Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221973
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116221973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX
C., o zaplatenie 250,41 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Zmenu žaloby v zmysle jej rozšírenia o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

- 132,33 € od 10.11.2013 až do zaplatenia,
- 30,12 € od 10.01.2014 až do zaplatenia

nepripúšťa.

II. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 44,59 €.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 205,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 87,96 € od 10.11.2013 až do zaplatenia.

IV. Suma uvedená vo výroku č. III. tohto rozsudku spolu s príslušenstvom sa žalovanej povoľuje splácať
v mesačných splátkach vo výške 10 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca,
počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné
plnenie.

V. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania s výnimkou trov právneho zastúpenia v

rozsahu 64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu elektronickou poštou bez ZEP dňa 26.10.2016 (písomne predloženým dňa
03.11.2016) sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 250,41 € s prísl. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzavrel zmluvu
o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak Telekom a.s.
vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobou uplatnenú
pohľadávku žalobca nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015.

2. Žalovaný pohľadávku nepopieral, avšak vzhľadom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu žiadal jej
zaplatenie v splátkach.3. Elektronickou žalobou bez zaručeného elektronického podpisu doručenou súdu dňa 26.10.2016 sa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 250,41 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy

87,96 € od 10.11.2013 až do zaplatenia.
3.1. Podľa § 125 ods.2 C.s.p. - Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

3.2. Z ustanovenia § 125 ods.2 C.s.p. vyplýva, že dodatočne doručované listinné podanie musí byť
rovnaké ako mu predchádzajúce elektronické podanie bez ZEP.
3.3. V prejednávanej veci však tomu tak nebolo. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016
sa totiž žalobca domáhal zaplatenia sumy 250,41 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne
zo sumy
· 87,96 € od 10.11.2013 až do zaplatenia,

· 132,33 € od 10.12.2013 až do zaplatenia,
· 30,12 € od 10.01.2014 až do zaplatenia.
3.4. Písomné podanie doručené súdu dňa 03.11.2016 tak súd podľa jeho obsahu v časti prevyšujúcej
žalobný nárok uplatnený elektronickou žalobou bez ZEP posúdil ako návrh na zmenu žaloby v zmysle
jej rozšírenia. Keďže podľa § 294 C.s.p. - Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak

je žalovaným spotrebiteľ., súd zmenu žaloby nepripustil.

4. Podaním doručeným súdu dňa 21.02.2017 vzal žalobca žalobu v rozsahu vyplyvajúcom z výroku č.
II. rozsudku späť. Súd konanie v späťvzatej časti vychádzajúc z nasledujúcich zákonných ustanovení
zastavil:

Podľa § 144 ods.2 C.s.p. - Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Súd z listín predložených žalobcom, ktorými vykonal v prejednávanej veci dokazovanie, zistil
nasledujúce: Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s.,
podľa zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym

predchodcom žalobcu podľa tvrdení uvedených v žalobe žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:
a) Faktúra č. 7311288921 s dátumom splatnosti do 09.11.2013 na sumu 87,96 €.
b) Faktúra č. 7312297919 s dátumom splatnosti do 09.12.2013 na sumu 132,33 €. Čiastočné späťvzatie
vo výške 4,99 € - upomienka oneskorenej platby a vo výške 19,80 € - poplatok za obmedzenie služieb,
žalovaná suma 107,54 €.

c) Faktúra č. 7313522722 s dátumom splatnosti do 09.01.2014 na sumu 30,12 €. Čiastočné späťvzatie
vo výške 19,80 € - poplatok za prerušenie služieb, žalovaná suma 10,32 €.

6. Z faktúr uvedených v bode 5. odôvodnenia, súd po čiastočnom späťvzatí priznal celú žalobcom
požadovanú sumu.

6.1 Len na margo súd uvádza, že Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 7Co/42/2016 potvrdzujúc
rozsudkom okresného súdu o nepriznaní uvedeného poplatku uviedol: „Zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. í) vymedzoval
pojem služby. V zmysle tohto ustanovenia za službu sa považovala akákoľvek činnosť alebo výkon,
ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne. Vychádzajúc z tejto definície ide o

činnosť, z ktorej má mať prospech spotrebiteľ. Obmedzenie, či prerušenie dohodnutých služieb,
žiadny prospech žalovanému ako spotrebiteľovi neprináša. V prípade obmedzenia žalovaný stratil
právo používať dohodnuté služby v plnom rozsahu a pri prerušení nastáva stav, keď služby vôbec
dostupné nie sú, hoci zmluvný vzťah trvá i naďalej. Zaplatenie poplatkov je tak iba v záujme žalobcu,
ktorého pohľadávka sa ďalej navyšuje a to i napriek tomu, že v súvislosti s neuhradením predpísaných

faktúr v lehote splatnosti mu vzniklo právo požadovať od dlžníka popri plnení i úroky z omeškania( §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o právo právneho predchodcu žalobcu dočasne
prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú
službu vyplývajúce z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy toto nezakladá povinnosť pre spotrebiteľa zaplatiť poplatok za takéto prerušenie

alebo obmedzenie služby. Ak s prerušením alebo obmedzením služby vzniknú dodávateľovi náklady je
povinnosťou spotrebiteľa uhradiť iba preukázateľne vzniknuté náklady spojené s touto činnosťou. Ak
poplatok je stanovený paušálne bez zohľadnenia reálnych nákladov, nemožno dospieť k záveru o jeho
primeranosti. Poplatkom za obmedzenie či prerušenie služby si bez akýchkoľvek pochybností právnypredchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie svojej splatnej pohľadávky bez toho aby pristúpil k
ukončeniuzmluvnéhovzťahusožalovanýmpreneplneniesipovinnostíplniťzaposkytnutéslužbyriadne
a včas. Takéto zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti z obsahového hľadiska sa nedá hodnotiť

inak ako zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou (§ 544 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). “

7. Právo žalobcu na priznanú sumu vyplýva okrem zmluvných ustanovení z nasledujúcich zákonných
ustanovení:
7.1. Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon)

- Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa§43ods.12písm.b)zákona-Účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods.1 zákona - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je

písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
8.1. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti faktúr písm.a) vo výške 0,50%, čo by
predstavovalo právo na úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne, ale súd je viazaný návrhom žalobcu,

ktorý požadoval úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne. Úroky z omeškania súd priznal odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.

9. Pokiaľ ide o stranami sporu navrhovaný zmier, žalovaná ako prvá navrhla zmier na sumu 250,41
€ bez náhrady trov konania. Žalobca navrhol zmier na sumu 205,82 € s náhradou trov konania.

Písomne navrhnuté zmiery neboli obsahovo totožné (pričom súd ich nemôže žiadnym spôsobom
modifikovať) a keďže žalovaná prítomná na pojednávaní so zmierom navrhnutým žalobcom nesúhlasila,
súd nerozhodoval o schválení, či neschválení súdneho zmieru.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 250,41 € (späťvzatie v rozsahu 44,59 € je jeho neúspechom)

a priznaná mu bola suma 205,32 €. Úspech žalobcu - 82%, úspech žalovaného - 18%, čistý úspech
žalobcu - 64%. Žalobca tak má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%.
10.2. Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo
sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenýmiv zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto

sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná
strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže
uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové

a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť
k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve
s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia
Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej
úprave).
10.3.Vprejednávanejveciježalovanáslobodnoumatkoužijúcousosvojímmal.dieťaťom(roknarodenia

2015) v krízovom centre. Príjem žalovanej pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa,
spolu cca 230 €. Len za ubytovanie žalovaná platí 70 € mesačne, pričom má aj ďalšie dlhy. Súd má
teda za to, že by bolo príliš prísne, aby žalovaná, ktorá konanie žiadnym spôsobom nenaťahovala, bola
zaviazaná platením trov právneho zastúpenia a to o to viac, že zo strany žalobcu ide o tzv. formulárovú
žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.