Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515010008.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 9. novembra
2015 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obž. F. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. Z., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom C. XXX, okres N.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 18.7.2014 asi o 18.45 hod. viedol jazdnú súpravu pozostávajúcu z nákladného motorového vozidla
zn. DAF TsEČ SL 893BE a nákladného návesu zn. Schwarzmuller TsEČ SL 284YD, ktorej vlastníkom
je C. W., smerom z obce Nižné Ružbachy do obce Hniezdne, okres Stará Ľubovňa, po ceste I. triedy
č. 77, pričom na Ružbašskej Miľave v km 17200 pri prejazde ostrou ľavotočivou klesajúcou zákrutou
prešiel s ľavou časťou tejto jazdnej súpravy do protismerného jazdného pruhu v rozsahu 1,1 m vľavo od
stredovej deliacej čiary, kde ľavým kolesom prvej nápravy nákladného návesu zachytil ľavú prednú časť v
protismere idúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia TsEČ KK 933AL, ktoré viedol vodič S.
J., v dôsledku čoho došlo k poškodeniu tohto osobného motorového vozidla s následným vytočením jeho
zadnej časti vpravo do pravej priekopy v smere jeho jazdy a po tomto uvedené osobné motorové vozidlo
Škoda Fabia ostalo stáť priečne cez vozovku s prednou časťou smerujúcou do stredu cesty, pričom
v dôsledku uvedenej dopravnej nehody poškodený S. J. utrpel otras mozgu, zlomeninu chirurgického
krčka horného konca ramennej kosti vľavo, zlomeninu kĺbnej jamky lopatky v oblasti ramenného kĺbu
vľavo, zlomeninu tela hrudnej kosti s malým posunom úlomkov, tržno-zmliaždenú ranu mäkkých tkanív
hlavy v spánkovej oblasti vľavo, tržno-zmliaždené rany mäkkých tkanív ľavého predlaktia a pomliaždenie
mäkkých tkanív oboch predkolení s dobou liečenia najvážnejšieho z týchto poranení v priemere 10 až
12 týždňov a jeho spolujazdkyňa, sediaca na zadnom sedadle za vodičom, K. J. utrpela polytraumu
s úrazovým šokom, otras mozgu, roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, zlomeninu 7. - 9.
rebra vľavo s posunom úlomkov a nahromadením tekutiny v oboch pohrudničných dutinách, zlomeninu
dolného konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia liečenú repozíciou
.
a sadrovou fixáciou, trieštivú zlomeninu horného konca tela ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov
liečenú operačne a pomliaždenie pravého predkolenia s tržno-zmliaždenou ranou a chronickým vredom
s dobou liečenia najvážnejšieho z týchto poranení v priemere 16 týždňov, čím obžalovaný svojím
konaním porušil ustanovenie § 9 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. k/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h/ Trestného zákona.

Z a t o mu s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného
zákona, trest odňatia slobody na 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona u k l a d á súd obžalovanému tiež trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 2 /dva/ roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
a.s., IČO: 35937874, sídlom Mamateyova 17, Bratislava, s jej nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa poverený výkonom funkcie okresného prokurátora podal
dňa 9.1.2015 tunajšiemu súdu obžalobu na F. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, ako je uvedené v skutkovej vete
podanej obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní prokurátorka a obžalovaný neuzavreli dohodu o vine a treste, po prednesení
obžaloby prokurátorkou učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda, že je
nevinný.

.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Popadiča č. 26/2014 z č.l. 49-89 spisu a zápisnice o výsluchu
znalca Ing. Jozefa Popadiča z č.l. 90-91 spisu, výsluchom znalca Ing. Jozefa Popadiča, čítaním
uplatnenia nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z č.l. 39 a 40 spisu, záznamu
dopravnej nehody z č.l. 130-132 spisu, zápisnice o ohliadke cestnej nehody z č.l. 133-136 spisu, náčrtku
z miesta nehody z č.l. 137 spisu, náčrtu miesta nehody z č.l. 138 spisu z programu PC-CRASH,
fotodokumentácie z č.l. 139-161 (vrátane vysvetliviek -č.l. 160 a 161 spisu), oznámenia z č.l. 164 spisu,
záznamu tachografu z č.l. 165 spisu, zápisu o dychovej skúške z č.l. 166 spisu, záznamu o dychovej
skúške z č.l. 167 spisu, certifikátu o overení z č.l. 168 spisu, lekárskeho potvrdenia z č.l. 169 spisu,
lekárskeho potvrdenia z č.l. 170 spisu, údajov o osobe zo systému REGOB z č.l. 171 spisu, evidenčnej
karty vozidla z č.l. 172-174 spisu, evidenčnej karty vozidla z č.l. 175-177 spisu, evidenčnej karty vozidla
z č.l. 178-179 spisu, evidenčnej karty z č.l. 181-185 spisu, správy o povesti z č.l. 187 spisu, výpisu z ÚEP
MV SR z č.l. 188-196 spisu, podania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z č.l. 226 spisu, odpovede na
lustráciu v registri priestupkov z č.l. 236-239 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdnych spisov z
č.l. 256 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 257 spisu, odpisu registra trestov z č.l. 258 spisu; podania
syna poškodeného z č.l. 227 spisu, výsluchom svedka - poškodeného S. J., výsluchom znalca MUDr.
Zdenka Holešovského, čítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Zdenka Holešovského č. 74/2014 z
č.l. 94 - 127 spisu, výsluchom svedka - K.. N. C. - štatutárneho zástupcu poškodeného Inštitútu Krista
Veľkňaza, čítaním evidenčnej karty z č.l. 317-323 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 324 spisu,
odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 325 spisu, odpisu RT z č.l. 326 spisu, odpovede na
lustráciu v registri priestupkov z č.l. 327-330 spisu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžaloba bola podaná dôvodne, súd mal
totiž vykonaným dokazovaním preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného
prečinu zo strany obžalovaného.

Obžalovaný svoju vinu popieral, pričom poukazoval na to, že viedol vozidlo do Starej Ľubovne a v
tej nebezpečnej zatáčke spomalil, lebo oproti išla zelená Felícia, alebo Fábia, to nebolo vtedy možno
rozoznať. Pár metrov prešiel a počul silný náraz. Je pravda, že náves mu ostal stáť za čiarou 20 cm,
čo potvrdzujú aj fotografie, pričom on hneď ostal stáť. Utekal ku pánovi J., že mu dá prvú pomoc, lebo
mu krvácala ruka, on však hovoril, že má zatlačené nohy, tie ho bolia. Jeho dvere sa nedali otvoriť, tak
to obehol z druhej strany a posunul mu sedadlo dozadu, ale nie veľa, lebo za ním sedela pani J., ktorej
sa venoval iný pán. Nemá záujem niekomu ubližovať, ale potom (keď mu prišla obžaloba) si uvedomil,
že nielen on je na vine, ale i oni porušili zákon o cestnej premávke, lebo nemali bezpečnostné pásy.
Uviedol, že si bol tú cestu osobne zmerať a jedna strana i druhá má 3,60 m, vozidlo, na ktorom išiel, má
2,5 m, osobné vozidlo malo 1,60 m. Podľa neho pokiaľ znalec povedal, že pán J. išiel stredom svojho
pruhu, tak keď mu on vytvoril prekážku 20 cm, stále mal 80 cm z jednej strany a 1 m z druhej strany
voľný. Poukázal na to, že do mesiaca robí 10.000 až 12.000 km a často sa stane, že idú oproti nemu dve
motorové vozidlá a musí ísť na kraj aby sa nezrazili, ale je to na rovinke, pričom keby sa toto neudialo v
tej zákrute, tak by sa nič nestalo; podľa neho pán J. zatáčku nezvládol, pričom on sám tú cestu pozná,
lebo mal manželku z P. a často tu chodil; nečakal, že to pán J. nezvládne. Čo sa týka návesu, zatáčka
je klopená šikmo ku stredu a keď pribrzdil, keďže náves bol ľahký, tak sa dostal za stredovú čiaru. Keď
čakali policajtov, všimol si, že smerom od Ľubovne po ľavej
.strane boli poškodené zvodidlá a na pravej strane kúsky nárazníka, a keď na svoje meniny išiel do
Starej Ľubovne a bol na kopci, boli tam policajti, bola tam zase nehoda a zase nejaký džíp vyšiel až na
druhú stranu. Každý vie, že v tom mieste vynáša na ľavú stranu.
Uviedol, že s poškodeným J. sa stretával, pričom od jeho kabíny po prvú nápravu návesu je 9,8 m, a
začal pribrzďovať, lebo sa stretávali a vedel, že je to nebezpečná zákruta, pričom na to v akých polohách
boli vozidlá v momente, ktorý považuje za stretávanie uviedol, že vozidlá už boli oknami vedľa seba,
od seba boli asi 1,5 m. Zároveň uviedol, že jeho pribrzďovanie bolo počas jazdy, ale v ten moment ako
počul ranu zastavil; ako aj, že do príchodu polície jazdnú súpravu neposunul, ostala tak ako ju zastavil.
Údajne sa bol informovať, že bezpečnostný pás vystreľuje airbagy a airbagy vozidlo vedené poškodeným
už malo. Má známych v servise v Škodovke, tak sa bol informovať, a viem to aj preto, lebo pána J.
posúval a videl ho pri tom. Nevidel, že by bol pripútaný. Rovnako poukazoval na to, že bezpečnostný
pás nemala ani poškodená p. kuffová (pozn.: táto v priebehu konania zomrela), pričom však zároveň
uviedol, že pri poškodených bol z pravej strany prvý, z ľavej strany pri poškodenej bol nejaký pán.
Ďalej v priebehu konania spochybňoval nákresy v posudku Ing. Popadiča, ako aj ďalšie závery znalca
vyjadrené pri výsluchu menovaného znalca. K výsluchu znalca MUDr. Holešovského namietal, že z
patológie má zistené, že keby poškodená J. bola pripútaná, tak by nedošlo k zraneniu jej sleziny, k
nárazu na sedačku, ale viac by utrpeli od pásu rebrá.

Obranu obžalovaného v celom rozsahu vyhodnotil súd ako účelovú, ktorá v každom jednotlivom bode
bola vyvrátená ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

V prvom rade mal súd nespochybniteľne preukázanú nepravdivosť tvrdení obžalovaného o tom, že so
svojou jazdnou súpravou ostal stáť na mieste ihneď v momente stretu vozidiel (ihneď ako ho začul náraz)
a so svojou súpravou nijako nehýbal, pričom mu za stredovou čiarou ostal iba náves a to v rozsahu 20
cm. Uvedené tvrdenia sú plne vyvrátené jednak zápisnicou obhliadke miesta dopravnej cestnej nehody a
tam popísanými zaistenými stopami (osobitne stopy 15 a 16 ktoré sú najbližšie skutočnému miestu stretu
vozidiel - zrážky, ako ho ustálil podľa zaistených stôp a prepočtov znalec Ing. Popadič, či zistené začiatky
a konce šmyku kolies tak nákladného vozidla vedeného obžalovaným, ako aj jeho návesu), ktoré stopy
a ich umiestnenie sú náležite dokumentované i v súvisiacej fotodokumentácii (č.l. 139 až 161 spisu).
Už aj z laického pohľadu je podľa súdu absolútne vylúčené, aby za situácie, že v čase stretu vozidiel
bola rýchlosť jazdnej súpravy obžalovaného minimálne 47,70 km/h, obžalovaný s jazdnou súpravou
zastal ihneď na mieste stretu. Uvedené vyvrátil i samotný znalec Ing. Popadič. Ďalej súd poukazuje
na to, že znalec Ing. Popadič v podanom posudku podľa stôp zaistených na mieste nehody podrobne
popísal a znázornil určenie miesta zrážky vozidiel a ich polohu v čase zrážky, z čoho vyplýva, že jazdná
súprava obžalovaného zasahovala v čase a mieste zrážky do jazdného pruhu poškodených manželov
J. v rozsahu 1,1 m (obr. 5 na str. 11 posudku). Rovnako na základe zaistených stôp na mieste nehody
výpočtu rázu vozidiel a miesta zrážky bol znalcom vykonaný výpočet pohybu vozidiel do konečných

polôh, ktorý je podrobne znázornený graficky na str. 13 až 15 posudku, o ktorých skutočnostiach nemá
súd ani najmenšie pochybnosti, pretože aj napriek tomu, že obžalovaný nákresy v posudku namietal s
tým, že nie sú dobré, resp. že nie sú pravdivé, nie je to dobre nakreslené, nijako vecne a relevantne ich
nespochybnil, zhodnotil to iba zo svojho subjektívneho pohľadu. Znalec v posudku podrobne
.popísal techniku jazdy obžalovaného, ako aj poškodeného S. J., čo vecne nijako nebolo obhajobou
vyvrátené a ani len relevantne spochybnené.
Znalec Ing. Popadič na základe zaistených stôp a vykonaných výpočtov v záverečnej časti posudku
ustálil, okrem iného, reakciu obžalovaného z technického hľadiska ako nesprávnu, nakoľko obžalovaný
vzhľadom na rýchlosť nižšiu, ktorou šiel, akou sa dala zákruta prejsť brzdením prešiel do protismerného
jazdného pruhu, čo je z technického hľadiska príčina dopravnej nehody. Znalec poukázal na to, že
obžalovaný mohol s jazdnou súpravou ísť dokonca rýchlosťou 61,73 km/h bez nebezpečenstva šmyku a
vybočenia zo svojho jazdného pruhu, pričom nesprávnym prvkom techniky jazdy bolo že pri rýchlosti na
začiatku reakcie (47,70 až 58,30 km/h) po miernom brzdení vybočil zo svojho pruhu do protismernej časti
vozovky. Naproti tomu znalec k technike jazdy S. J. uviedol, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že táto bola nesprávna, pričom menovaný nemal technickú možnosť dopravnej
nehode zabrániť.

Na záveroch posudku zotrval znalec i pri svojom výsluchu, kde doplnil, že je pravdou, že S. J. mohol
ísť celkom po pravej strane vozovky, išiel stredom, pričom nevidí žiadne dôvody, že by celkom po
pravej strane vozovky ísť musel - tu súd osobitne k vyjadreniu obhajkyne obžalovaného v záverečnej
reči poukazuje na to, že k nehode došlo z pohľadu poškodeného v ostrej pravotočivej zákrute zdola
neprehľadnej (viď výpoveď znalca na pojednávaní) a teda i z pohľadu súdu je v takom mieste, resp. bolo
zo strany poškodeného rozumné nejazdiť tesne pri pravom okraji vozovky (obžalovaný, ktorý seba vo
vyjadrení k prečítanému posudku Ing. Popadiča ako vodiča náležite vychválil, sa môže za tejto situácie
sám zamyslieť nad tým, čo by sa mohlo stať ak by vodič J. do tejto neprehľadnej zákruty vošiel zistenou
rýchlosťou 35,1 - 42,9 km/h pri pravom okraji vozovky a mal by napr. „šťastie“ na cyklistu, ktorý by
sa tam prípadne nachádzal) - z pohľadu súdu bolo v danom mieste viac než predvídavé zo strany
poškodeného ísť stredom vozovky, bohužiaľ pre neho a jeho manželku mali ako vyplýva z dokazovania
„šťastie“ na obžalovaného, ktorý si to preukázateľne namieril do ich jazdného pruhu (za tejto situácie,
kedy preukázateľne bol v protismernom pruhu v ktorom došlo k zrážke obžalovaný - a je jedno či by
to bolo zistených 1,1 m alebo viac či menej - je z pohľadu súdu namietanie skutočnosti, že poškodený
nešiel pri pravom okraji svojho pruhu, jemne povedané, prejavom absolútneho nedostatku sebareflexie).
Ďalej znalec bližšie, a z pohľadu súdu náležite, odôvodnil záver, že p. J. nemal možnosť nehode zabrániť
a v danom prípade ani zareagovať brzdením.

K tvrdeniam obžalovaného (či už v jeho výsluchu alebo vyjadreniach k jednotlivým dôkazom) o tom, ako
dobre pozná tú cestu, aká je to nebezpečná zákruta čo každý vie, aký je on skúsený vodič a že auto
vedené poškodeným nebolo jeho, a k jeho subjektívnym poukazom vo vzťahu k veku poškodeného J. a
zdravotnému stavu, atď., opätovne súd poukazuje iba na to, že preukázateľne to nebol p. J., ale napriek
všetkému vyššie uvedenému práve obžalovaný, ktorý v čase zrážky so svojou jazdnou súpravou bol v
protismernom jazdnom pruhu.

K tvrdeniam obžalovaného, že nielen on je na vine, ale i poškodení porušili zákon o cestnej premávke,
lebo nemali bezpečnostné pásy, poukazuje súd na fotodokumentáciu a tam zachytené vozidlo Škoda
fabia, kde je zrejme vidieť, že airbag vodiča J. bol „vystrelený“, takže aj s ohľadom na zistenia
obžalovaného u známych v Škodovke je nepochybné, že tento pása mal zapnutý a osobitne je vidno,
že tento sa mu nenaviazal po vybratí poškodeného z vozidla nazad, čo potvrdil i znalec Ing. Popadič.
Čo sa týka
.poškodenej p. J., i samotný poškodený poukazoval na to, že sa nezvykla pripútať, avšak táto skutočnosť
by mohla mať význam iba pri prípadnom rozhodovaní o náhrade škody, konkrétne pri stanovení rozsahu
v akom by prípadne v dôsledku tejto skutočnosti mal byť obžalovaný povinný plniť napr. nároky z titulu
bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Čo sa však týka trestnoprávnej zodpovednosti, to,
že poškodená nemala prípadne zapnutý bezpečnostný pás, nijako nezbavuje zodpovednosti za vznik
samotnej nehody a v jej dôsledku vzniknuté ublíženia na zdraví u poškodených toho, ktorého primárnym
konaním (zájdením do protismeru) k nehode v konečnom dôsledku došlo.

K tvrdeniam, záverom a námietkam obžalovaného v tomto konaní súd tiež poukazuje na to, že tak
výpoveďou samotného poškodeného S. J., ako aj K.. N. C., má súd preukázané, že poškodený S. J. s

dotknutým osobným motorovým vozidlom jazdil často, používal ho asi tri roky, podľa K.. C. minimálne
rok-dva. Poškodený S. J. tiež poukázal na to, že mu obžalovaný vošiel do jazdného pruhu, čo plne
zodpovedá zaisteným stopám na mieste nehody a záverom znalca Ing. Popadiča.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd preukázané, že k dopravnej nehode došlo
v dôsledku nedbanlivosti obžalovaného, ktorá je preukázaná zisteným spôsobom jeho jazdy, pričom
týmto konaním obžalovaný podľa názoru súdu jednoznačne porušil dôležité povinnosti uložené mu podľa
zákona 8/2009 Z.z., konkrétne v jeho § 9 ods. 1 a v tejto súvislosti a najmä v § 137 ods. 1 písm. k/ cit.
zákona v znení platnom a účinnom v čase nehody.
Skutočnosť, že na strane obžalovaného išlo o nedbanlivostné konanie preukazujú i prečítané lustrácie k
jeho osobe z výpisu z ÚEP MV SR či evidenčné karty vedené ohľadne jeho osoby ako vodiča. Z týchto je
zrejmé, že pred dopravnou nehodou z 18.7.2014 sa len v roku 2014 obžalovaný dopustil celkom štyroch
priestupkov na úseku cestnej premávky a tiež, že po tejto nehode až do vyhlásenia tohto rozsudku
celkom ďalších dvanástich priestupkov, a to vždy na úseku cestnej premávky. V tomto smere je to viac
než dosť aj napriek skutočnosti, že činnosť vodiča obžalovaný vykonáva ako svoje zamestnanie a teda
môže sa mu častejšie ako len príležitostným vodičom „pritrafiť“ nejaká tá pokuta, a svedčí to o jeho
celkovom, dá sa povedať benevolentnom či doslova ignorantskom, správaní sa na cestách, čo bohužiaľ
v danom prípade však viedlo až k tomu, že v dôsledku jeho konania došlo až k porušeniu záujmov
chránených ustanovením § 157 Tr. zák. a spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví u každého z poškodených
manželov J..

Že v dôsledku nedbanlivostného konania obžalovaného vzniknutou dopravnou nehodou bola každému
z manželov manželom J. spôsobená ťažká ujma na zdraví je najpodrobnejšie preukázané, čo do
konkrétnych zranení, ktoré pri nehode každý z nich utrpel, ich povahy a doby liečenia, znaleckým
posudkom podaným v tejto veci MUDr. Zdenkom Holešovským. Menovaný znalec v podanom posudku
podrobne popísal zranenia jednotlivých poškodených, ktorý popis vzhľadom na jeho konkrétnosť a
podrobnosť prevzal súd do skutkovej vety vyhláseného rozsudku.
Znalec MUDr. Holešovský sa na pojednávaní v celom rozsahu odvolal na ním písomne podaný znalecký
posudok, pričom doplniť vzhľadom na výpoveď poškodeného S. J. to, že pri vypracovaní posudku sa
stále vychádzalo z toho, že poškodená pani J. sedela vo vozidle vzadu na ľavej strane, teda za vodičom,
poškodený J. však vo výpovedi uviedol, že že sedela na pravej strane vzadu. Toto sa však podľa znalca
týka len mechanizmu vzniku zranení. Znalec v tejto súvislosti poukázal na to, že náraz bol zľava, teda
zistené
.zranenia, ktoré pri nehode pani J. utrpela, by pri sedení za vodičom (na ktorej skutočnosti obžalovaný
trval i vo svojom vyjadrení k výpovedi poškodeného S. J. a s ktorým tvrdením sa súd, napriek výpovedi
S. J., v tejto časti stotožnil i s ohľadom na výpoveď obžalovaného) utrpela či by pripútaná bola, alebo nie.
ďalej uviedol, že pokiaľ sedela vpravo a nebola pripútaná, tak je zrejmé, že pri náraze ju muselo odhodiť
doľava a z charakteru zranení tak vyplýva, že v tom prípade tam nebola pripútaná. Tieto skutočnosti však
podľa znalca, ani podľa súdu, nič nemenia na tom, že zranenia utrpela jednoznačne pri tej dopravnej
nehode, ku ktorej došlo ako je vyššie popísané preukázateľne v dôsledku zavinenia obžalovaného.
Znalec ďalej vo svojej výpovedi z pohľadu súdu podrobne a presvedčivo bližšie popísal mechanizmus
vzniku zlomeniny hornej časti ramennej kosti s lopatkou u poškodeného S. J., ako aj zlomeniny hrudnej
kosti u neho. Na otázku či by pri sedení poškodenej vzadu vpravo a jej pripútaní pásom došlo
u nej k pretrhnutiu sleziny a zlomenine konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia
znalec uviedol, že na to sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože poranenie sleziny môže vzniknúť po
stlačení bezpečnostným pásom, pričom na pravej strane auta bezpečnostný pás smeruje ku slezine cez
ľavé podrebrie, takže pás na pravej strane, môže spôsobiť takéto poranenie; čo sa týka spomenutej
zlomeniny, zjednodušene zlomeniny zápästia, tak k tejto zlomenine podľa znalca môže dôjsť tak pri
pripútaní ako aj pri nepripútaní bezpečnostným pásom, pretože tieto vznikajú pri náraze, a to vtedy
keď človek pri náraze dá inštinktívne ruky dopredu, teda smerom k operadlu, alebo dverám. Teda
záverom podľa znalca takéto zranenia môžu vzniknúť aj vtedy keby pani J. sedela vzadu napravo a
bola pripútaná, i keď s menšou pravdepodobnosťou. Určite by však i za takej situácie v danom prípade
utrpela trieštivú zlomeninu horného konca tela ramennej kosti vpravo, čo samo o sebe je poranenie,
ktoré možno porovnávať s vážnou poruchou zdravia.
Ohľadne trieštivej zlomeniny horného konca tela ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov u
poškodenej uviedol, že pri posudku vychádzal, že sedela hneď za vodičom a teda, že po náraze zľava
jej muselo pravú hornú končatinu zakliesniť ešte o operadlo spolujazdca vpredu. Pokiaľ sedela vzadu

na pravej strane, tak ju muselo po náraze odhodiť doprava a až potom bola vymrštená smerom na ľavú
stranu.
Vyššie uvedenými odpoveďami znalca má súd za nedôvodné poukazy (opätovne v konaní ničím
konkrétnym nepodložené) obžalovaného o tom, že z patológie má zistené, že keby poškodená J. bola
pripútaná, tak by nedošlo k zraneniu jej sleziny, k nárazu na sedačku, ale viac by utrpeli od pásu rebrá.

Vykonaným dokazovaním (nielen posudkom znalca MUDr. Holešovského, ale i jeho výsluchom a
lekárskymi potvrdeniami ako sú na č.l. 169 a 170 spisu) má súd bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný svojim zavineným nedbanlivostným konaním spôsobil tak poškodenému
S. J. (konkrétne spôsobením zlomeniny chirurgického krčka horného konca ramennej kosti vľavo a
zlomeniny kĺbnej jamky lopatky v oblasti ramenného kĺbu vľavo), ako aj poškodenej K. J. (konkrétne
spôsobením roztrhnutia sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, ako aj zlomeniny dolného konca vretennej
a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia a trieštivej zlomeniny horného konca tela ramennej kosti vpravo
s posunom úlomkov) ťažkú ujmu na zdraví.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností zistených vykonaným dokazovaním má súd za
nepochybne preukázané, že k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe došlo, pričom súčasne súd
nemal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadne
.pochybnosti o tom, že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný
a trestnosť skutku nezanikla. Uvedeným skutkom obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý je právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Návrhy na vykonanie dokazovania podané obhajkyňou obžalovaného podaním doručeným súdu
13.3.2015 súd uznesením na pojednávaní 27.5.2015 odmietol, nakoľko evidenčná karta vozidla
vedeného poškodeným už v spise pripojená bola a spis o vyradení uvedeného vozidla z evidencie
absolútne nemá súvis k skutočnostiam, ktoré bolo treba preukazovať s ohľadom na skutok kladený
obžalovanému za vinu.
Obhajkyňa obžalovaného na pojednávaní 20.3.2015 tiež na výzvu súdu podľa § 277 ods. 2 Tr. por.
uviedla „podľa výsledku, aj rekonštrukciu dopravnej nehody“. Súd sa týmto vyjadrením ako relevantným
návrhom na doplnenie dokazovania nezaoberal, nakoľko zo svojho pohľadu vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania rekonštrukciu nehody absolútne nepovažoval za potrebnú a obhajoba v
ďalšom priebehu konania výslovný návrh (s odôvodnením na základe akých konkrétnych výsledkov) na
uvádzanú rekonštrukciu nepodala.
Na pojednávaní 27.5.2015 súd tiež odmietol návrh obhajkyne obžalovaného na vypracovanie
kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko dôvody na jeho nariadenie, ktoré súčasne uviedla, neboli
ničím objektívne podporené, vychádzali iba zo subjektívnych pocitov a vyjadrení obžalovaného a súd o
správnosti a úplnosti záverov posudku Ing. Popadiča a jeho výpovede nemal najmenšie pochybnosti.

Čo sa týka druhu a výšky uložených trestov, poukazuje súd na to, že vykonaním dokazovaním nemal
preukázané žiadne poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného uvedené v § 36 Tr. zák. (s ohľadom
na záverečnú reč obhajkyne treba uviesť, že už v dôsledku preukázaných priestupkov páchaných
obžalovaným na úseku cestnej premávky v roku 2014 do času, kedy došlo k skutku, nemožno mať za
to, že by obžalovaný viedol riadny život, a rovnako nemožno prijať záver, že by obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestného činu - obžalovaný okrem štandardnej výpovede nijako neprispel k objasneniu
trestného činu ako má na mysli ustanovenie § 36 písm. n/ Tr. zák.), ako ani priťažujúce okolnosti podľa
§ 37 Tr. zák. (tu treba osobitne poukázať vo vzťahu k ustanoveniu § 37 písm. m/ Tr. zák. na to, že v
oboch prípadoch predchádzajúcich odsúdení obžalovaného sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol).
S ohľadom na dosiahnutie účelu trestu v smere tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, rovnako
s ohľadom na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie obžalovaného, jeho osobu, pomery a
možnosť nápravy, mal súd za dôvodné uložiť mu nielen trest odňatia slobody, ktorý mu uložil na dva roky,
teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby za súčasného odkladu jeho výkonu pri určení
skúšobnej doby v rozsahu troch rokov, ale aj vzhľadom na splnenie podmienok § 61 ods. 2 Tr. zák. i trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Tento trest súd prihliadnuc na vyššie uvedené
skutočnosti a hlavne na pomery obžalovaného (za súčasného zohľadnenia možnosti postupu podľa §

69 ods. 1 Tr. zák., pokiaľ obžalovaný splní tam uvedené podmienky) uložil súd obžalovanému v dolnej
polovici zákonom pre tento druh trestu ustanovenej trestnej sadzby. Ohľadne pomerov obžalovaného
súd v súvislosti s týmto
trestom udáva, že napriek tomu, že obžalovaný je zamestnaný ako vodič, nebolo preukázané, že by
na jeho strane boli objektívne dané také prekážky, ktoré by mu na dobu výkonu tohto trestu bránili
zamestnať sa v inej sfére (napr. i u doterajšieho zamestnávateľa pri údržbe vozidiel), pričom spôsob
spáchania skutku, ako aj celkové správanie sa žalovaného na cestách najmä už pred spáchaním skutku,
ale aj po ňom, z pohľadu súdu uloženie i tohto druhu trestu za účelom nápravy obžalovaného a ochrany
spoločnosti doslova vyžadujú.

V predmetnom konaní nik z poškodených neuplatňoval voči obžalovanému nárok na náhradu škody,
jedine takýto nárok uplatnila VšZP, a.s., a to síce v lehote určenej v § 46 ods. 3 Tr. por. a zároveň ho
vyčíslila, nepredložila však v celom konaní doklady preukazujúce skutočnú úhradu jednotlivých nákladov
(komu, kedy, akým spôsobom a pod.) vo vzťahu s liečbou či už poškodeného S. J. alebo je manželky,
predložila iba ich rozpisy, pričom jednotlivé položky sú v týchto rozpisoch uvádzané viac než všeobecne
(napr. spolu „lekárne, výdajne, optiky, distribútori“) čo bráni v tomto konaní obžalovanému relevantne
tie ktoré náklady a ich dôvodnosť posúdiť, vyžadovalo by to ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo
potreby trestného stíhania, preto súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. podľa § 288 ods.
1 Tr. por. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Pre úplnosť súd poznamenáva k vykonaniu pojednávania dňa 17.9.2015 i napriek neprítomnosti
obžalovaného, že tento bol upozornený poučený podľa § 252 ods. 2 Tr. por. už v predvolaní na prvý
termín pojednávania v tejto veci; zároveň jeho ospravedlnenie a k nemu pripojený doklad o PN nespĺňali
náležitosti podľa § 120 ods. 2 Tr. por. (podľa ktorého bol tiež poučený už v písomnom predvolaní na
prvé pojednávanie v tejto veci).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho
zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.