Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203500.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,
Praha 3, IČO: XXX XX XXX, Česká republika proti žalovanej W. P., nar. XX.X.XXXX, XXX XX X. XXX,
o zaplatenie 344,- € s prísl., o odvolaní žalobcu CD Consulting s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 4C/448/2013 z 20.12.2013

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania.

Žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný 7.10.2009 na zmenkovú sumu 344,00 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku

vo výške 0,25 % denne od 3.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 3.3.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 € na zmenkovú sumu a 0,00 € na
úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené

skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Súd vykonal dôkazy v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 1 až 3 nariadenia
č. 861/2007 a to oboznámením sa so Zmenkou zo dňa 7.10.2009, ako aj so Zmluvou o úvere zo dňa
7.10.2009 uzavretou medzi predchodcom žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru pripojením fotokópie zo spisu Okresného súdu Rožňava
4Er/1005/2010.

Z originálu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, vystavená v
Tornali dňa 7.10.2009 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. IČO:
XX XXX XXX, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel
s.r.o., vložka č. 23636/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 344,00 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od
3.3.2010. Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava „bez
protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bol žalovaný k číslu

zmluvy XXXXXXX. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému
dvoru 3269/25a, 030 00 Praha, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, Pohotovosť s.r.o., Y. K., konateľ
a nečitateľný podpis.
Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: XX XXX XXX a
žalovaným dňa 7.10.2009 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200,00 € a žalovaný sa
zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,00 €, spolu 396,00 € v 12

mesačných splátkach po 33,00 € počnúc od 26.10.2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru,
ani RPMN. V článku 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatkupredstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
a zmluvy o úvere.
Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom

vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR a súd v prvom rade posúdil platnosť
zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový
a šekový. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou.
Súd dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona
191/1950 Sb. a preto je v zmysle odseku 2 citovaného paragrafu neplatná. Preto súd žalobu zamietol.

Súd vychádzal zo smernice 93/13/EHS, (zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá ...
atď), § 121 O.s.p., § 52, § 53 O.z. a dôvodil, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu,
pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného

papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a aj sadzba
zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore s
dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie.
Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky a aj z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opieral o ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1

písm. f) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, zrušiť napadnutý rozsudok alebo zmeniť
a návrhu vyhovieť a priznať trovy odvolacieho konania. V rozsiahlom odvolaní, ktoré má 42 bodov o.i.
namieta, že on predložil dôkaz - platnú zmenku, ktorej materiálnej náležitosti sú splnené podľa zák. č.
191/1950 Zb., má len právo na zmenkovú sumu, o.i. namietal, že odporca mal na základe čl. 5 ods. 3 a
ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobí, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté, platia tu prísne pravidlá uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
samotný vznáša námietky podľa § 120 ods. 1 veta prvá (nesprávne práva) in fine O.s.p. voči zmenke
za odporcu, súd nahrádza účastníka, z vlastnej iniciatívy a bez legitímneho podnetu tak nemôže urobiť.
Dôkazné bremeno spočíva na odporcovi, t.j. na povinnom a nie na navrhovateľovi - oprávnenom (zák.
č. 191/1950 Zb. v § 17). Poukazuje na judikatúru NS SR, rozsudok 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008

ako aj Európskeho súdneho dvora C-419/2011, čo je potrebné a ako sa odvodzuje oprávnenie z úradnej
moci skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Odôvodnenie rozsudku uvádza neidentifikovaný
nemecký rozsudok (z konaní na iných súdoch). Podľa súdnej praxe, tzv. zaišťovací směnka jakožto
prostředek zajištění je samotným nárokem nezávislým do konca na existenci zajištěné pohledávky
(usnesení Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5Cmo/14/97, publikované v čas. Soudní rozhledy 2/1999, NS

ČRvychádzazrovnakejprávnejúpravy).Nesprávnesúajzáverysúdu,lebovznikomzmenkysazakladá
celkom samostatný zmenkový vzťah (aj rozsudok 25Cdo/1839/2000, lebo směnka je dokonalý cenní
papír dlužnícky...). Súd prvého stupňa mu nepriznal žiadny zmenkový úrok, čo je nesprávne, v rozpore
s dobrými mravmi by mala byť postihnutá len časť zmenkového úroku, avšak tak nerozhodol súd, v
uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 v zhodnej veci dávajú za pravdu odvolateľovi.

Ďalej v rozsiahlom odvolaní poukazuje na uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2014 a § 17
Zákona zmenkového a šekového ohľadne abstraktnosti zmenkových záväzkov, predmetnú zmenku
nepovažuje za spotrebiteľskú. Spomína aj novšiu doktrínu v zmenkovom práve, napr. zmenkové právo
Bratislava 1944, Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový, Praha 2012, s. 182, Kovařík, Z.: Zákonsměnečný a šekový, Praha 2011. V posudzovanom prípade súd nesprávne uviedol, že na platenie
zmenky sú uvedené pri vystavení dva údaje, pochybil tak, lebo NS SR už vo veci 1Obdo/59/2010
povedal, kedy je zmenka neplatná.

Ku odvolaniu pripojil citované rozhodnutia, o.i. aj rozsudok 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008, keď
sa rozhodovalo o práve zo zmenky o zaplatenie 480.000,- Sk proti rozsudku KS v Bratislave
16Zm/3247/04-91 zo dňa 17. mája 2007 (rozsudok NS SR je z 22.10.2008.

Z oznámenia č. l. 43 je zrejmé, že vo viacerých veciach aj vo veci 4C/448/2013 podľa zápisnice o
pojednávaní, podľa ktorej účastníci neboli prítomní, bol vyhlásený rozsudok verejne.

Odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. v spojení s § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
po preskúmaní podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania musel napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1, ods. 2 O.s.p.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo potrebu
príslušníkov svojej domácnosti. Podľa väčšiny smerníc spotrebiteľom výslovne nie sú osoby, ktorých
konanie sleduje ekonomické ciele, obvykle je charakterizovaný ako výkon obchodnej, podnikateľskej

alebo inej profesijnej činnosti. Príkladom je smernica o spotrebiteľskom úvere (87/102 EEC),
spotrebiteľská o neprimeraných zmluvných podmienkach alebo smernica o niektorých aspektoch
spotrebiteľského predaja a zárukách, definícia spotrebiteľa však nie je tu identická. Právna koncepcia
spotrebiteľa sa tak vo väčšine upravovaných vzťahov zakladá na rozpore v postavení profesionála
a neprofesionála - spotrebiteľa. Na rozdiel od súčasnej slovenskej právnej úpravy, ktorá v zákone

vyjadrenom spôsobe jednoznačne odmieta právnické osoby ako subjekt ochrany pri uzavieraní a
plnení zo spotrebiteľských zmlúv, komporatívny pohľad na národné úpravy ako aj komunitárne právo
poukazuje na nesúrodosť prístupov a preto pre status osoby ako spotrebiteľa je dôležité posúdenie
jeho ekonomickej aktivity, za určitých podmienok môže byť spotrebiteľom aj právnická osoba. V
našom súdenom prípade treba rešpektovať, že zákonodarca vždy stanovuje rozsah pôsobnosti

spotrebiteľského práva a až judikatúra môže tento rozsah analogicky rozširovať, teda treba považovať
za spotrebiteľa fyzickú osobu.

Vo veci rozhodol o miestnej príslušnosti Krajský súd v Košiciach uznesením 3Ncb/533/2013 z 11.7.2013.

Žalovaný je spotrebiteľom a nadriadený súd dospel k záveru, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo
zmenky a preto ide o spotrebiteľskú zmenku, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského úveru podľa zák. č.
258/2001 Z.z., resp. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj ÚS SR v rozhodnutí IV.
ÚS/270/2012-27zodňa31.5.2012pririešeníkolízievýlučnejpríslušnostivychádzalzpojmuspotrebiteľa
ako aj citoval národné európske právo spotrebiteľa.

S poukazom na vyhl. č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy je treba považovať nepodpísanie zápisnice o verejnom
vyhlásenírozsudkusamosudkyňouzainúvadu,ktorámalavplyvnatotokonanie,ajkeďišloovyhlásenie
viacerých rozsudkov (č.l. 34 spisu).

Z § 157 ods.2 O. s. p., citovaného v odvolaní, vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení
uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo
iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré
z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej,

skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z
akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p.
hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov
na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej
veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov

účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom
rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe

zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené
prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho

odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných

zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo

vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.

nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Aj keď navrhovateľ výslovne neoznačil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p., na základe
skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že uplatnil i tento odvolací dôvod.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania

alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi ne patrí aj nepodpísanie zápisnice, aj keď nebolo nariadené
pojednávanie podľa § 114 O.s.p. (§ 52 vyhl. č. 543/2005 Z.z.).

V tomto konaní je treba konštatovať, že nebol pripojený exekučný spis, z ktorého obsahu vychádzal
aj súd prvého stupňa a keďže nepripojil si ho súd prvého stupňa, nemohol ani zákonne zamietnuť
žalobu. Totiž ak sa má preskúmať aj exekučný titul a neplatnosť rozhodcovskej doložky, neplatnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý má preukazovať navrhovateľovi ako postupníkovi, ktorý je už veriteľom
pohľadávkuvočidlžníkoviazároveňosvedčiťtietookolnosti,jetrebavychádzaťajzexekučnéhokonania

subjektu,ktorýpostúpilpohľadávkunavrhovateľovi,pričomzhľadiskaprávajednanienavrhovateľa,kedy
je jeho správanie sa dovolené a kedy je v rozpore so zákonom (dostal sa do rozporu podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch).

K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými

navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie do volacieho
súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4.apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo
224/2012, zo 14.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 295/2012, sp. zn. 3 Cdo 182/2012, sp. zn. 3 Cdo 6/2013, z
12.júna 2013 sp. zn. 3 ECdo 9/2013, sp. zn. 3 ECdo 37/2013, sp. zn. 3 ECdo 8/2013, z 27.júna 2013
sp. zn. 3 Cdo 237/2012, z 27.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 227/2012, z 3.júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 106/2013

a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa. Nemožno však dopustiť zneužitie právneho pravidla (i keď
je namietané, že žalovaný mal vzniesť námietky).Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti
rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo
základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.

Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok

nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré
konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na rovnosť účastníkov konania, jeho tvrdenia sú v zásade správne.
Navrhovateľovi musí súd umožniť realizáciu jeho procesných práv, pretože inak by mu odňal možnosť
konať pred súdom. Navrhovateľovi by boli postupom súdu odňaté procesné práva, ale ten sa nedostavil
na pojednávanie.

Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen
v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp
v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa
musí premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v
právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov

ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov súd prihliada na to aby mu výkon práva
veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že to vyplýva aj z § 1 a 2 0.s.p.,
podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci, a vyplýva z právnej kultúry,
keď právo EÚ favorizuje ochranu spotrebiteľa.

Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade súd len skúmal zmenku, a to bez ohľadu na
jej právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, aké lehoty sú uvedené na zmenke z
hľadiska splatnosti zmenky.

Napokon odvolací súd dodáva, že nie je možné v tomto procesnom postavení v riešenej veci vychádzať

z návrhu navrhovateľa, ktorý sa odvoláva na rovnosť účastníkov konania, je treba konštatovať, že
navrhovateľovi sa musí umožniť realizácia jeho procesných práv, ale ide o silnejšieho účastníka ako
slabší spotrebiteľ, zatiaľ boli navrhovateľovi odňaté procesné práva nesprávnym procesným postupom
súdu prvého stupňa, keď nevedno kedy sa súd dozvedel, že Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne si
uplatnila práva z úverovej zmluvy (pôvodný veriteľ).

Odvolací súd z judikatúry NS SR z hľadiska ochrany spotrebiteľa poukazuje na uznesenie
3Cdo/446/2012 z 20. marca 2014, v ktorom jasne NS SR vyjadril svoje závery, že ak ide o zmluvné
dojednanie (napr. v prípade zmenky), ktoré umožňuje zabezpečiť veriteľa voči dlžníkovi, ide o
jednoznačné obchádzanie zákona a v zmysle § 39 OZ ako také neplatné, lebo sa vylučuje záväzné

pravidlo zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný (konanie in fraudem
legis). V riešenej veci predstavuje postup navrhovateľa také konanie, kedy sa on správa podľa práva ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Ak ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je neplatnosť rozhodcovskej doložky, nebolo možné založiť

právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a ak exekučné konanie bolo zastavené
právoplatneztohtodôvodu,išloopostupsúdov,ktorýmbolazabezpečenáochranaspotrebiteľa.Opačne
dodávateľ zmenky výslovne zneužil tu neinformovanosť spotrebiteľa a aj keď odporca podpísal zmenku,
úlohou súdu je v riešenej veci zákonným procesným postupom (ak sú zmluvné podmienky právneho
predchodcu neplatné), zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa (napr. v Rozsudku ESD sp.zn.

C-419/2011 zo 14.3.2013 ČR, v Gerald Feichter), aj Európsky súdny dvor pri uplatnení práva zo zmenky
prelomil zásadu zmenky ako abstraktného cenného papiera, keď skúmal postavenie spotrebiteľa.Spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť (pozri poslednú právnu úpravu v § 17
ods.3 zák. č. 129/2010 o spotreb. úveroch, kde sa zmenka zakazuje).

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa predčasne rozhodol,
keď nesplnil prísne formálne podmienky podľa žaloby a po vrátení veci súd bude mať povinnosť na
pojednávaní vykonať dokazovanie (a pripojí exekuč. spis), a len vtedy žalobu zamietne, ak by veriteľ, t.j.
navrhovateľ nepreukázal zákonný postup spočívajúci v dodržaní zákonného pravidla nášho právneho
poriadku pri postúpení pohľadávky iného subjektu navrhovateľovi a až potom po vyhodnotení dôkazov

opätovne rozhodnúť vo veci s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu zaoberajúcu sa favorizáciou
spotrebiteľa (napr. rozhodnutie 3Cdo/237/2012, 3Cdo/227/2012, 3ECdo/106/2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom konaní súd
prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.