Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/2614/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211214
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: JAZO, s.r.o., IČO: 35 820
535,Rebarborová1,Bratislava,zastúpený:JUDr.AdelaValocká,advokátka,Navŕšku2,Bratislava,proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 1100302/1/1251136/2012/1042 zo dňa 07.11.2012,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 18.12.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/1251136/2012/1042 zo dňa 07.11.2012, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to Daňového úradu
Bratislava, sp. zn. 9102401/5/2029396/2012/Sap zo dňa 10.08.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/
bod 1 zákona o správe daní vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
apríl 2009 v sume XX.XXX,XX eur za nákup XXX,X mX granitovej dlažby prvej triedy od dodávateľa
S&J T. plus, s.r.o. F..

Žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. X písm. a/,
b/ a e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. G., že obidve rozhodnutia sú
nesprávne, založené na nesprávnom a nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich
nesprávnych skutkových zisteniach, zmätočné a nepreskúmateľné, pričom správne orgány porušili
relevantné právne predpisy. V daňovom konaní došlo k porušeniu § 29 ods. X zákona o správe
daní, pričom žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy. M. nadobudol od svojho
dodávateľa S & J T. plus, s.r.o., ktorá spoločnosť mala faktúru riadne zaevidovanú, H. bola priznaná a

odvedená a dlažba bola vyskladnená zo skladu tejto spoločnosti v T., pričom faktúru žalobca zaplatil
bezhotovostne. Keďže tovar sa nachádzal v skladových priestoroch dodávateľa, v okamihu jeho predaja,
napriek skutočnosti, že tovar zostal v týchto skladových priestoroch, bol tovar konateľom žalobcu
prevzatý, o čom svedčia výdajky a tovar v sklade zotrval až do okamihu jeho ďalšieho predaja a
vykonania prepravy odberateľovi žalobcu. A. uviedol podstatnú časť z obsahu svojho odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu ako aj skutkové zistenia daňových orgánov uvedené v preskúmavaných
rozhodnutiach. T. na zmluvu o uložení veci, vykonanie fyzickej kontroly skladových priestorov, v ktorých

bol v zmysle zmluvy o uložení veci tovar uložený až do jeho následného predaja, bol vypočutý konateľ
spoločnosti W., s.r.o., ktorý potvrdil prepravu tovaru do Y. ako aj jeho vyloženie v Y., bol vypočutý konateľ
dodávateľskej spoločnosti, ktorý potvrdil vykonanie medzinárodnej prepravy. L. dane neskúmal, prečo
bol tovar prepravený do Y. - F. a nie do Y. - A. (podľa faktúry), pričom podľa žalobcu je k dispozíciipríjemcu tovaru určiť miesto vyloženia tovaru a nie je vylúčené, že sklad v A. bol plný a preto bol
tovar vyložený v inom sklade v F.. W. je povinnosťou žalobcu sledovať presun tovaru potom, čo sa
tovar predaný odberateľovi žalobcu predá jeho ďalšiemu odberateľovi. Podľa žalobcu všetky dôkazy

predstavujú ucelenú sieť tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, že obchod sa reálne uskutočnil a
jeho dodávateľ eviduje obchodný prípad s tovarom riadne vo svojom účtovníctve, pričom si splnil aj
svoje daňové povinnosti. U. obchodného partnera je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou
voľbou každej spoločnosti a realizácia tohto práva nemôže byť na ujmu daňovému subjektu. Za dodávku
tovaru žalobca vždy zaplatil dodávateľovi, ktorý si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho

rozpočtu. H. subjekt tiež nemôže zodpovedať za dôkazy, resp. účtovnú, skladovú a podobnú evidenciu
iných daňových subjektov a preto sa ani žalobca nevie vyjadriť k pôvodu granitovej dlažby a toto ho
ani nezaujíma, pretože mal záujem o dlažbu v množstve a kvalite, ako mu ju ponúkol jeho dodávateľ
a keďže tento mu tovar v zodpovedajúcom množstve a kvalite aj dodal, nemal žiadne pochybnosti o
jeho pôvode. U. zmenu konateľa spoločnosti je právo spoločníka spoločnosti a či sa tak urobí jeden
krát za rok alebo desať krát za rok, nemá vplyv na postavenie daňového subjektu. A. citoval znenie

§ 29 ods. 8, § 15 ods. X písm. d/, e/ zákona o správe daní, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré súvisia bezprostredne s jeho
podnikateľskými aktivitami a vychádzajú z jeho priznaní. W. teda skutočnosti týkajúce sa správneho
určenia dane iného subjektu, z čoho logicky vyplýva, že tieto dôkazy ani žalobca predložiť nemôže,
pretože nimi nedisponuje. L. dane neuviedol, ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi a v čom

konkrétne vidí ich nedôvodnosť. L. rozhodnutie opiera o vyjadrenia, že ten-ktorý dodávateľský alebo
odberateľský subjekt je nečinný, nie je možné ho zastihnúť, neplní si svoje zákonné povinnosti. V.
nečinnosti však nie je dôkazom o tom, že k reálnemu obchodu nedošlo. A. nemôže ignorovať skutočnosti
tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých
výpovedí a požadovať predloženie len vecných, resp. listinných dôkazov. Q. dôkazov správcom dane

bolo teda nesprávne a nedostatočné. A. ďalej poukázal na znenie § 2 ods. 1, X zákona o správe daní,
ktorýmsasprávneorgányneriadili,pretoževšetkypredloženéasúčasnezistenédôkazyspolunavzájom
korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny
podklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré dokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu
nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských

subjektov a predmetné dôkazy od neho nemožno požadovať. A. poukázal na obsah rozsudku NS SR
sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XSžf/X/XXXX, XSžf/X/XXXX, z ktorých okrem iného
vyplýva, že skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na
plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. I. kritérií, z ktorých sa
zisťuje úmysel o vedomosti daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť

v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. NS SR
skonštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali
výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov. W. žalobca poukázal na rozhodnutie L.
dvora EÚ v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalobcu z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že na neuznanie oprávnenosti nároku na odpočet H. nepostačuje skonštatovanie

o nedostatočnej hodnovernosti preukázania ekonomickej činnosti uvedenej na faktúrach, ale právo na
odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou
daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho dodávateľského reťazca. V
danom prípade z vykonanej kontroly vyplýva, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu, u ktorého

bol zároveň do času jeho predaja uskladnený, následne predaný tretej osobe, prepravený a dodaný
tretej osobe, ktorej išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru, ktorý daňový subjekt
vlastnými tak ústnymi ako aj listinnými dôkazmi preukázal.

A. vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ju navrhuje zamietnuť.

K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v
napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery.

H. úrad F. vykonal u daňového subjektu R., s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (z dôvodu,
že bolo dôvodné podozrenie, že jeho prostredníctvom prebieha fakturácia tovaru - granitových a

mramorových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho dodania).
A. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a
aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru (v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie
obdobia vykazuje nadmerné odpočty). M. žalobca deklaroval až v zdaňovacom období december XXXXako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - Y. (kde dodanie Y. daňová správa nepotvrdila). Z Y.
mal byť následne tovaru dodaný do C. (kde dodanie tovaru C. daňová správa nepotvrdila). A. správcu
dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorá má všetky znaky karuselového

obchodu.

L. dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa zákona o správe daní. W. sa zistiť pôvod a
fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností S. H., s.r.o. - S&J T. plus, s.r.o. - R.,
s.r.o., a preto v rámci procesu dokazovania správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie,

na aký účel použil kontrolovaný daňový subjekt zdaniteľný obchod. L. dane zistil, že predmet dodania
- granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných
súvisiacich služieb. S. nákupy a predaje tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom
istom mieste v sklade v T., ktorého majiteľom je spoločnosť S&J T. plus, s.r.o., čiže daňový subjekt -
dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa
v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval a ani sa nespracoval

v rámci výrobného procesu. T. preverovaní pohybu tovaru mal byť podľa vyhotovených faktúr tovar
dodaný maďarskej spoločnosti C. V.. A. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december XXXX
deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením dane v hodnote XXX XXX,XX eura podľa § 43
zákona odanizpridanejhodnoty,alesúhrnnývýkaznaintrakomunitárnedodanietovarunadobúdateľovi
C. V.. za príslušné zdaňovacie obdobie nepodal (čiže rozporné zdaniteľné obchody platiteľ nedeklaroval

v súhrnnom výkaze ako dodanie z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná
pre daň. Podľa § 80 ods. l písm. a) zákona o H. platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý
kalendárny mesiac, v ktorom dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. X citovaného zákona z
tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. T.
dodaní tovaru je platiteľ povinný v súhrnnom výkaze uviesť svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v

tuzemsku, identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar dodaný a celkovú hodnotu
dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne. L. výkaz sa podáva elektronicky najneskôr do
XX dní po skončení obdobia, za ktoré vzniká platiteľovi dane alebo zdaniteľnej osobe registrovanej pre
daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o H. povinnosť podať súhrnný výkaz. A. uviedol, že podľa údajov v
daňovom systéme (C.) ani do dňa spísania stanoviska žalobca súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie

december XXXX nepodal, z čoho vyplýva, že sám žalobca nepriznal dodanie deklarovaného tovaru pre
maďarského nadobúdateľa C. V..

V danom prípade nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia deklarovaného tovaru ani v reťazci
spoločností R., s.r.o. - C. V. - F. s.r.l.

A. poukázal na skutočnosť, že predložené dokumenty (faktúry, Z. ...) sú len písomné vyjadrenia osôb
zúčastnených na fakturácii granitových dosiek, bez predloženia akýchkoľvek relevantných vecných
dôkazov. H. subjekt nepreukázal, okrem predložených dokladov, žiadny relevantný dôkaz potvrdzujúci
exitenciu a pôvod tovaru (zdroj granitovej dlažby). T. dodávok tovaru len listinnými dokladmi správca

dane nemohol považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie
dane v zmysle zákona o H.. L., že žalobca doklady od spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. vlastní, ešte
nedokazuje, že dodávky boli týmto daňovým subjektom skutočne realizované. C. plnenie predmetu
zmluvy a fakturácie nebolo žalobcom preukázané. S. je relevantným dokladom len ak je nepochybné,
že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. A. faktúr v účtovníctve ešte nie je

dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti.
To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona
o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie
dane z tohto dokladu. L. podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,
pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s

predpísaným obsahom. H. musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a
ako právna skutočnosť aj preukázané.

L. dane na základe vykonaných šetrení (v reťazci dodávateľov a odberateľov) v tuzemsku a na
základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní od Y. a C. daňovej správy vyhodnotil tento

obchodný prípad tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru nedošlo. M. deklarované účtovnými
dokladmi získanými prostredníctvom dožiadaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i
odberateľa spoločnosti R., s.r.o. nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť
názoru správcu dane, že k dodávkam granitových dosiek nedošlo.Z preverovania sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že existenciu tovaru hodnoverne preukázal, o čom mala
svedčiť ucelená sieť dôkazov, ktoré v rámci kontroly poskytol správcovi dane, pretože fyzická existencia

fakturovaného tovaru nebola preukázaná a nepreukázalo sa ani, že s fakturovaným tovarom disponoval.
T. dôkaznej povinnosti platiteľa platí, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol
závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (napr.: faktúry, Z., skladových
kariet ...), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. W. na odpočítanie

dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom
alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
A. sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľného obchodu,
ktorý je deklarovaný vo faktúre. L. dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ustanovením
§ 29 ods. X zákona o správe daní.

A. s námietkou žalobcu, že jeho tvrdenie o preukazovaní zdaniteľného plnenia potvrdili aj aktuálne
závery SD EÚ pojaté v rozhodnutí v spojených veciach C-XX/XX (Y. kft) a C-XXX/X (T. H.) zo dňa
XX.XX.XXXX nesúhlasí, pretože v daných prípadoch SD EÚ nerozhodol o zdaniteľných obchodoch
žalobcu, ktoré deklaroval ako intrakomunitárne dodanie v rámci X. spoločenstva (ktorých fyzická
existencia sa nepotvrdila), ale rozhodoval o maďarských prípadoch týkajúcich sa odpočtu H. u

odberateľa (v prvom z týchto prípadov správca dane zamietol spoločnosti právo na odpočet dane z
nakúpeného tovaru, keď bolo počas daňovej kontroly u dodávateľa spoločnosti zistené, že dodávateľ
nezaúčtoval nákup tohto tovaru a ani nemal k dispozícii vozidlo na jeho prepravu a v druhom prípade
bolo dodávateľovi stavebných prác zamietnuté právo na odpočítanie dane z faktúr od subdodávateľov,
keď sa nepresvedčil, že títo subdodávatelia majú prostriedky na vykonanie prác).

A. k článku XXX, XXX písm. a), článku XXX písm. a), článku XXX ods. l, článku XXX a článku XXX
smernice C. XXXX/XXX uviedol, že predmetné články uvedenej smernice vykladajú o službách, ktoré
boli poskytnuté a o tovare, ktorý bol dodaný, ale v danej obchodnej transakcii nebolo preukázané, že by
žalobca s tovarom disponoval tak, ako to správcovi dane dokladoval predloženými formálnymi dôkazmi

(faktúrou, Z. ...).

A. k námietkam žalobcu, ktorý poukazuje na rozsudky L. dvora EÚ uviedol, že danou problematikou
sa v rámci rozhodcovskej činnosti zaoberal NS SR napr. rozsudky X L./XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX, z
ktorých vyplýva nasledovné: „T. sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní

odvolával na niektoré rozsudky L. dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav
jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov L. dvora, a nielen uvádzať niektoré právne
závery v týchto rozsudkoch uvedené. T. sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom
súdnictve prihliadať.“

M. vyplývajúce z reálnych zistení je potrebné chápať nie v tom zmysle, že správca dane, prípadne
legislatíva bráni žalobcovi nákupu tovaru v pomerne veľkých množstvách, ale v tom zmysle, že bráni k
uplatneniu nadmerného odpočtu, ak je dôvodom podvod vo vzťahu k samotnej H. bez ohľadu na otázku,
či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie.

T.danemánároknaodpočítanie daneibavtedy,aksplnenievšetkýchpodmienokstanovenýchvzákone
oH.preukáže.A.bol povinnýsprávcovidane preukázať,že zdaniteľnýobchodtak, akoje deklarovaný
v predloženej faktúre v tuzemsku prijal a následne ho dodal na územie Y., čo v uvedenom prípade
nebolo platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní preukázané.
L. dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa

skutočného obsahu. L. obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní H. za
zdaniteľnéobchody,ktoréboližalobcom deklarovanéakonákup odtuzemskéhododávateľa(priktorých
sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou.

A. správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. A. počas výkonu daňovej kontroly

nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, teda neuniesol dôkazné bremeno,
keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od
spoločnosti S&J T. plus s.r.o. ako aj jeho následné dodanie v rámci X. spoločenstva.Vdoplnenísvojhovyjadreniažalovanýpoukázalnaexistenciuskutočnostízískanýchodorgánovčinných
v trestnom konaní, ktoré potvrdzujú závery správcu dane.

V. súd v F. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v
súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. T. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že H. úrad F. vykonal u daňového subjektu

R., s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až apríl XXXX a jún až december XXXX daňovú kontrolu
(začala dňa XX.XX.XXXX) v zmysle § 15 ods. X zákona o správe daní, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. A. sa v deň určený vo výzve,
t.j. XX.XX.XXXX prerokovania protokolu nezúčastnil. Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní, ak
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať alebo sa

sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za
deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
V danom prípade bol protokol prerokovaný a doručený dňa XX.XX.XXXX.

Na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len „Y.“) talianskym,

maďarským a rumunským daňovým orgánom, za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia
zdaniteľných obchodov, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. XXX/XXX/
XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. T. prekážok (doručenie odpovedí na žiadosti o Y.) a pokračovanie
vo výkone kontroly bolo žalobcovi oznámené listom č.XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. L.
dane požiadal H. riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods.

XX zákona o správe daní. H. riaditeľstvo SR listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo správcovi dane, že
jeho žiadosti vyhovuje a lehotu na výkon daňovej kontroly predlžuje do XX.XX.XXXX. L. dane listom č.
XXXXXXX/X/XXXX/XX/KacLzodňaXX.XX.XXXXpodľa §15ods.XXzákonaosprávedaníupovedomil
žalobcu o tom, že daňovú kontrolu nie je možné ukončiť do šiestich mesiacov a lehota na vykonanie
daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená do XX.XX.XXXX.

V priebehu výkonu kontroly správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na
odpočítanie dane v celkovej sume XXXXX,XX eura z dodávateľskej faktúry číslo XXXXXXXA zo dňa
XX.XX.XXXX od spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. formou dožiadania číslo XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane žiadal preveriť reálnosť uskutočnenia predmetu zdaniteľného

obchodu, prepravu tovaru, skladovanie tovaru, ako aj platby za zdaniteľný obchod. H. XX.XX.XXXX
bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď evidovaná pod číslom XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Med,
A. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle S&J T. plus,
s.r.o. T. v čase výkonu miestneho zisťovania konateľ spoločnosti R. V. ani externá účtovníčka neboli
prítomní a doklady, ktoré sa nachádzajú v sídle spoločnosti, neboli kompletné, nebolo možné predmetný

zdaniteľný obchod preveriť. V doplnenej odpovedi na dožiadanie je uvedené, že v rámci miestneho
zisťovania boli preverované faktúry evidované pod číslami: XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXXA zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými platiteľ S&J T. plus, s.r.o. deklaroval v roku
XXXX dodanie tovaru - granitovej dlažby I. triedy v celkovom množstve X XXX mX pre odberateľa
R., s.r.o. G. faktúry mala spoločnosť zaúčtované, zaevidované v záznamoch H. a daň bola priznaná a
odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach roka XXXX. Podľa predložených dokladov bola dlažba
vyskladnená zo skladu spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. v T. na základe výdajok U U U U U U U U U U U

Ku dňu XX.XX.XXXX daňový subjekt S&J T. plus, s.r.o. evidoval neuhradené faktúry od odberateľa R.,
s.r.o. č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. S.
č. XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, a XXXXXXX boli spoločnosťou R., s.r.o. uhradené bezhotovostne.
Podľa údajov uvedených vo faktúrach si odberateľ - R., s.r.o. fakturovaný tovar mal osobne odobraťzo skladu dodávateľa, čo je však v rozpore s predloženými dokladmi o preprave tovaru, ktorý sa mal zo
skladu prepravovať až v zdaňovacom období december XXXX.
V. S&J T. plus, s.r.o. uviedol, že jeho najväčším dodávateľom granitových dosiek je spoločnosť S. H.,

s.r.o. T. spoločnosť S. H., s.r.o. má so spoločnosťou S&J T. plus, s.r.o. uzatvorenú zmluvu o skladovaní,
má svoj tovar určený na predaj uložený v skladových priestoroch tejto spoločnosti a preto spoločnosť
S&J T. plus, s.r.o. nemusí zabezpečovať prepravu tovaru od dodávateľa (spoločnosť S. H., s.r.o.),
pretože kupovaný tovar sa už nachádza v jej skladovacích priestoroch. L. S. H., s.r.o. teda fakturovala
spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. granitovú dlažbu, ktorá v čase nákupu a predaja mala byť uskladnená v

sklade spoločnosti S&J T. plus, s.r.o, ktorá ich následne podľa faktúr mala ďalej predať tiež v uvedenom
sklade žalobcovi.

Y. príslušný správca dane spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. H. úrad F. I šetril pohyb a pôvod tovaru
(granitových dosiek) na strane dodávateľa a preveroval ďalšieho dodávateľa v reťazci - spoločnosť S.
H., s.r.o. za účelom preverenia pôvodu nadobudnutia granitových dosiek a požiadal DÚ T. o preverenie

pôvodu granitovej a mramorovej dlažby u spoločnosti S. H., s.r.o. DÚ T. v súvislosti s požadovaným
objasnením pôvodu granitovej a mramorovej dlažby až po výrobcu zistil, že S. H., s.r.o. na adrese sídla
reálne nesídli, na adrese sídla nie je možné zastihnúť konateľa ani žiadnu inú osobu zo spoločnosti,
jediným konateľom a spoločníkom je od XX.XX.XXXX T. V., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol
konateľom spoločnosti S. H., s.r.o. T. Q. a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli konateľmi spoločnosti

R. C. a R. A.. Písomnosti zaslané na adresu trvalého bydliska konateľa spoločnosti p. T. V. sa vrátili
s poznámkou poštového úradu „adresát neznámy“.

H. orgánom sa nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností
S. H., s.r.o., S&J T. plus, s.r.o., R., s.r.o., a preto správca dane vykonal šetrenia zamerané na

preverenie, na aký účel použil žalobca rozporný zdaniteľný obchod. T. preverovaní pohybu tovaru
zistil, že tento mal byť podľa faktúr dodaný maďarskej spoločnosti C. V. (HU XXXXXXXX). A. v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december XXXX deklaroval dodanie tovarov a služieb s
oslobodením dane v hodnote XXX XXX,XX eura (týkajúce sa odberateľských faktúr č. XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX) podľa § XX zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej

hodnoty (ďalej aj len „zákon o H.“), ale súhrnný výkaz na predmetné intrakomunitárne dodanie tovaru
maďarskému nadobúdateľovi C. V.. za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane nepodal (čiže
rozporné zdaniteľné obchody platiteľ nedeklaroval v súhrnnom výkaze ako dodanie z tuzemska do iného
členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň (spoločnosti C. V..).

H.úradF.VIzaslalžiadosťoY.čísloXXX/XXX/XXXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXzaúčelompreverenia
intrakomunitárneho dodania (IC) tovaru, ktorý bol fakturovaný spoločnosťou S&J T. plus, s.r.o. žalobcovi
v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roka XXXX. H. XX.XX.XXXX bola od Y. daňovej správy doručená
odpoveďčísloI/XXX/XXXXX-XXXXXX/Kano,zktorejvyplynulinasledovnéskutočnosti: „V.uspoločnosti
C. V. nemohla byť začatá. L. je na adrese sídla nedostupná, litovský štatutárny zástupca spoločnosti

nie je kontaktný na jeho litovskej adrese. F. štatutárny zástupca spoločnosti, ktorý je registrovaný
ako poštový zástupca spoločnosti p. L. I., sa nedostavil pred daňovú správu a nepredložil účtovné
dokumenty spoločnosti“. H. XX.XX.XXXX bola doručená odpoveď č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XX/Kano, z
ktorej vyplýva nasledovné: „Y. daňová správa nemá k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa dodania
tovaru. L. C. V.. podala daňové priznanie k H. a súhrnný výkaz, v ktorom uviedla intrakomunitárne

nadobudnutie (IC) tovaru od spoločnosti R., s.r.o. vo výške XXX XXX XXX,- Q.. D. spoločnosti C.
V.. nebolo počas kontroly predložené (okrem Z. a zmluvy, ktoré boli zaslané poštou). U. z bankového
účtu spoločnosti neobsahuje bankové transakcie v cudzej mene od slovenskej spoločnosti alebo
iných IC partnerov. V. týmto skutočnostiam nemohla byť potvrdená zaplatená suma ani fakturovaná
suma. M. týkajúca sa nadobudnutia tovaru nebola zo strany maďarskej daňovej správy potvrdená.

Podľa daňových priznaní a súhrnného hlásenia spoločnosť C. V. deklarovala dodanie tovaru len
jednému IC partnerovi F. s.r.l. (C C. vo výške XXX XXX XXX,XX Q.“. Za účelom preverenia reťazovej
fakturácie rozporného zdaniteľného obchodu (granitovej dlažby) v rámci X. spoločenstva DÚ F. VI zaslal
žiadosť o Y. číslo XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej požiadal Y. daňovú správu o
doplnenie a preukázanie dôkazov k IC nadobudnutiu tovaru spoločnosťou C. V. a zároveň požiadal o

preverenie IC dodania granitovej dlažby maďarskou spoločnosťou C. V. pre rumunskú spoločnosť F.
s.r.l. H. XX.XX.XXXX bola doručená odpoveď číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XX/Fodo, v ktorej Y. daňová
správa uviedla informácie, že spoločnosť C. V.. nepreukázala dokladmi, že reálne nadobudla tovar od
spoločnosti R., s.r.o. v sume XXX XXX XXX,XX Q. (tento údaj vyplýva len z H. priznania maďarskejspoločnosti). D. spoločnosti C. V. nebolo dostupné, informácie o dodávke tovaru pre spoločnosť F.
s.r.l. neboli potvrdené dokumentáciou (tento údaj je zo súhrnného výkazu za XXXXQX spoločnosti C.
V.). Na základe uvedených skutočností H. úrad F. VI zaslal žiadosť o Y. č. XXX//XXX/XXXXX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej požiadal rumunské daňové orgány o preverenie, či spoločnosť F. s.r.l.
nadobudla tovar od maďarskej spoločnosti C. V.. H. XX.XX.XXXX bola doručená odpoveď číslo I/XXX/
XXXXX-XXXXXX/XX/Kano, v ktorej rumunská daňová správa uviedla, že rumunská spoločnosť SC F.
s.r.l. nedeklarovala žiadne IC nadobudnutia a je zmiznutým obchodníkom. U. správcovi firmy - F. X. bolo
už v roku XXXX podané trestné oznámenie a IČ H. bolo pozastavené dňa XX.XX.XXXX.

Podľa daňových orgánov teda v danom obchodnom prípade nebol preukázaný pôvod a fyzická
existencia deklarovaného tovaru ani v reťazci spoločností R., s.r.o. - C. V. - F. s.r.l.

V súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania granitovej dlažby C. V.. DÚ F. VI zaslal
dožiadanie na DÚ T. za účelom preverenie medzinárodnej prepravy deklarovaného tovaru na trase T. -

A. (Y.) v zmysle faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Z. č. L L L L V. prepravnej
spoločnostiW.,s.r.o.p.M.R.uviedol,žeprepravatovarusauskutočnilavzdaňovacomobdobídecember
XXXX. A. mal za to, že ani predložené Z. - medzinárodné nákladné listy nie sú vierohodné, pretože
nepreukazujú skutočnosti, ktoré sú deklarované na faktúrach, pretože na vyhotovených faktúrach je

uvedené, že preprava tovaru bola z T. na územie Y. a vykládka mala byť realizovaná v priestoroch skladu
spoločnosti C. V.. - A., ale na vyúčtovaní a v zázname o výkone vozidla v zahraničnej doprave, ktoré
bolo správcovi dane predložené k Z. č.XXXXXXX bol tovar (XX paliet granitovej dlažby = XX XXX kg)
vyložený na území Y. v meste F. a nie v A., a tovar deklarovaný Z. č. XXXXXXX (XX paliet
granitovej dlažby = XX XXX kg) bol vyložený (podľa záznamov vodiča) tiež v maďarskom

meste F. a nie v A..
Napriek rozsiahlemu dokazovaniu žalobca podľa daňových orgánov nepreukázal, okrem predložených
dokladov žiadny relevantný dôkaz potvrdzujúci existenciu a pôvod tovaru (zdroj granitovej dlažby). T.
dodávok tovaru len listinnými dokladmi správca dane nemôže považovať za dôkaz, na základe ktorého
si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o H.. L., že žalobca má doklady od

spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. ešte nedokazuje, že dodávky boli skutočne aj realizované. C. plnenie
predmetu zmluvy a fakturácie nebolo žalobcom preukázané. L. dane vychádzal z toho, že faktúra je
relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne
plnenie. A. faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich
vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného

dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. L. podmienok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich
formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. H. musia mať povahu faktu, musia
byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.

Z § 29 ods. X zákona o správe daní vyplýva, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi,
ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konanie, ako aj vierohodnosť,
správnosťaleboúplnosťpovinnýchevidenciíalebozáznamovvedenýchdaňovýmsubjektom.L.danena
základe vykonaných šetrení (v reťazci dodávateľov a odberateľov) v tuzemsku a na základe získaných

informácií z medzinárodného dožiadania od Y. a C. daňovej správy vyhodnotil tento prípad tak, že k
prijatiu a následnému dodaniu tovaru reálne nedošlo.

Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly H. úrad F. dodatočným platobným
výmerom vyrubil žalobcovi rozdiel H..

A. v podanom odvolaní v II. časti pod bodom „A“ cituje odôvodnenie dodatočného platobného výmeru,
pod bodom „B“ uvádza, že sa nestotožňuje so závermi správcu dane a vydané rozhodnutie je zmätočné
a nepreskúmateľné s poukazom na jeho odôvodnenie. Z. § 2X ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6,
ods. 8, ods. 9 zákona o správe daní ako aj náležitosti, ktoré má vydané rozhodnutie podľa § 30 ods.

X písm. a) až písm. f), ods. X, ods. 6, ods. 7 zákona o správe daní obsahovať. I. rozhodnutia nie je
v súlade s § 30 ods. 3 zákona. Y. citoval § 49 ods. X písm. a) a § 5X ods. 1 písm. a) zákona o H., z
ktorých vyplýva, čo tvorí dôkazné bremeno daňového subjektu. A. splnil všetky svoje zákonné povinnosti
na preukázanie zdaniteľného plnenia, najmä tie, ktoré sú v jeho dosahu a reálnosti preukázania. T.správcovi dane všetky relevantné dôkazy, ktoré uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukazujú. H.
tvrdenia boli potvrdené minimálne v zákonnom rozsahu podaných daňových priznaní a hlásení jeho
odberateľov, resp. dodávateľov. I. týchto skutočností reálnosť plnení bola preukázaná výpoveďami

štatutárnych orgánov, ktorí potvrdili nákup tovaru, jeho zaplatenie ako aj jeho uskladnenie a prepravu.
Z uvedených zákonných ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne
vzťahytýkajúcesadodávateľaadodávateľovýchsubdodávateľov.M.skutočnostinemôžutvoriťdôkazné
bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.
T. na rozsudok L. dvora EÚ v spojených prípadoch C-XXX/XX (I.), C-XXX/XX (S. X.) a C-XXX/XX (F. Q.),

kde L. dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca
nevie alebo nemôže vedieť. V. transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých
transakciínemôžebyťzmenenýpredchádzajúcimialebonáslednýmiudalosťami.I.príslušnýchsprávcov
dane o skutočnosti, že iný daňový subjekt v rámci dodávateľsko - odberateľského vzťahu nepreukázal
a nepredložil vecné dôkazy a argumenty, ktorými by deklaroval pôvod tovaru a samotnú existenciu,

nedokazujú, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu kontrolovaného
daňového subjektu, ktorý si všetky svoje zákonné povinnosti riadne splnil a relevantnými listinnými
dôkazmi tak preukázal nadobudnutie tovaru ako aj jeho následný predaj. T. tiež na rozsudok NS SR
XSžf/X/XXXX, z ktorého vyplýva, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia,
faktúrou s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné

dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho
subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú
uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na ich dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné
rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia
od následného forenzného dokazovania.“ A. poukázal aj na rozhodnutie SD EÚ z XX. júna XXXX v

spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX (Y. kft a T. H. proti W. E. U. H.-dunántúli C. E. S.), z ktorého
vyplýva aj výklad článku XXX, článku XXX písm. a), článku XXX písm. a), článku XXX ods. l a článku
XXX smernice XXXX/XXX.

Podľa žalobcu z protokolu vyplýva, že bolo preukázané, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu,

u ktorého bol zároveň do času jeho predaja uskladnený, následne predaný tretej osobe, prepravený a
dodaný tretej osobe, teda išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru. Vzhľadom na
viac než trojročný odstup od uskutočnenia zdaniteľného plnenia, preukázať inak ako listinnými dôkazmi
jeho uskutočnenie je nereálne.

A. namietal, že správca dane nedodržal zákonom ustanovené lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorá
trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. XXX dní, vrátane jej prerušenia od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, čo je viac ako dva roky.
A. v napadnutom rozhodnutí poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v
spojení s rozhodnutím ÚS SR č. k. K.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva,

že: „H. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. v spojení s § 49 ods.
2, § 51 zákona o H.). T. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania H.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. H.

zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet H. uznaný ako oprávnený“.

A. uviedol, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu

nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k
dodávkam granitových dosiek nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov:

- M. (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie
druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali.

- T. tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. U.
spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti
S&J T. plus, s.r.o., ktorá patrí R. V.. M. je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci
EÚ, kde sa reálnosť dodania zo strany maďarskej a následne aj rumunskej daňovej správy nepotvrdila.- T. tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje
konečného spotrebiteľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť

dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam,
pričom ani raz neopustí sklad, v ktorom bol zložený.
- V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti.
- Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J T. plus, s.r.o. a V. L. L., s.r.o., ktoré
vlastníR.V.platí,ženezamestnávajúžiadnychzamestnancov,nevlastniažiadenmajetokanepreukázali

absolútne žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná
vo vyhotovených faktúrach.
- nebola preukázaná ani skutočná existencia tovaru a pohyb tovaru v tuzemsku a následne ani v
rámci X. spoločenstva v Y. a v C., kde mal byť podľa dokladov tovar dodaný.

Z preverovania, ktoré bolo vykonané v rámci dokazovania správcom dane, sa nepotvrdilo tvrdenie

žalobcu, že existenciu tovaru z predmetnej faktúry hodnoverne preukázal, o čom mala svedčiť ucelená
sieť dôkazov, ktoré v rámci kontroly poskytol správcovi dane, pretože fyzická existencia fakturovaného
tovaru nebola žalobcom preukázaná a nepreukázalo sa ani, že žalobca s fakturovaným tovarom
disponoval. A. tým, že predložil faktúry, Z. ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo
na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z predložených dokladov, ale vykonal

dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov
o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na
ktorej je uvedená H., nezakladá právo na odpočítanie dane. M. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad
znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. L. formálnej
stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto

dokladymusiabyťodrazom reálnehoplnenia.T.dôkaznejpovinnostiplatiteľatoznamená,žeaksprávca
dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti
predložených dokladov (napr. prijatej faktúry, Z., skladových kariet ...), či vyjadrení, nemusel tieto
uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil
pochybnosti zistené správcom dane. W. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho

a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré
platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

A. uviedol, že v rozsudku v spojených veciach C-XXX/XX, C-XXX/XX a Z SD EÚ posudzoval obdobné
obchodné prípady, pri ktorom „sa mu deväť kúp tovaru nezdali odlišné od XXX iných kúp, ktoré sa

uskutočnili v priebehu dotknutých X mesiacov“ a z dokladov žalobcu vyplynulo, že v kontrolovanom
zdaňovacom období išlo o jednu kúpu - jedno zdaniteľné plnenie deklarované v dodávateľskej faktúre
od S&J T. plus, s.r.o., ktoré tvorilo v kontrolovanom zdaňovacom období viac ako XX % zo všetkých
prijatých zdaniteľných plnení, čím sa podieľa majoritnou časťou na uplatnení nadmerného odpočtu.

A.tiežuviedol,žetvrdeniavyplývajúcezreálnychzisteníjepotrebnéchápaťnievtomzmysle,žesprávca
dane, prípadne legislatíva bráni daňovému subjektu nákupu tovaru v pomerne veľkých množstvách,
ale v tom zmysle, že bráni k uplatneniu nadmerného odpočtu, ak je dôvodom podvod vo vzťahu k
samotnej H. bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie. V rozsudku
C-XXX/XX L. dvor EÚ uvádza, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je

uskutočnenápreplatiteľadane,ktorývedelalebomuselvedieť,žesvojoukúpousazúčastňujenaplnení,
ktoréjesúčasťoupodvoduvovzťahukH.,prináležívnútroštátnemusúdu,abytomutoplatiteľoviodmietol
priznanie práva na odpočítanie dane.

T.danemánároknaodpočítanie daneibavtedy,aksplnenievšetkýchpodmienokstanovenýchvzákone

o H. preukáže. H. subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľný obchod tak, ako je
deklarovaný vo faktúre v tuzemsku prijal a následne ho dodal na územie Y., čo nebolo preukázané. L.
dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa
skutočného obsahu. L. obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní H. za
zdaniteľné obchody, ktoré boli žalobcom deklarované ako nákup od tuzemského dodávateľa (pri ktorých

sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu.

A. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. R. ztýchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v
konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a
dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených na daňovom konaní.
A. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. XX ods. X D. L. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový

orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

L., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. H. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo

zákona. T. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy
(a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o A. zákonov L. republiky
zverejnené v A. zákonov.
Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Podľa § X5 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. H. kontrola sa
vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 1X ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa

odsekuXXdruhejvety,d)nahliadnuťdozápisnicezmiestnehozisťovaniavykonanéhouinéhodaňového
subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. X zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú
kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré

preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme
vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup dosídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie
s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X).

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, XX a XX sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov

odo dňa jej začatia. I. najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadochpredjejuplynutímprimeranepredĺžiť,najviacvšakošesťmesiacov,aakideodaňovúkontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o
XX mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku XX, príslušným orgánom na predĺženie
lehoty je ministerstvo.

Podľa § XX ods. XX zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže
daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa
odseku XX, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Z ustanovení § X9 ods. X a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,

ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K. najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 48 ods. X zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždyvrozsahupožadovanomvodvolaní.Akvyjdúpripreskúmavanínajavoskutkové,čiprávneokolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť.

Podľa § 8 ods. X písm. a) zákona o H. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom
dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky
a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za
inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného W.

bankou L..

Podľa § X9 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o H. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. H.
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob
vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. L. rozhodnutia obsahujú
dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. T. správnych
orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito

orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. L.
dane dôsledne postupoval podľa zákona o správe daní, ktorý je takou procesnou právnou normou,
prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívnespoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými
zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane
druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou

zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Podľa § XX ods. l a X v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o H. právo na odpočítanie dane z
tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový

subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný
obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.

V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady v tom smere, že takýto deň
nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v
predmetných faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo

preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 49 ods. X zákona o H. môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,
ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. V zmysle písm.

a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a v nadväznosti na ustanovenie
§ 51 citovaného zákona.

V. právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom

vyplývajúcim z § 29 ods. X zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého
obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu
obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia.

Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní

podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie H. správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel H. za príslušné zdaňovacie obdobie. L. orgány pritom
postupovali v súlade s § 29 ods. X,X,X a § 2 ods. X,X zákona o správe daní.

T. žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek v reťazci obchodných

spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania. A. je v reťazci daňových subjektov
konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava H. z nadobudnutého
tovaru. M. žalobca deklaroval až v zdaňovacom období december XXXX ako dodanie tovaru do iného
členského štátu EÚ - Y., avšak dodanie Y. daňová správa nepotvrdila. Z Y. mal byť následne tovar dodaný
do C., avšak dodanie tovaru C. daňová správa tiež nepotvrdila (v danom prípade ide o „zmiznutého“

obchodníka). U. zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorá má všetky
znaky karuselového obchodu, čo napokon celkom zreteľne dokazujú aj výsledky dokazovania orgánov
činných v trestnom konaní, ktoré žalovaný pripojil k doplneniu vyjadrenia k žalobe. Napriek rozsiahlemu
dokazovaniu sa nepodarilo zistiť samotný pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru - v reťazci
spoločností S. H., s.r.o. - S&J T. plus, s.r.o. - R., s.r.o., a preto správca dane vykonal šetrenia zamerané

na preverenie, na aký účel použil žalobca rozporný tovar. L. dane zistil, že predmet dodania - granitová
dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich
služieb. S. nákupy a predaje tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom mieste
v sklade v T., ktorého majiteľom je spoločnosť S&J T. plus, s.r.o., čiže dodávateľ predmet fakturácie
dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z

miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu.
T. preverovaní pohybu tovaru mal byť podľa faktúr tovar dodaný maďarskej spoločnosti C. V.. A.
v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december XXXX deklaroval dodanie tovarov a služieb s
oslobodením dane v hodnote XXX XXX,XX eura (týkajúce sa odberateľských faktúr č. XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX) podľa § 43 zákona o H., ale súhrnný výkaz na predmetné

intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému nadobúdateľovi C. V.. za príslušné zdaňovacie obdobie
nepodal (čiže rozporné zdaniteľné obchody platiteľ nedeklaroval v súhrnnom výkaze ako dodanie z
tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň. Podľa § 80 ods. l písm. a)
zákona o H. platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom dodal tovaroslobodený od dane podľa § 43 ods. X citovaného zákona z tuzemska do iného členského štátu osobe,
ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte.

L. S&J T. plus, s.r.o. deklarovala v roku XXXX dodanie tovaru - granitovej dlažby v celkovom množstve
X XXX mX pre odberateľa R., s.r.o. S. mala spoločnosť zaúčtované, zaevidované v záznamoch H.
a daň bola priznaná a odvedená. Podľa predložených dokladov dlažba bola vyskladnená zo skladu
spoločnosti S&J T. plus, s.r.o.v T. na základe výdajok U U U U U U U U U U U avšak tovar reálne dodaný
nebol. Podľa údajov na faktúrach si žalobca fakturovaný tovar osobne odobral zo skladu dodávateľa,

čo je ale v rozpore s predloženými dokladmi o preprave tovaru, ktorý sa mal zo skladu prepravovať až
v zdaňovacom období december XXXX.

V. dodávateľskej spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. sa v rámci konania vyjadril, že najväčším dodávateľom
granitových dosiek je spoločnosť S. H., s.r.o., ktorá má so spoločnosťou S&J T. plus, s.r.o. uzatvorenú
zmluvu o skladovaní, má svoj tovar určený na predaj uložený v skladových priestoroch dodávateľskej

spoločnosti, a preto spoločnosť S&J T. plus, s.r.o. nemusí zabezpečovať prepravu tovaru od dodávateľa
(spoločnosť S. H., s.r.o.), pretože kupovaný tovar sa už nachádza v jej skladovacích priestoroch. L. S.
H., s.r.o. fakturovala spoločnosti S&J T. plus, s.r.o. granitovú dlažbu, ktorá v čase nákupu a predaja bola
uskladnená v sklade spoločnosti S&J T. plus, s.r.o., ktorá ich následne (len podľa faktúr) ďalej predala
tiež v uvedenom sklade spoločnosti R., s.r.o.

H. úrad T. v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu tovaru až po výrobcu zistil, že S. H., s.r.o.
na adrese sídla reálne nesídli, nie je možné zastihnúť konateľa, ani žiadnu inú osobu zo spoločnosti,
jediným konateľom a spoločníkom je od XX.XX.XXXX T. V..
W. sa zistiť pôvod a fyzickú existenciu tovaru v reťazci spoločností S. H., s.r.o. - S&J T. plus, s.r.o. -

R., s.r.o., a preto správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel použil žalobca
rozporný obchod.

Y. daňová správa oznámila, že: „V. u spoločnosti C. V. nemohla byť začatá. L. je na adrese
sídla nedostupná, litovský štatutárny zástupca spoločnosti nie je kontaktný. F. štatutárny zástupca

spoločnosti, ktorý je registrovaný ako poštový zástupca spoločnosti, sa nedostavil pred daňovú správu
a nepredložil účtovné dokumenty spoločnosti. Y. daňová správa nemá k dispozícii žiadne informácie
týkajúce sa dodania tovaru. L. C. V.. podala daňové priznanie k H. a súhrnný výkaz, v ktorom uviedla
intrakomunitárne nadobudnutie (IC) tovaru od spoločnosti R., s.r.o. vo výške XXX XXX XXX,- Q.. D.
spoločnosti C. V.. nebolo počas kontroly predložené (okrem Z. a zmluvy, ktoré boli zaslané poštou). U.

z bankového účtu spoločnosti neobsahuje bankové transakcie v cudzej mene od slovenskej spoločnosti
aleboinýchICpartnerov.V.týmtoskutočnostiamnemohlabyťpotvrdenázaplatenásumaanifakturovaná
suma. M. týkajúca sa nadobudnutia tovaru nebola zo strany maďarskej daňovej správy potvrdená. Podľa
daňových priznaní a súhrnného hlásenia spoločnosť C. V. deklarovala dodanie tovaru len jednému
IC partnerovi F. s.r.l., C. vo výške XXX XXX XXX,XX Q.. L. C. V. nepreukázala dokladmi, že reálne

nadobudla tovar od spoločnosti R., s.r.o. v sume XXX XXX XXX,XX Q. (tento údaj vyplýva len z H.
priznania maďarskej spoločnosti). D. C. V. nebolo dostupné, informácie o dodávke tovaru pre spoločnosť
F. s.r.l. neboli potvrdené dokumentáciou (tento údaj je zo súhrnného výkazu za XXXXQX maďarskej
spoločnosti C. V.)“. Na základe uvedených skutočností DÚ F. VI zaslal žiadosť o Y., v ktorej požiadal
rumunské daňové orgány o preverenie, či spoločnosť F. s.r.l. nadobudla tovar od maďarskej spoločnosti

C. V.. C. daňová správa uviedla, že spoločnosť SC F. L. nedeklarovala žiadne IC nadobudnutia a je
zmiznutým obchodníkom. U. správcovi firmy bolo už v roku XXXX podané trestné oznámenie. IČ H. bolo
spoločnosti pozastavené dňa XX.XX.XXXX.

V danom prípade teda nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia deklarovaného tovaru ani v reťazci

spoločností R., s.r.o. - C. V. - F. s.r.l.

L. žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani predložené Z. nie sú vierohodné, pretože nepreukazujú
skutočnosti, ktoré sú deklarované na faktúrach, pretože na vyhotovených faktúrach je uvedené, že
preprava tovaru bola z T. na územie Y. a vykládka mala byť realizovaná v priestoroch skladu spoločnosti

C. V.. - A., ale na vyúčtovaní a v zázname o výkone vozidla zahraničnej doprave, ktoré bolo správcovi
dane predložené k Z., bol tovar vyložený v meste F. a nie v A..L.preukázaniedodávoktovarulenlistinnýmidokladminemožnopovažovaťzadôkaz,nazákladektorého
si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o H.. L., že žalobca má doklady od
spoločnosti S&J T. plus, s.r.o., ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. C. plnenie

predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden
tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. S. je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že
sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. A. faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom
reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To,
že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o

účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane
z tohto dokladu.

L. podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených
podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. H.
musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj

preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

A. správne poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s
rozhodnutím D. súdu SR č. k. K.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že: „H. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. v spojení s § 49 ods.
2, § 51 zákona o H.). T. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet

dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania H.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. H.
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet H. uznaný ako oprávnený“.

L. dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných
informácií z medzinárodných dožiadaní od Y. a C. daňovej správy vyhodnotil tento obchodný prípad
dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru nedošlo.

Súd sa stotožňuje s názorom, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi v preverovaných
spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu nenesú znaky základných obchodných
princípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov:

· tovar je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby,

kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali,
· pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. U.
spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti
S&J T. plus, s.r.o. M. je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ, kde sa reálnosť
dodania zo strany maďarskej a následne aj rumunskej daňovej správy nepotvrdila,

· pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje
konečného spotrebiteľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť
dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam,
pričom reálne neopustí sklad, v ktorom bol zložený,

· v spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti,
· pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J T. plus, s.r.o. a V. L. L., s.r.o. platí, že
nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali žiadne predpoklady
pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo faktúrach,
· v prípade žalobcu je zrejmé, že podľa dokladov je vykonávaná podnikateľská činnosť zameraná najmä

na výrobu a montáž pomníkov v tuzemsku (za mesiac jeden až tri pomníky, na ktoré nakupuje iný
materiál, ako je deklarovaný v rozpornej faktúre od spoločnosti S&J T. plus s.r.o. )
· nebola preukázaná ani skutočná existencia tovaru a pohyb tovaru v tuzemsku a následne ani v
rámci X. spoločenstva v Y. a v C., kde mal byť podľa dokladov tovar dodaný.T. na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k
dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako

platiteľ, čo nebolo preukázané.

A. tým, že predložil ku kontrole faktúry, Z. ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na
odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom,
ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a

získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej
platiteľom dane, na ktorej je uvedená H., nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre.
M. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie
skutočne poskytnuté bolo. L. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto
dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia.

T. dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií
nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať
ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené
správcom dane. W. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného
vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

T. dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v
zákone o H. preukáže. A. bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľný obchod tak, ako
je deklarovaný, v tuzemsku prijal a následne ho dodal na územie Y., čo v uvedenom prípade nebolo

preukázané.

U. nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na odpočítaní H..
M. potvrdzujú aj skutočnosti uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
konkrétnym osobám, výpovede svedkov a iné dôkazy, ktoré žalovaný doručil súdu s doplnením svojho

vyjadrenia k žalobe, ktoré však nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia a preto sa nimi súd bližšie
nezaoberal.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že už predchádzajúci zákon o dani z pridanej hodnoty č.
XXX/XXXX Z.z. bol prijímaný za situácie aproximácie právnych predpisov L. republiky s právom X.

spoločenstiev a to na základe čl. XX a XX X. dohody o pridružení uzatvorenej medzi X. spoločenstvami
a ich členskými štátmi na strane jednej a L. republikou na strane druhej.

V predmetnom spore bol aplikovaný zákon č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1. mája XXXX, t.j. v ten istý deň ako nadobudla platnosť A. o pristúpení SR a ostatných

štátov k X. únii.

W. je sporné, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty bol prijímaný práve v súvislosti so
vstupom SR do EÚ a za účelom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ
(v zásade smerníc ES, najmä šiestej smernice C. XX/XXX/EHS), na ktorú odkazuje § 8X v spojení s

prílohou č. 6 (zoznam preberaných právnych aktov X. spoločenstiev a X. únie).

E. právnych predpisov L. republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v X. únii s tým, že od 1. mája XXXX
je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy,
ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri rozsudok L. dvora EÚ X/XX, Z. v. X., Zb.s. XXX)

a konštantnou judikatúrou L. dvora EÚ.

T. ide o smernicu C. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, súd konštatuje, že táto nadobudla účinnosť dňa X. januára XXXX (čl. XXX smernice), avšak
podľa ust. XXX smernice sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a

správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom X ods. 3, článkom XX, článkom XX ods.
1 a článkom XXX a prílohou K. bod XX najneskôr do 1. januára XXXX.U. orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa
(rozsudok L. dvora EÚ E., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či

ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. U. ustanovenia je potrebné vykladať
eurokonformným spôsobom v súlade so smernicou v zásade až po uplynutí transpozičnej lehoty
smernice (E., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, body XXX a XXX) teda pri predmetnej smernici od
1. 1. XXXX.

T. ide o použitie priameho účinku (priama aplikácia) ustanovení smernice, ktorá prichádza do úvahy
len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho
ustanovenia nie je možný (pozri napr. rozsudok L. dvora EÚ Z. E., C-XXX/XX XX.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX,
bod XX), platí rovnako, že súd je povinný ho aplikovať len v tom prípade, ak okrem splnenia ďalších
dvoch podmienok, transpozičná lehota smernice už uplynula (rozsudok L. dvora EÚ C. K. M., C-XXX/
XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XX).

Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry L. dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať
individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že
žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom stotožnil.

L. XXXX/XXX v súlade so svojimi článkami XXX a XXX teda zrušila a nahradila od X. januára XXXX
právnu úpravu D. v oblasti H., a to najmä šiestu smernicu. Podľa odôvodnení 1 a X smernice XXXX/
XXX bolo prepracovanie šiestej smernice nevyhnutné v záujme prezentovania všetkých ustanovení
uplatniteľných jasným a prehľadným spôsobom v zmenenej štruktúre a znení bez toho, aby sa podstatne
zmenil jej obsah. G. smernice XXXX/XXX sú v podstate zhodné so zodpovedajúcimi ustanoveniami

šiestej smernice.

S. XXX smernice XXXX/XXX, ktorý obsahuje v podstate zhodné ustanovenia ako tie, ktoré sú uvedené
v článku XX ods. X šiestej smernice, v znení vyplývajúcom z článku XXh poslednej uvedenej smernice
stanovuje: „S. štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber H. a na

predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania
s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi
členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode
medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. Y. ustanovená v prvom pododseku
sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole X“.

Aj v rozsudku L. dvora EÚ z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX L. dvor EÚ
uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam
je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky Q. zo 7. decembra XXXX,
R, C-XXX/XX, bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX M., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti L. dvor

EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom dovolávať noriem práva D. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, S. H, C-XX/XX, Zb. s.
I-XXXX, bod XX; Q. a i., ako aj V. a C. C., bod XX). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a
súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že
toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky S. H, body XX a XX; V. a C. Recycling,

ako aj z XX. marca XXXX, U., C-XXX/XX, bod XX).

Podľa judikatúry L. dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich
požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o
podvod vo vzťahu k H. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení

bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet H. zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok V. a
C. C., už citovaný, bod XX).

W., nie je v rozpore s právom D. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom

podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, M. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body
XX a XX; W. Supermarkt, bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, U. I., C-XXX/XX, bod XX).W. v súlade s článkom XXX prvým odsekom smernice XXXX/XXX členské štáty môžu uložiť iné
povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho
výberu H. a na predchádzanie daňovým podvodom.

Napriektomu,žetietoustanoveniapriznávajúčlenskýmštátomurčitúmieruvoľnejúvahy(pozrirozsudok
z XX. januára XXXX, V. S. T., C-XXX/XX, bod XX), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku uvedeného
článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole
X s názvom „S.“ hlavy XI s názvom „T. zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej

smernice a najmä v jej článku XXX.

I. toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku XXX smernice XXXX/XXX s
cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho,
čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý
systematicky spochybňuje právo na odpočítanie H. a tým neutralitu H., ktorá predstavuje základnú

zásadu spoločného systému H. (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky J. a i., bod XX; Q. a i., bod XX;
z XX. októbra XXXX, W. Q., C-XXX/XX, bod XX, ako aj H., bod XX).

V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na
zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených,

dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania
neutrality H.. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom
zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso H. podmienky na zamedzenie
zneužívania jednotného systému H., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením
neprimeraného zásahu do práv platiteľov H. na vrátenie H. nimi zaplatenej v súvislosti so

zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava H. vnímaná ako právo
každého platcu H. na odpočet H. zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a
distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu,
pričom otázka, či H. splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého
tovarubolaalebonebolazaplatenádoštátnejpokladnice,nemávplyvnaprávoplatiteľadanenaodpočet

H. zaplatenej na vstupe.

L. dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa
vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,
ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k H., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,

na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.

TaktiežL.dvorEÚpripúšťa,ženiejevrozporesprávomD.požadovať,abysubjektprijalvšetkyopatrenia
(due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

G. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na
odpočet H. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho
subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v
spojených veciach Y. kft a T. H. č. C-XX/XX a C-XXX/XX).

A. namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal
za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od
neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť. A. má za to, že
vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Na podporu

svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky NS SR a SD EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na
judikatúru W. súdu L. republiky a L. dvora EÚ súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo
o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s
tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia.

Z obsahu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. X L. X/XXXX z XX. augusta XXXX napríklad vyplýva,
že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový
subjekt ako platiteľa H. a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú
pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovanianevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.
Z rozsudkov SD EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých
patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil

záväzky, teda subjekt povinný platiť H., ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil,
alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa H., teda číslo, ktoré mu nepatrilo,
pričom tieto praktiky sú podľa Z. (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v L. kráľovstve)
podvodmitypu„kolotoč“.L.dvorvychádzalzpredpokladu,žepríslušnédaňovéorgányaanivnútroštátne
súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu,

že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali
všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet
dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov.

E. v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom
obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii

zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. M. obchod, o ktorom svedčí len
existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom
prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z
pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca, slovenskou
spoločnosťou S. H., s.r.o. počnúc a posledným odberateľom v obchodnom reťazci, rumunskou

spoločnosťou F. s.r.l. končiac (t. j. spoločnosťami, u ktorých je nemožné skontrolovať a preveriť
pôvod a konečnú spotrebu prevádzaného tovaru). Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by
orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek
daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. L. skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci
dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení

obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že
bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet
takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. L. dane mal právo preveriť pôvod tovaru
ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi
napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich

obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. F. na žalobcovi, aby predložil dôkazy
potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Y. predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený
typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientkami,
prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným

typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo
záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.
Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 2 ods. X zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno

konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o H.. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru,
a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa
javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných

formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. F. potrebné, aby sám žalobca preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej
zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v
kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality H.. W. je
nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality

prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bezpochyby
mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou
zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje.
Y. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je
vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché

spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť
dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov
zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po
kontrolovanom zdaniteľnom obchode.T. rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s
prihliadnutím na judikatúru L. dvora EÚ prípadne X. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade

potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel
relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. T. sa týka
spoločenských podmienok a vývoja v daňovej oblasti, súd nemôže nespomenúť zistenia K. finančnej
politiky MF SR, podľa ktorých príjem z H. do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je
dôsledok daňových únikov. W. podiel na objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty na L. majú

karuselové podvody. L. menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami
vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho
plnenia. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu
daňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia, dávajú signál pre dôsledné skúmanie
reálnosti obchodov pre odpočet H.. L. aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v spojení s
obsahom administratívneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti, je jedným z

podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci.

A. treba spomenúť existenciu rozsudkov V. súdu v M. č. k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX. februára XXXX
v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorých je riešená obdobná
problematika obchodného reťazca, v ktorom sa nachádzajú aj spoločnosti z tohto prípadu.

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania,
pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom
konaní najavo. Z uvedených dôvodov V. súd v F. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. T. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli

v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 25Xj ods. X O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.