Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010218
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314010218.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.8.2015, v
trestnej veci obž. O. S. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. b/ Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 52/2014 zo dňa
28.5.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného O.

S., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom K. XXXX/XX, I., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 2Pv 618/13/7702-8 zo dňa 4.4.2014 právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného
vyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.b)Tr.zák.,ktoréhosamaldopustiťnatomskutkovomzáklade,
že

dňa 5.10.2013 v čase okolo 13.30 hod. na vlakovej stanici v K. (správne malo byť v obžalobe uvedené

v K.) R. P. vulgárne nadával svojej manželke A. S., následne sa po nej zahnal pravou rukou, avšak
ju neudrel, nakoľko stačila odskočiť a potom sa jej vyhrážal slovami zničím Ti život a prisahám, že Ťa
zabijem, čo u nej vyvolalo dôvodnú obavu o život,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal v neprospech obžalovaného odvolanie
okresný prokurátor, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
sa so závermi súdu prvého stupňa nestotožňuje, prvostupňový súd v rámci hodnotenia vykonaných
dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Poukázal na to, že
prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že sa stotožnil s argumentáciou obžalovaného,
ktorý spáchanie skutku popieral a ako príčinu konfliktu s bývalou

manželkou označil jej snahu o zamedzenie prístupu k ich spoločnej maloletej dcére. Samotný záver,
že sa skutok nestal, vyvodil súd z rozdielneho popísania udalostí zúčastnenými osobami s tým, že vo
výpovedi obžalovaného nezistil žiadne nelogické väzby ním popísaných udalostí. Postup poškodenej A.
S. prvostupňový súd vyhodnotil ako neštandardný, pretože táto po incidente najskôr vyhľadala lekára
a až následne podala oznámenie na polícii, podľa názoru prvostupňového súdu obeť nebezpečného
vyhrážania obvykle najprv hľadá ochranu na polícii a až následne vyhľadá lekárske ošetrenie. Takéto

hodnotenie považoval prokurátor za nemiestne, keďže poškodená uviedla, že po incidente jej začali
tŕpnuť ruky, a preto bola nútená vyhľadať lekársku pomoc. Vyjadril názor, že postoj poškodenej nemôžezbavovať obžalovaného zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, poukázal aj na to, že lekár u
poškodenej zistil zrýchlenú akciu srdca a reakciu na ťažký stres /F43.9/ a s touto okolnosťou sa súd
vôbec nevysporiadal. Poukázal aj na to, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát priestupkovo postihnutý

pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil dňa 10.8.2013 a od 10.8.2013
do 10.9.2013, ktoré záznamy spochybňujú záver súdu o tom, že z vykonaných dôkazov nevyplývajú
také skutočnosti, pre ktoré by sa mala poškodená dôvodne obávať o svoje zdravie. Poukázal aj na
záznam obžalovaného v registri trestov, ktorý bol v roku 2010 odsúdený za prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1Tr. zák., za čo mu bol

uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia osvedčil. Namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal hodnotením osoby obžalovaného,
ktorý má jednoznačné sklony správať sa neprístojne vo vzťahu k bývalej manželke, pritom mal zato,
že vierohodnosť výpovede obžalovaného je podstatným spôsobom naštrbená. Poškodená A. S. bola
v uvedenej veci opakovane vypočúvaná, kde zakaždým vypovedala k veci rovnako, svoju výpoveď
nemenila, dostatočne jasne aj s poukazom na spoločné fungovanie s obžalovaným v jednej domácnosti,

počas ktorého ju viackrát fyzicky napadol a vyhrážal sa jej, ozrejmila, že z neho má strach, za týmto
svojím tvrdením si stála aj na hlavnom pojednávaní, aj keď upresnila, že momentálne je jej vzťah s
bývalým manželom bezkonfliktný. Obranu obžalovaného vyhodnotil prokurátor ako účelovú v snahe
zbaviťsazodpovednostizasvojeprotiprávnekonanie.Poukázalnato,žesamotnýobžalovanýnepoprel,
že v inkriminovaný deň medzi ním a poškodenou vznikol incident. Tvrdenie obžalovaného, že príčinou

sporov medzi ním a poškodenou má byť práve styk s ich maloletou dcérkou vyznieva podľa názoru
prokurátora nepresvedčivo, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby poškodená
akýmkoľvek spôsobom obžalovanému v styku s ich dcérou bránila. Navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a tomuto vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie, keďže
má zato, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal, má všetky znaky skutkovej podstaty

trestného činu a je nesporné, že sa ho dopustil obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Súdprvéhostupňavdôvodochnapadnutéhorozsudkuuviedol,ktorédôkazyvpredmetnejvecivykonala
ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Konštatoval, že v prejednávanej veci na základe vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov opatrených a
vykonaných za súčinnosti strán a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemohol spoľahlivo

uzavrieť,žesavôbecstalskutokuvedenývžalobnomnávrhu,keďvovecibolivykonanédvaprotichodné
dôkazy a to výpoveď obžalovaného a poškodenej, pričom pri výpovedi obžalovaného súd nezistil
nelogické väzby ním popísaných okolností, naopak postup poškodenej, ktorá najskôr navštívila lekára
(5.10.2013 o 15.50 hod.) a až následne o 16.55 hod. podala trestné oznámenie považoval súd za
neštandardný, pretože podľa jeho názoru obeť najskôr hľadá ochranu na polícii až následne vyhľadá

lekárske ošetrenie, ak je potrebné. Prvostupňový súd sa stotožnil s argumentáciou obžalovaného,
že dôvodom postupu jeho bývalej manželky bola snaha zamedziť mu prístup k dcére a jeho trestné
stíhanie mohlo byť pre tento účel vhodným argumentom. Priebeh stretnutia bol zadokumentovaný
na fotografiách. Prvostupňový súd potom uzavrel, že bolo namieste obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť, pretože po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom zhodnotení všetkých

dostupných dôkazov zostali dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok naozaj stal.

S týmto záverom súdu prvého stupňa sa však nie je možné stotožniť, a tento považoval krajský súd
za predčasný.

V prvom rade je treba uviesť, že obžalovaný O. S. poprel, aby sa dňa 5.10.2013 vyhrážal poškodenej
slovami, že jej zničí život a že ju zabije, pripustil, že v inkriminovaný deň došlo k výmene názorov,
keď on požiadal poškodenú, že sa chce stretnúť s dcérou aj nasledujúci deň, načo ju mal obžalovaný
upozorniť, že do rozhodnutia súdu majú rovnaké práva a keby si aj dcéru vzal domov, nemohla by mu
v tom zabrániť, načo mu mala poškodená povedať, že ona to tak nenechá. Obžalovaný pripustil, že

povedal poškodenej, že sa nemusí tak ľahko rozviesť a že na súde bude žiadať o dieťa. V prípravnom
konaní však obvinený dňa 31.1.2014 uviedol, že nie je pravdou, že sa dňa 5.10.2013 mal obvinený pýtať
poškodenej, či sa chce rozviesť, a keď ona povedala, že áno, mal vybuchnúť, pretože on sa rozviesť
chcel a týždeň až dva pred 5.10.2013 to povedal aj kolíznej opatrovníčke. V prípravnom konaní dňa31.1.2014 na strane 6 najskôr obvinený uviedol, že v ten deň (5.10.2013) poškodenej nadával, že je
ľompa zľompená a to v rozčúlení, vzápätí na strane 7 už poprel, aby poškodenej vulgárne nadával. Na
hlavnom pojednávaní však tieto skutočnosti nezazneli a predovšetkým prítomný prokurátor ani súd tieto

rozpory vo výpovedi obžalovaného neodstraňovali a tieto ponechali bez povšimnutia, aj keď poškodená
uvádzala, že vyhrážky zo strany obžalovaného mali byť reakciou na jej stanovisko, že sa chce rozviesť
s obžalovaným.

Svedkyňa poškodená A. S. opakovane zhodne uviedla, že na dohodnutom stretnutí na železničnej

stanici v obci K. R. P. spočiatku toto prebiehalo bez problémov, potom sa jej obžalovaný opýtal, či trvá
na podanom návrhu na rozvod, načo poškodená uviedla, že áno, načo jej obžalovaný povedal, že ju
zničí a že ju zabije, napriahol ruky, že ju udrie, ona mu však uskočila, keďže mal
na rukách dieťa, vtedy toto konanie vyvolalo u poškodenej strach, obžalovaný jej vulgárne nadával,
neskôr už boli ich stretnutia bezkonfliktné. Na skutočnosť, ako a prečo po uvedenom skutku poškodená
postupovala,sapritomtaksamosudca,akoajprokurátorčiobhajcapoškodenejnahlavnompojednávaní

nedotazovali, napriek tomu postup poškodenej vyhodnotil prvostupňový súd za neštandardný. V tejto
súvislosti sa potom javí krajskému súdu potrebným poškodenú opätovne vypočuť a tejto sa opýtať,
ako po skutku postupovala, prečo najskôr neprivolala políciu, kam po skutku išla, komu telefonovala. V
prípravnom konaní táto svedkyňa pritom uviedla, že volala matke, ktorú je potrebné k týmto okolnostiam
vypočuť.

Pri hodnotení dôkazov sa prvostupňový súd nevyrovnal ani s otázkou, čím a ako si vysvetlil zdravotný
stav poškodenej konštatovaný v lekárskej správe zo dňa 5.10.2013, kde ošetrujúca lekárka konštatovala
u poškodenej reakciu na ťažký stres.

Napokon hodnotiť motív výpovede poškodenej bez pripojenia si či už rozvodového spisu ako aj spisu
vo veci úpravy práv maloletej I. S. na čas do rozvodu, považuje krajský súd za predčasné.

Rovnako prvostupňový súd neoboznámil ani výpis z evidencie priestupkov obžalovaného.

S existenciu rozporov a výsledkom ich odstraňovania sa súd prvého stupňa musí náležite vysporiadať
v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak aby zodpovedalo požiadavke ust. § 168 ods. 1 Tr. por..

Podľa uvedeného ustanovenia ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné uviesť, že vychádzajúc z čl. 46 úst. zák. č. 460/1992
Zb., t.j. Ústavy SR má nepochybne každý právo na súdnu ochranu. Aby toto právo malo reálny obsah
nevyhnutne musí zahŕňať aj právo na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia súdu, aby z
neho bolo zrejmé dodržiavanie zákonných ustanovení predstavujúcich rámec postupu súdu garantujúci

vylúčenie svojvôle z jeho postupu. Tomuto potom korešponduje aj citované ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
obsahujúce minimálny rozsah, aký musí obsahovať každé odôvodnenie rozhodnutia súdu v trestnej veci.

Bez odstránenia uvedených nedostatkov vyššie naznačeným spôsobom nebude možné vo veci
zákonne rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu
uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.