Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010028
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5416010028.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z
prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2016
v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
T. H.J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom L. A., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina

X. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Z., Q. R.. Č.. XXX/XX
P. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom L. A., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS
Žilina
sú vinní, že
v období od 19.03.2014 do 09.07.2015 obžalovaný H. nezisteným spôsobom opakovane obstaral
hydrochlorid metamfetamínu (ďalej len „pervitín“), ktorý následne po spoločnej dohode s obžalovaným
F. za účelom ďalšej distribúcie predávali obžalovanému A., a to buď spoločne alebo prostredníctvom

obžalovaného F., ktorému obžalovaný H. ponechával z vykonaného predaja províziu, pričom predaj drog
takto realizovali na rôznych miestach v okrese Dolný Kubín, ale najmä v meste Dolný Kubín v priemere
raz za týždeň, za cenu cca 70,- €/cm3, v rôznych objemoch podľa záujmu obžalovaného A., s ktorým
dohadovali objem predávaného pervitínu a miesto odovzdania telefonicky alebo prostredníctvom SMS
s tým, že objednávka typu „A“ označovala 10 dávok pervitínu, objednávka typu „B“ označovala 20 dávok
pervitínu a objednávka typu „C“ označovala 30 dávok pervitínu, a takto konali o.i. aj:

- dňa 19.03.2014 v priestoroch toaliet obchodného domu TESCO v Dolnom Kubíne, kedy obžalovaný
H. predal obžalovanému A. pervitín v objeme 2 cm3 a pervitín v objeme 1 cm3 mu daroval
- dňa 03.07.2015 okolo 15:00 hod. na parkovisku v obci H. X., kedy obžalovaní H. a F. doviezli a predali
obžalovanému A. pervitín v objeme 2 cm3
- dňa 09.07.2015 okolo 13:30 hod. v L. A. Z. R.. F.. J.. Š., na parkovisku za budovou tzv. Národného
frontu, kedy obžalovaní H. a F. doviezli a predali obžalovanému A. pervitín v objeme 2 cm3
a obžalovaný A. takto získaný pervitín držal pri sebe alebo v byte č. XX, bytového domu č. XXXX na Ul.

P.. Ť. V. L. A. a následne ho sčasti spotreboval vlastným užitím a v zostávajúcej časti ho v rámci okresu
L. A. predával ďalším osobám za sumu 10,- €/dávka s tým, že jednotliví záujemcovia ho kontaktovali
telefonicky alebo prostredníctvom SMS, aby si dohodli objem kupovaného pervitínu a miesto odovzdania
a obžalovaný A. takto konal, až kým nebol dňa 09.07.2015 zadržaný policajtmi a následne vzatý do
väzby, pričom v čase zadržania mal u seba:
- papierovú skladačku s pervitínom o hmotnosti 30 mg (obsah metamfetamínu 74,2%)

- plastovú striekačku so zataveným koncom s obsahom pervitínu o hmotnosti 230 mg (obsah metam-
fetamínu 72,4 %)
- alobal, v ktorom mal zabalený pervitín o hmotnosti 1280 mg (obsah metamfetamínu 72,3 %),
čo celkovo zodpovedá objemu minimálne pätnástich obvykle jednorazových dávok, pričom v zmysle
zákona č. 139/1998 Z.z. v platnom znení je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
teda
obžalovaný T. H.- spoločným konaním s inou osobou neoprávnene zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu, previezol
alebo dal prepraviť a predal psychotropnú látku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po
dlhší čas; na viacerých osobách)

obžalovaný X. F.
- spoločným konaním s inou osobou neoprávnene zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu, previezol
a predal psychotropnú látku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas; na
viacerých osobách)
obžalovaný P. A.

X- neoprávnene zadovážil, kúpil, prechovával po akúkoľvek dobu a predal psychotropnú látku a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas; na viacerých osobách),
čím spáchali
obžalovaný T. H.
- obzvlášť závažný zločin „Nedovolená výroba omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“ podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) Tr.

zák., s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
obžalovaný X. F.
- obzvlášť závažný zločin „Nedovolená výroba omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“ podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) Tr.
zák., v spojení s § 138 písm. b), j) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

obžalovaný P. A.
- obzvlášť závažný zločin „Nedovolená výroba omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“ podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák.,
v spojení s § 138 písm. b), j) Tr. zák.
a za to súd ukladá

obžalovanému T. H.
- podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody
vo výmere desať rokov.
Súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., ukladá
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere dva roky.
Súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Súd podľa § 77 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obžalovanému zamestnať sa
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

obžalovanému X. F.
- podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere desať rokov.
Súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., ukladá obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere dva roky.
Súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Súd podľa § 77 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obžalovanému zamestnať sa
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

obžalovanému P. A.
- podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods.
2 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov.
Súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Súd podľa § 77 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obžalovanému zamestnať sa
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 2T/9/2016 zo dňa 10.03.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 19.02.2016 obžalobu pre skutok uvedený vo
výroku rozsudku.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 19.04.2016 (č.l. 1063), 01.06.2016 (č.l.
1155), 10.06.2016 (č.l. 1186), 15.06.2016 (č.l. 1208), 16.06.2016 (č.l. 1265), 24.06.2016 (č.l. 1302) a
dňa 26.07.2016 (č.l. 1338) dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný T. H. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1067) odmietol vypovedať, aj odpovedať na akékoľvek
otázky. Vyjadroval sa len v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe (č.l. 1073, 1303) a v rámci záverečnej
reči (č.l. 1305, 1340), kedy opakoval, že je nevinný, že pobyt vo väzbe bol pre neho dostatočným

ponaučením. Napokon vyslovil ľútosť nad tým, že to zašlo až tak ďaleko, že stojí pred súdom. Súd
preto prečítal zápisnice o výpovediach obžalovaného z prípravného konania (č.l. 22, 487, 494), vrátane
výpovedí učinených pred sudcom pre prípravné konanie (č.l. 21, 156, 271 spisu OS DK sp. zn.
0Tp/14/2015).
Súd teda prihliadol aj na výpoveď učinenú obžalovaným v procesnej pozícii „zadržaný podozrivý“ (č.l.

22), keďže obžalovaný bol vopred riadne poučený v zmysle § 121 a 122 Tr. por. a rovnako bol
poučený aj o práve na obhajobu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. Toto právo však nevyužil a obhajcu
si nezvolil, ani nežiadal o jeho ustanovenie. Takto vykonaná výpoveď má charakter plnohodnotného
dôkazného prostriedku (§ 119 Tr. por.) a je použiteľná ako dôkaz v trestnom konaní (rozh. KS ZA sp.
zn. 1Tpo/24/2013 - Jtk č. 6/14). Z rovnakých dôvodov súd prihliadal aj na výpovede ostatných dvoch

obžalovaných učinených v tejto procesnej pozícii.

Dňa 09.07.2015 obžalovaný H. uviedol, že posledné tri mesiace pred zadržaním býval v prenajatom
byte v obci E. a spolu s ním byt užíval aj obžalovaný F.. Z adresy trvalého pobytu v L. A. sa odsťahoval
už v priebehu roku 2014, keďže sa chcel kvôli nezhodám s rodičmi osamostatniť. Obžalovaný tvrdil, že

od októbra 2014 až do zadržania používal len jedno telefónne číslo. Až po upozornení na skutočnosť,
že v čase zadržania mal pri sebe dva mobilné telefóny, priznal, že posledné dva mesiace používal aj
iné telefónne číslo.
V rámci výsluchu zo dňa 10.07.2015 (č.l. 485) obžalovaný spáchanie žalovanej trestnej činnosti
poprel. Tvrdil, že nepozná žiadnu osobu pod menom P. A.. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem z

podnikateľskej činnosti je cca 300,- € mesačne a inak je bez majetku. Pracuje v Českej republike ako
živnostník pre spoločnosť T., s.r.o. Ohľadom čiastkového útoku zo dňa 03.07.2015 uviedol, že v ten
deň popoludní sa vracal z G. domov, a tak sa mohol stretnúť s obžalovaným F. na parkovisku v obci
H. X.. Počas rozhovoru pri nich zastavil taxík, v ktorom okrem vodiča sedel zákazník, ktorý však nebol
cigán. Ten im ponúkal na predaj nôž, o ktorý však oni neprejavili záujem a tak taxík odišiel. Ohľadom

čiastkového útoku zo dňa 09.07.2015 obžalovaný potvrdil, že viezol do L. A. obžalovaného F.. Účelom
ich cesty bola návšteva autoservisu. Napokon však do servisu nešli, keďže obžalovaný F. mu povedal,
že ten servis je drahý a zabezpečí mu lacnejší. Okrem toho mal dohodnuté stretnutie s inou osobou v
Z., preto sa v L. A. otočili a vrátili. Obžalovaný F. ho v Dolnom A. požiadal, aby mu na chvíľu zastavil,
pretože chcel fajčiť. Preto zastavil neďaleko križovatky, kde sa hrali cigánske deti. Pri nich bol starší

cigán, ktorého poznal z herne pod menom F.. Kým obžalovaný F. fajčil, ten cigán telefonoval a napokon
im povedal, aby sa vrátili do Z. inou cestou, čo aj urobili. V obci H. X. opäť zastavil, pretože obžalovaný
F. potreboval močiť a následne k nim prišli policajti, ktorí ich zadržali. Priznal, že počas prehliadky
jeho vozidla mu policajný pes pohrýzol zubami sedadlo v aute a poškriabal karosériu. Následne bola
vykonaná prehliadka aj v jeho byte v obci E.. Neboli tam nájdené žiadne drogy, ale policajný pes mu

poškodil dvierka na kuchynskej linke. Ďalej obžalovaný H. odmietol vypovedať.
Dňa 12.07.2015 počas rozhodovania o väzbe (č.l. 21 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015) už H. priznal
známosť s obžalovaným A. aj stretnutia s ním. Tvrdil, že prvýkrát sa s ním stretol v lete 2014 v herni
v L. A.. Vtedy mu A. ponúkol, či nechce niečo „do nosa“. H. pochopil, že A. mu ponúka drogy. Asi po
mesiaci sa s A. zoznámil aj F. opäť v herni. V tom čase sa H. dopočul od viacerých ľudí, že F. (spolu s

ďalšou osobou) robí s drogami, čo mu napokon F. aj sám priznal a ponúkol mu, aby to robili spolu, keďže
vie zabezpečiť pervitín za dobrú cenu. U F. videl aj striekačky, mával ich totiž voľne vo vrecku. H. tvrdil,
že pozná miesto, kde má F. odložený pervitín a to miesto bol ochotný aj ukázať na mieste samom (č.l.
574). Uviedol, že F. sa niekto v minulosti vlámal do pivnice patriacej k rodičovskému bytu, pričom F. mu
povedal, že sa tam vlámali ľudia, ktorí hľadali pervitín. H. priznal, že dňa 09.07.2015 sa v L. A. rozprával

s A., kým F. fajčil. Počas ich rozhovoru okolo nich prešlo auto s policajtmi. Vzápätí A. zdvihol zo zemenejakú vec tvaru striebornej guľôčky. Potvrdil aj stretnutie s A. v obci H. X.. Keď prišiel H. na parkovisko,
F. sa tam už rozprával s A.. Títo spolu fajčili a H. videl ako si medzi sebou podali krabičku cigariet.
Medzitým pri nich zastavil taxík, z ktorého zákazník im ponúkal na predaj nôž. H. tvrdil, že nepredával

drogy, ale anabolické stereoidy. Potvrdil, že v minulosti používal české telefónne číslo, aby sa spojil s
dodávateľom anabolických stereoidov z G. republiky. Z. H. uviedol sudcovi mená viacerých osôb, ktoré
podľa neho predávajú drogy v okrese Z..

Dňa 04.11.2015 už obžalovaný odmietol vypovedať (č.l. 490). Dňa 11.01.2016 obžalovaný zopakoval,

že je ochotný spolupracovať pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti a uviesť mená osôb, ktoré majú
dočinenia s takou trestnou činnosťou (č.l. 271 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015).
Zo zápisnice o previerke výpovede (č.l. 574), vrátane fotodokumentácie (č.l. 579) mal súd preukázané,
že obžalovaný H. priamo na mieste v obci E. ukazoval miesto, kde mal mať v minulosti obžalovaný F.
odložený pervitín. Použitý služobný pes však na danom mieste, ani v jeho okolí žiadnu pachovú stopu
nezaznamenal (č.l. 578).

Obžalovaný X. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1065) odmietol vypovedať, akurát v záverečnej reči
uviedol,žeľutujeto,čosastalo(č.l.1340).Súdpretoprečítalzápisniceojehovýpovediachzprípravného
konania (č.l. 63, 514, 521, 528), vrátane jeho výpovedí pred sudcom pre prípravné konanie (č.l. 15, 78,
89 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015).
Dňa 09.07.2015 (č.l. 63) obžalovaný ako zadržaný podozrivý ešte popieral páchanie trestnej činnosti.

Potvrdil, že H. posledné tri mesiace pred zadržaním býval v obci E. v prenajatom byte v pivničných
priestoroch bytového domu, pričom posledné tri týždne tam s ním býval už aj F.. V deň zadržania prišli
s H. do L. A., lebo H. šiel s autom do servisu. Pri obchodnom dome Tesco sa stretol H. s cigánom, ktorý
bol jeho známy, a následne si s ním dohodol stretnutie v meste za križovatkou. Keď tam prišli, opäť tam
bol ten cigán. Nič si medzi sebou neodovzdali. Následne sa rozhodli vrátiť späť do Z. a na to, že chceli

ísť s autom do servisu, zabudli. V obci H. X. mali prestávku a kým F. močil, prišli k nim policajti a zadržali
ich. Obžalovaný tvrdil, že používal len jedno telefónne číslo.
Dňa 10.07.2015 (č.l. 509) už obžalovaný F. priznal spáchanie žalovaného skutku v celom rozsahu s
tým, že drogy predával až od augusta 2014. Uviedol, že tak konal kvôli zisku, pretože nemal prácu a
potreboval peniaze. F. tvrdil, že spočiatku len vozieval H. do L. Kubína a späť, za čo mu tento platil 10,-

€. Vtedy ešte nevedel, že H. predáva drogy, ale koncom augusta 2014 mu H. ukázal pervitín, ktorý mal
zabalený v skladačke z alobalu. Následne mu navrhol, že ak bude predávať aj on pervitín, bude mať z
toho províziu. Potom sa však F. zranil a nemohol riadne chodiť. V tom období nechodil s H. predávať
pervitín. Po skončení práceneschopnosti, t.j. od Vianoc 2014 až do zadržania pokračoval v prevoze
a predaji pervitínu. Ten predávali len jednej osobe, ktorú F. následne identifikoval ako obžalovaného

A.. Brával od nich cca 2 cm3 dva až trikrát do týždňa, pričom cena pre neho bola 70,- €/cm3. Objem
pervitínu si s A. dohadovali telefonicky a cez SMS. Predávať chodili spoločne, ale F. chodieval za A. aj
sám. Pri predaji 1 cm3 mal províziu 10,- €, pri predaji 2 cm3 mal províziu 20,- €. F. uviedol, že pervitín
zabezpečoval len H. od neznámej osoby, pričom nikdy nemal pri sebe väčšie množstvo než 2 až 3
cm3. Podľa neho mal A. aj iných dodávateľov. F. sa domnieval, že A. pervitín predával ďalej. Ohľadom

čiastkového útoku zo dňa 09.07.2015 priznal, že sa viezol s H. v aute, ktorý šiel do autoservisu v L. A..
Cestou tam sa zastavili za A., ktorému predali 0,5 cm3 pervitínu a potom sa vracali späť do Z., pričom
v obci H. X. ich zadržali policajti.
Dňa 12.07.2015 obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie (č.l. 15 spisu OS DK sp. zn.
0Tp/14/2015) potvrdil páchanie trestnej činnosti. Uviedol, že pervitín vozili A. týždenne v objeme 1 až

2 cm3. Pervitín mu odovzdali aj dňa 09.07.2015. Pervitín zabezpečoval len H. od neznámeho zdroja.
F. mal z predaja drog províziu vo výške 10,- €/cm3. Počas výsluchu obžalovaný F. ponúkal spoluprácu
pri odhaľovaní drogovej trestnej činnosti a spontánne pritom uviedol konkrétne mená osôb, ktoré pozná
ako dílerov a užívateľov drog.
Dňa 31.08.2015 (č.l. 78 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015) obžalovaný uviedol, že počas pobytu vo

väzbe ho obžalovaný H. nahováral na zmenu výpovede. F. však zopakoval, že drogovú činnosť páchali
spoločne tak, ako už uviedol v predchádzajúcich výpovediach.
Dňa 04.09.2015 (č.l. 89 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015) obžalovaný opäť priznal, že predával drogy
A. od augusta 2014, pričom dovtedy H. predával drogy sám. Pervitín však vždy zabezpečoval len
obžalovaný H..

Dňa 02.11.2015 (č.l. 519) F. zopakoval že páchal túto trestnú činnosť spolu s H.. Doplnil, že už v júli
2014 z počutia vedel, že H. predáva drogy. S A. sa stretávali zväčša v L. A., ale niekedy aj v H. X..
Už v auguste 2014 ho H. predstavil A. s tým, že mu bude voziť pervitín. Pervitín mu vozili spoločne,
ale niekedy šiel F. za A. aj sám, keď bol H. v G. republike. Pervitín mu vozili cca 2x týždenne, zväčšav piatok v objeme 1 až 2 cm3. Objem pervitínu si dohadovali s A. telefonicky, pričom objem určili buď
číselne alebo písmenami s tým, že písmeno „A“ znamenalo 1 cm3, písmeno „B“ 2 cm3 a písmeno „C“ 3
cm3. Pervitín mávali odložený v byte v E. na určenom mieste. Dňa 09.07.2015 peniaze za drogy zobral

od A. obžalovaný H..
Dňa 21.01.2016 (č.l. 526) F. o.i. uviedol, že používal len jedno telefónne číslo, avšak H. menil telefónne
čísla často. Tvrdil, že H. ho počas pobytu vo väzbe žiadal, aby zmenil svoju výpoveď s tým, že
nepredávali drogy, ale anabolické stereoidy. H. sa totiž bál, že bude mať problémy, keďže v minulosti už
bol preverovaný kvôli znásilneniu ženy poľskej národnosti, ktorá už vtedy uviedla, že H. robí s drogami.

Obžalovaný P. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1066) vyhlásil, že je nevinný. Okrem vyjadrenia
záverečnej reči, kedy uviedol, že ľutuje to, čo sa stalo (č.l. 1340), odmietol vypovedať. Obžalovaný
síce prečítal na hlavnom pojednávaní pripravené vyjadrenie (č.l. 1060), avšak takýto jeho prejav sa
nepovažuje za výpoveď v procesnom význame (Rt-40/1986-II.), na čo bol zo strany súdu v priebehu
hlavného pojednávania upozornený (č.l. 1187). Súd preto prečítal zápisnice o jeho výpovediach z
prípravného konania (č.l. 27, 31, 499, 506, 896, 978), vrátane výpovedí pred sudcom pre prípravné

konanie (č.l. 8, 260, 286 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015).
Dňa 09.07.2015 obžalovaný v pozícii zadržaného podozrivého priznal, že kupoval pervitín od muža
s prezývkou G., resp. G., ktorého najskôr opísal a následne pri rekognícii (č.l. 48) bez pochybností
identifikoval ako obžalovaného F.. Niekedy s F. chodil aj H., ktorý bol jeho nadriadený. Prvýkrát mu
pervitín doviezol H. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pervitín mu vozili minimálne dvakrát

týždenne za cenu 70,- €/cm3. Objem dodávky si dohadovali telefonicky alebo cez SMS. Uviedol, že F.
menil telefónne číslo veľmi často, aj 2x mesačne. A. potvrdil spôsob dojednávania objemu pervitínu pod
písmenovými symbolmi s tým, že 1 cm3 znamená 10 dávok, resp. 10 „palíc“. Pervitín spotreboval A.
sám a niekedy s kamarátmi, u ktorých je známy pod prezývkou F.. Pervitín užíva od r. 2012 a je na ňom
závislý. Potvrdil, že aj dňa 09.07.2015 kúpil od F. dohodnutý objem pervitínu (5 dávok). Pervitín (500

mg) mu F. dal v striekačke so zataveným koncom s piestom modrej farby. Okrem toho mu dal USB kľúč
v bielej papierovej krabičke. Na tom neboli dohodnutí, ale F. mu to strčil do ruky, pretože H. zbadal okolo
prejsť auto s policajtmi a preto sa rozhodli rýchlo odísť z miesta preč. A. potvrdil predaj drogy aj dňa
03.07.2015 v H. X. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Uviedol, že pokiaľ mu drogu priviezli obaja
obžalovaní, peniaze bral vždy H., ktorého považoval za nadriadeného F..

Počas rekognície dňa 10.07.2015 (č.l. 34) obžalovaný A. označil H. ako osobu, ktorá mu v marci 2014
predala pervitín a následne chodila s F. do L. A.. Zároveň označil F. ako osobu, ktorú pozná pod
prezývkou G. s tým, že on mu vozil pervitín do L. A. (č.l. 48).

Dňa12.07.2015(č.l.8spisuOSDKsp.zn.0Tp/14/2015)obžalovanýA.opäťpotvrdilkupovaniepervitínu

od obžalovaných. Uviedol, že pervitín bral od marca 2014 len od týchto dvoch dodávateľov. Pervitín
kupoval cca raz týždenne a užíval ho cca dvakrát týždenne. Pred zadržaním užil pervitín naposledy dňa
07.07.2015.
Dňa 10.10.2015 obžalovaný priznal kupovanie pervitínu tak, ako je opísané vo výroku rozsudku, avšak
poprel ďalšiu distribúciu drog. Pripustil akurát, že niekedy pervitín daroval kamarátom, ktorých mená

však odmietol uviesť. Opäť opísal obvyklý priebeh a spôsob dodania pervitínu od obžalovaných, ako aj
tri čiastkové útoky tak, ako sú opísané vo výroku rozsudku. Doplnil, že krátko po prvom dodaní drogy
v marci 2014 mu H. oznámil, že pervitín mu už bude voziť niekto iný, a následne za ním začal chodiť
obžalovaný F..
Dňa 04.01.2016 (č.l. 260 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015) zopakoval svoje vyjadrenie z

predchádzajúcich výpovedí. Naďalej trval na tom, že drogy ďalej nedistribuoval. Priznal však, že pervitín
odoberal aj od iných osôb, pričom uviedol mená dvoch osôb z J..
Počas preštudovania spisu dňa 12.02.2016 obžalovaný uviedol, že počas pobytu vo väzbe na neho v
noci neznámi spoluväzni vykrikujú, aby zmenil (stiahol) výpoveď s tým, že mu to odkazuje „T.“. Takéto
správanie sa z ich strany sa opakuje (č.l. 896).

Svedkyňa E. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1273), v zhode s prípravným konaním (č.l. 541) potvrdila,
že spomedzi obžalovaných pozná len obžalovaného A., a to pod prezývkou „F.“. Priznala, že od
neho kupovala pervitín, keďže je príležitostnou užívateľkou tejto drogy. On jej ho predával cca dvakrát
mesačne, niekedy aj častejšie. Stretávali sa na rôznych miestach v L. A., pričom termín a miesto
stretnutia si dohodli telefonicky. Pervitín jej odovzdával zabalený v papierovej skladačke. Bežná cena

bola 10,- € za jednu skladačku (dávku). Ona pervitín užívala šnupaním nosom. Uviedla, že pervitín
je možné užiť aj nahriatím cez sklo a vdychovaním výparov, ale ona ho tak neužívala. Túto drogu jej
predával len obžalovaný A., a to po dobu cca šiestich mesiacov. Po vypočutí zvukových záznamov(prepisy na č.l. 669, 670), svedkyňa potvrdila, že ide o rozhovor medzi ňou a A., pričom sa opäť
rozprávajú o predaji pervitínu s tým, že vtedy si od neho kupovala päť dávok za 50,- €.
Svedkyňa D. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1271) uviedla, že sa pozná len s obžalovaným A., avšak

nevie nič uviesť ohľadom jeho drogovej činnosti. V súvislosti s obsahom SMS správ z č.l. 679 - 680
svedkyňa tvrdila, že mala od A. požičané peniaze a dohodovali sa na termíne ich vrátenia.
Svedkyňa K. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1272) tvrdila, že nevie nič uviesť o drogovej činnosti
obžalovaných.Uviedla,žespomedzinichpoználenA.,odktoréhosipárkrátpožičalapeniazeanásledne
mu ich po malých čiastkach splácala. Po vypočutí zvukového záznamu (prepis na č.l. 792) potvrdila, že

ide o rozhovor medzi ňou a obžalovaným A.. Nevedela však zmysluplne vysvetliť obsah ich rozhovoru.
Svedok X. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1159) spočiatku odmietal vypovedať tvrdiac, že si tým
môže privodiť trestné stíhanie. Po poučení v zmysle judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
č. Rt-35/2008 už potvrdil, že sa stretával s obžalovaným A., ktorého ako jediného pozná spomedzi
obžalovaných. Tvrdil, že sa nevie vyjadriť k nimi páchanej trestnej činnosti. Po vypočutí zvukového
záznamu (prepis na č.l. 802) svedok identifikoval hlasy z nahrávky a priznal, že ide o rozhovor medzi

ním a A., a následne sa A. rozprával so svedkom J. F. (č.l. 1163).
Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1266) priznal, že obžalovaný A. je jeho kamarát. Ostatných
obžalovaných nepozná. Po vypočutí zvukových záznamov (prepisy na č.l. 651, 652, 655, 663, 677)
identifikoval svoj hlas a hlas obžalovaného A.. Tvrdil, že medzi sebou si požičiavali peniaze a následne
si telefonicky dohadovali spôsob ich vrátenia. Okrem toho tvrdil, že mu obžalovaný A. zabezpečoval

potravinársky kofeín, ktorý užíval v súvislosti s diétou. Niekedy kofeínový prášok zapálil a podľa čistoty
dymu rozpoznal, či je kofeín kvalitný alebo nie. Potvrdil, že z počutia vedel o tom, že obžalovaný A. dal
niečo do žiarovky a išiel to s niekým „húliť“, ale nevedel uviesť, čo malo byť v žiarovke (č.l. 663). Tvrdil,
že počas rozhovoru z č.l. 677 si žiadal podiel 10 % z toho, že našiel zlodeja, ktorý obžalovanému A.
ukradol telefón, ktorý mal hodnotu 100,- €.

Svedok X. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1268) priznal, že pozná obžalovaného A., ale nie v súvislosti s
drogovoutrestnoučinnosťou.Povypočutítelefonickýchrozhovorovpodľazvukovýchzáznamov(prepisy
na č.l. 650, 672) tvrdil, že chodieval A. upratovať byt, za čo mu on platil. A. mu aj dodával oblečenie,
za ktoré mu A. platil. Okrem toho mal od A. požičané peniaze a tieto mu niekedy vracal. Ohľadom
rozhovoru, ktorého prepis je na č.l. 656 však namietol, že nejde o rozhovor medzi ním a A.. Hovor

síce bol uskutočnený z jeho mobilného telefónu, ale s A. vtedy komunikovali iné osoby. V prípravnom
konaní túto skutočnosť nenamietal, keďže vtedy mu neboli prehrané žiadne zvukové záznamy, ale len
predložené ich prepisy.
Svedok D. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1210) spočiatku odmietal vypovedať s odôvodnením, že by
si tým mohol privodiť trestné stíhanie. Svedok odmietal vypovedať aj po poučení v zmysle rozhodnutia

NS SR č. R-35/2008, preto mu súd uložil poriadkovú pokutu. Následne svedok potvrdil, že spomedzi
obžalovaných pozná A.. Po vypočutí zvukových záznamov (prepisy na č.l. 640, 641) sa svedok odmietol
k ich obsahu vyjadriť, z obavy, aby si tým neprivodil trestné stíhanie. Z rovnakého dôvodu odmietol
uviesť, či niekedy telefonoval A..
Svedkyňa F. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1156) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.

557), kedy uviedla, že obžalovaný F. mal od nej a jej manžela prenajatú garáž v Z. cca od roku 2012.
Po roku však prestal platiť dohodnuté nájomné, ale kľúče od garáže jej napriek viacerým urgenciám
odmietal vrátiť. Nevedela uviesť aké veci tam mal obžalovaný uskladnené. Počas doby užívania garáže
zo strany obžalovaného tam nechodila. Garáž si opäť prevzala až po vykonaní policajnej prehliadky
v júli 2015. Policajtov sama zavolala, keďže sa dopočula, že títo vykonali domovú prehliadku v byte

obžalovaného F., pričom k tomu malo dôjsť kvôli drogovej činnosti.
Svedkyňa K. F. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní (č.l. 1069) uviedla, že jej syn mal v
auguste 2014 úraz a kvôli zranenému kolenu nemohol dlhší čas riadne chodiť. Tvrdila, že barly používal
aždofebruára2015.VtomtoobdobípretonikamnechodilanestretávalsaanisobžalovanýmH..Vmarci
2015 jej syn avizoval, že si vzal spolu s H. do prenájmu byt v E., aby sa tam mohli hrávať PlayStation

a pozývať si dievčatá.
Svedkovia J. A., P. C. a X. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1156), ako aj v prípravnom konaní (č.l. 562,
567, 572) vypovedali len ohľadom údajného vzájomného ovplyvňovania sa medzi obžalovanými počas
ich pobytu vo väzbe. K žalovanej trestnej činnosti nevedeli svedkovia nič bližšie uviesť.
ZnalecD..P.X.sanahlavnompojednávaní(č.l.1186)vcelomrozsahuodvolalnasvojznaleckýposudok

č.37/2015(č.l.296),vrátanedodatkuknemu(č.l.330).Súdtedaprečítaljehoznaleckýposudok,vrátane
dodatku a zároveň umožnil stranám nahliadnuť do obrazových a dátových príloh posudku uložených na
nosičoch DVD (č.l. 327, 351).Súd neakceptoval výhrady obžalovaného H. k formálnym náležitostiam znaleckého posudku, ktoré tento
vzniesol už v prípravnom konaní (č.l. 901), ako aj na hlavnom pojednávaní (č.l. 1297). Znalecký posudok
je vypracovaný znalcom z príslušného odboru a odvetvia. Znalecký posudok je písomný a znalec v

ňom odpovedal na všetky otázky určené v uznesení, ktorým bol do konania pribratý (č.l. 294). Pokiaľ
znalec ohľadom niektorých podrobností skúmaných údajov odkázal na prílohu k znaleckému posudku,
je taký postup správny i hospodárny a zákon ho priamo predpokladá (§ 17 ods. 3 písm. e) zákona
č. 382/2004 Z.z.). V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že otázky, ktoré vyžadovali osobitnú odbornú
činnosť (experiment) a stanovisko znalca, boli zodpovedané priamo v znaleckom posudku. Odkaz na

prílohu sa týkal len odpovede na otázku týkajúcu sa tzv. štatistických údajov (zoznam SMS správ).
Znalec teda vykonal tzv. technickú analýzu piatich mobilných telefónov a SIM kariet, ktoré boli zaistené
u jednotlivých obžalovaných počas ich zadržania, a to mobilných telefónov zn. LG a zn. ALCATEL
(zaistené u A. a v jeho byte), mobilných telefónov zn. Sony Xperia a zn. Samsung S6 (zaistené u H.)
a mobilného telefónu Samsung S5 (zaistený u F.). Analýzou obsahu týchto mobilných telefónov boli
získané informácie týkajúce sa telefónneho zoznamu (kontaktov) uložených osôb, prijaté a odoslané

SMS správy, prijaté a odoslané správy cez aplikáciu VIBER, obsah poznámkového bloku, MMS správy.
Znalkyňa F.. I. A. sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 1211) v celom rozsahu odvolala na svoje znalecké
posudky č. 59/2015 (č.l. 214), č. 60/2015 (č.l. 238) a č. 61/2015 (č.l. 262), v ktorých sa vyjadrovala
k otázke závislosti jednotlivých obžalovaných na užívaní návykovej látky, vrátane návrhu na uloženie
ochranného opatrenia. Súd preto na hlavnom pojednávaní prečítal jednotlivé posudky. U obžalovaného

H. znalkyňa nezistila znaky závislosti na užívaní psychoaktívnych, či omamných látok. Vo vzťahu k
alkoholu síce konštatovala sporadický abúzus, avšak bez znakov závislosti (č.l. 235). Rovnako aj u
obžalovaného F. znalkyňa nezistila znaky závislosti na užívaní psychoaktívnych (omamných) látok
s výnimkou požívania alkoholu bez znakov závislosti. Uviedla, že páchanie trestnej činnosti bolo
dôsledkom štruktúry osobnosti tohto obžalovaného s disociálnymi rysmi (č.l. 260). Oproti tomu u

obžalovaného A. znalkyňa konštatovala jeho závislosť na užívaní pervitínu (bez bližšieho určenia stupňa
závislosti). Páchanie trestnej činnosti však súvisí so zistenou závislosťou len parciálne. Podstatnou
bola štruktúra jeho osobnosti s disociálnymi rysmi. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné
ambulantné protitoxikomanické liečenie (č.l. 291).
Súd ďalej vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov a prehraním zvukových a obrazových

záznamov:
V súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaných boli vykonané záznamy telekomunikačnej prevádzky
telefónnych staníc, ktoré užíval obžalovaný A. (0949843136 - prepisy na č.l. 638-790; 0904 099 572 -
prepisy na č.l. 792 až 808). Súd na hlavnom pojednávaní prečítal len tie SMS správy a prehral zvukové
záznamy tých hovorov, ktorých prepisy sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise (zväzok III.), keďže iné

návrhy strán na doplnenie dokazovania v tomto smere neboli.
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 359), vrátane fotodokumentácie (č.l. 363) mal súd
preukázané, že v byte obžalovaného A. bola domovou prehliadkou dňa 09.07.2015 nájdená papierová
skladačka s obsahom bieleho prášku a tiež strelná zbraň s nábojmi. Počas prehliadky bol použitý na
zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok služobný pes (č.l. 362), ktorý označil konkrétne

miesto v nábytkovej časti obývacej izby, avšak žiadne také látky neboli nájdené. Išlo o tzv. zbytkové
pachy.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 373), vrátane fotodokumentácie (č.l. 377) mal súd
preukázané, že v byte obžalovaného F. nebola domovou prehliadkou vykonanou dňa 09.07.2015

nájdená žiadna upotrebiteľná vecná stopa.
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 390), vrátane fotodokumentácie (č.l. 396), mal súd
preukázané, že v byte obžalovaného H. nebola domovou prehliadkou vykonanou dňa 10.07.2015
nájdená žiadna upotrebiteľná vecná stopa. Počas prehliadky však bol použitý na zistenie prítomnosti
omamných a psychotropných látok služobný pes (č.l. 395), ktorý označil konkrétne miesto na kuchynskej

linke, kde aj poškriabal dvierka na jednej zo skriniek, avšak žiadne také látky neboli nájdené. Išlo o tzv.
zbytkové pachy.
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov (č.l. 477), vrátane fotodokumentácie (č.l. 481), mal
súd preukázané, že v garáži, ktorú mal obžalovaný F. prenajatú v Z., boli zaistené viaceré vecné stopy
(vodná fajka, prázdna injekčná striekačka s modrým piestom), na ktorých sa však už nezistili žiadne

stopy po omamných, či psychotropných látkach (č.l. 196). Počas prehliadky bol použitý na zistenie
prítomnosti omamných a psychotropných látok služobný pes (č.l. 480), ktorý označil konkrétne miesto v
garáži (papierová škatuľa), avšak žiadne také látky neboli nájdené. Išlo o tzv. zbytkové pachy.Zo zápisnice o osobnej prehliadke obžalovaného A. (č.l. 405), vrátane pripojenej foto-dokumentácie (č.l.
408) a videozáznamu (č.l. 414), vyplýva, že u tohto obžalovaného boli pri jeho zadržaní dňa 09.07.2015
nájdené viaceré vecné stopy (mobilný telefón zn. LG, pervitín v injekčnej striekačke, v papierovej

skladačke a v hliníkovom obale). Obžalovaný tieto veci dobrovoľne vydal a sám priznal, že má pri sebe
pervitín. Z lekárskych správ (č.l. 821 - 823) vyplýva, že obžalovaný A. bol pri zadržaní zranený, keďže
spočiatku kládol aktívny odpor.
Zo zápisnice o osobnej prehliadke obžalovaného F. (č.l. 418), vrátane fotografií (č.l. 422), je preukázané,
že u tohto obžalovaného bol pri jeho zadržaní dňa 09.07.2015 nájdený mobilný telefón zn. Samsung

S5 bielej farby.
Zo zápisnice o osobnej prehliadke obžalovaného H. (č.l. 429), vrátane fotografií (č.l. 433), je preukázané,
že u tohto obžalovaného boli pri jeho zadržaní dňa 09.07.2015 nájdené dva mobilné telefóny zn.
Samsung S6 a zn. SONY Xperia.
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky motorového vozidla zn. Audi A6, ev. č. TS-XXXBC, ktoré dňa
09.07.2015 viedol obžalovaný H. (č.l. 441), vrátane fotodokumentácie (č.l. 445), mal súd preukázané,

že vo vozidle sa síce priamo nenašli omamné a psychotropné látky, ale použitý služobný pes (č.l. 444)
označil na vozidle viaceré miesta ako pachové stopy (sedadlo vodiča, taška v batožinovom priestore).
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky motorového vozidla zn. Hyundai i30, ev. č. NO-XXXBJ (č.l. 453),
vrátane fotodokumentácie (č.l. 457), bolo preukázané, že vo vozidle sa nenašli omamné a psychotropné
látky, ani pachové stopy po takých látkach (č.l. 456).

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky motorového vozidla zn. Audi A6, ev. č. NO-XXXBS (č.l. 465), vrátane
fotodokumentácie (č.l. 469), bolo preukázané, že vo vozidle sa nenašli omamné a psychotropné látky,
ani pachové stopy po takých látkach (č.l. 468).
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ (č.l. 189 - 191) je preukázané, že na niektorých vecných stopách
zaistených u obžalovaného A. bola analýzou DNA zistená prítomnosť biologického materiálu, ktorého

DNA profil je zhodný s DNA profilom obž. A.. Na týchto vecných stopách nebola zistená prítomnosť
biologického materiálu od ostatných spoluobžalovaných.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ (č.l. 178 - 183) mal súd preukázané, že z vecí, ktoré boli zaistené
u obžalovaného A. pri jeho zadržaní, sa v papierovej skladačke nachádzal pervitín o hmotnosti 30

mg s obsahom metamfetamínu 74,2 %, v injekčnej striekačke sa nachádzal pervitín o hmotnosti 230
mg s obsahom metamfetamínu 72,4 % a v hliníkovej fólii (alobal) bol pervitín o hmotnosti 1280 mg s
obsahom metamfetamínu 72,3 %. V papierovej skladačke, nájdenej a zaistenej v byte obžalovaného A.,
sa nachádzala biela kryštalická látka o hmotnosti 90 mg. V tejto látke sa však prítomnosť omamných
či psychotropných látok nepodarilo preukázať. Zaistený objem pervitínu by podľa prepočtov KEÚ

postačoval na prípravu 28 - 112 obvykle jednorazových dávok spôsobilých ovplyvniť psychiku užívateľa.
Vykonaním sterov z rúk obžalovaných bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu len u obžalovaného
A..
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ (č.l. 184 - 187) mal súd preukázané, že na veciach (vecných stopách)
zaistených u obžalovaného A. boli síce zistené daktyloskopické stopy, avšak tieto boli neupotrebiteľné.

Zo znaleckých posudkov KEÚ PZ (č.l. 196 - 199, 200 - 202) mal súd preukázané, že na veciach (vecných
stopách) zaistených počas prehliadky garáže, ktorú mal obžalovaný F. prenajatú v Z. (vodná fajka,
injekčná striekačka), nebola zistená prítomnosť omamných, či psychotropných látok, ani prekurzorov.
Daktyloskopické stopy nachádzajúce sa na týchto predmetoch boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné.
Z odborných vyjadrení ohľadom toxikologicko-chemickej analýzy moču obžalovaných (č.l. 814 - 816)

mal súd preukázané, že u obžalovaného A. boli v moči zistené stopy po užití nikotínu a metamfetamínu.
V moči obžalovaného H. nebola zistená prítomnosť žiadnej zo zisťovaných látok a v moči obžalovaného
F. bola zistená prítomnosť len nikotínu.
Zo správ o povesti obžalovaného H. bolo preukázané, že tento ešte nebol odsúdený za spáchanie
trestného činu a trestne stíhaný bol len kvôli tejto trestnej činnosti (č.l. 1215 - 1218). Zatiaľ je evidovaný

len ako páchateľ viacerých dopravných priestupkov (č.l. 1219 - 1221). Z lustrácie Sociálnej poisťovne
(č.l. 1222) vyplýva, že obžalovaný je evidovaný ako živnostník. Z listinných dôkazov, ktoré v súvislosti
s rozhodovaním o väzbe predložil súdu jeho obhajca (č.l. 959 - 975), v spojení so správou českej
spoločnosti T., s.r.o., mal súd preukázané, že obžalovaný popri drogovej trestnej činnosti vykonával od
októbra 2014 stavebné práce v G. republike, avšak od jari 2015 začali u neho problémy s dochádzkou

a termínom odovzdávania prác (č.l. 884).
Zo správ o povesti obžalovaného F. je preukázané, že tento v minulosti opakovane kradol, avšak obidve
odsúdenia sú už zahladené (č.l. 1225). Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že obžalovaný bol
v minulosti mnohokrát trestne stíhaný (č.l. 1 - 13). Tento obžalovaný je evidovaný ako páchateľ viacerýchdopravných priestupkov (č.l. 1241 - 1243). Zo správ Sociálnej poisťovne (č.l. 885 - 890) je preukázané,
že obžalovaný F. si odvodové povinnosti neplnil a vznikol mu nedoplatok na poistnom.
Zo správ o povesti obžalovaného A. bolo preukázané, že viaceré odsúdenia tohto obžalovaného sú už

zahladené (č.l. 1248 - 1249). Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 1257) vyplýva, že obžalovaný bol v
čase páchania trestnej činnosti brigádnikom súkromnej spoločnosti.
Z hodnotiacich správ ÚVV a ÚVTOS Žilina ohľadom správania sa obžalovaných, neboli zistené žiadne
negatívne informácie ohľadom správania sa obžalovaného H. (č.l. 875, 1206), obžalovaného A. (č.l.
877, 1207), ani obžalovaného F. (č.l. 879). Z ďalšej správy mal súd preukázaný zoznam osôb, ktoré boli

umiestnené na cele s F. (č.l. 873).
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 0Tp/14/2015 mal súd preukázané,
že všetci traja obžalovaní boli na základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie zo dňa 12.07.2015
vzatí do väzby, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. zák. s tým, že doba väzby začala
plynúť od momentu ich zadržania dňa 09.07.2015. Obžalovaný F. bol dňa 24.09.2015 prepustený z
väzby vzhľadom na písomný sľub obžalovaného a peňažnú záruku (5.000,- €), ktorú za neho zložili jeho

rodičia (č.l. 97, 129). Doba trvania väzby obžalovaného A. bola dňa 13.01.2016 predĺžená do 18.03.2016
(č.l. 286, 309). Následne bol A. dňa 10.03.2016 prepustený z väzby kvôli prednostnému výkonu trestu
odňatia slobody vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/9/2016 (č.l. 1009). Voči H. boli dôvody
väzby rozhodnutím zo dňa 23.10.2015 zmenené a tento sa odo dňa 05.11.2015 nachádzal vo väzbe aj
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. (č.l. 190, 205). H. sa totiž pokúšal ovplyvniť F., aby

zmenil svoju výpoveď v jeho prospech. Doba trvania väzby H. bola dňa 11.01.2016 predĺžená až do dňa
18.03.2016 (č.l. 274, 314). Po podaní obžaloby súd rozhodol o zmene dôvodov väzby u H. s tým, že je
vo väzbe už pre obzvlášť závažný zločin (č.l. 986). Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní
súd dňa 24.06.2016 zmenil dôvody väzby u H. a ponechal ho vo väzbe už len z dôvodov uvedených v
§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Táto jeho väzba trvá doteraz. Existencia dôvodov väzby H. bola teda počas

trestného konania viackrát preskúmavaná, keďže okrem vyššie uvedených rozhodnutí (o vzatí do väzby,
o zmene dôvodov väzby, o predĺžení doby trvania väzby, o ponechaní vo väzbe) súd rozhodoval aj o
viacerých žiadostiach obžalovaného o jeho prepustenie z väzby. Tieto rozhodnutia okresného súdu boli
následne preskúmavané aj Krajským súdom v Žiline v rámci tzv. sťažnostného konania.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Pr/33/2015 mal súd preukázané,

že obžalovaný F. po prepustení z väzby zatiaľ dodržiaval podmienky dohľadu zo strany probačného a
mediačného úradníka. Jeden z veriteľov obžalovaného však súdu avizoval, že obžalovaný F. si neplní
riadne svoje záväzky voči nemu a neuhrádza ich ani len sčasti.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/9/2016 mal súd preukázané, že
obžalovaný A. bol rozsudkom zo dňa 10.03.2016 právoplatne uznaný vinným zo spáchania zločinu

„Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“ podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Za to mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý vykonáva od 10.03.2016 doteraz. Predmetný
zločin spáchal tým, že v svojom byte prechovával nedovolene upravenú strelnú zbraň, vrátane streliva.
Zbraň bola u obžalovaného nájdená a zaistená počas domovej prehliadky vykonanej dňa 09.07.2015 v
súvislosti s hľadaním omamných a psychotropných látok.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a
spáchali ho obžalovaní, ktorí sú za jeho páchanie trestne zodpovední.
Súd pritom vychádzal z viacerých dôkazov, ktoré pri súhrnnom a komplexnom hodnotení, majúc pritom
na zreteli, že žiaden z dôkazov nemá vopred (ex lege) určenú dôkaznú hodnotu a prioritu, preukazujú
spáchanie tohto obzvlášť závažného zločinu jednotlivými obžalovanými.

Obžalovaný A. od začiatku priznal nakupovanie pervitínu od obidvoch obžalovaných tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku. Jeho priznanie sa je pochopiteľné, keďže bol prichytený pri čine (prechovávanie
drog), resp. krátko po nákupe pervitínu od spoluobžalovaných.
Obžalovaný A. svoju výpoveď v priebehu celého trestného konania prakticky nemenil a v prípravnom
konaníopakovane(predvyšetrovateľom,predsudcompreprípravnékonanie)opisovalspôsobapriebeh

nákupu drog od oboch obžalovaných. Vzhľadom na vysokú intenzitu jednotlivých nákupov (minimálne
raz týždenne) je akceptovateľné, že A. nedokázal presne ustáliť frekvenciu týchto „obchodných stretnutí“
a nakupovaný objem drogy uviedol len orientačne keďže množstvo kupovaného pervitínu si dohodli vždy
ad hoc podľa dopytu zákazníkov.

Predaj pervitínu obžalovanému A. zo strany obžalovaných F. a H. priznal dokonca samotný F.. Krátko po
zadržaní síce takú činnosť popieral, ale následne už opakovane v rámci svojich výpovedí (v prítomnosti
obhajcu) priznal spoluúčasť na distribúcii pervitínu pre A.. Rovnako priznal, že tak konal za účelomdosiahnutia zisku, keďže H. mu vyplácal z predaja a prevozu drogy províziu. Obžalovaný F. síce tvrdil,
že drogy prevážal a predával A. „len“ od augusta 2014, to však nijako neznižuje závažnosť ním páchanej
trestnej činnosti (viď nižšie úvahy k aplikácii § 138 písm. b) Tr. zák.). Aj vo vzťahu k F. možno uviesť,

že vzhľadom na vysokú intenzitu jednotlivých nákupov (minimálne raz týždenne) je akceptovateľné,
že nedokázal presne ustáliť frekvenciu „obchodných stretnutí“ s A. a nakupované množstvo drogy
uvádzal len orientačne, keďže konkrétny objem kupovanej drogy sa dohadoval vždy ad hoc podľa dopytu
oznámeného A. použitím písmenového symbolu.
Spoluprácu medzi obžalovanými A. a F. v tomto smere preukazujú aj zvukové záznamy odpočutých

telefonických hovorov A. s jeho dodávateľom, vrátane SMS správ. F. síce nepriznal používanie
mobilného telefónu s tzv. českým číslom pri komunikácii s A. (00420 773 060 448), ale práve pod takým
číslom mali kontakt na neho uložený obaja spoluobžalovaní v svojich telefónoch. Komunikácia medzi
dílerom (F.) a subdílerom (A.) bola zväčša stručná, podľa dohodnutých slangových výrazov. Objem
dodávaného pervitínu bol určovaný výlučne podľa dohodnutých písmenových šifier tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku, t.j. tak ako uviedli obžalovaní A. a F. vo svojich výpovediach (č.l. 684, 692, 701,

725, 730, 736, 739, 745, 753, 756, 771, 772, 776, 780, 804, 805).
V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že obžalovaný F. s A. komunikoval o.i. cez telefónne číslo
operátora G. republiky, hoci obaja sa nachádzali na území Q. republiky a obaja disponovali telefónnym
číslom od tzv. slovenského operátora. Takéto správanie sa je neobvyklé pre bežnú komunikáciu dvoch
bezúhonných osôb.

Obžalovaný H. je usvedčovaný najmä obomi spoluobžalovanými. Obžalovaný A. potvrdil účasť H. na
predaji pervitínu s tým, že tento sa mu javil byť hierarchicky vyššie postaveným oproti F. o.i. aj preto,
že peniaze (v prípade prítomnosti oboch obžalovaných) vyplácal vždy obžalovanému H.. J. účasť H. na
páchaní tejto trestnej činnosti potvrdil aj obžalovaný F., ktorý opakovane pomerne presne opísal jeho
podiel spoluúčasti. Obaja spoluobžalovaní tiež potvrdili, že H. sa krátko po vzatí do väzby pokúšal na

nich vplývať, aby dosiahol zmenu ich výpovedí v svoj prospech (č.l. 78 spisu OS DK č. 0Tp/14/2015, č.l.
526, 896). To bolo vzápätí dôvodom uvalenia tzv. kolúznej väzby na H..
Obžalovaný H. síce popieral účasť na drogovej trestnej činnosti, ba i vedomosť o nej, ale pri svojich
výsluchoch opakovane ponúkal policajtom spoluprácu pri odhaľovaní takej trestnej činnosti a uvádzal
konkrétne mená osôb, ktoré majú takú činnosť páchať. Inokedy tvrdil, že dílerom pervitínu bol práve

obžalovaný F., s ktorým býval v rovnakom byte. Obžalovaný H. popieral kontakt s obžalovaným A., avšak
tento ho mal uloženého v adresári svojho mobilného telefónu. V jednom z rozhovorov sa A. sťažuje F. na
nedostatok pervitínu, pričom v tejto súvislosti priamo spomína aj obžalovaného H. s tým, že mu nedvíha
telefón (prepis hovoru na č.l. 683).
VbyteobžalovanéhoH.,akoajvmotorovomvozidle,ktoréH.použilnaprepravudrogajvdeňzadržania,

síce už neboli nájdené žiadne drogy, ale nemožno prehliadať prítomnosť viacerých pachových stôp
po omamných či psychotropných látkach, ktoré použitý (špeciálne vycvičený) služobný pes cítil tak
intenzívne, že dané miesta poškodil (č.l. 395, 444).

Obžalovaný A. síce popieral ďalšiu distribúciu takto kupovaného pervitínu, avšak z dílerstva tejto drogy

je priamo usvedčovaný výpoveďou svedkyne E. A.. Výpoveď tejto svedkyne pritom nie je osamotená,
ale je logicky doplnená podľa obsahu zaznamenaných telefonických rozhovorov medzi ňou a A. (prepisy
na č.l. 669, 670).
Okrem toho distribúciu pervitínu obžalovaným A. pre ďalšie osoby preukazujú aj zvukové záznamy
odpočutých telefonických hovorov A. s jeho „klientmi“, vrátane SMS správ. Komunikácia medzi dílerom

a odberateľom bola zväčša stručná, podľa dohodnutých slangových významov, čo však nie je nič
neobvyklé. Pokiaľ komunikujúce osoby vedia, o čom hovoria, nie je potrebná bližšia konkretizácia ich
slovných vyjadrení. V opačnom prípade bol takto komunikujúci „zákazník“ zo strany obžalovaného A.
prudko zahriaknutý (č.l. 650, 800).
Kobsahuhovorovtrebauviesť,žetietobysamyosebesícenemohlislúžiťakorozhodujúci(usvedčujúci)

dôkaz o trestnej činnosti obžalovaných, avšak v kontexte s ostatnými hovormi, SMS správami, s
výpoveďami obžalovaných A. a F. a s výpoveďou svedkyne A. už nadobúdajú logický a zmysluplný
význam. Napokon žiaden účastník tejto komunikácie ani neponúkol súdu iné, racionálne a presvedčivé
vyjadrenie k prípadnému odlišnému významu zaznamenaného obsahu hovorov a SMS správ.
Svedkovia F., A., X. F., A., X. (odberatelia pervitínu) nedokázali zmysluplne vysvetliť obsah

zaznamenanej komunikácie medzi nimi a obžalovaným A.. Títo síce priznali autentickosť
zaznamenaných prejavov a identifikovali v nich seba a obžalovaného, ale zároveň ponúkali zjavne
špekulatívne vysvetlenia ohľadom čoho sa mala taká komunikácia uskutočniť. Akceptovanie nimi
ponúkaných verzií účelu takej komunikácie by bolo v rozpore so zásadami zdravého logického úsudku.Svedok K. sa odmietol vyjadriť k obsahu zaznamenaného rozhovoru medzi ním a A. s odôvodnením,
že by si tým mohol privodiť trestné stíhanie.
Aj z obsahu ďalších zaznamenaných rozhovorov a SMS správ je pritom preukázané, že obžalovaný

A. distribuoval pervitín aj pre ďalšie osoby, ktoré ho telefonicky kontaktovali a dohadovali sa s ním na
objeme, cene a mieste odovzdania pervitínu, príp. vyslovovali výhrady ku kvalite dodaného previtínu (č.l.
655, 674, 802) alebo k spôsobu distribúcie drogy medzi nich (č.l. 652, 663). Žiaden iný záver nemožno
z takto zaznamenanej komunikácie vyvodiť.
Odhliadnuc od toho však treba uviesť, že obžalovaný A. aj sám priznal distribúciu drogy pre kamarátov,

hoci svoje konanie zľahčoval poznámkou, že pervitín im daroval, resp. sa s ním podelil. Dílerstvom drog
totiž nie je len ich predaj za odplatu, ale už samotné zadováženie drogy pre iné osoby bez ohľadu na
existenciu, či výšku odplaty.
Ďalšou z reťaze dôkazov usvedčujúcich obžalovaného A. z distribúcie pervitínu je aj skutočnosť, že tento
mal pri svojom zadržaní u seba typickú výbavu drogového dílera (skladačka so zabaleným pervitínom;
21 ks papierikov nastrihaných na mieru skladačky; upravená striekačka s pervitínom; pervitín v alobale).

Obžalovaný dokonca aj priznal, že nastrihané papieriky mal pripravené na odsýpanie (porciovanie)
pervitínu, tvrdil však, že ich má pre seba. Také vysvetlenie samozrejme neobstojí, keďže by bolo
nelogické a nerozumné, aby končený užívateľ svoj vlastný pervitín presýpal a balil do samostatných
skladačiek (riskujúc pritom straty „materiálu“), namiesto priameho odsýpania pred užitím. Celkové
množstvo pervitínu zaisteného u obžalovaného A. pri jeho zadržaní bolo 1540 mg.

Všetci traja obžalovaní páchali tento obzvlášť závažný zločin „na viacerých osobách“ v zmysle § 138
písm. j) Tr. zák. Obžalovaní F. a H. totiž rovnako nesú trestnoprávnu zodpovednosť za ďalší predaj drog
zo strany obžalovaného A.. Oni síce predávali pervitín len obžalovanému A., avšak boli uzrozumení s
tým,žetentokúpenúdroguďalejdistribuuje(rozh.KSŽilinasp.zn.1To/12/2014-Jtkč.10/14).Vedomosť

v tomto smere potvrdil aj samotný obžalovaný F. (č.l. 517).
Vzhľadom na množstvo i frekvenciu jednotlivých dodávok vedeli, že také množstvo drogy nie je
možné skonzumovať jedným užívateľom. Vychádzajúc len z najnižšieho objemu dodávok pervitínu
(raz týždenne, cca 2 cm3) je zrejmé, že taký objem drogy by pre jedného užívateľa predstavoval až
niekoľko dávok na každý deň v roku. A. síce tvrdil, že je príležitostným užívateľom tejto drogy a znalkyňa

konštatovala(vychádzajúcztvrdeníA.),žejenajehoužívanízávislý,alefrekvenciaužívaniavonkoncom
nebola taká častá (každodenná), aby takto kúpený pervitín sám spotreboval. Obžalovaný aj pri zadržaní
uviedol, že naposledy užil pervitín pred dvomi dňami. Vychádzajúc z objektívne známej krátkej doby
trvanlivosti pervitínu je pritom vylúčené, aby si obžalovaný A. kupoval také množstvá pervitínu „do
zásoby“.

Všetci traja obžalovaní páchali tento obzvlášť závažný zločin „po dlhší čas“. Je preukázané,
že z ich strany išlo o opakujúce sa konanie v trvaní od 19.03.2014 až do ich zadržania (09.07.2015).
Nešlo teda o jednorazovú trestnú činnosť, ani o činnosť krátkeho trvania. Obžalovaný A. od začiatku
uvádza deň svojich menín ako prvý deň, kedy mu H. predal pervitín a časť mu dal ako darček k sviatku
s tým, že čoskoro mu už H. predstavil F. ako osobu, cez ktorú mu bude posielať pervitín. Niet dôvodu,

prečo v tomto smere neveriť obžalovanému A., keď všetky ostatné časti jeho výpovede boli preukázané
ako pravdivé.
Odhliadnuc od toho však treba uviesť, že osobitný kvalifikačný znak podľa § 138 písm. b) Tr. zák. by
zostal zachovaný aj v prípade páchania tejto trestnej činnosti „len“ od augusta 2014 (ako tvrdí F.). Doba
kratšia ako 12 mesiacov by síce pri niektorých druhoch trestných činov nepostačovala na naplnenie

znaku „dlhší čas“ (rozh. KS Žilina sp. zn. 1To/99/2011 - Jtk č. 1/12), v zásade však platí princíp - čím
prísnejší trestný čin, tým kratšia doba potrebná na „dlhší čas“ (Samaš O. - „Trestný zákon - stručný
komentár“, Iura edition 2006, str. 296).
Ohľadom páchania tohto druhu trestnej činnosti (dílerstvo drog) nemožno poukazovať na judikatúru
vzťahujúcu sa na „jednoduché“ prechovávanie drog zo strany ich konzumenta pre vlastnú potrebu

(Rt-13/2012). Vtedy totiž išlo o situáciu, keď si páchateľ drogu pre vlastnú potrebu vyrobil a prechovával v
množstve, ktoré presahuje množstvo zodpovedajúce prechovávaniu drogy pre vlastnú potrebu v zmysle
§ 135 ods. 2 Tr. zák. Uvedené časové kritérium neplatí pre prípad predaja pervitínu rôznym osobám, a
to bez ohľadu na okolnosť, či obžalovaný popri činnosti dílera drogu aj sám užíval (čo je u tejto kategórie
osôb bežné). V súdnej praxi už bolo potvrdené, že aj dobu 6 mesiacov už možno považovať u dílera

drog za páchanie trestnej činnosti „po dlhší čas“ (Rt-15/2015; rozh. KS Žilina sp. zn. 1To/124/2013; rozh.
OS Dolný Kubín sp. zn. 9T/36/2013).
Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby
tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť skutkuzostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Súd v tomto smere vychádzal z judikovanej praxe iných súdov
(ZSP č. 7/2012; Rt-64/1973; Rt-52/1979; Rt-50/1981; Rt-9/1997), v zmysle ktorej podstatu skutku tvorí
konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva.

Totožnosť skutku je zachovaná v prípade:
- úplnej zhody konania a následku
- zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku
- zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní
- ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, avšak za

predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.
Teória ani prax teda nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami
uvedenými v obžalobe a výrokom rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými
okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci
dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak,
že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti

v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú,
pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (rozh. NS SR sp. zn. 1TdoV 19/2011 - ZSP
č. 7/2012).
V súvislosti so zaisteným množstvom drogy u obžalovaného A. súd vychádzal z už existujúcej judikatúry
(Rt-87/2015; KS Žilina - 1To/111/2013; OS Dolný Kubín - 9T/26/2012; KS Žilina - 1To/86/2011 -

Jtk č. 14/11; OS Dolný Kubín - 9T/112/2010), v zmysle ktorej nemožno pri určovaní počtu obvykle
jednorazových dávok akéhokoľvek typu drogy akceptovať zaužívanú metodiku KEÚ podľa množstva
(koncentrácie) účinnej látky, keďže táto nie je najobjektívnejšia. Pri určovaní obvykle jednorazovej dávky
treba vychádzať z empirických poznatkov a z obvyklých zvyklostí. Rozhodujúcim kritériom je preto
kvantitatívne určenie, t.j. aké množstvo omamnej látky postačuje jej konzumentom na výrobu (prípravu)

obvyklej jednorazovej dávky. Údaj o koncentrácii účinnej látky v zaistenej droge, t.j. objektívny údaj
o kvalite drogy, nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného užívateľa známy, keďže koncentrácia
a obsah účinnej látky v droge, ktorá zodpovedá za jej psychoaktívne účinky, sa zisťuje špeciálnym
laboratórnym vyšetrením za použitia kvalitnej prístrojovej techniky. Konzument drogy, ktorý si so
zadováženej drogy pripraví (oddelí) obvyklú dávku, však s veľkou pravdepodobnosťou takou technikou

nedisponuje a tak nevie, aké množstvo (koncentrácia) účinnej látky sa v jednej dávke nachádza. Každý
konzument však dokáže sám určiť „veľkosť“ jednej dávky podľa jej hmotnosti alebo objemu. Z hľadiska
subjektívneho pohľadu tak dílera, ako i konzumenta drogy, je obvykle jednorazová dávka vždy vyjadrená
len kvantitatívne (hmotnostne, či objemovo), ale nikdy nie kvalitatívne (podľa obsahu účinnej látky).
Konzumenti marihuany si preto sušinu tejto drogy zadovažujú podľa počtu gramov a nie podľa

koncentrácie THC. Počet obvykle jednorazovej dávky marihuany je teda potrebné určovať v závislosti
od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu, a nie od koncentrácie účinnej látky THC. Pri zohľadnení
tohto hmotnostného kritéria je potrebné za obvykle jednorazovú dávku (joint) považovať množstvo
zodpovedajúce maximálne 500 mg vysušenej konopy.
Tieto úvahy možno aplikovať aj na užívateľov pervitínu (rozh. NS SR č. 2 Tdo 56/2014), t.j.

v teraz posudzovanej trestnej veci. Konzumenti pervitínu si túto drogu zadovažujú v práškovej
forme podľa objemu, a nie podľa koncentrácie tzv. „čistého“ metamfetamínu. Objem drogy pre
konečného spotrebiteľa je potom relatívne spoľahlivo a prakticky merateľný prostredníctvom distribúcie
v maloobjemových zatavených injekčných striekačkách. Hoci kvalita pervitínu na trhu kolíše, veľkosť
obvykle jednorazovej dávky pre konečného užívateľa zostáva zachovaná bez ohľadu na množstvo

(koncentráciu) účinnej látky, ako aj bez ohľadu na stupeň závislosti užívateľa. Jedna dávka pervitínu
(jedna čiara, jedna palica) predstavuje objem 0,1 ml a jeden kubík znamená množstvo zodpovedajúce
objemu 1 ml. V tomto smere súd prihliadol aj na zverejnené zistenia Národného monitorovacieho centra
pre drogy zriadeného pri Úrade vlády SR, z ktorého správy o stave drogových závislostí a kontroly drog
v Slovenskej republike (www.infodrogy.sk ) vyplýva,

že v tzv. drogovom slangu sa pod označením jeden kubík rovnako rozumie hodnota jeden mililiter
alebo jeden gram. Každá z použitých hodnôt (výrazov) predstavuje desať dávok (čiar) pervitínu. Takúto
obvyklosť na drogovom trhu pritom potvrdil aj obžalovaný A., svedkyňa A. aj obžalovaný F..
Súd preto v skutkovej vete upravil počet dávok, ktoré by bolo možné pripraviť z pervitínu zaisteného

pri osobnej prehliadke obžalovaného A. tak, aby to zodpovedalo vyššie uvedeným úvahám. Zaistený
pervitín v množstve 1540 mg by teda postačoval na prípravu minimálne 15 obvykle jednorazových
dávok. Ide o množstvo, ktoré presahuje objem drogy pre vlastnú potrebu (§ 135 ods. 2 Tr. zák.). Otázka
počtu dávok nájdených u obžalovaného A. však ani nie je relevantnou, keďže tento je stíhaný nielenza prechovávanie drog, ale aj za ich ďalšiu distribúciu. V takom prípade je irelevantné, aké množstvo
drogy (a či vôbec) mal páchateľ u seba.
Všetci obžalovaní v rámci svojej obhajoby namietali správnosť právnej kvalifikácie ich konania podľa

tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. (č.l. 1064). Obžalovaný H.
prostredníctvom svojho obhajcu priznal ochotu uzavrieť dohodu o vine a treste, avšak pod podmienkou
miernejšej právnej kvalifikácie jeho konania (č.l. 1071, 1298).
V súvislosti s námietkami obhajoby ohľadom dodatočnej zmeny právnej kvalifikácie a s tým spojeného
oneskoreného ustanovenia obhajcov súd v zhode s doterajšou argumentáciou uvedenou v rozhodnutí

o väzbe obž. H. (č.l. 1078) uvádza, že obžalovaní boli vzatí do väzby na základe rozhodnutia sudcu pre
prípravné konanie dňa 12.07.2015 a hneď v ten deň bol každému z nich ustanovený aj obhajca. Obidve
rozhodnutia (uznesenie o vzatí do väzby + opatrenie o obhajcovi) boli obžalovaným doručené naraz, v
deň vydania týchto rozhodnutí.
Pred vzatím do väzby boli teda vypočúvaní bez prítomnosti obhajcu, keďže v tom čase nespĺňali žiadnu
zo zákonom určených podmienok povinnej obhajoby, t.j. ani v čase zadržania, ani počas pobytu v cele

predbežného zadržania. Odhliadnuc od toho však súd poukazuje na zápisnice o výpovediach všetkých
troch obžalovaných učinených v procesnej pozícii zadržanej podozrivej osoby (č.l. 22, 27, 63), ktoré sú
zákonné a použiteľné ako dôkaz v trestnom konaní (rozh. KS Žilina sp.zn. 1Tpo/24/2013 - Jtk č. 6/14).
Ohľadom zákonnosti takého dôkazu (výpovedí) súd poukazuje aj na dôvodovú správu k zák. č. 422/2002
Z.z., ktorým bolo novelizované ustanovenie § 207 ods. 2 Tr. por. Z nej vyplýva, že úprava tohto

ustanovenia bola potrebná, aby „... bolo umožnené prečítať na hlavnom pojednávaní za splnenia
podmienok uvedených v tomto ustanovení aj výpoveď podozrivého, keďže nepochybne zákonným
spôsobom urobená výpoveď podozrivého je skoršou výpoveďou obžalovaného, pričom platná právna
úprava to bezdôvodne neumožňovala.“.
Z taxatívne vymenovaných ustanovení o právach zadržanej osoby (viď § 85 ods. 5 Tr. por.) pritom

vyplýva, že na zadržanú osobu sa nevzťahuje ustanovenie § 37 Tr. por. o povinnej obhajobe. Zadržaná
osoba si môže sama zvoliť obhajcu alebo požiadať o jeho ustanovenie z dôvodu tzv. nemajetnosti (§
34 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Žiadne z týchto práv však žiaden z obžalovaných v čase zadržania nevyužil,
hoci každý z nich bol pred vypočutím v tejto procesnej pozícii v potrebnom rozsahu poučený o týchto
svojich právach.

V súvislosti s námietkou ohľadom chýbajúceho rozhodnutia o ustanovení JUDr. Firstovej za obhajkyňu
obž. F., súd uvádza, že nie je potrebné (ani hospodárne) rušiť opatrenie o ustanovení obhajcu v prípade,
ak pôvodný dôvod tzv. povinnej obhajoby síce odpadol, ale medzitým vznikol (a ďalej existuje) ďalší
dôvod povinnej obhajoby. V tom prípade platí pôvodné rozhodnutie o ustanovení obhajcu aj naďalej. Súd
vydá rozhodnutie o zrušení povinného obhajcu podľa § 40 Tr. por. až v prípade, keď nebude existovať

žiaden dôvod povinnej obhajoby.

Odhliadnuc od toho však súd poukazuje najmä na skutočnosť, že ustanovenie obhajcu nezaniká
automaticky (ex lege) už odpadnutím dôvodov povinnej obhajoby, ale až rozhodnutím o zrušení
ustanovenia. Rozhodnutie o zrušení ustanovenia obhajcu má totiž konštitutívny a nie deklaratórny

charakter (Rt-18/2016-II.). Ak teda súdne rozhodnutie, ktorým bola JUDr. Firstová ustanovená za
obhajkyňu obžalovaného F. (č.l. 113), zatiaľ nebolo zrušené, platí jej mandát na obhajobu tohto
obžalovaného aj naďalej.
Vsúvislostisnamietanounekontradiktórnosťouhlavnéhopojednávaniakvôliúdajnejvyššejaktivitesúdu
treba uviesť, že v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. súd naďalej môže vstúpiť do priebehu dokazovania a

vykonať aj dôkazy (odstrániť rozpory), ktoré žiadna zo strán nenavrhla (obdobne rozh. KS ZA sp. zn.
3To/159/2015).
Ohľadom namietanej miery tzv. morálnych kvalít u obžalovaného A., či F., príp. u svedkyne A.
súd poznamenáva, že v prípade objasňovania drogovej trestnej činnosti nie je nič neobvyklé, že
usvedčujúcimi svedkami sú osoby s naštrbenou povesťou, poznačenou konzumáciou drog. Práve

naopak, takýto kredit možno u vypočúvaných osôb v týchto trestných veciach skôr očakávať. To však
nemôže automaticky a bez ďalšieho znižovať hodnovernosť ich výpovedí.
Je pravdou, že na hlavnom pojednávaní okresný súd opomenul vyzvať svedkyňu V. O. na zloženie
prísahy(č.l.1208),avšakžiadnazostrán(hocimalivedomosťotejtovade)nenavrhlatútovaduodstrániť,
ani výsluch zopakovať, ba ani prečítať zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania. Súd preto na

tento dôkaz pri konečnom hodnotení dôkazov neprihliadal.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.U obžalovaného H. možno konštatovať existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. j) Tr. zák.).
Zo skutočností, ktoré zatiaľ vyšli najavo, totiž možno vysloviť záver, že doteraz (pred páchaním tejto
trestnej činnosti) viedol riadny život. Oproti tomu súd nezistil u tohto obžalovaného existenciu žiadnej

priťažujúcej okolnosti.
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1 : 0) súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil
trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (10 až 15 rokov) a znížil hornú hranicu o
jednu tretinu. Následne súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby (10 rokov až 13 rokov 4 mesiace).

Súd zaradil obžalovaného H. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, hoci tento bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu a mal by
teda byť zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 Tr. zák.).
Súd však vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného, napriek závažnosti ním spáchaného činu, má za
to, že jeho úžitok pre spoločnosť a náprava budú lepšie zaručené v ústave s nižším stupňom stráženia.
Okrem toho súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu,

keďže obžalovaný páchal túto trestnú činnosť o.i. aj za pomoci motorového vozidla, prostredníctvom
ktorého (ako vodič) opakovane prevážal drogy na miesto stretnutia s obžalovaným A.. Motorové vozidlo
(vodičské oprávnenie) bolo teda pre obžalovaného veľmi účinným prostriedkom na uskutočnenie a
dokončenie vopred plánovaného trestného činu. Obžalovaný takýmto konaním zneužil svoje oprávnenie
vykonávať činnosť vodiča motorových vozidiel na páchanie trestnej činnosti, preto bolo pre riadne

naplnenie účelu trestu potrebné uložiť mu aj takýto druh trestu (Rt-6/1980; ZSP č. 34/2000).
Pri rozhodovaní o konkrétnej výmere trestu zákazu činnosti súd tiež prihliadal na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. totiž treba aplikovať
nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza
do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, trest povinnej práce, peňažný

trest, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia). Vzhľadom na už vyššie spomínaný prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 61
ods. 1 Tr. zák. (1 až 10 rokov) o jednu tretinu, a následne uložil obžalovanému trest v prvej polovici
upravenej trestnej sadzby (1 až 7 rokov).
Súd neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci, hoci na páchanie tejto drogovej trestnej činnosti

používal motorové vozidlo zn. AUDI A6, ev. č. TS-XXXBC, pretože nebolo preukázané, že obžalovaný
je vlastníkom predmetného motorového vozidla (§ 60 ods. 5 Tr. zák.).
Súd uložil obžalovanému aj tzv. obligatórny ochranný dohľad vo výmere dva roky. Tým by malo byť
lepšie zabezpečené riadne zaradenie sa obžalovaného do života spoločnosti po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody. Súd vo výroku o treste neurčil lehoty, v ktorých bude obžalovaný povinný sa

hlásiť u probačného a mediačného úradníka, pretože to by bolo neúčelným zasahovaním do priebehu
budúcej probácie. V zmysle § 455 Tr. por. má súd v odsudzujúcom rozhodnutí určiť len rozsah
ochranného dohľadu (povinnosti a zákazy), ale nie frekvenciu vykonávania jednotlivých (budúcich)
stretnutí medzi obžalovaným a probačným a mediačným úradníkom. Ak teda súd v tomto rozsudku
neuložilobžalovanémuďalšiepovinnostiazákazypočastrvaniaochrannéhodohľadu,platíjehozákonný

rozsah určený priamo v § 77 ods. 1 Tr. zák.
U obžalovaného F. nemožno konštatovať existenciu žiadnej poľahčujúcej, ani priťažujúcej okolnosti.
Ohľadom v praxi najčastejšie zohľadňovaných poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j), l) Tr. zák.) súd
poznamenáva, že obžalovaný v minulosti neviedol riadny život. Jeho predchádzajúce odsúdenia sú
už síce zahladené, ale pri hodnotení spôsobu jeho doterajšieho života možno naďalej na takéto jeho

správanie sa prihliadať (obdobne rozh. KS Žilina sp. zn. 1Tos/4/2010 - Jtk-4/10).
Súd nemohol zohľadniť na prospech obžalovaného jeho priznanie sa, keďže sa nepriznal k spáchaniu
celej trestnej činnosti v zmysle súdom ustálenej právnej kvalifikácie. Na priznanie môže súd prihliadnuť,
len ak sa toto týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej
právnej kvalifikácie, vrátane okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby (Rt-15/2015).

Vzhľadomnaabsentujúcepriznanieobžalovanéhosúdbližšieneskúmalúprimnosťľútostiobžalovaného
nad svojím konaním formálne vyslovenej v jeho záverečnej reči (č.l. 1340).
Vzhľadom na absenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd pri ukladaní trestu obžalovanému F.
neupravoval trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (10 až 15 rokov). Uložil mu trest
na dolnej hranici takto určeného rozpätia trestnej sadzby. Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého

trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, hoci tento bol uznaný vinným zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu a mal by byť zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 Tr. zák.). Súd však vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného, napriekzávažnosti ním spáchaného činu, má za to, že jeho úžitok pre spoločnosť a náprava budú lepšie
zaručené v ústave s nižším stupňom stráženia.
Súd neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci, hoci na páchanie tejto drogovej trestnej činnosti

používal motorové vozidlo zn. AUDI A6, ev. č. NO-XXXBS, pretože nebolo preukázané, že obžalovaný
je vlastníkom predmetného motorového vozidla (§ 60 ods. 5 Tr. zák.).
Okrem toho súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu,
keďže obžalovaný páchal túto trestnú činnosť o.i. aj za pomoci motorového vozidla, prostredníctvom
ktorého (ako vodič) opakovane prevážal drogy na miesto stretnutia s obžalovaným A.. Motorové vozidlo

(vodičské oprávnenie) bolo teda pre obžalovaného veľmi účinným prostriedkom na uskutočnenie a
dokončenie vopred plánovaného trestného činu. Obžalovaný takýmto konaním zneužil svoje oprávnenie
vykonávať činnosť vodiča motorových vozidiel na páchanie trestnej činnosti, preto bolo pre riadne
naplnenie účelu trestu potrebné uložiť mu aj takýto druh trestu (Rt-6/1980; ZSP č. 34/2000). Súd uložil
obžalovanému trest pri dolnej hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby (1 až 10 rokov).
Súd uložil obžalovanému aj tzv. obligatórny ochranný dohľad vo výmere dva roky. Tým by malo byť

lepšie zabezpečené riadne zaradenie sa obžalovaného do života spoločnosti po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody. Súd vo výroku o treste neurčil lehoty, v ktorých bude obžalovaný povinný sa
hlásiť u probačného a mediačného úradníka, pretože to by bolo neúčelným zasahovaním do priebehu
budúcej probácie. V zmysle § 455 Tr. por. má súd v odsudzujúcom rozhodnutí určiť len rozsah
ochranného dohľadu (povinnosti a zákazy), ale nie frekvenciu vykonávania jednotlivých (budúcich)

stretnutí medzi obžalovaným a probačným a mediačným úradníkom. Ak teda súd v tomto rozsudku
neuložilobžalovanémuďalšiepovinnostiazákazypočastrvaniaochrannéhodohľadu,platíjehozákonný
rozsah určený priamo v § 77 ods. 1 Tr. zák.
U obžalovaného A. súd vychádzal zo zásad platných pre ukladanie súhrnných trestov (§ 42 Tr. zák.),
keďže teraz posudzovaný trestný čin obžalovaný spáchal skôr, než bol v zbiehajúcej veci Okresného

súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/9/2016 vyhlásený odsudzujúci rozsudok (10.03.2016) za iný trestný čin.
Okresný súd Dolný Kubín teda teraz rozhodoval o uložení trestu obžalovanému A. nielen za obzvlášť
závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., ale aj za zločin podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Súd
zároveň zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému za tento zločin spáchaný v súbehu vo veci sp.
zn. 2T/9/2016.

Uložený trest je teda súhrnným trestom uloženým podľa tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.),
keďže obidva trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu sú zločinom. Výmeru trestu súd určoval
podľa najprísnejšieho zo spáchaných trestných činov (§ 172 ods. 2 Tr. zák.), ktorého trestnú sadzbu
určenú v osobitnej časti Trestného zákona (10 až 15 rokov) súd upravil podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. tak, že
zvýšil jej hornú hranicu o jednu tretinu. Následne mohol súd uložiť obžalovanému A. trest v rámci celého

takto upraveného rozpätia trestnej sadzby (10 až 20 rokov).
Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v prvej polovici takto upravenej trestnej sadzby, keď
prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a správanie sa obžalovaného.
Na strane obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Ohľadom dvoch najčastejšie
zohľadňovaných poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j), l) Tr. zák.) súd poznamenáva, že obžalovaný v

minulosti neviedol riadny život. Jeho predchádzajúce odsúdenia sú síce zahladené, ale pri hodnotení
spôsobu jeho doterajšieho života možno naďalej na takéto jeho správanie sa prihliadať (obdobne rozh.
KS Žilina sp. zn. 1Tos/4/2010 - Jtk-4/10).
Súd nemohol zohľadniť na prospech obžalovaného A. ani jeho priznanie sa, keďže sa nepriznal k
spáchaniu celej trestnej činnosti v zmysle súdom ustálenej právnej kvalifikácie. Na priznanie sa

páchateľa môže súd prihliadnuť, len ak sa týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným
momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností podmieňujúcich použitie vyššej
trestnej sadzby (Rt-15/2015). Vzhľadom na absentujúce priznanie obžalovaného súd bližšie neskúmal
úprimnosť ľútosti obžalovaného nad svojím konaním formálne vyslovenej v jeho záverečnej reči (č.l.
1340).

Oproti tomu bola preukázaná existencia nižšie uvedených dvoch priťažujúcich okolností, na ktoré však
nemožno prihliadať.
Obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.), ale kvôli tejto skutočnosti mu bol
ukladaný súhrnný trest zvýšený v zmysle tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Okolnosť, ktorá

je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. nemožno zároveň hodnotiť ako
priťažujúcu podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti
a k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby (rozh. KS ZA sp. zn. 1To/50/2010 - Jtk č. 13/10-III.). Tento
záver platí aj po úprave (zmiernení) pravidiel ukladania trestov podľa tzv. asperačnej zásady (rozh. KSZA sp. zn. 1To/1/2014 - Jtk č. 4/14). V súvislosti s priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
treba uviesť, že obžalovaný už síce bol v minulosti odsúdený, ale na zbiehajúce odsúdenia, za ktoré
mu bol týmto rozsudkom napokon uložený súhrnný trest, nemožno prihliadať. Všetky ostatné doterajšie

odsúdenia obžalovaného sú už zahladené.
Súd zaradil obžalovaného A. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom
stráženia, hoci tento bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu a v zmysle § 48 ods.
3 Tr. zák. by teda mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s maxi-málnym stupňom stráženia. Súd
vyjadruje presvedčenie, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave s nižším stupňom

stráženia.
Súd uložil obžalovanému aj tzv. obligatórny ochranný dohľad vo výmere dva roky. Súd vo výroku o
treste neurčil lehoty, v ktorých bude obžalovaný povinný sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka,
pretože to by bolo neúčelným zasahovaním do priebehu budúcej probácie. V zmysle § 455 Tr. por. má
súd v odsudzujúcom rozhodnutí určiť len rozsah ochranného dohľadu (povinnosti a zákazy) a nie aj
frekvenciu vykonávania jednotlivých (budúcich) stretnutí medzi obžalovaným a probačným a mediačným

úradníkom. Súd v tomto rozsudku uložil obžalovanému len jednu, tzv. ďalšiu povinnosť (zamestnať sa
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie), aby tak bolo lepším spôsobom zabezpečené riadne
zaradenie sa obžalovaného do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Zákonom
určený (tzv. všeobecný) rozsah ochranného dohľadu určený priamo § 77 ods. 1 Tr. zák. platí aj pre tohto
obžalovaného.

Súd neuložil obžalovanému A. znalkyňou odporúčané ochranné protitoxikomanické liečenie, pretože
vzhľadom na druh a výmeru uloženého trestu to nepovažuje za hospodárne a účelné. Pobytom vo
výkone trestu bude dostatočným a veľmi účinným spôsobom zabezpečená abstinencia obžalovaného
od ďalšieho užívania akýchkoľvek návykových látok na dlhší čas. Medikamentózna liečba osoby závislej
od užívania návykových látok je potrebná predovšetkým v počiatočnom štádiu odvykacej kúry. Nemožno

prehliadať, že odsúdený je vo väzbe a následne vo výkone trestu nepretržite už viac ako jeden rok,
a teda prvotné odvykacie štádium (ak bolo potrebné) už prekonal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
nepovažuje za hospodárne a účelné vynakladať finančné prostriedky na liečbu obžalovaného. Napokon
ani zo správ ÚVV Žilina nevyplýva žiadna abnormálnosť správania sa obžalovaného v tomto smere (č.l.
877, 1207).

obžalovaný T. H.
- spoločným konaním s inou osobou neoprávnene zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu, previezol
alebo dal prepraviť a predal psychotropnú látku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po
dlhší čas; na viacerých osobách)
obžalovaný X. F.

- spoločným konaním s inou osobou neoprávnene zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu, previezol
a predal psychotropnú látku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas; na
viacerých osobách)
obžalovaný P. A.
X- neoprávnene zadovážil, kúpil, prechovával po akúkoľvek dobu a predal psychotropnú látku a taký čin

spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas; na viacerých osobách),

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.