo Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, že rozhodnutím
Ministerstva vnútra SR č. SLV - PS - 1120/2012 zo dňa 12.12.2012 došlo dňa 31.12.2012 k zrušeniu
niektorých rozpočtových organizácii v pôsobnosti MS SR vrátane Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach.

Práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácii prešli týmto na Ministerstvo vnútra SR. Pretože
po začatí konania došlo k zrušeniu žalobcu súd pokračoval v konaní v zmysle ust. § 107 ods.4 O.s.p. s
jeho univerzálnym právnym nástupcom a to s Ministerstvom vnútra SR.

Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody na motorovom vozidle žalobcu, ku ktorej
došlo dňa 5.3.2005 pri dopravnej nehode v Košiciach na ulici Čermeľské prielohy .

Základnými predpokladmi občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka sú : 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a škodou a 4. zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú
skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade

na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa
predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho
objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu ktorý je v rozpore s objektívnym právom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa

malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná
v peniazoch. Ďalšími predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť a zavinenie.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tým sa rozumie to, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí
byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Na rozdiel od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter a môže byť

úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom toto rozlíšenie je relevantné len z hľadiska posúdenia rozsahu
náhrady škody. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.

Vykonaným dokazovaním - Protokolom o dopravnej nehode zo dňa 5.3.2005 č.: ORP - 281/3- ODI -
2005 predloženým žalobcom ako aj prednesom zástupcu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobcovi

vznikla pri dopravnej nehode ku ktorej došlo dňa 5.3.2005 v Košiciach na ulici Čermeľské prielohy na
jeho motorovom vozidle škoda vo výške 1 906,03 Eur ( 57 421,- Sk ), ktorá výška škody bola súdu
preukázaná faktúrou Automobilových opravovaní MV SR č. 251994 zo dňa 23.05.2005.

V konaní bolo dostatočným spôsobom - listinnými dôkazmi - Protokolom o dopravnej nehode zo dňa

5.3.2005 č. ORP - 281/3 - ODI - 2005 , informatívnou kópiou z mapy vytvorenej cez katastrálny portál z
29.3.2010 predloženej súdu žalobcom ako aj prednesom zástupcu žalovaného nesporne preukázané,
že škoda vznikla na komunikácii, ktorá je vo vlastníctve žalovaného - Mesta Košice, ktorá je parcelou
KN - C č. 2296/2, zapísané na LV č. 1013 pre katastrálne územie : Čermeľ, okres : Košice I, obec : Košice
- Sever, čo bolo súdu preukázané výpisom z tohto listu vlastníctva a ktorú nadobudol do vlastníctva

žalovaný na základe Protokolu o prechode majetku do vlastníctva obce zo dňa 8.4.1993. Vlastníctvo
k tejto parcele a zároveň aj pasívnu legitimáciu žalovaný - Mesto Košice spočiatku popieral, ku koncu
sporu však zotrval na tom, že je vlastníkom predmetnej parcely. Keďže k dopravnej nehode došlo na
parcele, ktorá celá má charakter komunikácie - čo bolo jednoznačne preukázané kópiu z katastrálnej
mapy ako aj z informatívnej kópie z mapy vytvorenej cez katastrálny portál z 29.3.2010 predloženej

súdu žalobcom, súd ďalej zisťoval o aký druh komunikácie sa jedná, aby bolo možné určiť, či je tu daná
zodpovednosť za vznik škody podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa cestného zákona č.135/1961
Zb. v platnom znení, nakoľko cestný zákon upravuje vo vyššie citovanom ust. § 9a ods. 2 zodpovednosť
správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym
predpisom.

Žalobca v tomto konaní zotrval na svojom tvrdení, že pozemok na ktorom došlo ku škode je miestnou
komunikáciou a teda, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa cestného zákona. Žalovaný
zasa tvrdil, že sa jedná o účelovú komunikáciu, čo podľa neho vyplýva aj z oznámenia predtýmžalovaného v 1 .rade - Lesov SR, ktoré sa nachádza v spise a teda, že nie je daná jeho zodpovednosť
podľa cestného zákona a že žiadnu povinnosť žalovaný neporušil. Súd pri posúdení samotnej povahy
pozemku - komunikácie vychádzal z ustanovení cestného zákona ako aj vykonávacej vyhlášky k tomuto

zákonu a za účelom zistenia charakteru komunikácie si vyžiadal od žalovaného stanovisko o tom, či je
predmetná komunikácia označená ako Čermeľské prielohy zaradená do siete miestnych komunikácií
podľa ust. § 4b cestného zákona v platnom znení. Vo vyjadrení zo dňa 27.3.2014 žalovaný - Mesto
Košice uviedol, že táto komunikácia nie je vedená ako verejná miestna komunikácia. Súd vychádzajúc z
tohto vyjadrenia mal za to, že pozemok - parc. č. 2296/2 , ktorý je vo vlastníctve žalovaného má charakter

účelovej komunikácie, nakoľko táto nie je podľa vyjadrenia žalovaného verejnou miestnou komunikáciou
a na základe toho mal súd za to, že táto komunikácia nie je v zmysle ust. § 4b ods. 1 cestného
zákona zaradená do siete miestnych komunikácii a teda podľa ust. § 22 vyhlášky k cestnému zákonu
je účelovou komunikáciou, čo vlastne len potvrdilo tvrdenie samotného žalovaného, ktoré sa zároveň
opieralo o už skôr do spisu podané vyjadrenie predtým žalovaného v 1. rade - Lesov SR. Vychádzajúc
z takto zisteného súd preto upriamil pozornosť na zistenie, či sú splnené ďalšie predpoklady pre

zodpovednosť žalovaného podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade vzniku
škody na účelovej komunikácii nemožno použiť ustanovenie §9a cestného zákona - zodpovednosť za
závady v zjazdnosti komunikácií, čo vyplýva zo samotného znenia ustanovenia § 9a cestného zákona
( „ Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody .... „ ) v kontexte na členenie
komunikácií upravené v ust. § 1 ods.2 cestného zákona.

V konaní bolo ďalej preukázané - Protokolom o dopravnej nehode a ani to nebolo medzi účastníkmi
sporné, že k dopravnej nehode došlo na pozemku - komunikácii ktorá v tom čase bola pokrytá
zľadovatelou ujazdenou vrstvou snehu na ktorej sa nachádzala vrstva nového snehu. Túto skutočnosť
- pokrytie povrchu vozovky snehom dokazuje aj správa zo Slovenského meteorologického ústavu v
Bratislave zo dňa 20.5.2011, ktorá zároveň uvádza, že v čase dopravnej nehody sa vyskytovalo slabo

sneženie, bolo dymno, zamračené a teplota sa pohybovala okolo mínus 1,5 C°. Z týchto skutočností
mal súd preukázané, že povrch vozovky nebol upravený, bol zľadovatelý a pokrytý snehom, preto mal
súd za to, že žalovaný nevykonal v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka také opatrenia na svojom
pozemku - parc. č. 2296/2, ktorá je účelovou komunikáciou, ktoré by zamedzili alebo znížili možnosť
vzniku škody na majetku a samozrejme aj na zdraví a iných hodnotách, čo správne aj uviedol žalobca

že žalovaný žiadnym spôsobom neoznačil, že je to neprejazdný pozemok alebo neprejazdný úsek a že
je tam vstup zakázaný. Túto skutočnosť - nevykonanie opatrení na odstránenie vzniku škôd na majetku,
zdraví a iných hodnotách súd považoval za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v
ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V príčinnej súvislosti s týmto v konečnom dôsledku vznikla žalobcovi
škoda na majetku.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých
účastníkov občianskoprávnych vzťahov a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou a má
charakter generálnej prevencie.

Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť
vyplývajúcu z § 415 treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, koná protiprávne a preto
zodpovedá za škodu vzniknuté v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.
Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo
(neminem laedere) a v zmysle tohto ustanovenia je každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Tieto hodnoty súd chránené
aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov a ak bola
porušená povinnosť upravená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné
následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti
vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených

statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku,
či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal.
Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne
zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škody podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Preventívnu povinnosť

upravená v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka ukladá povinnosti každému, t.j. tak fyzickým,
ako aj právnickým osobám. Pri právnických osobách postihujú tieto preventívne povinnosti tie fyzické
osoby, ktoré sú oprávnené a povinné za právnické osoby konať. Subjektom zodpovednosti za škodu
spôsobenú porušením preventívnej povinnosti bude sama právnická osoba. Vykonaným dokazovanímmal súd preukázané, že žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v ustanovení
§ 415 Občianskeho zákonníka, keď svojou nečinnosťou a teda nevykonaním potrebných opatrení v
čase nepriaznivých poveternostných podmienok za sneženia a za situácie keď sa na parcele 2296/2

nachádzala zľadovatelá vrstva snehu a táto bola pokrytá ďalšou vrstvou čerstvého snehu nepostupoval
tak, ako mu ukladá vyššie citované ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka a teda nespravoval svoj
majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, čo v konečnom dôsledku bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody.
Pokiaľ ide o zavinenie pri všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho

zákonníkaidetuosubjektívnuzodpovednosťazozneniazákonaje zrejmé,žezavineniesapredpokladá
a teda žalovaný v tomto prípade bol povinný preukázať, že porušenie povinnosti nezavinil. Žalovaný
sa správne v tomto konaní bránil tým, že neporušil žiadnu povinnosť odstrániť závady v zjazdnosti
komunikácií, pretože pre účelové komunikácie táto povinnosť neplatí, avšak žiadnym spôsobom súdu
nepreukázal, že porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti nezavinil a teda v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno.

V konaní bolo preukázané, že žalobcovi pri dopravnej nehode dňa 05.03.2005 vznikla škoda vo
výške 1 906,03 Eur a to porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného upravenej v ust. §
415 Občianskeho zákonníka, pričom medzi týmto porušením povinností a vznikom škody je príčinná
súvislosť, súd mal taktiež preukázané že porušenie povinnosti zavinil žalovaný a teda vychádzajúc z

vykonaného dokazovania súd mal za to, že žalobca v tomto konaní uniesol svoje dôkazné bremeno
ohľadne preukázania škody, porušenia povinnosti a príčinnej súvislosti a žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne toho, že škodu nezavinil. Nakoľko bolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých 4
predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka, mal súd za to, že je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1 906,03 Eur dôvodný, preto

na jej náhradu zaviazal žalovaného.

Podľa ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, vzniklo žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods.1
Občianskeho zákonníka právo na úroky z omeškania a to vo výške podľa predpisov Občianskeho práva
odo dňa splatnosti dlžnej sumy až do zaplatenia. Žalovaný bol výzvou zo dňa 29.11.2005 vyzvaný na

úhradu dlžnej sumy a to do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, pričom výzva mu bola doručená dňa
7.12.2005, 15 dňom na úhradu dlžnej sumy bol tak deň 22.12.2005 a nasledujúcim dňom sa tak žalovaný
dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v deň omeškania predstavovala
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu, ktorej hodnota v tento deň bola 3% a dvojnásobok teda predstavuje hodnotu
6%, na úhradu ktorého súd v tejto výške zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Pokiaľ ide o žalovaným v tomto konaní vznesenú námietku premlčania, súd ju považoval za nedôvodnú.

Podľa ust. § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a podľa ust. § 106 ods.2 Občianskeho
zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,

a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby
začínajúplynúť,plynúakončiasanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je v zmysle zákona potrebné, aby bolikumulatívne splnené dva predpoklady - vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pokiaľ ide o vedomosť o osobe škodcu, tá sa viaže na okamih, kedy získal žalobca informáciu na
základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná, pričom

je dôležité, aby tieto skutkové okolnosti boli spôsobilé urobiť záver o zodpovednosti konkrétnej osoby
a teda vyžaduje sa skutočná vedomosť poškodeného a nielen predpokladaná. Vychádzajúc z týchto
skutočností mal súd za to, že vo vzťahu k žalovanému - Mestu Košice subjektívna premlčacia doba
začala plynúť dňa 29.11.2005 , kedy ako je zrejmé z listu na čl. 72 spisu mu bola doručená správa
z Košického samosprávneho kraja o tom, že správcom predmetnej komunikácie je Správa Mestských

komunikácii Košice a teda v tomto momente získal nie pravdepodobnú ( tú získal od Lesov SR v liste
zo dňa 10.5.2005 ) ale objektívne skutočnú vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá Mesto Košice,
nakoľko Správa Mestských komunikácií Košice spadá pod Mesto Košice a až táto informácia ( ktorá
potvrdila predchádzajúcu pravdepodobnú ) bola pre žalobcu spôsobilá urobiť záver o tom, že za škodu
bude zodpovedať žalovaný. Vstup žalovaného - Mesta Košice navrhol žalobca súdu v podaní zo dňa
01.07.2006, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.07.2006 , teda v subjektívnej premlčacej lehote .

Súd ešte poukazuje na to, že právna kvalifikácia účastníkom uplatneného nároku je výhradne vecou
súdu a preto nie je rozhodujúce, ako tvrdené skutočnosti kvalifikuje právne účastník konania.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V tomto konaní bol žalobca úspešný , preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže si však
náhradu trov konania žalobca v tomto konaní neuplatnil, súd o jeho nároku rozhodol tak, že mu náhradu

trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o výrok o tom, že žiadnemu z účastníkov konania súd nepriznáva náhradu trov konania,
súd vychádzal z toho, že žalobca ako aj žalovaný sú v zmysle ust. 4 ods.2 písm. a) a b) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení obaja oslobodení zo zákona od povinnosti platiť

súdny poplatok a to žalobca podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) a žalovaný podľa ust. § 4 ods.2
písm. b) tohto zákona, preto o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh rozhodol tak ako
je uvedené v III. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd

Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).