Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202554
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616202554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
T. XXX, o zaplatenie 942 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 11C/74/2016-101 zo dňa 18. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol, vo výroku o trovách
konania, ako i v časti, v ktorej povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť žalobcovi sumu 908,50 eur v pravidelných
mesačných splátkach splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca, prvých 14. splátok po 60,- eur,
15. splátka vo výške 68,50 eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2) Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobca zriadil
pre žalovaného osobný účet a v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca neskôr povolil žalovanému prečerpať osobný
účet, čo preukazuje aj samotné konanie žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný netvrdil ani
nepreukázal, že by si doposiaľ splnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v plnom
rozsahu, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 908,50 eur. V časti, pokiaľ si žalobca
uplatnilajpoplatky,ktoréneboliindividuálnedojednané,súdžalobuakonedôvodnúzamietol.Predmetná

zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto si žalobca mohol účtovať voči žalovanému len také
poplatky, o ktorých existencii a výške bol žalovaný vopred oboznámený priamo v spotrebiteľskej zmluve,
resp. v listine, ktorá tvorí so zmluvou celok a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca
nepreukázal ani platné individuálne dojednanie 28 % ročného úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve,
nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo
nepochybné, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Súd
na návrh žalovaného mu povolil splácať priznanú istinu vo výške 908,50 eur v splátkach. O nároku na

náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného splniť uloženú povinnosť. S poukazom na zákono platobných službách a Obchodný zákonník uviedol, že tento výslovne neustanovuje, že by všetky
náležitostizmluvyoúčtemuselibyťobsiahnutévjednomdokumente.Upriamilpozornosťnaustanovenie
§ 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zdôraznil, že náležitosti zmluvy nemusia byť

obsiahnutévjednomdokumente,čopotvrdzujeajobsahrozhodnutiaEurópskehosúdnehodvoravoveci
C-42/15 (Home Credit vs. Biróová). Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o platobných službách,
podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných
služieb na základe a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b/ rámcovej zmluvy.
V zmysle § 31 ods. 4 zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o

poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie
o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z uvedeného, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje,
že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. VOP/OP/sadzobník
sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich nepodpísal. Súd časť rozhodnutia, ktorou povolil
žalovanému splácať dlh v splátkach, neodôvodnil dostatočne. Rozhodnutie musí byť spravodlivé a
nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si

žalovaný neplnil svoje povinnosti, má možnosť splácať dlh v splátkach.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol, vo výroku o trovách konania ako i v časti,
v ktorej povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel), odvolaním nenapadnutej,
ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky za
poskytované služby individuálne dojednané, je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí.
Ust. § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách stanovuje, že poskytovateľ platobných

služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí
jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Odvolací súd po preskúmaní spisového
materiálu zistil, že žalobca nepreukázal existenciu rámcovej zmluvy (na ktorú v odvolaní poukazuje,
pričom poukazuje aj na to, ktoré dokumenty má obsahovať). Pokiaľ teda súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia poplatkov vyvodil z nepreukázania zmluvného

dojednania účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky ani zmluvného dojednania o výške
poplatkov, tieto závery odvolací súd vyhodnotil ako správne.
8) Navyše žalovaný je spotrebiteľ, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi
predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí veriteľ/dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické
podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon

o platobných službách, ale špeciálne predpisy, akými sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či
Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v odvolaní, podľa ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v
zákone o platobných službách, nie je potrebné ich pri tomto type vzťahu dodržiavať, nie je správny.
9) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy. Odvolací
súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne

dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto
pokiaľ išlo o VOP, tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali
by sa v nich nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže

individuálne s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, kedy, kde a
akým spôsobom sa žalovaný mohol dozvedieť o úrokovej sadzbe 28 % ročne, nakoľko takto požadovaný
úrok nie je v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedený.10) Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie umožnil žalovanému splácať dlh v
splátkach, mal odvolací súd za to, že žalovaný prejavil ochotu zaplatiť svoj dlh v mesačných splátkach,
nakoľko jeho nepriaznivá situácia (spôsobená exekučným konaním) ho doviedla do štádia, že nebol

schopný svoj dlh voči žalobcovi vyrovnať, a preto povolenie splatiť dlh v splátkach bolo správne.
Povolené splátky dávajú určitý odklad žalovanému na získanie lepšej finančnej kondície na splatenie
dlhu a nemalo by mu spôsobiť insolventnosť. V prípade, že svoju pohľadávku z rozsudku nebude platiť,
potom nastanú účinky predpokladané v § 232 ods. 4 CSP, že omeškanie jednej zo splátok má za
následoksplatnosťceléhoplnenia.Todávaurčitúistotuprežalobcu,žehrozbabudedostatočnouvýzvou

pre dlžníka, aby svoje zákonné povinnosti plniť dlh v splátkach plnil riadne a včas.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).