Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/17/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212700
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714212700.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcovi: O. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXXX/XX, T., t.č. XX I. H., A., A., D. W., v konaní o zaplatenie 7.296,95 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6.375,23 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 76,81 Eur od 11.10.2011 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.11.2011 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.12.2011 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.01.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.02.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.03.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.04.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.05.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.06.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.07.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.08.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.09.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.10.2012 do 04.11.2012
a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.375,23 Eur od 05.11.2012 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 25.09.2014 sa navrhovateľ EOS KSI, s.r.o. domáhal
zaplatenia sumy 7.296,96 € s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10.2010 do 04.11.2012
vo výške 179,41 €, ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 7.296,95 € od 05.11.2012 do
zaplatenia a trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.

Ako dôvod podania návrhu navrhovateľ uviedol Zmluvu o splátkovom úvere č. 0352981148 uzavretú
dňa 11.09.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporcom,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 145.000,-Sk.

Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 27.09.2012 bola uzavretá
zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a EOS KSI
Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, predmetnom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na navrhovateľa,
vrátane pohľadávky voči odporcovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi: návrhom navrhovateľa,
zmluvou o úvere č. 0352981148 uzavretou dňa 11.09.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami,
dodatkom č. 7 k Všeobecným obchodným podmienkam, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
16.10.2012, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012,
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.202, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
SLSP č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012, pokusom o zmier zo dňa 27.08.2014 a zistil nasledovný
skutkový stav.

Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 11.09.2008 Zmluvu o úvere, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy sa
navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 4.813,12 € (145.000,-Sk). Odporca sa zaviazal
navrhovateľovi splatiť poskytnutý úver vo výške 4.813,12 € a spracovateľský poplatok vo výške 122,78
€ (3.699,-Sk), poplatok za správu úveru vo výške 1,99 € (60,-Sk) mesačne a to všetko v 119 mesačných
splátkach vo výške 76,81 € (2.314,-Sk), pričom splatnosť prvej splátky bola 10.10.2008, splatnosť každej
ďalšej splátky bola dohodnutá vždy k 10-temu dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 10.08.2018.

Z predložených dokladov súd zistil, že úver bol zosplatnený ku dňu 16.10.2012,

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonní (ďalej len O.z.) dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 52 ods. 1 O.z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 2 písm. a./ a b./ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 O.z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 112 O.z. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca medzi
sebou uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na
základe predmetnej zmluvy boli odporcovi poskytované finančné prostriedky formou úveru, teda ide o
dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaväzuje vrátiť veriteľovi za dohodnutých
podmienok.

Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posudzoval ako spotrebiteľský, a to s poukazom na §
52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa ako
dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek. Odporca v predmetnom spore
vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto
posudzoval plynutie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na spotrebiteľský
charakter uzavretej zmluvy. Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere,
pretože to vyvracia legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul
napr. aj pôžičku, ktorá je inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je
logické považovať zmluvu spotrebiteľskom úvere ako subtyp zmluvy o úvere, ak poskytnutie finančných
prostriedkov by malo charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale
je potrebné vychádzať z legálnej definície tohto pojmu ako celku. Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme
rozdeliť spotrebiteľský úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských
úveroch je lex specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom type
by sa mal aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o úvere
ako osobitného zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie toho,
že táto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona o
spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona nie sú
dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov , pričom osobitnými predpismi
sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a Zákon č.
186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr. subsidiarita
Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010.
Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na zmluvy o úveroch,
ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ... ( § 1 ods. 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch)

Návrh navrhovateľa na začatie konania bol doručený súdu dňa 25.09.2014, vo vzťahu k splátkam
poskytnutého úveru, splatným odo dňa 11.10.2010 do 11.09.2011 vrátane, bol návrh na začatie konania
na súd podaný po uplynutí premlčacej doby. Nárok na zaplatenie týchto splátok je premlčaný, súd ho
preto navrhovateľovi nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v tejto časti zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania odporcu so zaplatením
jednotlivých splátok poskytnutého úveru, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
V časti návrhu navrhovateľa, v ktorej žiadal zaplatenie splátok poskytnutého úveru, splatných odo dňa
11.10.2011 vrátane do konečnej splatnosti poskytnutého úveru, považoval súd za právne opodstatnený
a v tejto časti návrhu navrhovateľa na začatie konania vyhovel.
Spolu s nárokom na zaplatenie splátok poskytnutého úveru priznal súd navrhovateľovi aj nárok na úroky
z omeškania z týchto splátok, a to odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti.
V návrhu na začatie konania si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z omeškania ako vyčíslený úrok z
omeškania ku dňu 04.11.2012 a úrok z omeškania zo súčtu nezaplatených splátok poskytnutého úveru
vo výške 7.296,95 € od 05.11.2012 do zaplatenia.
Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania len zo splátok, nárok
na zaplatenie ktorých mu priznal a nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 05.11.2012 do zaplatenia
zo sumy splátok nárok na zaplatenie ktorých mu priznal (po odpočítaní premlčaných splátok), teda zo
sumy vo výške 6.375,23 €.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého môže súd o trovách
konania rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).