Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/489/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715215365
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715215365.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: H. Y.Á., T..
X.XX.XXXX, H. T. X, XXXXX D., zastúpená zmocnenou zástupkyňou J. Y.B., T.. X.X.XXXX, bytom ako
navrhovateľka, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: D.M. D., T.. XX.X.XXXX, H. N.. Š. X, XXXXX
I., v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec navrhovateľky D. D. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky H. Y. sumou 230 euro od

19.11.2015 do 29.2.2016, od 1.3.2016 sumou 200 euro, vždy do každého 25.-teho dňa v mesiaci k
rukám navrhovateľky vopred.

II. Zameškané výživné za obdobie od 19.11.2015 do 29.2.2016 v sume 332 euro a od 1.3.2016 do
30.9.2016 v sume 350 euro, celkove 682 euro povoľuje súd otcovi navrhovateľky splácať v 50-eurových
mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v

prípade nezaplatenia jednej splátky.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

IV.TýmtodochádzakzmenerozsudkuOkresnéhosúduMartinč.k.23P/172/2009-344zodňa27.9.2010.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, návrhom podaným dňa 19.11.2015 žiadala, aby súd zaviazal jej otca k povinnosti
prispievať na jej výživu zvýšeným výživným vo výške 500 euro mesačne od podania návrhu na súd.
Vo svojom písomnom návrhu uviedla, že otec bol zaviazaný prispievať jej vo výške 150 euro mesačne
na základe rozhodnutia Okresného súdu v Martine č.k. 23P/172/2009-344 zo dňa 27.9.2010. Od

posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo 5 rokov. V tom čase bola študentkou I.ročníka
Gymnázia v Martine. V súčasnej dobe študuje na vysokej škole, čím sa podstatne zmenili náklady
spojené hlavne s jej štúdiom. Otec okrem výšky výživného na ne ničím neprispieva. Celá starostlivosť
o ňu je zabezpečovaná matkou. Uviedla, že otec pracuje ako vojak z povolania, matka je čiastočne
invalidná dôchodkyňa a poberá opatrovateľský príspevok v súvislosti so starostlivosťou o svoju matku.
Od 1.9.2013 je navrhovateľka študentkou vysokej školy v Bratislave a dokladovala súdu výdavky, ktoré

má spojené s bývaním, so štúdiom a ostatné bežné výdavky. Zároveň predložila potvrdenie o návšteve
školy.

2. Otec navrhovateľky sa k návrhu písomne vyjadril, kde uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Vo februári
2016odchádzadovýsluhovéhodôchodku,ktorýbudevyrátanýasina400euromesačne.Ztohtodôvodu
nie je možné zvýšiť výživné, pretože on sám bude mať vyššie náklady, ako príjem. Ďalej uviedol, že

sa stará o 81.ročného onkologicky chorého otca, ktorému prispieva na lieku, stravu a časté cestovné
náklady po doktoroch, keďže otec je imobilný. Dcére doporučil, aby sa mnoho iných ľudí zamestnala,alebo našla si brigádu a takýmto spôsobom študovala. Poukázal na to, že s dcérou sa dlhodobe
nestretáva a to vzhľadom na správanie sa jej matky, ktorá mu zakazovala sa s dcérou stretávať. Na
pojednávaní, ktoré sa konalo v roku 2014 o zvýšenie výživného bol návrh zamietnutý z dôvodu, že sa

jeho príjem nezvýšil.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi -
potvrdením o návšteve školy navrhovateľkou, potvrdeniami o príjme matky a otca navrhovateľky,
dokladmi, preukazujúcimi výdavky účastníkov konania, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru

navrhovateľke, kúpnou zmluvou o predaji bytu otcom navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľka, návrhom podaným dňa 19.11.2015 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči
nej na sumu 500 euro od podania návrhu. Naposledy bolo rozhodnuté o výške vyživovacej povinnosti
v sume 150 euro rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P/172/2009-344 dňa 27.9.2010. v čase
rozhodovania výživného navrhovateľka bola študentkou I.ročníka Gymnázia v Martine. V roku 2015,

kedy podávala návrh na zvýšenie výživného bola študentkou I.ročníka Ekonomickej univerzity v
Bratislave, Fakulty hospodárskej informatiky, išlo o denné štúdium na prvom stupni. Návšteve tejto
vysokej školy predchádzalo štúdium navrhovateľky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave,
Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, kde študovala navrhovateľka od 1.9.2013 do 20.7.2015
v študijnom odbore biotechnológie, denná forma štúdia.

5. Z preukázaných listinných dokladov, ako aj výpoveďou navrhovateľky mal súd zistené, že
navrhovateľka je študentkou na vysokej škole v Bratislave. Trvalé bydlisko má spolu so svojou matkou
v dvojizbovom byte vo Vrútkach, kde s nimi žije aj stará matka navrhovateľky, o ktorú sa matka
navrhovateľkystará.Výdavkyspojenésbytombolivydokladovanénasledovne:nájomvovýške125euro

mesačne, inkaso 42,32 euro mesačne, TV a internet 16,40 euro mesačne, pevná linka telefón 10 euro
mesačne, mobil 18,76 euro mesačne, poplatky za smeti 20 euro mesačne, poistné za byt 11,60 eura,
daň z nehnuteľnosti 10,37 eura, úrazové poistenie 11,94 eura (matky), daň za psa 34,80 eura, výdavky
na zubné ošetrenie 198 eura. Matka navrhovateľky čerpala pôžičku, ktorú mesačne splácala vo výške
173,08euraatátobolapoužitánarekonštrukciubytu1882,48eura,kúpupráčky309euro,televízora299

euro. Matka navrhovateľky platí pôžičku za zakúpenie notebooku 15 euro mesačne, životné poistenie
17,18 euro mesačne.
Pokiaľ išlo o výdavky navrhovateľky, ktoré má spojené so školou, je to poplatok za bývanie 69 euro
dvojlôžková izba na internáte (od 1.9.2015 do 14.1.2016) a od 15.1.2016 51,25 eura mesačne, MHD
13,45 eura, stravné lístky 62 euro, telefón 30 euro, výdavky u alergológa s poplatkom 20 euro a ďalej

výdavky spojené s ošatením, hygienou, športovým a kultúrnym vyžitím, doučovaním anglického jazyka.
Do školy bolo potrebné zakúpiť skriptá v hodnote 100 euro, zápisné 25 euro. V čase, keď išla na internát
v roku 2013 to bolo vybavenie na internát - paplón, vankúš, plachta, cestovný kufor a podobne. V roku
2017 navrhovateľka má ísť na zahraničné štúdium do Švédska na pol roka, kde výška jej nákladov
má predstavovať sumu od 300 do 388 eura. Počas prázdnin v roku 2016 navrhovateľka sa zamestnala

na základe dohody o brigádnickej činnosti, čo súdu doložila a za uvedené obdobie si zabezpečila
ubytovanie na internáte, kde mesačne platila 84 eura. V priebehu konania navrhovateľka dokladovala
úhraduzanájomnénainternátezamesiaceseptemberaždecember2016vovýške208euro,potvrdenie
o absolvovaní jazykovej školy v júli 2016 75 euro, rovnaké štúdium v auguste 2016 (individuálne hodiny
na jazykovej škole), čerpanie flexipôžičky na štúdium do Švédska vo výške 2000 euro, isic kartu vo výške

12 euro, cestovné poistenie vo výške 30 euro ročne.
Podľa vyjadrenia matky navrhovateľky táto dva roky študovala na vysokej škole a to Fakulte chemickej
a potravinárskej technológie, STU a následne zmenila vysokú školu, lebo mala problémy s chémiou a
matematikou.

6. Matka navrhovateľky so svojou dcérou býva v dvojizbovom byte, ktorý je jej vlastníctvom. Spolu s
ňou tam žije jej matka ako dôchodkyňa s príjmom 330 euro mesačne a teda aj táto sa musí podieľať na
úhrade nákladov za bývanie. O túto sa matka navrhovateľky stará a poberá opatrovateľský príspevok.
Matka navrhovateľky dokladovala súdu svoj príjem a to výšku invalidného dôchodku 197,80 eura a
opatrovateľský príspevok, ktorý poberala od 1.7.2015 vo výške 167,23 eura. Následne jej tento od

1.7.2016 bol znížený na sumu 162,12 eura.

7. Na strane otca navrhovateľky bolo preukázané, že tento bol v štátnej službe profesionálneho vojaka
do 29.2.2016, kedy bol prepustený zo služobného pomeru a za obdobie od 1.6.2015 do 29.2.2016 podľapotvrdenia Vojenského útvaru 8009 Martin dosahoval priemerný mesačný zárobok 1027 eura čistého.
Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia od 1.3.2016 otec navrhovateľky poberá
výsluhový dôchodok vo výške 387,35 eura a od 1.4.2016 sa zamestnal s mesačným príjmom 480 euro

čistého. V čase podania návrhu navrhovateľkou otec navrhovateľky býval so svojím otcom, ktorému
pomáhal vzhľadom na jeho vážny zdravotný stav a to zabezpečovať lieky, potraviny ako aj odvoz na
zdravotné ošetrenia. Otec navrhovateľa zomrel dňa 24.1.2016. Po predložení osvedčenia o dedičstve
mal súd preukázané, že dedičia nadobudli čistú hodnotu dedičstva vo výške 43469,24 eura. Dedičmi
bol otec navrhovateľky spolu so sestrou a každý z nich nadobudol uvedené dedičstvo v polovici k celku.

Predmetom dedičstva bol aj byt, v ktorom býval otec navrhovateľky. V priebehu konania tento byt bol
predaný na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola súdu predložená, a to za kúpnu cenu 57500 euro. Kúpna
zmluva bola zo dňa 23.5.2016 s tým, že z kúpnej ceny polovica prináležala otcovi navrhovateľky, ktorý
podľa vlastného vyjadrenia mal úmysel zabezpečiť si jednoizbový byt, ale následne to vyriešil takým
spôsobom, že jeho priateľka, s ktorou žil, previedla na neho polovicu bytu, ktorý bol jej vlastníctvom a on
jej za toto vyplatil čiastku 28000 euro. Uvedené bolo súdu preukázané listinnými dokladmi. Vyplatená

čiastka bola datovaná 30.6.2016.

8. Podľa ustanovenia § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodičia, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

14. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Táto
základná procesná zásada je prelomená ustanovením § 78 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého

zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom rozhodovaní. V zásade sa musí jednať o zmenu závažnejšieho
charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o
veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov, či už na strane povinného rodičia, alebo oprávneného
dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti

len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je
neprimerané.

15. Súd mal preukázané, že naposledy o výživnom na navrhovateľku bolo rozhodnuté dňa 27.9.2010

(rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.10.2010). V uvedenom období bola navrhovateľka študentkou
II.ročníka Gymnázia v Martine (od septembra 2010). Otec bol zamestnaný ako profesionálny vojak a za
rok 2009 ma priemerný čistý mesačný príjem 967 euro, v roku 2010 984,63 eura. Otec navrhovateľky mal
vyživovaciu povinnosť k synovi Marekovi od 9.3.2010 vo výške 150 euro mesačne. Matka navrhovateľky
iné vyživovacie povinnosti nemala. V čase rozhodovania súdu poberala dávku v nezamestnanosti vo

výške 239 euro a prídavky na dieťa. Pri zisťovaní zmeny pomerov súd prihliadol na tú skutočnosť, že
do 29.2.2016 bol príjem otca navrhovateľky priemerne mesačne 1027 eura, vyživovaciu povinnosť už
nemal. Matka navrhovateľky poberala invalidný dôchodok 197,80 eura a opatrovateľský príspevok vo
výške 167,23 eura do 1.7.2016 a v nasledujúcom období 162,12 eura. Pri porovnaní situácie, ktorábola v čase rozhodovania súdu v roku 2010 sa zvýšil príjem tak matky navrhovateľky, ako aj otca
navrhovateľky ku dňu podania návrhu s tým, že u otca navrhovateľky došlo k zmene, spočívajúcej
v tom, že od 1.3.2016 poberal výsluhový dôchodok 387,35 eura a od apríla 2016 sa zamestnal s

mesačným príjmom 480 euro mesačne. Uvedené okolnosti podľa názoru súdu odôvodňovali zvýšiť
vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky, ktorá bola 150 euro, určená v čase, kedy navrhovateľka bola
študentkou II.ročníka gymnázia. Súd po zistení skutkového a právneho stavu vo veci zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca navrhovateľky od 19.11.2015 do 29.2.2016 na sumu 230 euro a od 1.3.2016 na sumu
200 euro. V prvom období bola zohľadnená tá skutočnosť, že otec bol zamestnaný s konštatovaným

príjmomaod1.3.2016bolvýsluhovýmdôchodcom,ktoréhosúhrnvýsluhovéhodôchodkuazamestnania
bol nižší oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bol zamestnaný ako profesionálny vojak. Na strane
navrhovateľky bolo nesporne zistené, že je študentkou vysokej školy s konštatovanými výdavkami,
ktoré za uvedené obdobie od podania návrhu preukázateľne mala. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel
čiastočne, kedy zvýšil výživné s poukazom však na možnosti a schopnosti jej otca, príjem otca
navrhovateľky odôvodňoval zvýšenie výživného o 80 euro a v čase, kedy bol poberateľom dôchodku 50

euro. Dedičstvo, na ktoré poukazovala navrhovateľka prostredníctvom svojej matky otec navrhovateľky
použil na zabezpečenie vlastného bývania, ktorým do toho času nedisponoval. Išlo o výdavok, ktorý
bol nevyhnutný a súdom takýmto spôsobom aj zohľadnený. Výdavky navrhovateľky sú nepochybne
zodpovedajúce výdavkom študenta na vysokej škole, ktorý neštuduje v mieste svojho bydliska, avšak
na strane povinného nebolo možné ustáliť zvýšenie výživného na sumu 500 euro tak, ako navrhovateľka

si to uplatnila. Súd rozhodol o zvýšení výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Počas prejednávanej veci od podania návrhu otec navrhovateľky platil výživné vo výške 150 euro
mesačne, preto zameškané výživné bolo ustálené za obdobie od 19.11.2015 do 29.2.2016 vo výške
332 euro (3 mesiace po 80 euro a 12 dní mesiaca novembra 2015 92 euro). Za obdobie od 1.3.2016

do 30.9.2016 7 mesiacov po 50 euro, celkove 350 euro. Zameškané výživné súd povolil splácať otcovi
navrhovateľkyv50.-eurovýchmesačnýchsplátkach,splatnýchspolusbežnýmvýživnýmpodnásledkom
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky.

16. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku

a súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože neboli zistené
žiadne okolnosti, odôvodňujúce rozhodnúť inak o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.