Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111212233
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111212233.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U. J., spol. s r. o., X. X, J., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného O.. K. K., advokátom, G. XX, D. proti žalovanému: L., s.r.o., A. XX, D., IČO: XX XXX XXX,
zastúpenému JUDr. J. X., advokátkou, A. 4, D., o zaplatenie 22.012,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/112/2011-214 zo dňa 24. 10. 2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
19.767,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a to zo sumy 37.463,25 eur od 5. 12. 2010
do 9. 12. 2010, zo sumy 22.012,92 eur od 10. 12. 2010 do 27. 9. 2011, zo sumy 19.767,60 eur od 28.
9. 2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 3.936,30 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške

2.615,80 eur a trov zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.320,50 eur, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 22.012,92 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne a to zo
sumy 37.463,25 eur od 5. 12. 2010 do 9. 12. 2010 zo sumy 22.012,92 eur od 10. 12. 2010 do zaplatenia
z dôvodu, že na základe Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 9. 8. 2010, Dodatku č. 1 k zmluve na stavbu

„IS pre U. pri Y. štadióne“ zo dňa 17. 11. 2010 a Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 14. 1. 2011 uzavretých
medzi objednávateľom (žalovaným) a zhotoviteľom (žalobcom) vystavil žalobca pre žalovaného dňa 25.
10. 2010 faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 4. 12. 2010 na sumu 77.463,25 eur na základe súpisu
vykonaných práv za stavebné práce na stavbe „U.“, pričom k čiastočným úhradám uvedenej faktúry zo
strany žalovaného došlo dňa 22. 11. 2010 vo výške 40.000 eur a dňa 9. 12. 2010 vo výške 15.450,33
eur, avšak na základe jednostranného započítania pohľadávok žalobcom.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním (oboznámením žalobného návrhu, podaného odporu,
vyjadreniami účastníkov, Zmluvou o dielo č. X/XXXX vrátane dodatku č. 1 a 2, Zmluvou o dielo č.
X/XXXX, jednotlivými faktúrami, krycími listami čerpania XX/XXXX, výpisom z účtu z 22. 11. 2010,
jednostranným zápočtom zo dňa 9.12.2010, 28.7.2010, 29.10.2010, 16.8.2011, 9.11.2009, zápisu o
prevzatí a odvolaní staveniska J., sídlisko O. II, nájomné byty, bytový dom „B“ z 27. 1. 2009, dobropisom

zo 7. 7. 2011) a citujúc ustanovenia §§ 536 ods. 1, 324 ods. 1, 340 ods. 1, 365 veta prvá, 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
§ 96 ods. 1, 3 O.s.p. a § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka uzavrel, že z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca (ako zhotoviteľ) a žalovaný (ako objednávateľ)
uzavreli Zmluvu o dielo č. X/XXXX zo dňa 9. 8. 2010 vrátane Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 17. 11. 2010
a Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 14. 1. 2011.Konštatoval, že žalobca vystavil pre žalovaného dňa 25. 10. 2010 faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa
4. 12. 2010 na sumu 77.463,25 eur na základe súpisu vykonaných prác za stavebné práce na stavbe „U.
pre U. pri Y. štadióne“, pričom k čiastočným úhradám uvedenej faktúry zo strany žalovaného došlo dňa

22. 11. 2010 vo výške 40.000 eur a dňa 9. 12. 2010 vo výške 15.450,33 eur (na základe jednostranného
započítania pohľadávok).

Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu vo výške 2.245,32 eur, ktorú žalovaný uhradil 27. 9.
2011, súd v tejto časti konanie zastavil (§ 96 O.s.p.) a vo zvyšnej časti (vo výške istiny 19.767,60 eur)

žalobe vyhovel. Mal za to, že žalobca preukázal opodstatnenosť svojho nároku čo do základu a výšky,
ktorú nenamietal ani žalovaný a ktorý v konaní poukazoval na zánik nároku žalobcu iným spôsobom,
ako jeho zaplatením (1/ neplatným započítaním zo strany žalobcu; 2/ vykonaným
započítaním žalovaným titulom vykonania prác zo Zmluvy č. X/XXXX; 3/ dôvodným zadržaním platby
žalobcovi za vykonané práce do výšky 10 % z ceny diela).

Nakoľko úrok z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 369 Obchodného zákonníka, súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne a to zo sumy 37.463,25 eur od 5. 12.
2010 do 9. 12. 2010, zo sumy 22.012,92 eur od 10. 12. 2010 do 27. 9. 2011, zo sumy 19.767,60 eur
od 28. 9. 2011 do zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže
žalovaný nebol v konaní úspešný, súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
3.936,30 eur, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume 2.615,80 eur a zaplateného súdneho
poplatku vo výške 1.320,50 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil
pre nesúlad vykonaného dokazovania a záverov, ktoré súd z dôkazov vyvodil, pre nedostatočne zistený
skutkový stav, absenciu logického a presvedčivého zdôvodnenia, ktoré by korešpondovalo s výrokom
súdu, nesprávnu aplikáciu právnej normy a v neposlednom rade aj pre nezrozumiteľnosť.

Uviedol, že konajúci súd sa nedostatočne a bez úplne vykonaného dokazovania stotožnil s tvrdeniami
žalobcu o riadnom prevedení skúšok kanalizačného potrubia pri ukončení časti diela v súlade so
Zmluvou o dielo č. X/XXXX a to časť XX - vonkajší vodovod, SO - XX - vonkajšia kanalizácia. Žalovaný
v konaní pritom predložil k svojim námietkam o neodborne vykonaných skúškach (pri ktorých boli
vyhotovené absolútne nepoužiteľné protokoly o skúške kanalizačného potrubia podľa STN z dôvodu

absencie K. a.s. Košice), aj dôkaz o neprofesionálnom konaní žalobcu, ktoré v konečnom dôsledku malo
za následok neodovzdanie diela žalobcom žalovanému v súlade so Zmluvou o dielo.

Konajúci súd sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa v tejto súvislosti bez toho, aby preskúmal podmienky
vykonávania skúšok kanalizačného potrubia podľa STN a podľa technických podmienok K., a.s., ktoré

bolivpísomnejpodobezaloženédosúdnehospisu.Sdôkazmipredloženýmiodporcomsanevyporiadal,
ani tieto nejakým spôsobom nezhodnotil v odôvodnení rozsudku, čím založil nepreskúmateľnosť svojho
rozhodnutia.

Realizácia skúšok tesnosti kanalizačného potrubia prebehla bez prítomnosti K. K., a.s., ktorá skutočnosť

spôsobilaodkladkolaudáciedieladodoby,kýmskúškyneprebehnúvsúladestechnickýmipodmienkami
pri pripojení nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu. Technické podmienky K., a.s. sú verejne dostupné
na internete a vyplýva z nich (konkrétne z bodu 7 časti B) „že pokiaľ realizáciu prípojky bude
vykonávať iný dodávateľ ako prevádzkovateľ verejného vodovodu (kanalizácie), žiadateľ je povinný
prizvať prevádzkovateľa verejného vodovodu (kanalizácie) ku kontrole prác - vykonaniu tlakových

skúšok na prípojke, vykonaniu skúšky vodotesnosti kanalizačnej prípojky“.

Nové skúšky tesnosti kanalizačného potrubia vykonal na svoje náklady riadne a v súlade s technickými
podmienkami žalovaný bez súčinnosti žalobcu, hoci táto povinnosť mu vyplývala zo zmluvy o dielo č.
2/2010. Žalobca teda neodovzdal dielo v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami riadne. Bez

toho, aby skúška bola vykonaná za prítomnosti K., a.s. dielo nebolo možné odovzdať investorovi,
skolaudovať ani prevádzkovať. Podpísanie protokolov o skúške kanalizačných šácht a ich následné
podpísanie stavebným dozorom a stavbyvedúcim, nemení nič na fakte a rozhodne neznamená splnenie
si povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, pokiaľ tieto skúšky odporujú technickým podmienkamprevádzkovateľa kanalizácie a bez dodržania týchto podmienok sú protokoly o skúške kanalizačných
šácht pre riadne užívanie stavby a jej kolaudácia nepoužiteľné.

Ďalej namietal nepreskúmateľnosť výroku o priznanom úroku z omeškania, ku ktorému odporca v
podanomodporezaujalprocesnúobranuspočívajúcuvovyplateníkolaudačnejráty(zádržnéhovovýške
10 % z celkovej sumy diela), t.j. splatnosť podľa článku V Platobné podmienky, bod 5., ktorá nastane po
vydaní kolaudačného rozhodnutia o užívaní stavby a to v lehote 40 dní od nadobudnutia právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia.

Cena diela bola dohodnutá vo výške 100.512,20 eur s DPH, preto bolo zo strany žalovaného dôvodné
zadržať platby žalobcovi za vykonané práce do výšky 10 % z ceny diela, v dôsledku čoho nemá
navrhovateľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z uplatňovanej sumy, t.j. vo výške 10.051,12 eur.
Žalovaný naviac neprevzal od žalobcu protokol o vykonaných prácach na objekte SO 07 vonkajšie
kanalizácie v mesiaci máj 2011 z dôvodu, že nové tlakové skúšky boli ukončené riadne za účasti K., a.s.,

až k 4. 7. 2011 a kolaudačné rozhodnutie bolo Mestu J. ako neprávoplatne, doručené až 30. 9. 2011.

Pri sporných zápočtoch (ako boli špecifikované v podanom odpore), opakovane poukázal na nesúlad
vykonaného dokazovania so skutkovým stavom, aký z predložených listinných dôkazov vyplýva.

Podstata námietok žalovaného smerujúca k započítavaniu vzájomných pohľadávok (z titulu úhrady
mzdových nákladov stavbyvedúcemu žalobcu v čase realizácie diela zhotovovaného na podklade
Zmluvyodieloč.X/XXXXuzatvorenejdňa21.1.2009medzižalobcomakoobjednávateľomažalovaným
ako zhotoviteľom), je neplatnosť všetkých takto učinených zápočtov žalobcom pre neexistenciu ním
tvrdenej pohľadávky (vo výške polovice mzdových nákladov stavbyvedúceho). V tomto smere žalovaný

zotrváva na všetkých námietkach uvedených v odpore. Zdôraznil, že metodický pokyn (ktorý žalobca
predložil a z ktorého súd vychádzal pri priznaní oprávnenosti zápočtov) pojednáva v kapitole 2 Činnosť
stavbyvedúceho pred začatím stavby - vybudovať oplotenie staveniska a ochranu pred vniknutím
tretích osôb, ako jednorázovú činnosť pred začatím stavby, nie ako opakujúcu sa činnosť, pretože
stavbyvedúci nesupluje na stavbe strážnika. Metodický pokyn v časti o výkone činnosti stavbyvedúceho

opakuje ustanovenia § 43i ods. 3 Stavebného zákona týkajúce sa staveniska, nie stavbyvedúceho. Pred
metodickými pokynmi má prednosť zákon, ktorým je Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku, ktorý v § 46a vymedzuje podrobnejšie úpravu postavenia stavbyvedúceho a jeho
oprávneníbeztoho,abystavbyvedúcimalvnáplniprácestráženiestaveniska,pretožepristráženíbymu
logicky nezostal čas na činnosti, na ktoré práce náročne získal oprávnenie podľa osobitných predpisov.

Citujúc ustanovenie § 46a ods. 1, 2, ako aj vychádzajúc z výkladového stanoviska Ministerstva výstavby
a regionálneho rozvoja SR (sekcie stavebníctva a bytovej politiky, odbor štátnej stavebnej správy
a územného plánovania) k problematike vedenia uskutočňovania stavby uviedol, že stavbyvedúci
organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe v tom prípade, keď

stavebník uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu prostredníctvom zhotoviteľa, t.j. právnickej alebo fyzickej
osoby oprávnenej na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov. Súd sa preto nemôže
odkloniť od právnej normy a vkladať nové významy činnostiam, ktoré sú notorietou v stavebnej praxi iba
pre existenciu metodického pokynu. V tomto smere je dokazovanie neúplné a závery z neho plynúce,
ako vyvodil súd, pre účastníkov nezrozumiteľné a nepresvedčivé.

Uviedol, že keď poukazoval na vzťah medzi ním a žalobcom pri výstavbe diela podľa Zmluvy o dielo
č. X/XXXX (žalovaný vystupoval v pozícii subdodávateľa, nakoľko generálnym dodávateľom stavby bol
žalobca, ktorý mal na zhotovenie diela uzatvorenú zmluvu s investorom), potom je zrejmé, že predmetné
zápočty na nejestvujúce pohľadávky musel akceptovať pre podriadený vzťah voči žalobcovi, ktorý mu

práce zadal. Je však výlučne vecou žalovaného, kedy v neskoršom čase uplatní svoje výhrady voči
takýmto praktikám žalobcu, či v samotnom konaní, alebo námietkou v procesnej obrane.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo

výške 473,46 eur.

Odvolaniežalovanéhopovažovalzaúčelovéanedôvodnébezoznačeniaprávnerelevantnejskutočnosti
s cieľom oddialiť právoplatnosť rozsudku.Zastával názor, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal so všetkými námietkami a
argumentáciou účastníkov konania (je presvedčivý a preskúmateľný) a v nadväznosti na to poukázal na

rozhodnutie IV US XXX/XX č. XXX/XXXX.

Mal za to, že súd v konaní správne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Obrana žalovaného v časti uplatnenia zádržného neobstojí, nakoľko
žalobca písomnými dôkazmi preukázal, že skúšky tesnosti kanalizačného potrubia boli zrealizované

žalobcom pri ukončení diela, kedy odovzdal protokoly o skúške kanalizačného potrubia v celkovej
dĺžke 216 m a taktiež protokoly o skúške kanalizačných šácht v počte 9 kusov, ktoré boli aj podpísané
stavebným dozorom a zo strany žalovaného stavbyvedúcim G., pričom stavebné práce boli bez vád a
nedorobkov v súlade s normami, ktorého prílohou boli vyššie uvedené protokoly.

Žalobca v konaní preukázal, že podľa uzatvorenej zmluvy č. 2/2008 čl. IV bod 2 písm. c/ v cene diela

sú zahrnuté náklady na stráženie a osvetlenie staveniska, ktoré mal zabezpečiť žalovaný na svoje
náklady. Stráženie staveniska podľa metodických pokynov spadá pod výkon činnosti stavbyvedúceho.
Stráženie staveniska vykonával žalobca za žalovaného a so žalovaným sa dohodol na tom, že sa
bude alikvótne podieľať na nákladoch v pomernej výške. Žalobca a žalovaný stavali rovnaké obytné
domy, o dohode svedčí aj zápis o prevzatí a odovzdaní staveniska zo dňa 27. 1. 2009, kde žalobca

a žalovaný záverečným podpisom potvrdili skutočnosť, že žalobca (odovzdávajúci) bude požadovať
alikvótnu čiastku za oplotenie a stráženie objektu dohodou medzi žalobcom a žalovaným.

Žalovaný uznal a nenamietal započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 28. 7. 2010, zo dňa 29. 10.
12010 a zo dňa 16. 8. 2011 v čase započítania pohľadávok. Žalobcom vykonané zápočty sú platné a

účinné, nakoľko išlo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalovaný v konaní pred súdom
prvého stupňa nepredložil žiadne písomné doklady na preukázanie svojich tvrdení v konaní a rovnako
tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní sú účelové a nepreukázané. Súd v konaní použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Žalovaný v odvolaní
nešpecifikoval, v čom podľa jeho názoru došlo k mylnej aplikácii právnych predpisov súdom prvého

stupňa na daný skutkový stav.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Jednou zo základných náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení
a to či už ide o meritórny alebo nemeritórny výrok. Náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú
uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., pričom nie každá absencia odôvodnenia toho - ktorého

výroku rozhodnutia je vždy vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod, ale musí ísť o taký nedostatok, ktorý
vzhľadom na celý obsah rozhodnutia znemožňuje ustálenými interpretačnými mechanizmami zistiť tie
právne významné okolnosti, pre ktoré konajúci súd vydal príslušné rozhodnutia.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa popísal skutkový stav veci tak, ako vyplýval zo žaloby a z odporu

žalovaného proti platobnému odporu, vrátane vyjadrenie žalobcu k odporu odcitoval právne normy a
konštatoval dôvodnosť žaloby, pričom jeho závery korešpondujú a vychádzajú len z tvrdení žalobcu bez
toho, aby sa náležite vyporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalovaným v priebehu konania a
to formou písomných stanovísk, s týmito námietkami sa nezaoberal ani na vytýčenom pojednávaní (na
ktorom rozhodol) a pokiaľ účastníci konania len zotrvali na svojich písomných stanoviskách, náležite sa

nevyporiadal s nimi ani v napadnutom rozhodnutí.

V odôvodnení rozhodnutia absentuje úvaha súdu, ako citované právne normy aplikoval na
zistený skutkový stav veci a pre nedostatok dôvodov je rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Navyšenevyporiadaním sa so všetkými právne významnými skutočnosťami, ktoré z obsahu spisu vyplynuli a
ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku, založil svoje rozhodnutie aj na nesprávnom
právnom posúdení a v nadväznosti na to nesprávne (predčasne) vo veci rozhodol, keď už nevykonal

ďalšie dokazovanie, napriek tomu, že tvrdenia účastníkov boli sporné.

Predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí žaloby) je v danej veci peňažný nárok žalobcu na
zaplatenie ceny diela (jej doplatku), ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXX
splatnou dňa 4. 12. 2010 na sumu 77.463,25 eur na základe súpisu vykonaných prác za stavebné práce

na stavbe „U. pri Y. štadióne“ a to na základe zmluvy o dielo č. 2/2010 zo dňa 9. 8. 2010 vrátane dodatku
č. 1 a 2 k zmluve zo dňa 17. 11. 2010 a 14. 1. 2011.

Obrana žalovaného spočívala v jeho tvrdení, že eviduje záväzky žalobcu voči žalovanému, ktoré sú vo
výške prevyšujúcej žalovanú sumu, v dôsledku čoho vzniesol aj námietku započítania (kompenzačnú
námietku a to do výšky žalobcom uplatneného nároku).

Záväzky žalobcu evidoval jednak zo Zmluvy o dielo č. X/XXXX, v ktorej vystupoval žalovaný ako
objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, keď uviedol, že zmluvou č. 2/2010 súčasťou rozsahu prác bola
aj pokládka asfaltového koberca, realizácia živičnej úpravy cesty na stavbe, avšak na základe písomnej
objednávky žalobcu tieto práce realizoval žalovaný. Vystavenú faktúru J zo dňa 30. 5. 2011 s dátumom

splatnosti 29. 6. 2011 na sumu 15.066 eur s DPH (ktorú sumu žalobca nerozporoval) a faktúru č. J z
rovnakého dátumu aj s rovnakým dátumom splatnosti na sumu 2.245,32 eur s DPH žalobca neuhradil, z
dôvodu ktorého v tejto časti vzniesol námietku započítania titulom vykonania prác a dodávky v uvedenej
výške a účinne započítaval tieto pohľadávky voči žalobcovi na žalobou uplatnený nárok.

V súvislosti so zmluvou o dielo č. 2/2008, v ktorej vystupoval žalovaný v pozícii subdodávateľa
(nakoľko generálnym dodávateľom stavby bol žalobca, ktorý mal na zhotovenie diela uzatvorenú zmluvu
s investorom), namietal žalobcom vystavené faktúry týkajúce sa nákladov činnosti stavbyvedúceho
(XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v celkovej výške 12.110,72 eur) s poukazom na to, že
uvedenou zmluvou nebol žalovaný zaviazaný znášať úhrady a náklady v súvislosti s výkonom činnosti

stavbyvedúceho (nevyplývalo mu to zo zmluvy, ani z iných zákonných predpisov), zároveň podľa
článku VII, časť B Stavebný dozor, stavebný dozor zabezpečoval na stavbe zástupca objednávateľa.
Pokiaľ teda žalobca vystavil tieto faktúry na neexistujúcu pohľadávku a žalovaný tieto faktúry neuhradil,
považoval žalovaný ním vykonaný jednostranný zápočet na odmenu žalovaného z uvedenej zmluvy za
neúčinný a neplatný, v dôsledku čoho nárok žalovaného na zaplatenie odmeny za zhotovenie diela na

podkladejednotlivýchfaktúr,ktorédokladoval,trváapredstavujepohľadávkužalovanéhovočižalobcovi.

Pokiaľ súd v súvislosti so žalovaným namietanou neoprávnenou fakturáciou žalobcu (za činnosť
stavbyvedúceho) vychádzal len z tvrdenia žalobcu, že stráženie staveniska vykonával žalobca za
žalovaného a so žalovaným sa dohodol na tom, že sa bude alikvótne podieľať na nákladoch v pomernej

výške, pričom o dohode má svedčiť aj zápis o prevzatí a odvolaní staveniska z 27. 1. 2009 (kde žalobca
a žalovaný záverečným podpisom potvrdili skutočnosť, že odovzdávajúci - žalobca bude požadovať
alikvótnu čiastku za oplotenie a stráženie objektu dohodou medzi konateľmi firmy), je potrebné uviesť,
že tento záver súdu prvého stupňa je predčasný, pokiaľ súd ohľadne týchto tvrdení nevykonal žiadne
dokazovanie (čo do základu, ako aj výšky), keďže z uvedeného zápisu súdom tvrdené závery (ohľadne

konkrétnej dohody) nevyplývajú. V zápise zo dňa 27. 1. 2009 je len obsiahnutá informácia o tom, že
žalobcom tvrdený nárok bude riešený dohodou (t.j. v budúcnosti) medzi konateľmi firmy. Z uvedeného
zápisu však nevyplýva predmet ich záväzkov (spôsob určenia a výška záväzkov).

Pokiaľ však účastníci zmluvného vzťahu prejavili vôľu uzavrieť dohodu, bolo povinnosťou súdu prvého

stupňa (s prihliadnutím aj na námietky žalovaného) posúdiť a zistiť obsah prípadnej dohody a v
nadväznosti na to posúdiť aj dôvodnosť a výšku nároku. Pokiaľ by totiž nárok nebol dôvodný pre
neexistujúce pohľadávky, nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávky jednostranným započítaním na
záväzky žalobcu.

V prejednávanej veci žalovaný uplatnil započítanie pohľadávky do výšky žalobcom uplatneného nároku
(kompenzačnú námietku), preto tento prejav žalovaného sa posudzuje, ako jeho obrana proti návrhu
žalobcu, avšak súd sa s ňou musí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia (§ 98 O.s.p.).Kompenzačnú námietku uplatnil žalovaný v podanom odpore zo dňa 15. 7. 2011, ktorú špecifikoval a
dokladoval ešte podaním zo dňa 15. 7. 2011. Uvedený odpor osobne prevzal zástupca žalobcu dňa
16. 8. 2011 a s jeho obsahom bol riadne oboznámený, t.j. aj s uplatnenou kompenzačnou námietkou

žalovaného.

Pokiaľ žalobca s poukazom na vyššie uvedené dňa 16. 8. 2011 (kedy prevzal odpor podaný žalovaným)
pohľadávku žalovaného vo výške 15.066 eur započítal s pohľadávkami žalobcu voči žalovanému, ktoré
pozostávali z jednotlivých faktúr ním označených (zrejme sa netýkajú žalobcom uplatneného nároku,

pretože žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, ktorou uplatňoval zostatok neuhradenej ceny diela),
je záver súdu v jeho konštatovaní, že žalovaný nenamietal započítanie vzájomných pohľadávok zo
dňa 16. 8. 2011 v čase započítania pohľadávok (teda v priebehu konania a potom, ako už žalovaný
túto pohľadávku voči žalobcovi započítal na žalobcom uplatnený nárok) nezrozumiteľný a nedôvodný,
navyše súd prvého stupňa sa touto vzájomnou pohľadávkou (kompenzačnou námietkou žalovaného)
vôbec nevysporiadal.

Konštatovanie súdu, že žalovaný nepreukázal kompenzačný nárok z faktúry č. J zo dňa 30. 5. 2011
splatnej 29. 6. 2011 na sumu 2.245,32 eur, pretože ak neboli vykonané práce zo strany žalobcu
(vo vrátenej faktúre XXXXXXXXX, pričom žalobca kompenzoval vystavenú faktúru č. XXXXXXXXX
v časti - 1.329,73 eur), nemohol ani žalovaný vykonať tieto živičné práce, považuje odvolací súd za

nepreskúmateľné.

Rovnako za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené považuje odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti žalobcom uplatnených a súdom priznaných úrokov z omeškania, najmä vo
vzťahu k žalovaným vznesenej námietke nedôvodnosti požadovaných úrokov z omeškania do 40 dní

po kolaudácii, pretože oneskorenie kolaudácie mal zaviniť žalobca tým, že nevykonal skúšky tesnosti
kanalizačného potrubia v súlade s technickými podmienkami K. a.s.

V tomto smere má odvolací súd za to, že prvostupňový súd vychádzal iba z tvrdenia žalobcu, pričom
nevyhodnotil obsah Zmluvy o dielo č. X/XXXX vo vzťahu k ustanoveniu § 555 Obchodného zákonníka

a v nadväznosti na to sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného, že skúšky mal vykonať žalobca
spôsobom, aký sa vyžaduje ku kolaudácii a uvedenia diela do prevádzky (ako to vyplýva z čl. IV bod
3 Zmluvy o dielo č. 2/2010).

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného

práva na súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
právazákladnýchslobôd)aspôsobuje,žekonaniejezaťaženéinouvadou,ktorámohlamaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého
bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Ak by odvolací súd za týchto okolností posudzoval splnenie predpokladov pre zánik pohľadávok
účastníkov konania započítaním, porušil by ústavný princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho
konania, lebo by účastníkovi konania, ktorý by v jeho hodnotení skutkových zistení nebol spokojný,
odobral možnosť preskúmať správnosť jeho záverov v riadnom opravnom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vyporiadať sa so započítacími námietkami účastníkov

konania, v tomto smere doplní dokazovanie v intenciách pokynov odvolacieho súdu, posúdi dôvodnosť
nároku s prihliadnutím aj na námietky žalovaného, ktoré učinil v priebehu konania (s ktorými sa súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal). Vykoná aj ďalšie dokazovanie, ak to účastníci
konania navrhnú na preukázanie svojich tvrdení, posúdi, o aké nároky zo strany žalovaného ale aj
žalobcuide,kedytietonárokysastalisplatnýmiatedačiboliačisúajspôsobilénazapočítanie,následne

uzavrie, či došlo k zániku pohľadávok účastníkov konania, alebo nie, prípadne v akom rozsahu a vo veci
rozhodne preskúmateľným rozhodnutím (§ 157 ods. 2 O.s.p.).V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.