Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203863
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716203863.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľa: Y.. W. U., U. U., C.. XX.XX.XXXX, S. Q. O. XX, XXX
XX A. D., štátny občan SR, právne zastúpeného: Mgr. Kristína Hoholíková, advokátka, Nám. Sv. Egídia
55, 058 01 Poprad proti odporcom: 1. O. T., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XXXX/XX, XXX XX O., štátny občan
SR, 2. B.. B. U.Ň., C.. XX.XX.XXXX, S. Q. O. XX, XXX XX A. D., štátny občan SR v konaní o určenie
otcovstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s prísl., o návrhu navrhovateľky na

nariadenie predbežného opatrenia

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.04.2016 sa

navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu B.. B. U. mesačne
sumou 150,- Eur vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky a povinnosť prispievať navrhovateľke
na jej výživu mesačne sumou 150,- Eur vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáha aby súd určil, že O. T., C. XX.XX.XXXX, je otcom B.
B. U., C. Q.Ň. XX. XX.XXXX H. B. W. U., C. XX.XX.XXXX.

B. B. U. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na jeho výživu mesačne
sumou 250,00 Eur od 07.01.2016, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
Do zaplateného výživného sa otcovi započítava suma 500,00 Eur.
Zameškané výživné je otec povinný zaplatiť do rúk matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcajepovinnýprispievaťnavrhovateľkenajejvýživuod07.01.2016do07.01.2018mesačnesumou
150,00 Eur, splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.

Zameškané výživné (príspevok na výživu nevydatej matke) je odporca povinný zaplatiť do rúk
navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako aj samotný návrh vo veci samej odôvodnila
navrhovateľka nasledujúcimi skutočnosťami.

Matka s B. B. S. C. X. Q. O. XX, XXX XX A. D..
Navrhovateľka sa s odporcom zoznámila v roku 2007 v Kanade. Obaja pracovali ako lyžiarski
inštruktori. Bližšiu známosť s odporcom navrhovateľka udržiavala od roku 2011, pričom vtom čase
pracovali ako lyžiarski inštruktori vo A.. Vzťah sa stal vážnejším vo februári 2014, kedy odporca požiadal
navrhovateľku o ruku. Svadbu, ktorá bola naplánovaná na apríl 2014 však odporca zrušil stým, že to
(podľa neho) nebolo dobré rozhodnutie. V lete 2014 navrhovateľka kúpila byt v obci Q. O. XX, XXX XX A.

D., kde spolu s odporcom aj bývali. V zime 2014 odišli navrhovateľka a odporca pracovať do Švajčiarska.Na jar 2015 sa po návrate zo Švajčiarska navrhovateľka a odporca dozvedeli, že navrhovateľka
je tehotná. Napriek tomu, že odporca sa v minulosti vyjadroval, že dieťa chce, obaja rodičia dieťa
plánovali, tehotenstvo navrhovateľky odporca zobral veľmi zle. Trval na tom, aby sa obaja odsťahovali

do Švajčiarska, čo však nebolo prakticky realizovateľné, pretože odporca odmietol navrhovateľku počas
tehotenstva akýmkoľvek spôsobom podporovať - neprispieval jej na bývanie (s odôvodnením, že do
bytu, ktorý nie je jeho investovať nebude), staré postele ktoré do bytu navrhovateľky v minulosti zohnal
odniesol preč a navrhovateľka bola nútená spávať na zemi. Vzhľadom na stresové situácie a hádky,
ktoré navrhovateľka počas tehotenstva zažívala, požiadala odporcu, aby na pár dní išiel domov do O. C.

A., čo odporca na opakované naliehanie urobil. Vzhľadom na zložitú finančnú situáciu ako aj s ohľadom
na pracovné možnosti v regióne bola navrhovateľka nútená hľadať si prácu v zahraničí. S pomocou
kamarátky si navrhovateľka našla prácu v C. ako predavačka v obchode, kde pracovala 9 až 12 hodín
denne. Na Slovensko sa vracala kvôli lekárskym prehliadkam. Pred pôrodom sa navrhovateľka snažila
otvoriť s odporcom diskusiu ohľadom jeho predstáv o starostlivosti o dieťa. Odporca sa vyjadril, že sa
nechce dať zapísať do rodného listu dieťaťa, a že bude trvať na testoch otcovstva.

Dňa 07.01.2016 sa navrhovateľke narodil syn B. U.. V rozhodnom čase, ako až dodnes sa navrhovateľka
intímne stýkala iba s odporcom a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka a odporca nie sú v
manželskom zväzku, na odporcu sa vzťahuje tretia domnienka otcovstva.
Oznámenie o narodení syna odporca prijal vlažne. Po návrate navrhovateľky z pôrodnice sa
navrhovateľka a odporca dohodli, že odporca sa dňa 13.1.2016 príde pozrieť na syna a že následne

pôjdu na matriku zapísať odporcu do rodného listu ako otca dieťaťa. Odporca svoj sľub nesplnil a na
telefonát navrhovateľky reagoval tak, že sa do rodného listu zapísať nedá.
K svojim majetkovým pomerom a nákladom navrhovateľka uviedla, že je vlastníkom 2 - izbového bytu
v obci Q. O.. Byt si kúpila čiastočne z vlastných úspor, čiastočne z pôžičky 10.000 švajč. frankov od
odporcu(pôžičkumunavrhovateľkavrátiladňa13.04.2015),ačiastočnezpôžičkyodsvojhootca,pričom

túto pôžičku navrhovateľka dodnes v rámci svojich možností spláca. Navrhovateľka tiež vlastní 9 ročné
auto I.. Čo sa týka príjmov matky, poberá prídavok na dieťa 23,52 Eur mesačne a rodičovský príspevok
203,20 Eur mesačne, spolu 226,72 Eur.
Mesačné náklady matky špecifikovala v tabuľke v celkovej výške 672,- Eur.
Mesačné náklady na výživu mal. Maxima špecifikovala v tabuľke v celkovej výške 256,- Eur.

K majetkovým pomerom odporcu navrhovateľka uviedla, že podľa jej vedomostí má jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť a to k dcére C. T., ktorá žije so svojou matkou a jej manželom v Bratislave. Bližšie
podrobnosti k tejto veci uviesť nevie.
Odporca je zamestnaný v lyžiarskej škole O. O. O., A. O. XX, O.. B., XXXX, Š..
Počas zimnej lyžiarskej sezóny (od decembra do apríla) je čistý príjem odporcu cca 19.000,00 Eur.

Príjem odporcu počas letnej sezóny závisí od toho, či a kde odporca pracuje. V lete 2015 odporca
pracoval v I., pričom jeho príjem bol cca 4.500,00 Eur.
Odporca podľa navrhovateľky vlastní osobné auto značky Š. L., S. A. O. C. A. a úspory. Počas bývania
spolu s navrhovateľkou v byte v Q. O. odporca do domácnosti (s výnimkou práčky) nič nekúpil ani
neobstaral, resp. veci ktoré zadovážil (napr. staršie postele od svojej matky) si odviezol preč. V súvislosti

snarodenímB.odporcavdecembri2016navrhovateľkeposkytolibapoužívanúautosedačku.Vzhľadom
na uvedené bola navrhovateľka nútená obstarať všetky záležitosti spojené s narodením dieťaťa sama.
V tejto súvislosti vynaložila prostriedky v hodnote cca 1.000,- Eur. Veci, pokiaľ to bolo z hygienických
a zdravotných dôvodov možné zháňala navrhovateľka z „druhej ruky“. Zoznam nákladov spojených s
narodením dieťaťa uviedla v tabuľke v celkovej sume 1.003,- Eur.

Prvý krát odporca dieťa videl 15.1.2016 po svojom príchode zo Š.. Svoje predstavy o fungovaní matky
a syna odporca nijako nevyjadril.

Na opakované naliehania navrhovateľky odporca navrhovateľke dňa 01.02.2016 poslal čiastku 1.000,00
Eur, s tým, že suma 500,00 Eur je príspevok odporcu na časť nákladov spojených s narodením B. a

suma 500,00 Eur predstavuje výživné na B. za mesiace január a február 2016.
Druhý krát odporca dieťa videl 05.04.2016. Na otázky navrhovateľky týkajúce sa vízie odporcu o
fungovaní matky a dieťaťa odporca nijak konkrétne nereagoval, uviedol, že „to sa ešte uvidí“.
Tretí krát odporca syna videl dňa 15.04.2016. Zaplatenie ďalšieho výživného na syna odporca odmieta.
Navrhovateľka zároveň poukázala na § 113 ods. 2 O.s.p., § 94 a § 74 ods. 1 zákona o rodine.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.Podľa § 75 ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,

uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujem maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie
je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa §113 ods. 2 O.s.p. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 84 zákona o rodine sa otcovstvo určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tom-

to zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej

ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany
smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým však k
ochrane pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu

alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Predbežné opatrenie sa
považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva
dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred
jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez
ohľadu na jeho právoplatnosť.

Cieľom predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov
účastníkovkonaniascieľomumožniťnerušenéjudikovanievovecisamej.Rozhodnutiesúduonariadení
predbežného opatrenia môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov,

neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie
povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.

Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádza najmä zo skutočností
uvádzaných navrhovateľom v návrhu. To však neznamená, že predbežné opatrenie súd nariadi len

na základe tvrdení navrhovateľa. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na
predbežnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda
osvedčiť predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia.Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie
právnehovzťahumedziúčastníkmi,doobsahuktoréhopatríajnárokaleboprávo,ktoréniejedostatočne
zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, a ktoré je možné

zabezpečiť nariadením predbežného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa teda vyžaduje
aj osvedčenie nároku alebo práva, ktorá je ohrozované resp. porušované, a ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana (osvedčenie jeho dôvodnosti). Je teda potrebné, aby navrhovateľ a odporca boli
vecne legitimovaný a taktiež aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený.

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa dikcie zákonných predpokladov uvedených v Občianskom
súdnom poriadku prípustné a opodstatnené okrem iného aj vtedy, ak sa neprimeraným spôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, resp. ak účastník nie je obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci. Z uvedeného vyplýva, že účinky predbežného opatrenia nesmú
neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov a predbežné opatrenie nemá nad mieru
primeranú veci obťažovať účastníka, proti ktorému smeruje. Z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti

zásahu prostredníctvom predbežného opatrenia do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Odporcovi 1. nesvedčí prvá domnienka otcovstva v zmysle ustanovení § 85 a nasl. zákona o rodine
upravujúcich otcovstvo manžela matky, nakoľko nebol manželom navrhovateľky. Tzv. prvá domnienka
otcovstva platí automaticky, bez nutnosti dokazovania. Odporcovi 1. rovnako nesvedčí ani druhá dom-

nienka otcovstva v zmysle ustanovení § 90 a nasl. zákona o rodine upravujúcich otcovstvo určené súh-
lasným vyhlásením rodičov, nakoľko ku súhlasnému vyhlásenie rodičov po narodení maloletého dieťaťa
nedošlo.
V zmysle ustanovení § 94 a nasl. zákona o rodine, upravujúcich určenie otcovstva rozhodnutím súdu,
ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvr-

dí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Rovnako ako druhá domnienka, ani tretia domnienka teda nenastupuje automaticky, ale k existencii
skutkového základu musí pristúpiť aktivita zo strany dotknutých subjektov, ako aj rozhodnutie súdu. Tú-
to domnienku možno uplatniť len na súde, a to obligatórne, keďže ide o sporné prípady, na rozhodova-

nie ktorých je daná právomoc súdov. Táto domnienka (spolu s možnosťou jej vyvrátenia priamo v tom-
to konaní) so svojou konštrukciou v podstate najviac približuje požadovanému súladu biologického sta-
vu so stavom právnym. Skúma sa pri nej biologický základ rodičovstva. Má charakter domnienky vyvrá-
titeľnej rovnako z dôvodu záujmu o čo najväčší súlad medzi biologickým a právnym otcovstvom. Roz-
diel oproti predchádzajúcim dvom domnienkam však spočíva v spôsobe a čase jej vyvracania. Účinky

prvých dvoch domnienok možno vyvracať v samostatnom súdnom konaní potom, ako už začali pôso-
biť. Aj pri tejto domnienke musí byť najskôr preukázaný jej skutkový základ (t.j. že muž súložil s matkou
dieťaťa v rozhodujúcom období), na základe ktorého môže začať pôsobiť, a až potom môže dôjsť k jej
vyvráteniu. Uskutočňuje sa to však v rámci toho istého súdneho konania (nevyvracia sa teda súdne roz-
hodnutie, ale domnienka založená preukázanou súložou). V prípade, ak otcovstvo bolo takto právoplat-

ne určené, zákon už nedáva ďalšiu možnosť vyvrátiť účinky tejto domnienky.

Podľa ustanovenia § 62 zákona o rodine, upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, je plne-
nie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť.

Z uvedeného ustanovenia teda explicitne vyplýva, že vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
daný založením rodinno-právneho vzťahu rodič - dieťa (tj. u matky narodením, u otca uplatnením jed-
nej z troch domnienok otcovstva). Vyživovacia povinnosť otca ku dieťaťu teda nevzniká výlučne iba na-
rodením dieťaťa /ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zá-
niku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné/, ale aj súhlasným vyhlásením rodičov a rozhod-

nutím súdu o určení otcovstva.
Keďže rozsudok, ktorým sa určuje otcovstvo je konštitutívny, rodičom sa odporca 1. v takomto prípa-
de stane t.j. ku vzniku rodinno-právneho vzťahu rodič - dieťa dôjde až jeho určením za otca súdom,
konštitutívne účinky nevznikajú priamo z ustanovenia § 62 Zákona o rodine. V tejto súvislosti je potreb-
né zásadne rozlišovať medzi rozhodnutím súdu o určení otcovstva s konštitutívnym účinkom /a tým aj

vzniku povinnosti prispievať na výživu/ a rozhodnutím súdu o zaviazaní otca prispievať na výživu svoj-
ho dieťaťa, ktoré má iba deklaratórny účinok a na predchádzajúce rozhodnutie môže iba nadväzovať.
Je totiž vylúčené, aby súd rozhodol o zaviazaní odporcu 1. platiť výživné v konkrétnej výške bez toho,
aby určeniu takejto osoby za rodiča - otca predchádzal určitý právny stav - manželstvo, súhlasné vy-hlásenie rodičov alebo rozhodnutie súdu o určení otcovstva, načo samozrejme ďalej nadväzuje určenie
vyživovacej povinnosti voči samotnej navrhovateľke.

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia vrátane navrhovateľkou predložených listinných
dôkazov - okrem rodného listu maloletého dieťaťa a písomného vyjadrenia navrhovateľky neboli
predložené žiadne listinné dôkazy - preskúmal a vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené
skutočnosti mal za to, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Okrem

už uvedeného predmetom dokazovania vo veci samej budú vo vzťahu k výške vyživovacích povinností
osobné a majetkové pomery účastníkov konania.

Nakoľko súd v zmysle vyššie uvedených skutočností nemal za osvedčenú potrebu nariadenia
predbežného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 145 ods. 1 O.s.p. účastníkovi ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V zmysle vyššie uvedeného § 145 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. rozhodne súd o náhrade trov
konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého
konania v konečnom rozhodnutí vo veci samej

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaKrajskýsúdvPrešove
prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.