Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305207708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4305207708.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.,
U. H. XX, o vymoženie sumy 836,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Levice zo dňa 27. júna 2012, č. k. 12Er/353/2005-48, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
III. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr.

Kataríne Baňarovej, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská Streda, Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B,
trovy exekúcie vo výške 100,94 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému náhradu trov exekúcie nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2
písm. c), § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc,
že v predmetnej exekúcii sa vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej vykonávaní. Uviedol, že

exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 1116/2005, NZ 9700/2005 zo dňa 05.03.2005 spísaná
JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069, pričom
súd prvého stupňa dňa 21.06.2005 vydal poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej na
vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice je zmluva
o úvere č. 4420241 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 26.10.2004, ktorou sa oprávnený
ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 464,71 eura (14.000 Sk) a povinný sa zaviazal

poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 371,77 eura (11.200 Sk), teda celkovo zaplatiť sumu
836,48 eura (25.200 Sk), v 10 mesačných splátkach po 83,65 eura ( 2.520 Sk). V tomto smere zistil, že
v notárskej zápisnici je povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve
o úvere číslo 4420241 zo dňa 26.10.2004 Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý uznal záväzky vyplývajúce z
uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu

prvého stupňa takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením
§ 22 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým
je splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného
ako aj k určeniu lehoty na plnenie, súd prvého stupňa dospel k záveru, že ani exekučný titul - notárska
zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený výkon povinnosti

vymedzenej v exekučnom titule. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu v zmysle ust.
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcierozhodol podľa § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému, ktorý zavinil
zastavenie exekúcie, pretože predložil návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne

Baňarovej, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská Streda, Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B trovy
exekúcie vo výške 100,94 eura. Pokiaľ išlo o náhradu trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého , tento v podaní zo dňa 01.08.2011 uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu súd
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je

úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol
exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní
všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať
úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných

notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným
adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej
istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí
s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by

došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,

argumentov a tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocestvo udelené povinným
je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno
aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto
súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení

odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal
svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože
spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva
oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si
zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny

zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani
oprávneného.

V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku

267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky
a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2)

Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom

rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c)
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti

exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.

Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 18. 05. 2005, požiadal súdneho exekútora
Mgr. Katarínu Baňarovú, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská streda 1211/17, o vykonanie
exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 836,49 eura (25.200,-Sk) s príslušenstvom. Za exekučný
titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 1116/2005, NZ 9700/2005,

vyhotovenú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, dňa 05. 03. 2005. Súdny
exekútor doručil dňa 16. 06. 2005 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci
exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa dňa 21. 06. 2005 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe uvedenej notárskej zápisnice

ako exekučného titulu. Uznesením č.k. 12Er/353/2005-22 zo dňa 28. 01. 2010 súd prvého stupňa
vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62. Následne súd prvého stupňa
rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.

Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.08.2005) podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia

týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 10. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť
povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky
a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo
pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný,

ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu
(Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinný takéto vyhlásenie o uznaní
záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba
notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až
do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2
OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami

zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným
právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku

z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor
podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri
uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným,
v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú

výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Odvolací súd poukazuje aj
na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda
v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh
uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. §

39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si
určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc.Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho
dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými
argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní .

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 a § 224 ods. 1 OSP a
povinnému, ktorému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.