Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010172
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114010172.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2017, v
trestnej veci obžalovaného W. X., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/
Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/15/2014 zo
dňa 17.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 33T/15/2014 zo dňa 17.01.2017 uznal
obžalovaného W. X. vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

v období od mesiaca september roku 2008 až do septembra 2009 v priestoroch bytu, ktorý spolu obývali
vB.nauliciO.č.XXopakovane,vniektorýchprípadochajpodvplyvomalkoholu,napádalsvojupriateľku
W. Q., rod. F. a to takým spôsobom, že ju škrtil, rukami fackal po tvári, a v čase tehotenstva sa jej
vyhrážal, že ju zabije, ako aj „pankharta“ v jej bruchu a taktiež so slovami „ty kurva, neprežiješ to, zabijem
teba aj toho pankharta ty suka“, kde uvedené konanie nevyžiadalo lekárske ošetrenie a toto konanie
pretrvávalo až do roku 2009, kde dňa 8.9.2009 vyhľadala po jeho útoku lekárske ošetrenie vzhľadom na

poranenia, ktoré je spôsobil obžalovaný a to pomliaždenie tváre vľavo a pomliaždenie ľavého pleca s
drobnými odreninami, kde uvedené poranenia si nevyžiadali žiadnu práceneschopnosť, čím takto svojím
konaním vzbudil u menovanej dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to mu súd uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona pri neexistencii
poľahčujúcich okolností a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia

slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Oproti tomu podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného W. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale

bytom B. - M., O. XX, t. č. v P. a P. B., spod obžaloby okresného prokurátora pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že presne
nezisteného dňa v mesiaci september roku 2009 v L. okres Z., v priestoroch rodinného domu č. XXX a
zároveň v dobe od mesiaca júla do mesiaca septembra roku 2009, v B. na Ul. O. č. XX, v priestoroch
bytu, ktorý užíval so svojou vtedajšou družkou W. F. a ich spoločným maloletým synom V. D., nar.
XX.XX.XXXX, tomuto pravidelne počas prebaľovania rukou chytal jeho pohlavný úd a masturboval ho,

vkladal si ho do svojich úst a cmúľal ho, za účelom sexuálneho vzrušenia, čím mal. V. D. nespôsobil
žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku v spojení s § 86 písm. a/ Tr. zákona súd oslobodil obžalovaného W.

X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - M., O. XX, t. č. v P. a P. Prešov, spod obžaloby okresného
prokurátora pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že ako prirodzený otec mal. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. W.
č. X/X si v B. a inde, od 17.04.2009 doposiaľ zanedbáva vyživovaciu povinnosť na svoje dieťa, ktorá mu
bola určená rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/59/2010, právoplatným dňa 08.07.2010,

kde bol zaviazaný prispievať na výživu mal. V. sumou 50,- EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať k
rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 17.04.2009 opakovane do budúcna,
čím takto matke dieťaťa Bc. W. F. doposiaľ dlhuje sumu vo výške najmenej 2.900,- EUR, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin trestným rozkazom Okresného súdu v
Prešove pod sp. zn. 41T/l20/2009 zo dňa 27.01.2010, právoplatným dňa 02.03.2011, odsúdený,
pretože zanikla trestnosť činu.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, prokurátor priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie voči výroku o vine, pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť rozsudku
týkajúcu sa zločinu sexuálneho zneužívania, ktorý bol uvedený v obžalobe pod bodom II. Proti ostatným
výrokom sa vzdal práva podať odvolanie.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.02.2017. Prokurátor
konštatuje, že s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku sudcu Okresného súdu Prešov v časti
napadnutej odvolaním, nie je možné sa stotožniť. Po vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne
preukázané, že skutok, ktorý bol popísaný v obžalobe pod bodom II. sa stal, ale podľa názoru súdu, nie

je trestným činom, nakoľko nie sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty. Súd vyslovil názor, že pri
všetkých trestných činoch so sexuálnym motívom, musí byť preukázané sexuálne vzrušenie na strane
obžalovaného a v tomto prípade znalkyňa z odboru psychiatrie a sexuológie jednoznačne vylúčila ako
motív konania psychické ochorenie alebo sexuálnu deviáciu. Maloletý z tohto konania neutrpel žiadnu
ujmu, preto súdu chýba následok.

Podľa názoru súdu, nie sú splnené zákonné podmienky, ktoré vyžaduje Trestný zákon, aby boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Poukázal aj na nezrovnalosti v
časových súvislostiach, kedy sa uvedený skutok mal odohrať a na skutočnosť, že trestné oznámenie
bolo podané až v júli 2010. Trestné oznámenie nebolo podané ani zo strany svedkyne W. a žiadne

oznámenie neurobilo ani krízové centrum, kde poškodená mala tieto skutočnosti oznámiť už v novembri
2009. Objektom trestného činu kvalifikovaného ako zločin sexuálneho zneužívania je záujem na
ochrane mravného, fyzického vývinu detí mladších ako 15 rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich
pohlavnej nedotknuteľnosti. Osobou mladšou ako 15 rokov je osoba do dňa predchádzajúceho jej 15.
narodeninám. Podľa ustálenej judikatúry, pohlavie ani pohlavná zrelosť či narušenosť ani citová väzba

alebo súhlas tejto osoby nie sú rozhodujúce.

Prokurátor následne rozobral objektívnu stránku trestného činu a subjektívnu stránku spočívajúcu v
úmysle a dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutok ako-taký sa stal,
dieťa vo veku pár mesiacov bolo minimálne viackrát ako dvakrát vystavené neprimeranému a pomerne

intenzívnemu zásahu do svojej pohlavnej sféry. Je len šťastím, že v súčasnosti takmer po ôsmich
rokov vedenia trestného konania to nezanechalo, vzhľadom na mimoriadne konanie obžalovaného voči
svojmu synovi, na ňom žiadne následky. Skutočnosť, že trestné oznámenie bolo podané až v neskoršom
období, svedčí len o tom, že poškodená matka si potrebovala najskôr usporiadať bývanie a až následne
po tom, čo spoznala základné a bežné postupy podala príslušné trestné oznámenie. O inteligencii a

sile osobnosti poškodenej svedčí aj fakt, že v predchádzajúcom období, napriek prežitému príkoriu,
vyštudovala vysokú školu, vydala sa a vedie usporiadaný život. Aktuálne prebieha aj osvojovacie
konaniejejaktuálnymmanželomnasúde.E.W..H.-O.,nezistiacžiadnepsychickéochoreniečisexuálnu
deviáciu s jednoznačnou heterosexuálnou preferenciou dospelých zrelých žien, vylučuje ako dôvod
skutku psychické ochorenie a zároveň konštatuje, že obžalovaný X. je vo svojom správaní výsostne

promiskuitný, mal 50 sexuálnych partneriek, nie však deviantný. Pri hľadaní motívu jeho správania je
potrebné poukázať na fakt, že konanie popísané v obžalobe a prokuratúrou kvalifikované ako trestný
čin, už v sebe zahŕňa sexuálny motív, najmä ak je niekto tak sexuálne aktívny ako obžalovaný. V čase
skutkov predsa s poškodenou mali množstvo sporov, hádok končiacich verbálnymi i fyzickými atakami.Jednoznačne v tomto období si svoje sexuálne potreby musel uspokojovať alternatívne, teda spôsobom,
ktorým nechce porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, no je uzrozumený, že takéto
porušenie alebo ohrozenie nastane. Podľa názoru prokurátora, ak niekto tvrdí, že „so svojím dieťaťom

si môže robiť, čo chce“, potom sa tak správa aj ku svojim partnerkám, rodine a vlastne celému okoliu
predpokladajúc, že síce nie je to úplne v poriadku, ale veľmi dobre vie, čo robí. Vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností súd dostatočne prehodnotil všetky preukázané dôkazy prípravného konania ako
aj na hlavnom pojednávaní a pri rozhodovaní o vine obžalovaného X. a o vine za trestný čin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. rozhodol predčasne a nezákonne. Prokurátor navrhol,

aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a vrátil vec tomuto súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie podané prokurátorom nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie a postupoval tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na

rozhodnutie. Dôkazy obstaral z úradnej povinnosti a s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti
svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával
dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa týmto postupom plne naplnil
základnú zásadu trestného konania vyplývajúcu z § 2 ods. 10 Tr. por.

Súd skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov hodnotil zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Súd prvého stupňa realizoval týmto postupom základnú zásadu trestného konania
vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. por.

Obžalovaný W. X. vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Tak, ako
v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Ku skutku, ktorý bol uvedený v bode II. obžaloby bola vypočutá W.. W. Q. rod. F., ktorá tak, ako v

prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že u obžalovaného registrovala úchylku, že
cmúľal ich synovi penis a raz ho načapala aj v sprche, ako mal syna na rukách a onanoval.

Ku skutku v bode II., ktorý bol uvedený v obžalobe, bola vypočutá svedkyňa S. W., ktorá konštatovala,
že začiatkom júla, keď bola sobota, boli na svadbe a v nedeľu umývala riad, keď sa otočila, videla, že

obžalovaný má v ústach penis malého, ktorý sa smial, asi ho to šteklilo. Ona na neho vybehla, že čo
to robí a týmto dňom s ním prestala komunikovať. Poškodená sa k tomu nevyjadrovala, lebo vedela,
že sa kvôli tomu trápi.

Orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania sa plne nevenovali objasneniu, čo mohlo

byť motívom takéhoto konania obžalovaného. Až súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pribral
do konania znalkyňu z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie - sexuológie, W.. H. - O., ktorá
konštatovala, že vykonala tak psychiatrické ako aj sexuologické vyšetrenie so záverom, že obžalovaný
je psychicky zdravý. Nezistila, že by trpel psychiatrickým ochorením, ktoré by znižovalo úroveň jeho
ovládacích a rozpoznávacích schopností, netrpí sexuálnou deviáciou, je príslušníkom sexuálnej väčšiny,

jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť ani zo psychiatrického ani zo sexuologického
hľadiska. Nezistila prítomnosť sexuálnej deviácie. Vykonala falometrické vyšetrenie, ktoré vyhodnotila
a to potvrdilo heterosexuálnu orientáciu s jednoznačnou preferenciou dospelých somatosexuálne a
psychosexuálne zrelých žien s preferenciou genitálneho spojenia. Nič z jeho sexuálnej anamnézy ani
sexuálneho života nenasvedčuje, že by bol príslušníkom sexuálnej menšiny, t. j. aby bol pedofilný alebo

aby bol sexuálnym agresorom.

Pokiaľ ide o konanie, z ktorého je obžalovaný podozrivý, malo byť ísť o správanie, ktoré vedie k
sexuálnemu vzrušeniu, ev. k sexuálnemu uspokojeniu a vtedy by to hodnotila sexuologicky. Ale takétosprávanie môže mať aj iné roviny a vyjadrila sa, že jej neprináleží to skúmať ako znalcovi. Ako motiváciu
takéhoto konania vylúčila dôvod psychické ochorenie a sexuálnu deviáciu.

Súd prvého stupňa, na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, vypočul aj svedkyňu W.. E.
N., ošetrujúcu lekárku V. X., ktorá konštatovala, že na návštevy do ordinácie chodievali obaja. Otec
vystupoval suverénne, dieťa malo koliky a keď dieťa malo rok, matka uviedla, že otec vyzliekal kojenca
a bavil sa s ním neprimerane. Svedkyňa si už nepamätala, akými slovami to popísala. Nikdy na dieťati
nepozorovala telesné násilie. Skutočnosť, že obžalovaný sa mal nevhodne správať, nezaznamenala do

zdravotnej dokumentácie, nepovažovala to za potrebné.

Súdprvéhostupňavosvojomrozhodnutípodrobnerozobralúvahy,ktorýmisaspravovalprivysporiadaní
sa s dôkaznými prostriedkami a skutočnosťami vyplývajúcimi z týchto dôkazných prostriedkov. Sám
súd prvého stupňa konštatoval, že aj keď ku skutku došlo, podľa jeho názoru, nedošlo k naplneniu
všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu. S týmto záverom súdu sa krajský súd

stotožnil a k tomu musí dodávať, že orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania sa
nezaoberali motiváciou takéhoto konania obžalovaného. Neskúmali jeho stav z hľadiska psychiatrie
a sexuológie. V tomto smere vykonal dokazovanie súd prvého stupňa, ktorý dôsledne sa zaoberal aj
motiváciou obžalovaného a skúmal, čo ho viedlo k takémuto konaniu a dospel k správnemu záveru,
že pre naplnenie znakov trestného činu pohlavného zneužívania nie je potrebné, aby páchateľ pri

pohlavnomzneužitíosobymladšejako15rokov,sapohlavneukojil.Stačí,akpáchateľkonávpohlavnom
vzrušení, v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom ukojiť, pričom nie je rozhodujúce, či a do
akej miery takéto ukojenie dosiahne. Rovnako ako súd prvého stupňa ani krajský súd nezistil túto
motiváciu, že obžalovaný takýmto spôsobom sa snažil dosiahnuť sexuálne ukojenie. Jedine bývalá
družka obžalovaného, poškodená naznačuje, že malo pri tejto činnosti dochádzať aj k ukojeniu

obžalovaného, no v danom prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré nie je podporované žiadnym
iným dôkazom, ba naopak, tvrdenia poškodenej sú vyvracané práve znaleckým posudkom z odboru
psychiatrie a sexuológie.

Za danej dôkaznej situácie súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby

oslobodil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.