Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/228/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204417
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204417.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, pr. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej X. S., nar.
XX.X.XXXX, L. M., Podsadek XXXX/XXX, v konaní o zaplatenie 2 266,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 593,47 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od

5.8.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia sumy 1 500,18 eur.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

V. Občianskemu združeniu - Všeobecná ochrana práva spotrebiteľov, Bratislava, súd n e p r i z n á
v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 11.8.2014, žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

vo výške 2 266,44 eur, pozostávajúcu z neuhradených splátok s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
od 5.8.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa
19.5.2010 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300027555 (ďalej len zmluvu o RÚ), na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 200,-- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s
úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 64,29 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v
zmluve. Žalovaná do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 OZ, t. j. do okamžitej splatnosti úveru

zaplatila sumu 433,74 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 2. Z
dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 10 viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil podľa
§ 565 OZ okamžitú splatnosť úveru oznámením o zosplatnení zo dňa 23.6.2011, ktoré bolo doručované
žalovanej.
2. Podaním, doručeným súdu dňa 10.9.2014, vstúpilo do konania na podporu žalovanej Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO 42 362 962 (ďalej

len „združenie“). Súd poučil strany konania o ich procesných právach a povinnostiach a žalovanú a
združenie vyzval, aby sa v lehote 15 dní k veci písomne vyjadrili a v prípade, že uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú
a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tiež oznámil žalobcovi a žalovanej vstup združenia do
konania na strane žalovanej a žalovanú vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s jeho vstupom do konania
na jej podporu.

Žalovaná sa ani k žalobe a ani k vstupu združenia do konania v lehote 15 dní nevyjadrila.3. Združenie v podaní, doručenom súdu dňa 16.10.2015, namietalo premlčanie celej pohľadávky
žalobcu uplatňovanej žalobou, nakoľko žalobca zosplatnil dlžnú sumu ku 19.5.2010, teda tým sa stal
zročný celý dlh. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 11.8.2014, t. j. po uplynutí všeobecnej 3 ročnej

premlčacej doby podľa OZ. Tiež združenie uviedlo, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy
ospotrebiteľskomúvere,ktorésúupravenév§4zákonaospotrebiteľskomúvere,pretosaúverpovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, navrhlo žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania. Poukázalo tiež
na to, že úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať OZ a takýto výklad
je v súlade aj so Smernicou Rady 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V úverovej zmluve je neplatné aj dojednanie o použití ObZ. Na právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa prednostne použijú ust. OZ (viď rozsudok NS SR z 21. apríla 2015 sp. zn 3 MCdo/3/2014).
Žalobca má nárok len na zaplatenie úveru bez úroku a bez poplatkov. Poukázalo tiež na to, že žalobca
v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a tiež uplatňuje poplatok za poskytnutie úveru, a takéto
dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 433,74
eur a z poskytnutého úveru mu zostáva zaplatiť sumu 594,47 eur, avšak v tejto časti žiadalo žalobu

zamietnuť z dôvodu premlčania nároku.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo
výške 1 500,18 eur. Žalobca sa tak domáhal zaplatenia sumy vo výške 766,26 eur s príslušenstvom,
ktorá predstavuje nesplatenú sumu úveru.

5. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho pr. zástupcu a žalovanú.
Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a žalovaná, predvolanie na pojednávanie
im bolo doručené riadne a včas. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.9.2016 ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd preto v

zmysle § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej.

6. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - zmluvou o RÚ č. 8300027555 zo dňa
19.5.2010 (čl. 3), Zmluvným dojednaním Zmluvy o RÚ (čl. 5), oznámením veriteľa o schválení úveru (čl.
6), históriou platieb - kartou klienta (čl. 9), oznámením žalobcu o zosplatnení úveru zo dňa 23.6.2011

(čl. 2), vyjadrením združenia (čl. 48), vyjadrením žalobcu (čl. 63) a obsahom celého spisu, na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:

7.Nespornouskutočnosťoubolo,žeúčastnícikonaniadňa19.5.2010uzatvorili zmluvuoRÚ,nazáklade
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 200,-- eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva,

že žalovaná sa zaviazala splatiť úver 42 mesačnými splátkami, splatnými k 10. dňu v kalendárnom
mesiaci vo výške 64,29 eur, ročná úroková sadzba úveru bola 70,00 %, predpokladaná RPMN 70,00 %,
priemerná RPMN 51,49 %, poskytnutá čiastka revolvingu 632,61 eur, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu vo výške 910,35 eur, celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom 1 500,18 eur, ročná
úroková sadzba revolvingu 76,20 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,31 % a

odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 172,79
eur.

8. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere - je rozdelené vertikálne na 6

časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške,
opačná strana obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, v ktorom je odkaz na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, dohoda o odmene za poskytnutie služby spočívajúcej v odklade
splátok úveru a revolvingu. V spodnej časti tlačiva je priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka, miesto
a dátum podpisu. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, na ktoré odkazuje zmluva, nie

sú zo strany žalovanej verifikované (podpísané).

9. Žalobca predložil súdu aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.5.2010, z
ktorého vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 200 eur, ktorý mala žalovaná splatiť
42 mesačnými splátkami, splatnými k 10. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške 64,29 eur, dátum

splatnosti prvej splátky úveru dňa 10.7.2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru dňa 10.12.2013,
ročná úroková sadzba úveru bola 70,00 %, RPMN 65,92 %, priemerná RPMN 51,49 %, schválená
čiastka revolvingu 722,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, 1 672,97 eur, ročná úrokovásadzba revolvingu 76,20 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,48 % a odplata za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 172,79 eur.
Podaním zo dňa 23.6.2011 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru a vyzval ju na úhradu dlžných

splátok č. 10, 11, 12 vo výške 192,87 eur s tým, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek
z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými
všetky záväzky zo zmluvy.

10. Podľa internetových zistení súdu na webovom sídle Národnej banky Slovenska priemerné úroky

zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v máji 2010
s fixáciou od 1-5 rokov boli na úrovni 10,62 % ročne.

11. Podľa tvrdenia žalobcu mala žalovaná uhradiť žalobcovi ku dňu podania žaloby sumu 2 266,44 eur,
pozostávajúcu z neuhradených splátok, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 5.8.2011 do zaplatenia.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

15. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľomPodľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53a ods.1 OZ účinného od 1.3.2010 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie , nahradiť škodu
alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú právnu povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

Podľa § 53c OZ účinného od 1.6.2010 Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena
nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení
jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ. ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
platiť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.

17. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec.Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo
priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

18. Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného od 1. 4. 2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy
vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo

môže poskytovať spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmenea doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere
(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať:
d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Právne posúdenie veci21. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy dospel k záveru, že účastníci uzavreli o
zmluvu o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v žalobe a v
zmluve. Na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa dlžník v zásade

zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky, kým na základe
zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí)
dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení
ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaná v danom prípade
podpísala tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca jej mal poskytnúť

peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť v presne stanovenom počte splátok a s
presne určenou výškou splátky. Tento názor podporuje aj samotná zmluva o úvere, keď napr. v bode
8 upravujúcom možnosť poskytnutia odkladu splátok rozlišuje medzi odkladom splátky úveru a splátky
revolvingového úveru.
22. Súd pri rozhodnutí vo veci skúmal predovšetkým to, či mal dostatočným spôsobom preukázané, že
by žalobca skutočne poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ako uvádza v žalobe. Pokiaľ chce žalobca

byťvkonaníúspešný,musínielentvrdiťurčitéskutočnosti(tzv.povinnosťtvrdenia),aleajoznačiťdôkazy
na preukázanie skutkových okolností, z ktorých by bolo možné usúdiť, že jeho tvrdenia zodpovedajú
skutočnosti (tzv. dôkazná povinnosť). Žalobca predložil súdu zmluvu o revolvingovom úvere, ako aj
oznámenie o schválení úveru dlžníkom, ale z týchto listín je možné zistiť len skutočnosť, že žiadosť
žalovanej o poskytnutie úveru bola schválená. Skutočnosť o tom, kedy a v akej výške boli peniaze

poskytnuté, vyplýva z karty klienta, a to, že žalovanej bola dňa 19.5.2010 vyplatená čiastka vo výške
1 027,21 eur.

Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v
ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná vystupovala

ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby (použila ich na bežnú spotrebu), teda
ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv
a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto
prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. , ktorý

je úpravou „lex specialis“ k úprave ObZ a takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom.
Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 -54 OZ, ktoré obsahujú úpravu o spotrebiteľských
zmluvách.

23. Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému
prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ
v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,

má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či
už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré
sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený
a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

24. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že úroková sadzba pri úvere bola stanovená na 70,00% ročne. Takúto
úrokovú sadzbu súd považuje v rozpore so zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom
zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia
zmluvy (10,62 % ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,00 %

ročne, považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť
ako neprijateľnú, odporujúcu § 53 ods. 6 OZ, ako aj dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej
sadzby, v danom prípade viac ako 6-násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.
Takéto navýšenie určite nezodpovedá zneniu § 53 ods. 6 OZ, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere,
podľa ktorého odplata za poskytnuté peňažné prostriedky nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, teda je v rozpore s
týmto ustanovením.
Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované
aj za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, ateda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade so zákonom a dobrými mravmi
len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu
za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou zákonu a dobrým mravom,

je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov. Úrok viac ako 6-násobne vyšší ako bol priemer porovnateľných úverov
poskytovaný obchodnými bankami podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Dohodu
o úrokoch preto súd vyhodnotil ako neplatnú.

Judikatúra súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/09 z 31.07.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012,
KS Prešov sp. zn. 3 Co 67/2012 z 24.10.2012).
Podľa právneho názoru vysloveného KS Prešov sp. zn. 6Co/138/2012 z 07.05.2013 cena plnenia

(vrátané úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly jej primeranosti a ani kontroly
podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ) s odkazom na rozsudok súdneho dvora C 484/08-Caja de
Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios.

25. Súd tiež zdôrazňuje, že ZoSÚ vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne

obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak chýbajú náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písm. d (adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť), písm. g (konečná splatnosť spotrebiteľského úveru) a písm. i (výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).
V zmluve o RÚ chýba údaj o o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - v
zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov bez špecifikácie, koľko z tejto

splátky bude činiť mesačne splátka istiny, koľko úrok z úveru a koľko iné poplatky, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
27.V čase uzavretia zmluvy o úvere náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravoval zákon č.
258/2001 Z.z., ktorý zároveň v § 4 ods. 3 stanovil, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, keď úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a, b, d
až j), k) a l. Na základe uvedeného, keďže predmetná zmluva o RÚ neobsahuje obligatórne náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 psím. d, g a i, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca
má právo len zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou sumou a uhradenou sumou úveru.
28.Z predložených listinných dôkazov (platobnej histórie - karty klienta) vyplýva, že žalobca mal

poskytnúťžalovanejúvervovýške 1200euražalovanásaho zaviazalasplatiť42mesačnýmisplátkami
splatnými k 10. dňu v kalendárnom mesiaci po 64,29 eur. Žalovaná uhradila sumu v celkovej výške
433,74 eur, pričom žalobca je z poskytnutej sumy úveru 1200,-- eur ešte pred vyplatením strhol odplatu
za odklad splatnosti splátok úveru vo výške 172,79 eur podľa bodu 8.1 úverovej zmluvy, hoci v tom čase
jej žiaden odklad spláto v skutočnosti neposkytol a žalovanej vyplatil dňa 19.5.2010 len úver vo výške 1

027,21 eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti predmetná úverová zmluva uzatvorená medzi
stranami dňa 19.5.2010 sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok len na
zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutou sumou a sumou uhradenou žalovanou, t.j. na vrátenie
sumy 593,47 eur (1027,21 -433,74) , preto súd v tejto časti a v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 593,47 eur .

29. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy eur od 5.8.2011
do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne (úroková sadzba ECB 1,5 % + 8,0 %
ročne podľa vyhlášky č. 87/1995) z priznanej sumy 593,47 eur od 5.8.2011, kedy sa dostala žalovaná
do omeškania, do zaplatenia.

31. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo výške
1 500,18 eur. Vzhľadom na späťvzatie žaloby, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto
časti zastavil.

32. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovanú
na úhradu rozdielu medzi vyplatenou sumou úveru a neuhradenou sumou úveru, t.j. na sumu 593,47
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 5.8.2011 do zaplatenia a v časti istiny 1500,18
eur ako aj uplatňovaného úroku z tejto sumy súd konanie zastavil a vo zvyšku, t. j. vo výške 172,79

eur s príslušenstvom žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca žiadal priznať zaplatenie istiny 2 266,44
eur s príslušenstvom. Dňa 30.9.2016 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 1 500,18 eur s
príslušenstvom. V tejto časti súd konanie zastavil. V prevyšujúcej časti, čo je suma 766,26 eur priznal
žalobcovi sumu 593,47 eur s príslušenstvom a v časti zaplatenia sumy 172,79 eur ( 766,26 - 593,47 )
s príslušenstvom žalobu zamietol.

33. Podľa §255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa §255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania

protistrane.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
O trovách konania žalobcu a žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.1, a § 257 CSP.
Žalobca žiadal zaplatenie sumy 2 266,44 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie

sumy 593,47 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 26,19 %,
bolžalobcavkonaní úspešný. Včastizaplateniaistiny1500,18eursprísl.pospäťvzatížalobyžalobcom
súd konanie zastavil, teda v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania a žalovaná by mala v tejto
časti nárok na náhradu trov konania. V časti zaplatenia istiny vo výške 172,79 eur s príslušenstvom, súd
žalobu zamietol. V časti zastavenia konania a v časti zamietnutia žaloby by teda žalovaná mala nárok

na náhradu trov konania vo vzťahu ku žalovanej istine v rozsahu 73,81 %. Po odpočítaní nároku na
náhradu trov konania žalobcu od nároku na náhradu trov konania žalovanej (73,81 - 26,19), žalovaná má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,62 %. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatňovala
a zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké trovy konania vznikli, preto jej súd náhradu trov konania v zmysle
§ 257 CSP nepriznal.

34. V priebehu konania nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok, v ktorom bolo
upravené postavenie vedľajšieho účastníka v konaní. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, Skalica(ďalejlenZdruženie), ktorévstúpilodokonaniaakovedľajšíúčastníknastranežalovanýcha

s ktorým súd konal ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaných do 1.7.2016. CSP nepozná pojem
vedľajšieho účastníka, teda Združenie ako vedľajší účastník od 1.7.2016 v konaní vystupovať nemôže
a preto súd s ním od 1.7.2016 ako s vedľajším účastník nekonal. V zmysle novej právnej úpravy - § 95
ods. 1 CSP Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorejpredmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za predpokladu, že strana, na ochranu
práv ktorej má vystupovať, s tým súhlasí alebo tiež môže vystupovať v konaní za predpokladu, že strana
- v prejednávanom prípade žalovaní mu udelia plnomocenstvo na ich zastupovanie v konaní. Združenie

pozmeneprávnejnepredložilosúduanisúhlasžalovanýchstým,abyZdruženiebolopribratédokonania
ako osobitný subjekt na ich ochranu ich práv a nepredložilo ani splnomocnenie udelené žalovanými na
ich zastupovanie v konaní. Na základe uvedeného súd so Združením od 1.7.2016 nekonal.

35. Súd rozhodol o trovách Združenia, ktoré mu vznikli v konaní do 1.7.2016, podľa § 255 ods. 1,2, §

256ods.1a§257CSP.Združenie,ktorévystupovalonaochranuprávžalovaných,mávzásadeprávona
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v takej výške, ako žalovaní. Združenie sa vyjadrilo k žalobe tak, že
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca by mal právo na zaplatenie rozdielu
medzi vyplatenou sumou a uhradenou sumou úveru vo výške 593,47 eur, avšak vznieslo tiež námietku
premlčania celého nároku a navrhlo žalobu zamietnuť. Toto jeho podanie súd nemohol považovať za
podklad pre svoje rozhodnutie v časti priznanej istiny s prísl. a pokiaľ ide o späťvzatie žaloby vo výške

1500,18 eur, k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo dňa 20.9.2016, teda v čase, keď už bol účinný CSP,
a keď združenie nemohlo vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a súd s ním už ani nekonal ani
ako s vedľajším účastníkom, ani ako s osobitným subjektom. Na základe uvedeného súd náhradu trov
konania združeniu s poukazom na § 255 ods. 1,2 CSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch

môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.