Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207693
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:1416207693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú W. zast.

kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov: A., o zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh z a m i e t a .
2. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko mu pribudla vyživovacia povinnosť a čerpal úver
na prerábanie bytu.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

3.Otecvkonaníuviedol,že žiada,abysúdznížilvýživnénamal.W.zosumy190eurna90eurmesačne,
od právoplatnosti rozsudku, resp. pojednávania na tom základe, že od poslednej úpravy výživného došlo
k zmene na jeho strane, keď mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej A.. S matkou maloletej a
maloletou žije v garsoniére, na prerábku ktorej čerpal úver vo výške 12520 eur a tento spláca mesačne

sumou 219 eur. S maloletou W.u sa stretáva, nad rámec bežného výživného jej prispieva na školské
potreby, kupuje jej hračky, oblečenie. Jeho partnerka je na MD a poberá 200 eur rodičovský príspevok.
Predložil doklady o nákupoch z Tesca, hodinky Quarz/ktoré matka namietala/, kolobežky /darček k
narodeninám/, bicykel /k sviatkom/, vstup do detského sveta Bratislava, nákup v Lidli, pulover, kefa na
vlasy, tepláková súprava, Takko, jeansy, mikina.

4. Matka žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že jej takisto pribudla vyživovacia povinnosť k mal. I.. Žije

sama s deťmi v podnájme, platí 350 eur nájomné. Poberám materskú 203,20 eur, rodinné prídavky. Na
maloletého I.a doteraz súdom nebolo určené výživné, otec dieťaťa sa na jeho výžive podieľa. Maloletá
začala navštevovať družinu, platí 20 eur mesačne, chodí do 3 triedy ZŠ. Bude navštevovať karate, 40
eurmesačne.Byt,vktorombýva,je3-izbový.Nadrámecvýživnéhootecnavýživumaloletejneprispieva,
ak niečo dostane, je to od starých rodičov. Keď ho požiadala o príspevok na školu v prírode, odmietol
sa na tom podieľať. Maloletú navštevuje iba raz za mesiac. Maloletá sa viac stretáva so starými rodičmi.
Keď mu maloletá telefonuje, otec jej nedvíha telefón.

5.Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, nakoľko zníženie výživného by nebolo v záujme
maloletej, rozhodnutie ponechal na rozhodnutie súdu s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca.6.Výživné bolonaposledyurčenéRozsudkomOSTrnavazodňa5.2.2015č.k.8P76/2014-88vspojení
s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. 5. 2015 v sume 190 eur mesačne. Týmto rozsudkom
bola schválená dohoda rodičov. V čase rozhodovania otec mal príjem 800 eur mesačne, matka mala

príjem 340 eur mesačne, maloletá navštevovala 1: ročník ZŠ.

7. V súčasnej dobe otec má príjem 968 eur mesačne, pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. A..
Žije s partnerkou, ktorá má príjem 200eur mesačne /rodičovský príspevok/ a tento príjem je potrebné
zohľadniť z hľadiska pokrývania nákladov domácnosti. Matka poberá takisto rodičovský príspevok 203

eur a pribudla jej vyživovacia povinnosť voči mal. I.
8. V čase posledného rozhodnutia maloletá navštevovala rovnako ako teraz prvý stupeň základnej školy.
Zvýšené výdavky od posledného rozhodnutia má návštevou družiny a do budúcna karate. Objektívne
potreby maloletej rastú vekom, rastom, vývojom. Príjem matky sa oproti poslednému rozhodnutiu o
výške výživného znížil, nakoľko je na materskej dovolenke. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na
osobnú starostlivosť o maloletú. Otec sa čiastočne nad rámec bežného výživného na výžive maloletej

podieľa nákupom oblečenia, obuvi a podobne /nie je celkom rozhodujúce, či toto hradia jeho rodičia
alebo výlučne otec, podstatnou je skutočnosť, že o tieto náklady sa znižujú náklady matky/.

9. Obom rodičom od posledného rozhodnutia pribudla vyživovacia povinnosť. Náklady na domácnosť
majú obaja rodičia /nájom, energie, telefón a podobne/, otec však žije s partnerkou, ktorá je takisto

povinná sa na týchto podieľať, matka žije s deťmi sama.

10.Otec návrh odôvodnil tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a spláca úver.

11.Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o
rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods.
3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.

Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa

môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.
Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých

a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo
objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78

ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
14. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnenépotreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,

pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

15. Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2015. Od toho času sa
príjem otca zvýšil a pribudla mu vyživovacia povinnosť. Táto však pribudla i matke a jej príjem sa znížil.
Teda v tomto smere došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov /u matky naviac zníženie príjmu/,
pričom nemôže byť na ťarchu maloletej ďalšia vyživovacia povinnosť rodičov. Rovnako ani splácanie
úveru, ktorý otec ako dôvod na zníženie výživného udáva, nemôže byť na ťarchu výživy maloletej.

Naviac táto povinnosť nie je len povinnosťou otca, ale aj jeho partnerky, ktorej bytovú otázku týmto
spôsobom otec zabezpečuje. Treba prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sa objektívne
zvyšujú rastom a vekom v každej oblasti. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na prevažnú osobnú
starostlivosť o maloletú.

16. Pri zmene výšky výživného je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého výživa má prednosť
pred všetkými ostatnými záväzkami a pohľadávkami a každý z rodičov je povinný počínať si tak, aby bol
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť.

17. Dôvody udávané otcom nie sú v zásade trvalého charakteru - jeho partnerka po ukončení materskej

dovolenky bude pravdepodobne zamestnaná a bude sa podieľať na nákladoch domácnosti i úveru. Je
potom potrebné konštatovať, že u otca nedošlo k zmene závažných okolností trvalého charakteru, ktoré
by návrh odôvodňovali a otec okrem ďalšej vyživovacej povinnosti a splácania úveru žiadne relevantné
skutočnosti ani neuviedol.
18. Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Zníženie výživného

by nebolo na prospech maloletej a bol by ohrozený jej zdravý vývoj.

19.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.