Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716011179
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716011179.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní
konanom 13.12.2016 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. R., F.. XX.XX.XXXX R. E., Q. T. E., Q..Č.. R. R. R. R.
Ú. Ž.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/
v období od marca 2011 do 22.8.2012 v byte v E., ul. P. Č..X, v chatke vo R., ul. P. T. Č..XXX, v byte v

E., na ul. Q. Č..XX E. C., F.. XX.X.XXXX, svoju družku, bývajúcu s ním v spoločnej domácnosti, najmä
pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal tak, že ju bil otvorenou dlaňou (fackal), i päsťami,
kopal do rôznych častí tela, dvakrát ju udrel po nohe a zadnej časti tela kutáčom, jedenkrát ju zbil
retiazkou z oblečenia po celom tele, stále za ňou chodil, zakazoval jej chodiť na návštevy k sestre,
rodine, ku kamarátkam, opakovane jej vulgárne nadával, najmä do šľapiek, svíň, opakovane nadával,

že bez neho zdochne, vyhrážal, že ju vyhodí z okna bytu na najvyššom poschodí, že ju zabije, držiac
v ruke sekeru, ak odíde, tak si ju nájde, čím svojim konaním podľa znaleckého posudku č.10/2016,
jeho doplnku a výpovede znalkyne E.. W. Q. z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí, klinická
psychológia dospelých spôsobil C. neurotizáciu a celkovú emočnú labilitu, strach z obžalovaného, tieto
reakcie poškodená E. C. nedokáže kontrolovať a ovládať - nespavosť, obhrýzanie nechtov, strach a
úzkostlivosť, taktiež zmeny v prežívaní spočívajúce v tom, že nedokázala vnímať rizikové a ohrozujúce

správanie obžalovaného, nevedela riešiť situáciu a preto sa vracala naspäť k nemu,

v bode 2/
dňa4.4.2016asi o19.55h.vareálizariadenianúdzovéhobývania J.nauliciW.Č.XR.E.sapoškodenej
E. C., F.. XX.X.XXXX, matke jeho detí A. R., F.. XX.XX.XXXX a J. C.É., F.. XX.X.XXXX, s ktorou žil ako
druh a družka v spoločnej domácnosti asi od februára 2011 do 22.8.2012 vyhrážal, že ju zabije, pričom

búchal na zatvorené okno zariadenia, poškodená mala strach o seba i svoje dve deti,

t e d a

v bode 1/
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým

zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

v bode 2/
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na
chránenej osobe,

č í m s p á c h a lv bode 1/
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016,

v bode 2/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016, s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016.

Z a t o s a o d s u d z u j e

v bode 1/
Podľa § 208 ods.1, 42 ods.1, za použitia zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2016
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016 obžalovaného na výkon uloženého trestu

odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 vo výroku o treste z r u š u j e trestný rozkaz Okresného
súdu Martin, sp. zn. 0T/70/2012, zo dňa 24. 8. 2012, právoplatný 24. 8. 2012, ktorým bol obžalovaný
D. R. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zák. a
bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zákaz činnosti

vedenia motorových vozidiel vo výmere 7 (sedem) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

v bode 2/
Podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 na trest odňatia slobody

vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016 obžalovaného na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 28.09.2016 obžalobu na D. R. pre skutok právne

posúdený ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. R., svedkyne
poškodenej E. C., svedkýň E. U.P., W. Z., P. A., P. T., Z. T., výpoveďou znalkyne E.. W. Q. z odboru
psychológie, znalca E.. I. U., H.., z odboru zdravotníctva, prečítal výpovede svedka H. E., D. G.,

znalecký posudok z odvetvia psychiatrie a listinné dôkazy, najmä zápisy o dychovej skúške, listy, správy
nemocnice, správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, krízových centier z F., C. P. I. E., pripojené
spisy a ďalšie listinné dôkazy.

K bodu 1/ rozsudku

Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej E. C.. Svedkyňa vypovedala, že s
obžalovaným žila v spoločnej domácnosti od januára 2011 do 22.08.2012. Najskôr bývali v Martine na
ulici P. Č.. X u matky obžalovaného. V tomto byte žili do narodenia syna A. C. XX.XX.XXXX. Obžalovaný
sa zo začiatku správal normálne. Prejavil sa po uplynutí troch až štyroch mesiacov. Bol agresívny a

vulgárnejejnadával.Najskôr,lenkeďbolopitý,alepotomajtriezvy.Vyhrážalsa,žejuvyhodí zoknabytu
na najvyššom poschodí, alebo že si ju nájde aj v pekle. Fyzicky ju napádal, bil rukami, fackal, alebo mlátil
päsťami po celom tele. Kopal ju do rôznych častí tela. Po útokoch mala modriny, ale nikdy nebola na
ošetrení, lebo sa ho bála. Správal sa tak najmä preto, lebo s ním nechcela intímne žiť, keď bola tehotná.
Obžalovaný v tom období popíjal alkohol každý deň. V období, keď bývali na P. ju napadol reťazou, ktorú

mala na oblečení. V tom čase bola asi v ôsmom mesiaci tehotenstva. Sama nikde nechodila. Keď sa hopýtala, prečo ju nenechá ísť, hovoril, že má jeho dieťa a preto s ním zostane. Často jej zakazoval ísť na
návštevu aj k vlastnej sestre, alebo za kamarátmi. Bol žiarlivý. S obžalovaným sa neskôr odsťahovali
na chatu na ulici P. I. T.. Po dvoch mesiacoch ju zbil tak, že musela ísť do nemocnice. Obžalovaný tam

mal kamarátov, hral sa na frajera. Prišiel ku nej, kričal, fackal ju až odpadla. V nemocnici bola asi tri
dni. Potom odišla do krízového centra v C. P., kde bola asi dva mesiace. Obžalovaný jej sľuboval, že
sa zmení a prestane piť. Obžalovanému uverila a preto sa zase k nemu vrátila. Bývali v Martine na ulici
Q. Č.. XX. Všetko bol v poriadku asi tri až štyri mesiace. Po určitom čase ju obžalovaný opäť mlátil a
vulgárne jej nadával. Bil ju rukami po celom tele. Na ošetrenie nešla, pretože sa ho bála. Chcela od

neho odísť, ale on ju zobral aj so synom na chatku. Tam sa správal ako zmyslov zbavený. Vyskakoval
do nej a nadával. Keď bola unavená a išla si išla ľahnúť, zobral do ruky kutáč, ktorým ju začal biť po
nohe. Jeho útoku sa nebránila, lebo pri nej spal malý A.. Bála sa, aby mu neublížil. Kutáčom ju raz udrel
po nohe a druhýkrát po zadku. Po úderoch jej zostali jazvy. Potom sa stalo, že pes reťazou potiahol na
zem malého A.. Obžalovaný pred nimi zabil psa sekerou. Psa hodil do hory a po návrate sa so sekerou
v ruke vyhrážal, že ju zabije. Hádky a bitky boli na dennom poriadku. Obžalovaný ju bil po ústach, po

chrbte, otvorenou dlaňou, alebo päsťami. Po určitej dobe zistila, že je tehotná. Chcela ísť k lekárke.
Obžalovaný po nej hádzal kamene. Vykrikoval, že je fľandra a dieťa nie je jeho. V tej dobe bol bez práce
a stále na chate. Sama nemohla nikde odísť. Takéto správanie obžalovaného trvalo až do 22.08.2012,
keď ho zatvorili.
Svedkyňa ďalej vysvetlila, že obžalovaného neopustila preto, lebo nemala kde ísť. Po zatvorení

obžalovaného hľadala pomoc na sociálnom úrade. Z tohto dôvodu ju umiestnili do C. C. R. F..
Obžalovaný ju navštívil okolo Vianoc roku 2012. Presviedčal ju, aby sa k nemu vrátila. Na pár dní išla
s ním k jeho mame. Obžalovaný bol znovu agresívny, udrel ju a nadával jej. Vrátila sa do F.. Potom ho
znovu zatvorili do väzenia. Následne prešla ďalšie krízové centrá až skončila v J. R. E..
Svedkyňa pripustila, že v minulosti užívala toulén. Skončila, keď zistila, že je v treťom mesiaci

tehotenstva. Poprela, že by počas tehotenstva fetovala, alebo užívala iné drogy. S obžalovaným pila
alkohol iba na začiatku ich vzťahu. Obžalovaný však pil každodenne. Obžalovaného sa bojí a má strach,
aby nenaplnil vyhrážky voči nej aj deťom. Zo spolužitia s obžalovaným má psychické problémy. Z tohto
dôvodusaodroku2016liečiuE..M.,psychiatričkyzMartinaprenervozitu,úzkostianespavosť.Obhrýza
si tiež nechty. Ku svojmu vnútornému prežívaniu počas vzťahu s obžalovaným uviedla, že mala strach,

neopísateľné pocity. Z konania obžalovaného mala traumu, ktorú pociťuje doteraz. Vo svojom živote
nikdynebolaobjektompodobnéhosprávania.Obžalovanýchcel,abysnímžilastále.Vydieraljuarobilto
aj cez deti. Vyhrážal sa jej, že zariadi, aby deti boli v domove. Rozprával, že ak deti nebude mať pri sebe,
tak ich nebude mať ani ona. Obžalovaný si na ňu vymyslel rôzne veci, napr. o jej otcovi šíril nepravdivé
nezmysly a tým ju vydieral. Podľa nej to robil preto, aby ju zdeptal a vrátila sa k nemu. Počas rokov 2011

a 2012 často plakala , ale nikomu sa nezdôverovala. Občas zavolala sestre E. a sťažovala sa jej.

S výpoveďou poškodenej korešponduje aj výpoveď svedkyne E. U., jej sestry. Svedkyňa vypovedala,
že sestra žila s D. R. asi od roku 2011. Nepozná okolnosti za akých sa zoznámili, ale jej sestra v tom
čase viedla búrlivý život. Potom sa dozvedela, že sestra je s ním tehotná. Sestra sa zo začiatku na

obžalovaného nesťažovala, ale ich najmladšia sestra W. spomínala, že videla ako obžalovaný E. zbil na
nejakej ubytovni. Sestra s obžalovaným vo vyššom štádiu tehotenstva odišla bývať na nejakú chatu na P.
I. T.. V tomto období je aj v noci volávala a plakala. Hovorila, že R. ju bil. Potom sa jej narodil prvý syn A..
Po jeho narodení ju navštevovala a pomáhala jej. Poškodená jej hovorila, že s R. to bolo ťažké. Nikde ju
nechcel púšťať a bil ju. V tom čas bola plačlivá. Poškodená jej tiež rozprávala, ako R. pred nimi zabil psa

sekerou. Počula tiež, že R. chcel E. vyhodiť z okna. Potom ako poškodená druhýkrát otehotnela a bývali
na tej chate, tak jej v noci volávala s plačom. Raz hovorila, že je niekde v lese schovaná s A., pretože
R. ich naháňal a bil. V čase, keď sestra žila s obžalovaným bola vystrašená a nervózna. Jej správanie
sa úplne zmenilo, lebo predtým bola taká „svetáčka“. Preto jej navrhla, aby vyhľadala odbornú pomoc,
políciu, alebo sociálny úrad. Sestra sa však odmlčala. Obžalovaný ju potom navštívil a vyzvedal sa, kde

je E.. Nevedela, kde sa nachádza. Obžalovaný jej neveril a vyhrážal sa. Mala pri sebe šesťročného syna.
Začala kričať a on ušiel na bicykli preč. Potom jej vyvolával aj dvadsaťkrát za noc, ale nereagovala.
Obžalovaný potom na nich vymyslel, že ich ako malé deti sexuálne zneužíval otec. Vypisoval jej SMS
správy s tým, že to oznámi na políciu. Nevedela si vysvetliť, prečo si to obžalovaný vymýšľal. Chcel asi
dosiahnuť, aby sa E. k nemu vrátila. Svedkyňa vypovedajúc o týchto okolnostiach plakala. Obžalovaný

jej neskôr napísal, že E. našiel v Dolnom Kubíne a vrátila sa k nemu.
Sestra sa sťažovala, že ju fyziky týra, bije a ubližuje. Nedala si však povedať, aby od neho odišla. Potom
obžalovaného zase zatvorili do väzenia. Setre povedala, aby išla na sociálku do Martin, kde jej pomôžu.
Sociálka jej vybavila ubytovanie v C. C. R. F., lebo čakala dieťa a bola mladá. Obžalovaný R. jej zväzenia písal list plný klamstiev. Keď sa vrátil z väzenia, tak opätovne vyhľadával jej sestru a to aj v
krízovom centre J. v W.. Obžalovaný v apríli 2016 vbehol do areálu J., búchal na okno a vykrikoval, že
ju zabije. Takto jej to povedala E. a deti. Na deťoch bolo vidno, že z otca majú strach. Obžalovaného

sa bojí aj ona.

S týmto dvomi svedeckými výpoveďami korešponduje aj výpoveď svedka H. E.. Svedok vypovedal, že
býval v bytovke na ulici Q. Č.. XX v Martine na šiestom poschodí. Vykonával funkciu domovníka. Raz
vo večerných hodinách v zime išiel von z bytovky. Pri východe stretol plačúcu bosú ženu. Hovorila mu,

že ju bije a aby zavolal policajtov. Urobil tak a nakoľko bola bosá doniesol jej niečo na nohy. Dozvedel
sa, že žena býva na ich poschodí, ale na druhom konci chodby. V tom byte bývala nejaká pani Z., ktorú
bližšie nepoznal.

Svedok D. G. vypovedal, že s E. C. žil určitý čas v spoločnej domácnosti v Turčianskych Tepliciach v
roku 2013. Poškodená mu rozprávala, že predtým žila s D. R., ktorý bol násilníckej povahy. Vyhrážal sa

jej a posielal vyhrážky v SMS správach i listoch. Poškodená sa správala dobre a starala sa vzorne o
deti. Na poškodenej si nevšimol žiadne zranenia alebo jazvy. Rozišli sa kvôli zlej finančnej situácii.

Svedkyňa P. A., pracujúca v sociálnej oblasti asi dvadsať rokov vypovedala, že C. bola ohrozovaná
násilím. Už v predchádzajúcich centrách odhalili, že C. bola týraná. Poškodená jej hovorila, že s R. žili

na nejakej chatke. R. ju fyzicky napádal a keď bola tehotná, tak ju zbil reťazou. Vyhrážal sa , že ju zabije
a príde o deti. Z tej chatky mohla končene odísť, až keď obžalovaný išiel do väzenia. Svedkyňa ďalej
vypovedala, že pri svojej činnosti - starostlivosti o obete týrania by vždy odhalili, ak by záujemca o
pobyt v zariadení ich chcel oklamať v tom, že by v minulosti nebol psychicky, alebo fyzicky týraný. V
prípade, že by to neodhalili počas vstupných rozhovorov a adaptačnej fázy, určite by na to prišli neskôr.

Na poškodenej si všimla, že má nižšie sebavedomie. Mala psychické problémy s niekým sa zblížiť a
niekomu dôverovať. Z poškodenej išlo napätie a nepokoj. Jej deti neposlúchali, báli sa vzdialiť od matky
a starší chlapec bol niekedy násilný aj k mame. Takéto správanie žien a ich detí je podobné v prípadoch
týrania.

S vyššie uvedenými dôkazmi je v súlade a dopĺňa ich znalecký posudok E.. I. J. z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria. Znaleckým skúmaním bolo objasnené, že obžalovaný trpí duševnou
poruchou - neharmonicky štruktúrovanou osobnosťou (polymorfnou poruchou osobnosti) s rysmi
emočnej instability, s explozívnymi prejavmi impulzivity, nezdržanlivosti, s emulačnými tendenciami
a asociálnou orientáciou. Obžalovaný trpí abúzusom alkoholu - nezdržanlivým a nedisciplinovaným

pijáctvom bez chorobného návyku. Týmito diagnózami trpel aj v čase stíhanej trestnej činnosti.
Obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie
ovládať. Rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli nenarušené. U obžalovaného nebol zistený
syndróm závislosti na alkohole na úrovni choroby. Ide iba o abúzus alkoholu. Ten sa na konaní
obžalovaného podieľal len svojimi bežnými účinkami na duševnú činnosť, uvoľnením zábran, odtlmením

pudovejoblastiauľahčenímkonania.Uobžalovanéhoniejepotrebnážiadnaformaochrannéholiečenia.

Znalkyňa E.. W. Q. z odboru psychológie objasnila, že poškodená je schopná prežívané udalosti
správne vnímať, uchovávať si ich v pamäti a potom správne reprodukovať. Poškodená nie je
zvýšene sugestibilná, v jej myslení sa nevyskytujú pseudologické prejavy a nemá tendenciu medzery

v pamäti vypĺňať konfabuláciami. Poškodená má k obžalovanému vzťah, ktorý sa prejavuje vzájomnou
citovou závislosťou. Rozvojom vzťahu s obžalovaným poškodená riešila existenčné problémy, chcela
si naplniť potrebu lásky a blízkosti. Poškodená sa obžalovaného bojí, vyhýba sa mu a preto začala
uprednostňovať živote naplnenie potrieb maloletých detí. K deťom sa citovo viac pripútala, čo jej
umožnilo urobiť rozhodnutie odísť od obžalovaného za pomoci inštitúcii (krízových centier) a najstaršej

sestry. Poškodená bola počas spolužitia s obžalovaným vystavená prejavom domáceho násilia a
nevyspytateľného správania obžalovaného. Je zjavné, že v anamnéze poškodenej sa vyskytovali
fyzické útoky voči nej, ktoré mali postupne väčšiu intenzitu. Poškodená potrebuje odbornú pomoc
zameranú na sociálne poradenstvo a vedenie ku zručnostiam súvisiacich s naplnením jej rodičovských
práv a povinností. Je to jedna z možností, ktorá by mohla zmierniť následky spôsobené konaním a

správaním obžalovaného voči nej a maloletým deťom. V čase vyšetrenia k 21.09.2016 za predpokladu,
že menovaná štyri roky abstinuje, pravidelne užíva lieky predpísané psychiatrom a je situačne
zabezpečená v krízovom centre je možné jej zdravotný stav považovať za stabilizovaný. Napriek
tomu pretrvávajú u poškodenej znaky neurotizácie a celkovej emočnej lability. Poškodená nedokážetieto reakcie kontrolovať a ovládať (nespavosť, obhrýzanie nechtov, strach, úzkostlivosť). S veľkou
pravdepodobnosťou sa tieto známky v prežívaní týkajú stôp psychickej traumatizácie, ktoré sú v
príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného D. R.. Iba a výlučne k otázke zanechania následkov

takéhoto konania obžalovaného voči C. nie je možné sa vyjadriť jednoznačne. K tejto otázke by sa mohol
vyjadriť psychiater, či ide alebo nejde o možné abstinenčné príznaky z odňatia psychotropnej látky.
Poškodená nedokázala v období fetovania vnímať rizikové a ohrozujúce správanie obžalovaného,
nevedela riešiť situáciu a preto sa vracala naspäť k nemu. Obžalovaný tieto situácie a problémy
nevyhodnocoval ako rizikové a zdravie ohrozujúce. Pokračoval vo vzťahu s poškodenou, ovládal a

kontroloval ju. Ich vzájomný vzťah je možné prirovnať ku vzťahu násilník a „previktima“, ktorá má
istý handicap (požívanie toluénu, je ľahko ovládateľná, emocionálne a vzťahovo nezrelá bytosť). Po
narodení dieťaťa však svedkyňa abstinovala až do psychologického vyšetrenia. Navštevuje pravidelne
odbornú ambulanciu pre závislosti E.. M. a s pomocou krízového centra sa stará o synov. Jej konanie
možno vyhodnotiť ako postupne dozrievajúci vzorec správania sa pre získanie nových stratégií v živote.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že obžalovaný rozvíjal vzťah s osobu, ktorá zrejme požívala

psychotropné látky. Mohol tento vzťah kvôli tomu ukončiť alebo pomôcť jej vyhľadať odbornú pomoc.
Obžalovaný, ale naopak tento vzťah rozvíjal. Poškodená potrebovala odbornú pomoc a obžalovaný a
ani jeho matka to neurobili. Poškodená počas spolužitia s obžalovaným prežívala zvýšené vnútorné
napätie, bola úzkostlivá, jednala impulzívne. Bola napätá a labilná. Ak bola poškodená objektom takého
konaniaobžalovaného,ktorésamapopisuje,takakoobjekttakéhotodomácehonásiliabybolapsychicky

traumatizovaná. Prežívala by strach, úzkosť, nespavosť, mohla byť plačlivá, mať poruchy stravovania,
pocity na zvracanie, mohla mať tendencie k samovražde, k seba obviňovaniu a mohla by sa rozvinúť
depresia. V prípade, že svedkyňa videla ako obžalovaný zabíjal psa sekerou, tak to mohlo zvýšiť strach
z toho, čoho je obžalovaný schopný. Ak sa jej vyhrážal sekerou, alebo ju zbil reťazou, tak to zvýraznilo
prejavy neurózy, strach, obavy, úzkostlivosť, dráždivosť, vnútorné napätie. Rozvoj takýchto príznakov

môže viesť k stanoveniu psychiatrickej diagnózy.
Znaleckým skúmaním objasnila, že stopy psychickej traumatizácie, ktoré zaznamenala u poškodenej
sú s veľkou pravdepodobnosťou späté s konaním obžalovaného. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že
ak žena prežije takéto konanie páchateľa, tak to zanechá stopy vo forme psychickej traumatizácie.
Zaznamenané stopy psychickej traumatizácie by mohli mať súvislosť aj s abstinenčnými príznakmi

po užívaní psychotropnej látky. Užívanie toluénu mohlo spôsobiť, že poškodená nevedela správne
vyhodnotiť rizikovú a ohrozujúcu situáciu byť vo vzťahu s obžalovaným. V období ranného detstva došlo
u E. C. k poškodeniu vývinu citov, keď nemala uspokojené základné citové potreby. Toto narušilo vývoj
vyšších citov, morálky a etiky. S konzumom drog počas gravidity súvisí, že v konaní je nestabilná
a neistá. Znalkyňa sa vyjadrila aj k listom C.. Ak poškodená písala obžalovanému, tak medzi nimi

existovala vzájomná citová závislosť. Tá ale vzniká aj vtedy, keď je vzťah osôb pozitívny, ale aj negatívny.

Znalec E.. I. U.,H.. z odboru zdravotníctvo objasnil, že C. utrpela pomliaždenie v sedacej oblasti s
drobnou tržnou ranou. Zranenie vzniklo mechanizmom solitárneho, respektíve opakovaného násilia
vedeného pevným predmetom s tupými hranami a hrotnatým výbežkom pôsobiaceho na ľavú

sedaciu oblasť. Násilie bolo vedené strednou intenzitou a z charakteru poranenia možno s veľkou
pravdepodobnosťou určiť, že sa mohlo jednať o útok kutáčom. Takéto poranenie mohlo veľmi dobre
vzniknúť pri predmetnom skutku, ako to opisuje poškodená. Poranenie bolo ľahkým povrchovým
zranením, ktoré si nevyžadovalo vystavenie práceneschopnosti. Doba liečenia poranenia predstavovala
desať dní.

Všetky vyššie uvedené dôkazy, najmä výpovede poškodenej, svedkov, znalecké posudky, odborné
vyjadrenie, listiny do seba vzájomne zapadajú, korešpondujú spolu a vytvárajú tak úplnú reťaz priamych
aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo vyvodiť záver, že
obžalovaný sa dopustil konania tak, ako bol z neho uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku. Svedkyňa

poškodená E. C. vypovedala v celom priebehu trestného konania zhodne, pravdivosť jej výpovede je
podporená ďalšími nepriamymi svedeckými výpoveďami E. U., P. A., H. E., znaleckými posudkami z
odboru psychológie, psychiatrie a odborným vyjadrením z odboru zdravotníctva. Znalkyňa z odboru
psychológie dospela k záveru, že výpoveď poškodenej je vierohodná. U poškodenej zistila známky
psychickej traumatizácie, ktoré s vysokou mierou pravdepodobnosti súvisia s násilným konaním

obžalovaného. Poškodená k tomu jednoznačne vypovedala, že násilné konanie obžalovaného ju
traumatizovalo a má z neho doteraz následky. Vyhodnotením všetkých týchto dôkazov vo vzájomnej
súvislosti súd dospel k záveru, že nejde o následky z abstinencie návykových látok, ale následky z
násilného konania obžalovaného.K obrane obžalovaného

Obžalovaný sa v podstate bránil tým, že poškodenej len občas vulgárne nadával. E. C. nikdy fyzicky
nenapádalpäsťami,kopancami,kutáčomaniretiazkou.Nekontrolovalju,nesledovalaneobmedzovalvo
voľnom pohybe. Poškodenej sa nevyhrážal vyhodením z balkóna, alebo zabitím. K povahe poškodenej
uviedol, že bola lenivá, nevedela sa riadne postarať o deti a na začiatku ich vzťahu fetovala. Poškodená
mala kľúče, mobilný telefón aj prístup k peniazom. Z chaty mohla odísť. Poškodená sa mu zdôverila, že

ju mal znásilňovať vlastný otec. Kvôli tomu nebývala doma, ale túlala sa, robila u Vietnamcov a potom
po rôznych miestach.

Obžalovaný pripustil, že C. počas ich spolužitia dvakrát udrel. Prvýkrát ju udrel pred B. J., lebo ju našiel
opitú a nadrogovanú. Dal jej facku a otvorenou dlaňou ju udrel po chrbte. Poškodená sa rozplakala a
povedala, že to už viackrát nespraví. Druhýkrát jej dal facku otvorenou dlaňou na tvár, keď prišla domov

opitá. Potom ju zaniesol do izby na posteľ. Počas ich hádok jej možno vulgárne nadával. Keď bývali
v byte na ulici P. našiel ju niekoľkokrát sfetovanú. Z tohto dôvodu sa spolu hádali. Vtedy jej vulgárne
nadával. Pripustil, že zabil psa na chate, lebo mal napadnúť ich malého syna. Zabil ho sekerou, udrel
do hlavy a následne v lese zakopal. Videla to aj poškodená a neskôr sa dozvedel, že aj ich malý syn A..
Sekerou sa však poškodenej nevyhrážal. Pripustil, že keď bol nahnevaný, tak jej vulgárne nadával do

šľapiek. Raz jej povedal, aby skapala na rakovinu ako jej mater, ktorá ich tiež týrala.

V súlade s výpoveďou obžalovaného je výpoveď jeho matky W. Z.. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný
aj poškodená bývali určitý čas u nej v byte na ulici P. Č.. X R. E.. S poškodenou nevychádzala dobre,
lebo bola lenivá, nestarala sa o domácnosť. Na nájom vôbec neprispievala a všetko platil jej syn D..

Vzťah obžalovaného a poškodenej bol veľmi dobrý, všade chodili spolu. Poškodená však dosť často pila
alkohol a fetovala aj v dobe, keď bola tehotná. Z týchto dôvodov často dochádzalo medzi jej synom
a poškodenou k hádkam. Obžalovaný jej vulgárne nadával, najmä preto, že bola lenivá. Zakazoval jej,
aby sa schádzala so svojimi kamarátmi - feťákmi. Syn je žiarlivej povahy, preto sa mu nepáčilo, ako
sa obliekala. Bývali u nej asi deväť až desať mesiacov, až pokiaľ nekúpila chatu v E., na Ulici P. I. T..

Následne sa presťahovala na ulicu Q., kde bývali všetci spolu asi jeden mesiac. Na poškodenej si nikdy
nevšimla žiadne modriny alebo odreniny. Obžalovaný aj poškodená často pili.

S obranou obžalovaného je v súlade výpoveď svedka Z. T.. Svedok vypovedal, že obyvatelia chatky pani
Z.nauliciP.I.I.T.vychádzalivpohode.Nevšimolsižiadnehádky.SobžalovanýmD.R.sačastostretával

s poškodenou menej, lebo mala na starosti deti. C. sa mu nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný fyzicky
napadol. Svedok však vypovedal, že podľa jeho názoru C. s obžalovaným bývali na chatke asi dva až
tri roky dozadu (poznámka predsedu senátu: teda v rokoch 2013 - 2014).

Svedok H. S. vypovedal, že do oblasti na P. I. T. začal chodiť asi pred dvoma rokmi, lebo tam mal

maringotku. Poškodenú C. videl u obžalovaného asi trikrát, všetko fungovalo normálne. Nebol svedkom
žiadnych roztržiek.

Obžalovaný v rámci svojej obhajoby poukazoval aj na to, že poškodená na začiatku ich vzťahu požívala
psychotropné látky, čo je zachytené i v lekárskych záznamoch, v krízových sociálnych zariadeniach

udávali, že má neprimerané výchovné metódy, ak sa chcela dostať do zariadení musela uvádzať, že bola
týraná. Podotkol, že svedok G. uvádzal, že si na nej nevšimol žiadne jazvy a tenzie pri psychologickom
vyšetrení mohla mať aj z abstinencie psychotropných látkach. Poškodená mu písala listy aj potom, ako
od neho odišla.

Súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti.
Výpoveď obžalovaného a sčasti jeho matky je rozporná s ďalšími svedeckými výpoveďami, ako
aj so zaobstaranými dôkazmi, najmä znaleckými posudkami z odboru psychiatrie, psychológie a
zdravotníctva. Znaleckým skúmaním z odvetvia psychológie bolo objasnené, že výpoveď svedkyne je
vierohodná. Poškodená pripustila, že na začiatku vzťahu s obžalovaným požívala psychotropné látky,

ale potom s tým prestala. K tejto okolnosti je potrebné opätovne zopakovať, že podľa znalkyne z
odvetvia psychológie bola pre obžalovaného ľahším objektom manipulácie. Ten sa nesnažil jej pomôcť
vyhľadaním odbornej pomoci. Výpoveďou svedkyne A. je preukázané, že by vzhľadom na dlhodobé
skúsenosti v tejto oblasti odhalili prípadné fingovanie „týrania“ poškodenou. Svedkyňa naopak uvádzala,že správanie poškodenej a jej detí bolo obdobné ako iných žien a ich detí nachádzajúcich sa v
zariadení, ktoré boli v minulosti obeťami domáceho násilia. Poškodená naviac v minulosti nepodávala
trestné oznámenie na obžalovaného, ale až potom, ako bola objektom jeho vyhrážania 4.4.2016.

Jazva poškodenej o ktorej vypovedala bola zdokumentovaná objektívnym znaleckým skúmaním, pričom
znalecpotvrdilmechanizmusjejvznikuvsúladesúdajmipoškodenej.SvedkyňaZ.,matkaobžalovaného
bývala s nimi iba krátky čas a sama bola v minulosti i s poškodenou objektom násilného konania
svojho syna (vec Okresného súdu Martin 3T/11/2011 - 27.11.2010 obžalovaný vykopol vchodové dvere,
následne sotil do matky a škrtil ju). Svedkovia T. I. S., ktorých súd vypočul na návrh obžalovaného

vypovedali o úplne inom časovom období ako sa prejednáva v tejto trestnej veci. Ak obžalovaný
poukazoval na to, že poškodenú mu písala listy aj do väzenia a niekoľkokrát sa k nemu vrátila
znalkyňa E.. Q. zrozumiteľne vysvetlila, že medzi obžalovaným a poškodenou bol vytvorený citový
vzťah. Takýto citový vzťah sa vytvára bez ohľadu na to, či ide o pozitívny, alebo negatívny vzťah.
Obžalovaný je naviac otcom dvoch jej maloletých detí. Z týchto dôvodov ich vzájomný vzťah možno
prirovnať ku vzťahu násilníka a osoby s istým handicapom (používanie toluénu), čo spôsobuje, že

poškodená bola ľahko ovládateľná, pretože bola emocionálne aj vzťahovo nezrelou osobnosťou. Podľa
záznamu z krízových centier a úradu práce sociálnych vecí a rodiny mala nedostatky pri výchove
svojich dvoch maloletých detí. Jej správanie sa však postupne zlepšuje, riadne sa stará o deti a v
zariadení nezaznamenali, že by požívala alkohol, alebo iné návykové látky. K výhradám obhajoby, že
psychická traumatizácia môže súvisieť aj s požívaním psychotropných látok poškodenou je treba uviesť,

že znalkyňa z odboru psychológie dospela k záveru, že výpoveď poškodenej je vierohodná, psychická
traumatizácia s vysokou mierou pravdepodobnosti súvisí s konaním obžalovaného. Poškodená sama
uviedla, že bola traumatizovaná práve násilným konaním obžalovaného. V prípade, že obžalovaný
konal tak, ako popisuje poškodená, tak potom konaním by bola takáto osoba traumatizovaná. K
tomu treba opakovane uviesť, že podľa záverov znaleckého psychiatrického skúmania obžalovaného je

tento diagnosticky neharmonicky štrukturovanou osobnosťou s rysmi emočnej instability s explozívnymi
prejavmi impulzivitou, nezdržanlivosťou a asociálnou orientáciou. U obžalovaného sa jednalo aj o
abúzus alkoholu.

Súd na návrh obhajoby nedoplnil dokazovanie výsluchom svedkyne E.. M., psychiatra, zaobstaraním

znaleckéhopsychiatrickéhoposudkunapoškodenú-vyšetreniejejduševnéhostavu,výsluchmisvedkov
P., Š., Z. a R. E..
Súd navrhované doplnenie dokazovania nepovažoval za nevyhnutné pre rozsah dokazovania
potrebný k svojmu rozhodnutiu. Znalkyňa E.. Q. zhodnotila osobu poškodenej. Zo znaleckého skúmania
nevyplynulo, že je nevyhnutné vyšetriť duševný stav poškodenej, lebo nebolo preukázané, že by

bola podstatne znížená schopnosť svedkyne správne vnímať, alebo vypovedať. E.. M. predložila
súdu odborné vyjadrenie, popísala súčasný stav poškodenej a vzhľadom na obsah jej správy - liečba
pre nezvládanie stresu by bol jej osobný výsluch pred súdom nadbytočný. K okolnostiam spolužitia
obžalovaného a poškodenej na chatke na ulici P. I. T. boli vypočutí ním navrhnutí svedkovia T. I. S.. Z
týchto dôvodov sa súdu javilo vypočúvanie ďalších svedkov, ktorí mali byť svedkami len jednej okolnosti

nadbytočné, naviac keď obžalovaný uvádzal, že sú to „feťáci“ a v prípravnom konaní nemohli zistiť ich
súčasný pobyt. Obžalovaný navrhol vypočuť aj svojho syna E. R. k okolnostiam zabitia psa sekerou a
či poškodenú naháňal so sekerou. Jeho adresu však uviesť nevedel. Súd považoval výsluch svedka k
týmto okolnostiam za nadbytočný, pretože ich mal v dostatočnom rozsahu objasnené už inými predtým
vykonanými dôkazmi.

K bodu 2/ rozsudku

Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej E. C., svedkyne P. T., nepriamo P. A..

Svedkyňa poškodená E. C. vypovedala, že 04.04.2016 asi o 19,55 hod. bola na prízemí v kuchynke
v zariadení J. v E. - W.. Vonku za oknom sa objavil obžalovaný. Povedala mu, že tam nemá čo robiť.
Odpovedal, že to má v päte. Spočiatku sa správal normálne, ale syn A. mu povedal, aby išiel preč.
Obžalovaný mu povedal, že mu ukáže „boxerák“, ako sa vychovávajú deti. A. mu povedal, že sa chce
pokojne najesť. Obžalovaný začal vykrikovať, že A. je drzý, on je R. a je kráľ. Prítomná P. T. mu vyčítala

správanie k deťom. Obžalovaný jej povedal, aby „držala hubu“. Deti začali strašne plakať a kričať, lebo
sa zľakli. Z týchto dôvodov zatvorila okno. Obžalovaný začal búchať po okne, vykrikoval, že ju zabije. Z
konania obžalovaného mala strach a bála sa, že vojde do priestorov centra. Vzhľadom na opakovanésprávanie sa obžalovaného, ktoré na ňu veľmi zle psychicky vplývalo, začala navštevovať psychiatričku
E.. L. M.. Má strach chodiť von s deťmi, aby nestretla obžalovaného.

S výpoveďou poškodenej korešponduje aj výpoveď svedkyne P. T.. Svedkyňa vypovedala, že jedného
dňa vo večerných hodinách bola v kuchynke zariadenia, kde bola aj C. so svojimi deťmi. Za oknom stál
obžalovaný R.. Rozprával sa s C.. Potom začal vulgárne nadávať C. a jej deťom. Keď sa ho opýtala,
prečo tak rozpráva, vulgárne jej vynadal. Potom počula deti C. plakať a kričať. Obžalovaný buchol na
sklo okna. C. volala políciu.

Svedkyňa P. A. vypovedala, že obžalovaný R. raz vošiel do ich krízového zariadenia. E. C. aj ostané
klientky jej hovorili, že vulgárne nadával a vykrikoval, že C. zabije. Vtedy v zariadení nebola, ale spísala
o tom záznam. C. jeho konanie oznámila na polícii. Ku správaniu C. v zariadení vypovedala, že prišla do
zariadenia s určitým odporom. Jej správanie sa však postupne začalo upravovať. Prejavovalo sa aj na
deťoch, ktoré boli oveľa spokojnejšie. Počas pobytu nastalo určité rozrušenie iba vtedy, keď tam prišla

iná matka, ktorá bola týraná a bol problém s jej deťmi. Potom v súvislosti s incidentom s obžalovaným
R.. C. sa však riadne stará o deti, vie hospodáriť, platí svoje záväzky, dodržiava pravidlá a začala sa
zapájať do pracovných činností. V zariadení nikdy nezaznamenali, že by bola pod vplyvom alkoholu,
drog, alebo iných látok. Klientky sú pritom podrobované náhodným kontrolám.

Obžalovaný sa k tejto trestnej činnosti nepriznal.

Vyššie uvedenými dôkazmi, najmä zhodnou výpoveďou poškodenej v priebehu celého trestného
konania, výpoveďou svedkyne P. T.Ž., ako aj P. A. je preukázané, že obžalovaný sa 04.04.2016 dopustil
konania tak, ako je z neho uznaný za vinného v bode 2/ výrokovej časti tohto rozsudku. Súd preto jeho

obrane neuveril.

K právnej kvalifikácii

Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie a prokurátor podal obžalobu pre konanie, ktorého sa mal D. R. dopustiť

od marca 2011 do 22.08.2012 a potom dňa 04.04.2016.
Konanie pre ktoré bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba nemôže napĺňať znaky jednej
skutkovej podstaty trestného činu, pretože ku dokonaniu protiprávnej činnosti obžalovaného došlo
22.08.2012, keď nastúpil výkon trestu a poškodená od neho odišla.
Podľa obsahu prečítaných pripojených spisov Okresného súdu Martin 0T/70/2012 a 3T/11/2012 bol

obžalovaný vo výkone trestu od 22.08.2012 do 22.12.2012 a následne od 23.03.2013 do 04.06.2015,
kedy bol podmienečne prepustený.
Podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu, pričom nie je viazaný právnym posúdením v obžalobe. Z týchto dôvodov samosudca podľa §
284 ods. 2 Tr. por. upozornil obžalovaného a jeho obhajcu, že žalovaný skutok má byť správne posúdený

ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného od 01.01.2016
(v bode 1/) a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, účinného
od 01.01.2016 s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, účinného od 01.01.2016
(v bode 2/). Trestný zákon účinný od 01.01.2016 je pre obžalovaného priaznivejší, pretože Trestný
zákon účinný v čase dokonania skutku v bode 1/, k 22.08.2012 obsahoval tzv. asperačnú - zostrujúcu

zásadu a súd by musel po jej použití ukladať trest v trestnej sadzbe od šesť rokov a desať mesiacov
do desať rokov a osem mesiacov za predpokladu, že by neaplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 5 Tr.
zák., s poukazom na § 38 ods. 7 Tr. zák., čo by bolo pre obžalovaného nepriaznivejšie. Obžalovaný
sa totiž 24.08.2012 dopustil aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zák., za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 24.8.2012, sp. zn. 0T/70/2012

Tr. zák.. Až nálezom Ústavného súdu Slovenskej Republiky z 28.11.2012, č. 428/2012 Z.z. uverejneným
21.12.2012 došlo k zrušeniu časti tzv. asperačnej (zostrujúcej) zásady a preto je neskorší zákon pre
obžalovaného priaznivejší.

Súd konanie obžalovaného v bode 1/ právne posúdil ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 psím. a/ Tr. zák., účinného od 01.01.2016. Objektom tohto trestného činu je ochrana
blízkych osôb pred domácim násilím. Na účely tohto stíhaného zločinu je blízkou osobou aj druh.
Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné,alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u osoby vznikli následky na zdraví, musí
však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť a bezohľadnosť, alebo bolestivosť pociťuje
ako ťažké príkorie. Pod pojmom psychické, alebo fyzické utrpenie súdna prax rozumie taký stav,

ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života
týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že obžalovaným svojím protiprávnym násilným konaním, najmä pod vplyvom alkoholických nápojov
konal spôsobom, ktorým naplnil ustanovenia skutkovej podstaty tohto zločinu. Znaleckým posudkom
z odvetvia psychológie bolo preukázané, že poškodená utrpela psychickú traumu. V súčasnosti je

liečená u psychiatra a trauma bola s vysokou mierou pravdepodobnosti spôsobená obžalovaným.
Opísanébezcitnéchovanieobžalovanéhojednoznačnezakladáanapĺňaznakyskutkovejpodstatytohto
stíhaného zločinu. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak ako je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák.

Súd konanie obžalovaného v bode 2/ obžaloby právne posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 01.01.2016 s poukazom na § 139 ods. 1 psím

c/ Tr. zák., účinného od 01.01.2016, pretože obžalovaný zasiahol do záujmu spoločnosti na ochrane
pred nebezpečnými vyhrážkami a násilnými útokmi. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal smrťou a to
takým spôsobom, že to mohlo u nej spôsobiť dôvodnú obavu. Poškodená bola už predtým objektom
protiprávneho konania obžalovaného, po jeho konaní sa deti rozplakali, nechceli chodiť samé von a
strach mala taktiež náhodná svedkyňa prítomná na mieste činu. Činu sa dopustil na blízkej osobe, svojej

bývalej družke, matke svojich dvoch maloletých detí. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je
uvedené v § 15 písm. a Tr. zák..

K výroku o treste za bod 1/

Obžalovaný stíhaný skutok dokonal 22.08.2012. Z prečítaného pripojeného spisu Okresného súdu
Martin vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 24.08.2012, sp. zn.
0T/70/2012, právoplatným 24.08.2012 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa§289ods.1Tr.zák.,ktorýspáchal22.08.2012.Zauvedenýprečinmuboluloženýnepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere sedem rokov.
Podľa obsahu spisu obžalovaný test nastúpil po započítaní obmedzenia osobnej slobody 22.08.2012 a
vykonal ho v celej jeho výmere 22.12.2012, keď bol z výkonu trestu prepustený. Obžalovaný naďalej

vykonáva uložený trest zákazu činnosti vo výmere sedem rokov. Súd preto musel podľa § 42 ods.
1 Tr. zák. ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, lebo stíhaný skutok v prejednávanej
veci spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin. Podľa § 353 ods. 8 Tr. por. trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené
s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Vo veci 0T/70/2012 bol

trestný rozkaz doručený obvinenému 24.08.2012. Trestný zákon na uvedený stíhaný zločin ukladá
základnú trestnú sadzbu vo výmere od troch rokov do ôsmich rokov. Obžalovaný sa dopustil do
vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku do 24.08.2012 dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých
jeden je zločinom spáchaným dvomi skutkami (stíhaný zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 01.01.2016 a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) Súd preto musel postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšiť hornú hranicu
trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a musel
teda trest ukladať v trestnej sadzbe od troch rokov do desať rokov a osem mesiacov.

Obžalovanému však hrozilo zvýšenie tejto trestnej sadzby ešte aj podľa ustanovenia § 38 ods. 5 Tr.

zák., pretože opätovne spáchal zločin. V takom prípade sa podľa tohto zákonného ustanovenia zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Aplikovaním aj tohto druhého
zostrujúceho zákonného ustanovenia by súd musel ukladať trest odňatia slobody obžalovanému vo
výmere osem rokov a jeden mesiac až desať rokov a osem mesiacov. Obžalovaný bol totiž rozsudkom
Okresného súdu Martin zo 17.02.1995, sp. zn. 3T/4/1995 uznaný vinným z pokusu znásilnenia podľa

§ 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva
roky nepodmienečne, so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný trest nastúpil
11.05.1995 a bol z neho podmienečne prepustený 22.08.1996. Ďalším rozsudkom Okresného súdu
Martin z 08.09.1999, sp. zn. 3T/31/1996 bol uznaný vinným z trestného činu pohlavného zneužívaniapodľa § 242 ods. 1 Tr. zák. v dvoch bodoch, pričom súd podľa § 37 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného
trestu, vzhľadom na trest vo výmere dva roky nepodmienečne uložený vo veci 3T/4/1995.

Súd dospel k záveru, že najmä vzhľadom na odstup času od týchto dvoch predchádzajúcich odsúdení,
by súčasné použitie sprísňujúcich ustanovení podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačná zásada), ako aj
§ 38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie zločinu) bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Z týchto
dôvodovustanovenie§38ods.5Tr.zák.(druhézvýšenietrestnejsadzby,pretožeobžalovanýsadopustil
opätovne zločinu) nepoužil v súlade s ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák.

Súd však vzhľadom na odpis z registra trestov obžalovaného, v ktorom je trinásť záznamov pre
trestnúčinnosťrôznejpovahy,stupeňnarušeniaobžalovanéhopopísaného vznaleckompsychiatrickom
posudku uložil trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka. Uložený trest je podľa záveru súdu
výrazom individuálnej aj generálnej prevencie trestu a povedie obžalovaného k tomu, aby sa v
budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti a zároveň odradí ostatných potencionálnych páchateľov od

páchania podobnej trestnej činnosti.

Súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Posledný nepodmienečný trest pred

spáchaním činu vykonal 28.04.2008 (vec Okresného súdu Martin 3T/189/2007).

K výroku o treste za bod 2/

Obžalovanému priťažovalo, že už bol pre trestný činu odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Ustanovenie

§ 360 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje základnú trestnú sadzbu od šesť mesiacov až do troch rokov. Pre
prevahu priťažujúcich okolností musel súd trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšiť na
trestnú sadzbu od jedného roka a štyroch mesiacov do troch rokov. Súd dospel k záveru, že vzhľadom
aj na uloženie trestu pre bod 1/, bude postačovať obžalovanému uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody na spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Z tohto dôvodu mu uložil trest odňatia

slobody vo výmere jeden rok a štyri mesiace nepodmienečne . Obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. účinného do 01.01.2016 zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia,
pretože možno konštatovať ako pri bode 1/, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin. Súd
je presvedčený, že takýto trest je výrazom individuálnej i generálnej prevencie trestu.

K výroku o náhrade škody

Súd nerozhodoval o nároku na náhradu škody, pretože poškodená E. C. v rámci trestného konania nárok
na náhradu škody voči obžalovanému D. R. neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.