Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011401
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115011401.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.05.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného I.. A. P. proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Nt/32/2015 zo dňa 10.02.2017.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 6Nt/32/2015 zo dňa 10.02.2017 podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku
v spojení s § 394 ods. 1 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A. P. na povolenie obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Prešov sp. zn. 2T/105/2010.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených
dôvodoch sťažnosti poukázal najmä na to, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, sú vážne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, o ktoré sa
napadnutý výrok uznesenia opiera a došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Z
odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že prvostupňový súd sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nakoľko z dôkazov predložených v konaní
6Nt/32/2015, ktoré boli prvostupňovým súdom posúdené ako nové, vyplynulo, že poškodený, odsúdený
a ďalšia osoba medzi sebou vytvorili trojstranný obchodný vzťah prebiehajúci počas dvoch rokov.

Zároveň počas tohto obdobia každý jeden obchodný subjekt v tomto vzťahu viedol riadne účtovníctvo,
preberal dodávky tovaru, podpisoval dodacie a preberacie listy a uplatňovali si nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty za nakúpený tovar. Vo výsledku daňových kontrol daňový úrad skonštatoval,
že nebolo vierohodne preukázané, aby I.. R. W. tovar deklarovaný na dodávateľských faktúrach, z
ktorých si uplatňoval odpočítanie dane, reálne dodal ďalšiemu odberateľovi spoločnosti V., ktorý tento
neexistujúci tovar mal ďalej dodať a fakturovať ho I.. P. - C Podľa takto vystavených faktúr obiehal tovar

medzi týmito osobami v uzatvorenom kruhu. Z tejto skutočnosti podľa sťažovateľa plynú dve významné
okolnosti, s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a to, že ak I.. W. nedodal spoločnosti
V. žiaden tovar, ako potom mohla spoločnosť V. predať tento neexistujúci tovar odsúdenému, pričom
druhá významná skutočnosť je, že ak spoločnosť V. vedela, že ide o neexistujúci tovar, prečo mu zaň
zaplatila a následne ho aj predala. Týmto novým dôkazom bolo preukázané, že všetky tri podnikateľské
subjekty zapojené do skúmaného obchodu museli vedieť, že reálne nedochádza k obchodovaniu s

kúrenárskym materiálom. Akékoľvek tvrdenie poškodeného, že išlo len o preplácanie faktúr za dáky
tovar, o ktorom mu niekto rozprával, je v rozpore s dôkazmi predloženými v spise 6Nt/32/2015, keďže
poškodený vykonával platby len v prospech I.. W. a spoločnosť V. si tento nákup účtovne evidovala
ako obstaranie a následne predaj kúrenárskeho materiálu. Zároveň z týchto nezodpovedaných otázok
vyvstáva ďalšia významná okolnosť a to, že ak poškodený V. tvrdí, že mu bola spôsobená škoda
nezaplatením faktúr za dodanie tovaru, môže v sebe toto tvrdenie niesť dáky prvok logickosti, keď

pri objektívnom posudzovaní vzniku škody je zrejmé, že žiadna škoda nemohla vzniknúť, nakoľko
žiaden tovar nebol dodaný? Súdmi prezumovanú skutočnosť, že išlo o faktoring, vylučujú znalecképosudky, účtovné záznamy, výsledky daňových kontrol založené v spise 6Nt/32/2015, ako aj výpovede
znalcov a poškodeného. Ani jedna z týchto pre posúdenie skutku významných okolností nebola zo
strany prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí objasnená, pričom ich objasnenie považuje

za nevyhnutné, aby súdy mohli zákonne a spravodlivo posúdiť spáchaný skutok, spôsobenú výšku
škody a na tomto základe skutok správne právne posúdiť a uložiť jeho páchateľovi primeraný trest.
V ďalšom citoval judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcej sa arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti
rozhodnutí všeobecných súdov a vyjadril vážne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, o ktoré sa
napadnutý výrok uznesenia opiera, nakoľko sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

bez ďalšieho a napriek novým, inému nasvedčujúcim dôkazom, len stotožnil so skutkovými zisteniami
pôvodného trestného konania a nevysporiadal sa s argumentáciou obhajoby o naplnení objektívnej
stránky trestného činu podvodu konaním odsúdeného. S upozornením na výpoveď z roku 2013, v
ktorej svedok I.. W. pred daňovými orgánmi vypovedal, že obchody medzi ním a spoločnosťou V. s.r.o.
prebiehali tak, že potom, ako mu bola zo strany odsúdeného doručená faktúra, on vystavil dodacie listy,
tovar účtovne zaevidoval a vystavil novú faktúru, ktorú navýšil o 3,5 % a hneď poslal do spoločnosti

V. s.r.o., ktorá mu ju nasledujúci deň preplatila na účet vedený v N. a.s. Poukázal tiež na to, že
trestným zákonom postihované podvodné konanie musí napĺňať aj ďalšie predpísané kvalifikované
znaky spočívajúce v úmysle uviesť iného do omylu, prípadne využiť niečí omyl. V nadväznosti na to
upozornil na civilnými súdmi prezumovanú judikatúru, že ak v obchodnom vzťahu pri dodávke tovaru
tento tovar neexistoval, tak dodávateľské faktúry, na základe ktorých by mal byť tento tovar zaplatený,

sú rovnako fiktívne, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže požívať právnu ochranu
a na jeho základe vyvodzovať právnu zodpovednosť. V neposlednom rade vyslovil, že ak v trestnom
konaní sa založí mechanizmus výpočtu výšky škody na podklade nezaplatených faktúr, nemôže v
žiadnej osobe takýto spôsob výpočtu vyvolávať pocit rešpektu k zákonnosti a spravodlivosti, ale naopak,
vytvára sa nebezpečný príklad pre ďalších „podnikateľov“. Prvostupňový súd sa riadne nevysporiadal

s obhajobou odsúdeného v odôvodnení napadnutého uznesenia svedčiacou v jeho prospech, najmä
s novým obsahom plynúcim z dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí a to, že vzhľadom na
nové dôkazy existujú vážne pochybnosti o neexistencii objektívnej stránky trestného činu, pre ktorú bol
odsúdený stíhaný, že vzhľadom na nové dôkazy existujú vážne pochybnosti o výpočte výšky škody
a tým aj o správnej právnej kvalifikácii spáchaného skutku, ako aj vzhľadom na nové dôkazy existujú

vážne pochybnosti o primeranosti a spravodlivosti trestu, ktorý bol odsúdenému uložený v trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 2T/105/2010. Keďže má za to, že v tomto konaní
vyšli najavo také skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré môžu samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa a pre

pochybenia prvostupňového súdu uvedených v sťažnosti nedošlo k vydaniu správneho a zákonného
rozhodnutia o povolení obnovy konania, navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci
rozhodol tak, že povolí obnovu trestného konania sp. zn. 2T/105/2010 vo výroku o vine, prípadne len vo
výroku o treste. V prípade rozhodnutia o povolení obnovy konania žiadal, aby nebol vzatý do väzby a
navrhol, aby väzba bola nahradená písomným sľubom, ktorý predložil, alebo iným opatrením.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanejsťažnostiodsúdenýmakoosobounatooprávnenoukrajskýsúd
v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade sťažnostný súd preskúmal správnosť postupu konajúceho súdu, pričom nezistil žiadne
chyby takého charakteru, na podklade ktorých by bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie zrušiť.
Odsúdenýpopodanínávrhubolzastúpenýobhajcom,ktoréhosizvolil,ksvojmunávrhuústnepredložilaj
argumentáciu na verejnom zasadnutí, na ktorom boli vykonané aj navrhnuté dôkazy obhajobou, pričom

mal možnosť v rámci konečného návrhu predložiť argumenty pre povolenie obnovy konania. Konajúci
súd na verejnom zasadnutí vykonal dôkazy v súlade s pravidlami procesného predpisu, preto tieto mohli
tvoriť podklad pre napadnuté rozhodnutie.

Vzhľadom na charakter tohto konania sťažnostný súd v prvom rade poznamenáva, že obnova konania

je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových
zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe všetky
rozhodné skutočnosti a dôkazy, pričom tieto chýbajúce skutočnosti a dôkazy vyšli najavo až po tom, čo
pôvodné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.V zmysle ustanovení procesného predpisu týmto mimoriadnym opravným prostriedkom možno zrušiť
právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončilo trestné stíhanie, avšak len vtedy, pokiaľ sú splnené

podmienky na takýto postup. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania však nie je
oprávnenýpreskúmavaťsprávnosťprávoplatnéhorozhodnutia.Podmienkyobnovykonaniasúupravené
v § 394 Tr. poriadku, pričom pre posudzovaný prípad je rozhodným ods. 1 § 394 Tr. poriadku, keďže
trestné stíhanie skončilo právoplatným rozsudkom.

Dôvody na povolenie obnovy konania podľa vyššie citovaného ustanovenia spočívajú predovšetkým v
tom,žepoprávoplatnostirozsudkuvyšlinajavonovéskutočnostialebodôkazysúduskôrneznáme,ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o
vine,alebovzhľadomnaktorébypôvodneuloženýtrestbolvzrejmomnepomerekzávažnostičinualebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený trest by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom
na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom
trestu.

Prvým predpokladom na to, aby podmienky obnovy konania boli splnené, je existencia novej skutočnosti
alebo nového dôkazu, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a ktoré by mohli mať podstatný

význam pre zmenu rozhodnutia. Za novú, skôr neznámu skutočnosť je potrebné považovať takú, ktorá
v pôvodnom konaní nebola dokazovaná alebo zisťovaná. Novým, skôr neznámym dôkazom je dôkaz,
ktorý nebol v pôvodnom konaní vedený v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo vykonaný.
Ide predovšetkým o taký dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vôbec známy, ale tiež môže ísť o dôkaz,
ktorý bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak jeho obsah v konaní o obnove konania vypovedá o

nových poznatkoch, ktoré majú rozhodný a iný význam pre posúdenie podstatných okolností.

Z pohľadu vyššie uvedeného sťažnostný súd preskúmaval, či dôkazy, ktoré boli vykonané na verejnom
zasadnutí, sú novými, súdu skôr neznámymi a v nadväznosti na to, či aj skutočnosti z nich plynúce,
na ktoré poukazoval sťažovateľ v návrhu a aj v sťažnosti, sú taktiež novými, súdu skôr neznámymi a

spôsobilé ovplyvniť pôvodné rozhodnutie súdu, alebo či tieto existovali v čase pred rozhodnutím súdu
v pôvodnom konaní.

Konajúci súd v dôvodoch napadnutého uznesenia stručne rozviedol obsah vykonaného dokazovania, na
podkladektoréhouzavrel,žezichobsahunevyplývajúžiadnenovéskutočnosti,ktorébymohliodôvodniť

iné rozhodnutie o vine odsúdeného, ako o tom bolo rozhodnuté v pôvodnom konaní. Dospel pritom k
záveru, že v pôvodnom konaní neboli vykonané ako dôkazy protokoly o daňových kontrolách Daňovým
úradom Trnava, pobočka Piešťany, u daňového subjektu I.. W., U., z 28.05.2013 pod číslom XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/VlaaDaňovýmúradomPrešovIIukontrolovanéhosubjektuCs.r.o.podčíslomXXX/
XXX/XXXXX/XX/Star. z 07.12.2009, pod číslom XXX/XXX/XXXXX/XX/Star. z 07.12.2009, pod číslom

XXX/XXX/XXXXX/XX/Star.z08.12.2009,podčíslomXXX/XXX/XXXX/XX/Star.z13.01.2010,podčíslom
XXX/XXX/XXXX/XX/Star. z 19.01.2010 a pod číslom XXX/XXX/XXXX/XX/Star. z 19.01.2010. Poukázal
pritom na vyvodený záver daňových orgánov a aj súdov v pôvodnom konaním o tom, že nebolo
preukázané, že zdaniteľné obchody uvedené na sporných faktúrach boli reálne uskutočnené, resp. že
predmet fakturácie na dodávateľských faktúrach dodaný nebol. Z toho dôvodu potom ani výpovede

svedkov F. a I.. W., keď tvrdili pred daňovými orgánmi, že išlo o reálne obchody, pričom faktúry boli riadne
preplácané, nemožno považovať za dôkaz, ktorý bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, za dôkaz s
novým obsahom.

So záverom konajúceho súdu, že mal k dispozícii nové dôkazy z Daňového úradu Prešov II, sa

sťažnostný súd nestotožnil. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 23.05.2013 odvolacieho súdu
totiž vyplýva, že v rámci konania o odvolaní obž. I.. Ľ. P. bolo odvolacím súdom doplnené dokazovanie
okreminéhoajprečítanímdaňovýchprotokolovDaňovéhoúraduPrešovIIpodčíslomXXX/XXX/XXXXX/
XXXX/Buj z 25.06.2010, pod číslom XXX/XXX/XXXXX/XX/Star. z 04.12.2009, pod číslom XXX/XXX/
XXXXX/XX/Star. z 01.03.2010, pod číslom XXX/XXX/XXXX/XX/Star. z 19.01.2010, pod číslom XXX/

XXX/XXXX/XX/Star. z 19.01.2010, pod číslom XXX/XXX/XXXX/XX/Star. z 13.01.2010, pod číslom XXX/
XXX/XXXXX/XX/Star. z 08.12.2009, pod číslom XXX/XXX/XXXXX/XX/Star. z 07.12.2009 a pod číslom
XXX/XXX/XXXXX/XX/Star. z 07.12.2009, ktorá skutočnosť zrejme ušla pozornosti konajúceho súdu. Na
základe tohto zistenia potom nemožno považovať protokoly o daňových kontrolách Daňového úraduPrešov II prečítané na verejnom zasadnutí v tomto konaní za nové dôkazy, keďže tieto boli vykonané v
pôvodnom konaní a v nadväznosti na to nemožno považovať za nové ani skutočnosti z nich plynúce.

Jediným novým dôkazom je tak protokol Daňového úradu Trnava pod číslom XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Vla z 28.05.2013, ktorý obsahuje výsledky daňovej kontroly zameranej na daň z pridanej hodnoty
podľa zák. č. 222/2004 Z. z. za I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2008. Skutočnosti vyplývajúce z tohto protokolu,
na ktoré poukazuje sťažovateľ, a to, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov
u daňového subjektu I.. D. W., U., v kontrolovanom období, nemôžu mať žiadny vplyv na skutkové

zistenia ustálené súdmi v pôvodnom konaní, keďže skutok, z ktorého bol ods. I.. Ľ. P. uznaný vinným,
bol spáchaný v dobe od 29.06.2009 do 19.09.2009, teda v inom, ako kontrolovanom období.

S poukázaním na vyššie uvedené sťažnostný súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním neboli
preukázané žiadne nové skutočnosti súdu skôr neznáme, čo je podkladom pre záver o tom, že
podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku neboli splnené.

K sťažnostným námietkam odsúdeného je potrebné uviesť, že tieto boli zamerané predovšetkým na
hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní. Výhrady sťažovateľa spočívajúce
v absencii vyhodnotenia predaja neexistujúceho tovaru v tomto konaní nemajú svoj podklad, keďže
táto skutočnosť nie je novou, aj keď ju sťažovateľ za novú považoval. Táto skutočnosť bola známa

už v pôvodnom konaní a súdy sa s ňou vysporiadali v rámci hodnotenia dôkazov, čo ostatne plynie aj
z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/7/2012 zo dňa 23.05.2013. Výhrady
smerujúce vo vzťahu k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu nemožno v tomto
konaní akceptovať, pretože vykonaným dokazovaním v tomto konaní sa skutkový stav, ktorý tvoril základ
viny, žiadnym spôsobom nespochybnil z dôvodu absencie nových skutočností, ktoré by mohli mať vplyv

na vyslovený záver o vine v pôvodnom konaní. Podľa názoru sťažnostného súdu porušenie práva na
spravodlivé konanie na nemôže zakladať na inom hodnotení dôkazov sťažovateľa oproti hodnoteniu
dôkaznej situácie súdom, pokiaľ toto má svoj skutkový podklad, ktorého podstatu v posudzovanom
prípade tvorila skutočnosť, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by samy osebe alebo so
skutočnosťami už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Vo vzťahu k výroku o treste

neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali možnosť jeho zmiernenia.

V podstate z týchto dôvodov sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a túto
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol. So zreteľom na uvedené potom nebol ani
zákonný podklad pre rozhodovanie o prepustenie odsúdeného z výkonu trestu.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.