Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203720
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203720.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému O. J., L.. XX.XX.XXXX,
J. E. Č. B., Č. B. XXX, o zaplatenie 302,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava z 1. februára 2016 č.k. 8C/428/2013-102

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v astranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
konanie v časti denného zmenkového úroku vo výške 0,19% zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na zaplatenie pohľadávky uplatnenej podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej

žalovaným dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 652,00 eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zo sumy 652 eur od 30.8.2009 do 13.5.2010, zo sumy 302 eur od 14.5.2010 do zaplatenia,
6% ročného úroku v hore uvedenom rozsahu, zmenkovej odmeny 1/3% zmenkovej sumy ,ako aj
náhrady trov konania.

3. Súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom č.k. 8C/428/2013-45 zo dňa 24.01.2014, ktorý
bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/498/2014-84 z 20.03.2015 zrušený a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie pokračovať v konaní rešpektujúc osobitosti
konania podľa Nariadenia ES č. 861/2007, tak aby boli zabezpečené všetky procesné práva účastníkov.

4. Žalobca podaním vzal späť žalobu v časti zmenkového úroku 0,19% denne a v tejto časti navrhol
konanie zastaviť.

5. Žalovaný v súlade s čl. 5 Nariadenia, nedoručil súdu prvej inštancie odpoveď na tlačivo C a pripojenú

žalobu. Žalovaný počas konania na výzvu súdu ohľadom čiastočného späťvzatia a ohľadom vyjadrenia
žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval Sú prvej inštancie vo veci rozhodol v súlade s § 115a ods. 2
OSP v spojení s čl. 5 bod 1 Nariadenia bez nariadenia pojednávania.6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil, že
žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa XX.XX.XXXX, ktorá

obsahovala nasledovné údaje:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v O.

Dátum vystavenia: XX. XX. XXXX
Zmenková suma: 652,00 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu
344,00 Sk a zmenkový úrok 0,25 % denne od 30. 8. 2009
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava

Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na
žalobcu.

7. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným dňa XX.X.XXXX zistil, že predmetom tejto bolo poskytnutie
úveruvovýške350,00eur.Úvermalbyťzaplatenýspoplatkom346,00eur,v12mesačnýchsplátkachpo
58,00 eur. počnúc od XX.X.XXXX. V článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola uvedená
Dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku,

v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradil včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradil len časť splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd prvej
inštancie podrobil kontrole úverovú zmluvu a Dohodu o vyplnení zmenky vyplývajúcu zo všeobecných
úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Vzniknutý vzťah posúdil podľa ustanovení § 52
a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Dospel

k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je neplatná. V
dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu nemohlo vzniknúť právo na
vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon 258/2001 Z.z.)

čo znamená, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok uvedený v zmenke
je vo výške 0,25% denne, čo je v rozpore s ochranou dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) a podľa § 39
OZ ide o neplatné dojednanie. K vystaveniu zmenky došlo navyše v rozpore s ustanovením § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré zakazovalo plnenie
dlhu zmenkou alebo šekom. Zmenku bolo možné prijať na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského

úveru ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práva zo zmenky. Právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval

a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Dohodu o vyplnení
zmenky považoval súd za neplatnú pre obchádzanie zákona. Z neplatnej dohody o vyplnení nemôže
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Výrok o čiastočnom zatavení konania o zmenkovom úroku
súd odôvodnil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým,
že žalobca bol vo veci neúspešný a žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy konania nevznikli.

8. Z obsahu odvolania je zrejme, že žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu
zamietol a to včas , z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súduzmeniť tento výrok rozsudku tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že prvostupňový súd (ďalej iba súd) vykonal
dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz

o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov
než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci
súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Predpokladomprevydanierozsudkubolovýlučnepredloženieorigináluzmenky.Žalovanýmoholvzniesť
námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia.
Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal
dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky

uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Namietal, že súd sa aplikáciou zákona

č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z
jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže
urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.

Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s
nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške, pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže
byť každý úrok, ale iba neprimerane vysoký. Argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove
a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve
blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných

(správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej
vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o

vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a
nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna
úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napokon tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je
prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),
ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470

ods. 2).

11. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc
zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 CSP) posudzoval odvolací súd
odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa

ustanovení O.s.p.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,
ďalej len „CSP“) procesne prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na

jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 04. mája
2017, preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné.13. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby, ak aj vo výroku o trovách konania vecne správny, preto
ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca vzal

žalobu v časti späť v zmysle § 96 O.s.p. a v dôsledku jeho späťvzatia žaloby sčasti súd konanie sčasti
zastavil (II. výrok napadnutého rozsudku).

14. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že
namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na
zistenýskutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebola
zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom
na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby okrem iného na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský
úvervovýške350,00eurazmenkovásumauvedenánazmenkebola652,00eur,čojeviacakozákonom
dovolené prípustné navýšenie o 30%. Preto žalobca takúto zmenku nesmel prijať a ak ju prijal, konal v

rozpore so zákonom. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Ďalej súd prvej
inštancie správne skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti
tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Zo stanoviska jednoznačne vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, čo bolo nepochybne

preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmysle ust. § 4 ods. 6
tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlhzmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

19. Ako už odvolací súd konštatoval v bode 16. odôvodnenia, zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto
konaní nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením.

20. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust.

§ 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

22. V sporovom konaní v zásade platí, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, súd však pri aplikácii uvedeného ustanovenia nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba na
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale mohol sám vykonať aj ďalšie dôkazy a ak to bolo pre rozhodnutie
vo veci nevyhnutné tieto si aj sám zabezpečiť. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre
rozhodnutie vo veci, a to aj s ohľadom na bod I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého
bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku

so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má zabezpečovať nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Jeho postup tak bol v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ (úverovej
zmluvy), ale aj platnosť dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako
jediného dôkazu predloženého žalobcom na preukázanie jeho nároku.

23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v
tom zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu

smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade
záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah

spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

24. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne

skúmal jej platnosť, vychádzajúc z názoru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Rovnaký názor opakovane prezentoval vo svojich rozhodnutiach Najvyšší
súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje

požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť

na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.25. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neurčuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované

ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá
aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa výkladu
smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskýchzmluváchexoffo,neskôrvyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch

musínárodnýsúdvykladaťnárodnéprávokonformnesprávomEÚ.AnisamotnéNariadenieneobsahuje
ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie
je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá
rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

26. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č.
191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa novelizovaného znenia ust. § 17
ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo

zmenkymoholuplatniť,akjehozaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.V
prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať
na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto
povinnosť je súdu určená zákonom, pričom citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo
upravuje procesnú činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od

23.12.2015 je potrebné vychádzať z toho, že sa vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou
zák. 438/2015 Z.z. Procesná norma pôsobí na všetky prebiehajúce spory odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti, pokiaľ zákon neurčuje osobitný (intertemporálny) režim.

27. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie

námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP vo výroku o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o trovách konania.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP, 255 ods. 1 CSP v spojení s
§396ods.1CSP.Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,aletrovyodvolaciehokonaniamunevznikli

s tým, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).