Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212431
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114212431.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: F. L., nar. X.X.XXXX, bytom U. C. XX, štátny
občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
zastúpeného JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 5.299,80
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu do rúk právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 819,01 Eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 5.6.2014 navrhovateľ požiadal súd, aby odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 5.299,80
Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 449,12 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 5.299,80 Eur od 19.12.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy

č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 21.7.2006 odporca so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla
Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi úver v sume 4.979,09 Eur, ktorý sa odporca zaviazal uhrádzať za
podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach
po 72,60 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované
ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto právne
vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. Aj premlčanie je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Odporca porušil svoje povinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči odporcovi
postúpil navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009. Pohľadávka ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 8.336,64 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 7.476,49 Eur, úroku z omeškania vo výške 860,15 Eur. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia 73
splátok úveru zročných od 20.6.2010 do 20.6.2016 v celkovej sume 5.299,80 Eur. Splátky pôvodne
splatné od 20.12.2013 do 20.6.2016 sa stali splatnými dňa 18.12.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Navrhovateľ vyčíslil zákonný úrok z omeškania zo splátok zročných

od 20.6.2010 do 18.12.2013 v celkovej sume 449,12 Eur. Odporca do spísania návrhu neuhradil
navrhovateľovi žiadnu sumu.Do konania na podporu odporcu vstúpil oznámením zo dňa 22.9.2014 vedľajší účastník, ktorý sa k veci
vyjadril v písomnom podaní zo dňa doručenom súdu dňa 14.11.2014. Poukázal na to, že predmetná
zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Namietol

premlčanie celého uplatneného práva. Poukázal na súdne rozhodnutie R 28/1984, v zmysle ktorého ak
veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, môže svoje právo i vykonávať. V danom prípade mohol veriteľ
zosplatniť úver už v prípade, že odporca bol v omeškaní so zaplatením jednej splátky o viac ako 10 dní,
od ktorého momentu začala plynúť premlčacia doba. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 4.11.2009
vyplýva, že odporca bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní 1172 dní, no navrhovateľ podal

návrh na súd až dňa 5.6.2014, teda po uplynutí 3ročnej premlčacej doby. V písomnom podaní zo dňa
21.1.2015, súdu doručeným dňa 26.1.2015 vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že
odporca predmetný úver skutočne čerpal. Namietol aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa domáhať
sa zaplatenia predmetnej pohľadávky proti odporcovi, poukazujúc na to, že navrhovateľ nepreukázal,
že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky navrhovateľovi postupovala podľa ustanovenia § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j., že zaslala odporcovi písomnú výzvu na splnenie dlhu zo

zmluvy o úvere, že odporca bol v omeškaní aspoň 90 dní, a preto je zmluva o postúpení v tejto časti
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom. V písomnom podaní zo dňa
25.1.2016, súdu doručeným 29.1.2016 vedľajší účastník ďalej doplnil svoju argumentáciu ohľadom
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, poukazujúc na to, že v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách bola banka oprávnená postúpiť navrhovateľovi pohľadávku

zodpovedajúcu nesplácanému dlhu, t.j. len splatnú pohľadávku, no v danom prípade došlo k postúpeniu
aj nezosplatnenej časti úveru, pričom navrhovateľ, ktorý nie je držiteľom bankového povolenia nebol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na rozhodnutia niektorých okresných súdov,
ktoré z tohto dôvodu návrh navrhovateľa v obdobných prípadoch zamietli pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Bratislave.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 12.2.2016. Účastníci boli na pojednávanie riadne a
včas predvolaní, o odročenie pojednávania nežiadali. Vec bola prejednaná podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v

neprítomnosti navrhovateľa, vedľajšieho účastníka na strane odporcu, odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č.. XXXXXXXXXX zo dňa
21.7.2006, všeobecných obchodných podmienok, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009,
jej prílohy č. 1, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, fotokópie neprevzatej zásielky,

pokusu o zmier zo dňa 29.11.2013, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.11.2013, písomných
podaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu doručených súdu dňa 14.11.2014, 26.1.2015,
14.7.2015, 29.1.2016, písomného podania navrhovateľa zo dňa 8.2.2016, správy SLSP, a.s. zo dňa
1.2.2016, a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca ako dlžník uzavrel dňa 21.7.2006 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť
dlžníkoviúvervovýške150.000,-Sk(4.979,09Eur),adlžníksazaviazalúvervrátiťveriteľovipriúrokovej
sadzbe vo výške 11,40% ročne v pravidelných mesačných splátkach po 2.187 Sk/72,60 Eur, zročných
vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.8.2006, posledná splátka bola zročná

dňa 20.6.2016. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 13,56%. V zmluve je odporca
označený jeho menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého
bydliska. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 prejavili Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a

navrhovateľ ako postupník vôľu postúpiť pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania,
na navrhovateľa. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na navrhovateľa
postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 8.336,64 Eur. Splatnosť úveru
je uvedená 20.6.2016. Oznámenie o postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ zaslal odporcovi v liste zo
dňa 20.11.2009.

Navrhovateľ listom zo dňa 29.11.2013 adresovanými odporcovi vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 29.11.2013.Listom zo dňa 29.11.2013 označeným ako pokus o zmier vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie
dlžnej sumy titulom neuhradeného úveru najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia, inak sa obráti na súd.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na tom, aby súd vyhovel návrhu. Uviedol, že
navrhovateľsaprotiodporcovidomáhazaplatenia73splátokúverux72,60eur,ktorésúnepremlčanépri
zohľadnení 4 ročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nemožno vykladať tak, že sú v ňom stanovené podmienky pre platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky z banky na tretiu osobu, ale ide o podmienky, ktoré zákonodarca určil za účelom dodržania

bankového tajomstva. Pri nedodržaní týchto podmienok nemôže nasledovať sankcia neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť.
Navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa proti odporcovi zaplatenia predmetnej
pohľadávky, pretože pri postupovaní pohľadávky zo SLSP a.s. na navrhovateľa neboli dodržané

podmienky stanovené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Navrhovateľ nepreukázal odoslanie písomnej
výzvy banky dlžníkovi na splnenie dlhu zo zmluvy o úvere pred postúpením pohľadávky a zároveň z listín
vyplýva, že banka postupovala aj nezosplatnenú časť pohľadávky, pričom podľa citovaného ustanovenia
je banka oprávnená postúpiť len splatnú pohľadávku tretej osobe. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015, z ktorého jasne vyplýva, že krajský

súd sa priklonil k argumentácii, ktorú prezentoval vedľajší účastník. Z opatrnosti vzniesol námietku
premlčania uplatneného práva. Na daný právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je potrebné
aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka o premlčaní vrátane 3 ročnej premlčacej doby a časť
z uplatnených splátok úveru je premlčaná. V ostatnom sa pridržal tvrdení obsiahnutých v písomných
vyjadreniach vedľajšieho účastníka v tejto veci.

Slovenská sporiteľňa, a.s. na výzvu súdu, aby oznámila, či a kedy zaslala odporcovi písomnú výzvu na
splnenie peňažného záväzku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere pred postúpením pohľadávky a
predložila doklady o jej zaslaní, doručení odporcovi, doručila súdu dňa 1.2.2016 oznámenie, v ktorom
požadované údaje neoznámila z dôvodu, že predmetná pohľadávka bola dňa 4.11.2009 postúpená

navrhovateľovi, ktorému Slovenská sporiteľňa, a.s. odovzdala v zmysle zákona zmluvu o úvere a
súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu a preto sa má súd s touto výzvou obrátiť na navrhovateľa.

Navrhovateľ na výzvu súdu, aby predložil písomnú výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách a doklad o jej doručení odporcovi v písomnom podaní zo dňa 3.2.2016, súdu doručeným

dňa 8.2.2016 uviedol, že nedisponuje kvalifikovanou výzvou banky.

Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10.02.2016, súd na toto nemohol prihliadať,
nakoľko bolo do spisu doručené až 18.2.2016, t.j. 6 dní po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“/ spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok Neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§524ods.1,ods.2ObčianskehozákonníkaVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 21.7.2006 bola medzi právnym predchodcom
navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzavretá zmluva
o splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné
zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných
podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré boli vopred pripravené právnym predchodcom
navrhovateľa, nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ, teda odporca obsah zmluvy podstatným spôsobomneovplyvnil. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ako spotrebiteľom, čo vyplýva aj z označenia

odporcu ako zmluvnej strany v texte zmluvy. Zmluva je uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme.
Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver, teda dočasne poskytnúť peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,- Sk/4.979,09 Eur, ktorý
sa odporca zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po 72,60 Eur, zročných vždy

do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.8.2016, posledná splátka bola zročná dňa
20.6.2016. Navrhovateľ uplatnil proti odporcovi neuhradený zostatok tohto úveru.

Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či navrhovateľ je
aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti odporcovi na základe
predmetnej zmluvy o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa a pasívnu vecnú

legitimáciu odporcu z úradnej povinnosti. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní
znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z
účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom
sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z
hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa navrhovateľ domáha.

Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako
postupníkom bola dňa 4.11.2009 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva,
že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči odporcovi v celkovej výške 8.336,64 Eur
na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.7.2006. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho

zákonníkapriznávaveriteľoviprávopostúpiťsvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapísomnouzmluvou
inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa
stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená
obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže
pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť

splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez
súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak
predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky. Tieto predpoklady

musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako
nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd
v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k.
5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, ktoré súdy zároveň konštatovali, že banka môže postúpiť na tretiu
osobu len splatnú pohľadávku. Vedľajší účastník na strane odporcu namietal nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie navrhovateľa práve s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Navrhovateľ nepredložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na splnenie dlhu
adresovanú odporcovi , ani doklad o doručení, resp. odoslaní tejto výzvy odporcovi. Kvalifikovanú výzvu
a doklady o jej odoslaní, resp. doručení odporcovi nepredložila súdu ani SLSP, a.s., ktorá v správe
zo dňa 1.2.2016 na výzvu súdu, aby oznámila, či a kedy doručovala výzvu na splnenie peňažného

dlhu odporcovi sa k týmto skutočnostiam nevyjadrila, a to z dôvodu, že predmetnú pohľadávku spolu
s celou dokumentáciou odovzdala pri postúpení pohľadávky navrhovateľovi ako postupníkovi. Súdu je
z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že ani v iných konaniach o návrhu navrhovateľa proti iným
spotrebiteľom banka na výzvu súdu nepredložila doklad o odoslaní, prípadne doručení výzvy na splnenie
dlhu dlžníkovi. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkovi takým spôsobom,

aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací lístok), resp. doručení výzvy
(doručenku) dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti. Navrhovateľ, ktorému bola
odovzdanáceládokumentáciaohľadompredmetnéhoúverovéhoobchodupísomnúvýzvubanky,doklad
o jej odoslaní, resp. doručení odporcovi nepredložil, lebo tými listinami nedisponuje, z čoho vyplýva, že
takýto doklad sa v zmluvnej dokumentácii nenachádza. Z dokazovania vyplynulo, že SLSP, a.s. listom zo

dňa 20.11.2009 oznámila odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa, pričom súdu podotýka, že
k tomuto oznámeniu už navrhovateľ bol schopný predložiť aj fotokópiu neprevzatej zásielky od odporcu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdztakéhooznámeniavychádzabeztoho,abyakopredbežnúotázkuskúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento záver konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
4Obo 210/01. Súdna prax sa však už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, čo vyplýva

napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku
NajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo76/2007zodňa28.1.2009,podľaktoréhovsporeoneplatnosťzmluvy
o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno

vyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,akbytoto
postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil,
ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj

Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

Keďže navrhovateľ nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa
písomne vyzval odporcu na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, že mu túto výzvu
odoslal, a doručil, a vedľajší účastník na strane odporcu z tohto dôvodu namietal nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie navrhovateľa, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 je v časti postúpenia
pohľadávky voči odporcovi absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách.

Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa súd návrh výrokom I. v
celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má úspešný odporca právo na plnú náhradu trov konania.

Odporca neuplatnil náhradu trov konania, a zo spisu mu vznik trov nevyplýva, preto mu súd náhradu
trov konania výrokom II. nepriznal.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške
1.018,49 Eur za 5 úkonov právnej služby. Z obsahu spisu súd zistil, že právny zástupca vykonal 4 účelné

úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 2014 /návrh s prílohami bol právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka doručený 10.11.2014 a vtedy sa s nimi oboznámil/, podanie vyjadrenia
k veci 14.11.2014, vyjadrenie z 14.7.2015 k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka do konania, účasť na pojednávaní dňa 12.2.2016, za ktoré úkony podľa § 10
ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb patrí pri hodnote sporu 5.299,80 Eur základná sadzba tarifnej odmeny 180,93 Eur x 3
úkony, a podľa § 13a ods. 2 písm. b/ citov. vyhlášky 1/2-ica tarify, t.j. 90,47 Eur za vyjadrenie z 14.7.2015
k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu súdu nie vo veci samej, režijný paušál vo výške 8,04 Eur x 2
úkony z roku 2014, vo výške 8,39 eur za úkon z roku 2015, vo výške 8,58 Eur za úkon z roku 2016.
Pretože pojednávanie bolo vykonané mimo miesta sídla právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na

strane odporcu, patria mu za tento úkon podľa § 16 ods. 4 citov. vyhlášky cestovné náhrady za použitie
osobného motorového vozidla zn. T. Y. K., ev. č. BL XXX KU, č. TP: TA XXXXXX v celkovej sume
66,90 Eur, skladajúce sa zo základnej náhrady v sume 47,58 Eur (0,183 Eur x 260 km) a náhrady za
spotrebované pohonné látky v sume 19,32 Eur (spotreba 7,5l/100 km x 260 km x cena PHM 0,991 Eur/1
litermotorovejnafty).Zatentoúkonprávnemuzástupcovivedľajšiehoúčastníkaprináležípodľa§17ods.

4 citov. vyhlášky aj náhrada za stratu času vo výške 85,80 Eur (14,30 Eur x 6 začaté polhodiny) za cestu
na pojednávanie a späť. Vedľajší účastník má v konaní podľa § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké procesné práva
a povinnosti ako účastník, vrátane práva dať sa zastúpiť v konaní právnym zástupcom. V danom prípade
právny zástupca vedľajšieho účastníka po oboznámení sa s doručeným návrhom a jeho prílohami sa
v písomnom vyjadrení a v rámci prednesu na pojednávaní venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam

uplatneného nároku, uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť vzhľadom na premlčanie
práva, poukázal na príslušné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, zaoberal sa podmienkami,
ktorésúvzmysleustanovenia§92ods.8Zákonaobankáchpotrebnépreplatnépostúpeniepohľadávky
z banky na tretiu osobu s tým, že v danom prípade tieto podmienky neboli splnené, a pohľadávkabanky z tohto dôvodu nebola spôsobilá na postúpenie navrhovateľovi, a svoju argumentáciu oprel
aj o rozhodnutia súdov, ktoré riešili obdobné veci. Preto súd dospel k záveru, že uvedené 4 úkony
právnej služby boli potrebné pre účelné bránenie práv odporcu, ktorého v konaní podporoval vedľajší

účastník.Súdnepriznalvedľajšiemuúčastníkovitrovyprávnehozastúpeniauplatnenézaďalšiepísomné
stanovisko vedľajšieho účastníka zo dňa 25.1.2016, súdu doručené 29.1.2016, pretože nešlo o účelný
úkon právnej služby, súd ho k podaniu tohto stanoviska nevyzýval, pričom vedľajší účastník v ňom
dopĺňal a rozvíjal argumentáciu o nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, no nič nebránilo
vedľajšiemu účastníkovi uviesť kompletné zdôvodnenie obrany práv odporcu už v prvom vyjadrení k

návrhu zo dňa 14.11.2014 vzhľadom k tomu, že v tom čase vedľajší účastník už bol oboznámený s
návrhom a jeho prílohami a ustanovenie § 92 ods. 7 (neskôr ods. 8) Zákona o bankách je platné a
účinné od 1.1.2002. Súd potom výrokom III. uložil navrhovateľovi povinnosť podľa § 142 ods. 1, § 149
ods. 1 O.s.p. zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 819,01 Eur do rúk právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.