Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Slovinská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112226956
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112226956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu E. F., O.. XX.XX.XXXX, bývajúceho
v M., V. X, zastúpeného JUDr. Jánom Bodnárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlova č. 3, proti
žalovanej U. F., O.. XX.X.XXXX, bývajúcej v M., V. Č.. X, zastúpenej JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o
odvolaniach žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/226/2012-154 zo dňa
12.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokvovýrokoch1až3,t.j.,ktorýmibolovyporiadanébezpodielovéspoluvlastníctvo

sporových strán a vo výroku o trovách konania sporových strán.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 40C/226/2012-154 zo dňa 12.11.2015
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej: automatickú práčku Samsung, osobný
počítač Sharp, DVD prehrávač, rohovú sedaciu súpravu Tina, stojanovú lampu a koberec. Zároveň
zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielov bezpodielového

spoluvlastníctva 779,31 € v 30 € mesačných splátkach splatných do 25. dňa každého mesiaca počnúc
právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Nepriznal účastníkom náhradu trov
konania a nepriznal náhradu trov konania ani štátu. Rozhodol, že žalobca a žalovaná nie sú povinní
zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa tento domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov ako bývalých manželov. Žalobca súhlasil s prikázaním hnuteľných vecí

patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalovanej a uviedol, že hodnota týchto hnuteľných vecí činí
690 €. Žiadal však započítať hodnotu rekonštrukcie bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, vykonanú z
prostriedkov BSM v hodnote 500 €, hodnotu bezpečnostných dverí, z ktorých 15 splátok kúpnej ceny po
1.336,- Sk bolo zaplatených z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t.j. započítať sumu 665,21 €
a započítať aj splátky úveru poskytnutého za trvania manželstva od spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s., ktorý úver zaplatil po zániku manželstva vo výške 676 €. Žiadal tiež započítať hodnotu výmeny
balkónových dverí zakúpených za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov a osadených v byte,

ktorý je výlučným vlastníctvom žalovanej. Žalovaná súhlasila s prikázaním hnuteľných vecí v hodnote
690 € do jej výlučného vlastníctva, súhlasila aj so započítaním sumy 500 € na rekonštrukciu bytu, avšak
žiadala započítať sumu 972,59 €, ktorú zaplatila po zániku manželstva titulom úveru poskytnutého za
trvania manželstva obom účastníkom s tým, že za túto sumu bola zakúpená sedacia súprava, ktoráje predmetom vyporiadania BSM. Nesúhlasila so započítaním časti úveru poskytnutého žalobcovi za
trvania manželstva, ktorý zaplatil po rozvode manželstva, lebo tieto finančné prostriedky spotreboval
výlučne sám. Zároveň žiadala v prípade, že bude zaviazaná vyplatiť titulom vyporiadania BSM žalobcovi

finančnú náhradu, povolenie splátok, pretože žalobca si neplní vyživovaciu povinnosť, má dokonca
dlh na výživnom na maloleté dieťa, ktoré bolo zverené do jej výlučnej starostlivosti a nie je schopná celú
sumu uhradiť jednorázovo. Nesúhlasila tiež so započítaním zhodnotenia jej bytu o balkónové dvere,
keďže tieto boli zakúpené za finančné prostriedky, ktoré jej darovala stará matka. Žiadala vyporiadať aj
bezpodielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu zakúpenému za trvania manželstva, s čím však

nesúhlasil žalobca, lebo tvrdil, že bolo nadobudnuté z jeho výlučných finančných prostriedkov (z predaja
jeho bytu).

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené Okresným
súdom Košice I rozsudkom zo dňa 15.5.2012 č.k. 21P 200/2011-35 zo dňa 15.5.2012. Na čas po
rozvode maloletý syn účastníkov bol zverený do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobca zaviazaný

ako otec prispievať mesačne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 12.6.2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka G.
I., listinnými dôkazmi a vec právne posúdil podľa ust. § 143, § 145 ods. 2 a § 148 ods. 1, § 149
ods. 1,3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Vzal za preukázané, že po rozvode manželstva nedošlo
medzi bývalými manželmi nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že

medzi účastníkmi nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria hnuteľné veci a nebola
sporná ani ich hodnota (automatická práčka, osobný počítač, DVD prehrávač, rohová sedacia súprava,
stojanová lampa a koberec). Tiež nebolo sporné, komu tieto veci majú byť prikázané, ich hodnota a
nebola sporná ani tá skutočnosť, že trvania manželstva bývalí manželia zo spoločných prostriedkov
vynaložili na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej 500 €.

4. V súvislosti s tvrdením, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj motorové vozidlo ev. č. M.
XXX V., bolo vykonané dokazovanie so záverom, že toto vozidlo nadobudol žalobca 21.4. 2010 a bolo
preukázané, že vozidlo do BSM nepatrí, pretože bolo zakúpené z výlučných finančných prostriedkov
žalobcu. Dôkazy, z ktorých súd vychádzal pri tomto závere sú v odôvodnení rozsudku riadne uvedené

a vyhodnotené.

5. Bolo zistené, že žalovanej bol spoločnosťou Ex Credit s.r.o. dňa 15.1.2007 poskytnutý úver vo výške
24.048,-Sk,manželstvoúčastníkovbolouzavreté20.5.2007,pričompreduzavretímmanželstvazaplatila
žalovaná 3 splátky a za trvania manželstva 15 splátok, čo činí 665,21 €. Z vykonaného dokazovania bolo

však preukázané, že úver bol poskytnutý za zakúpenie bezpečnostných dverí, ktoré boli umiestnené
v byte vo výlučnom vlastníctve žalovanej a že žalovaná teda zaplatila z prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva na vec vo výlučnom vlastníctve sumu 665,21 €. Žalovanej bol za
trvania manželstva poskytnutý dňa 9.2.2011 úver vo výške 1000 €, bol použitý čiastočne na zakúpenie
rohovej sedacej súpravy, bol splácaný za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM a po

zániku manželstva žalovaná zaplatila splátky úveru vo výške 972,59 € z výlučných svojich finančných
prostriedkov.

6. Za trvania manželstva bol žalobcovi poskytnutý dňa 22.12.2008 spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s. úver vo výške 995,82 € a po zániku manželstva, žalobca uhradil splátky na tento úver spolu vo

výške 676 €. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že tento úver bol poskytnutý výlučne žalobcovi na jeho osobnú
spotrebu, svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobca totiž tvrdil, že úver bol spotrebovaný
pre potreby rodiny a domácnosti. Keďže bola to žalovaná, ktorá nepreukázala, že by úver získaný za
trvania manželstva spotreboval výlučne žalobca, tieto finančné prostriedky poskytnuté titulom úveru
boli poskytnuté obom manželom do BSM, a preto má žalobca právo na náhradu toho, čo vynaložil na

spoločný dlh po zániku manželstva zo svojich výlučných prostriedkov.

7. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná zo spoločných prostriedkov zhodnotila nehnuteľnosť zakúpením
balkónových dverí, súd mal preukázané, že táto rekonštrukcia bola vykonaná z jej výlučných finančných
prostriedkov získaných darom.

8. Vzhľadom na právne posúdenie veci a na zistený skutkový stav, súd prikázal hnuteľné veci do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a zaviazal ju titulom vyporiadania podielov zaplatiť žalobcovi
sumu 779,31 €. Táto suma pozostáva z polovice hodnoty hnuteľných vecí 345 €, polovica hodnotyrekonštrukcie bytu 250 €, polovica splátok zaplatených za trvania manželstva z bezpodielového
spoluvlastníctva na jej výlučné vlastníctvo - bezpečnostné dvere, t.j. 332,61 €, polovica splátok úveru,
ktoré uhradil výlučne žalovaný 338 € a naopak bolo započítané, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej

polovicu sumy zaplatenej titulom spoločného dlhu z poskytnutého úveru po právoplatnosti rozvodu a to
486,30 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaná požiadala o povolenie splátok vzhľadom na svoje majetkové,
osobné pomery, ako aj na skutočnosť, že žalobca si neplní riadne vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu, súd jej s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky tak, ako sú uvedené vo výrokovej
časti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a za dôvod hodný osobitného

zreteľa, pre ktorý nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, považoval osobitný charakter
konania. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že medzi oboma účastníkmi nedošlo k dohode a
podaním návrhu na začatie konania jedným z účastníkov vzniká prekážka litispendencie pre podanie
návrhu druhému účastníkovi.

9. Keďže obaja účastníci konania boli pre svoje majetkové pomery oslobodení od platenia súdnych

poplatkov, súd nepriznal podľa § 148 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania štátu.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
psím. d/ a písm. f/ O.s.p., a to proti druhému výroku napádaného rozsudku. Nesúhlasil s rozhodnutím
súdu, že žalovaná je povinná zaplatiť sumu titulom vyporiadania podielov BSM v 30 € mesačných

splátkach.Poprel,žebymalakékoľvekpodlžnostinavýživnom,pretožekudňupodaniaodvolaniariadne
platí výživné na maloleté dieťa k rukám žalovanej ako matky. Poukázal na to, že pomery žalovanej sú
nepomerne lepšie, než jeho pomery, a nie je adekvátne rozdelenie už tak neveľkej sumy 779,31 € na
plnenie v mesačných splátkach po 30 €, čo by viedlo k jeho splatnosti v 26 mesačných splátkach. Je
totiž invalidným dôchodcom s príjmom vo výške 182,80 € mesačne a plnenie tak nízkej sumy po obdobie

viac ako 2 rokov sa javí ako ničím nepodložené a nedôvodne znevýhodňuje žalobcu, keď tento značný
rozsah plnenia poskytovaného počas manželstva žalovanej má mať reparovaný až po dobu 2 rokov.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku ako nesprávny a nezákonný odvolací súd zmenil
tak, že žalovanú zaviaže sumu 779,31 € zaplatiť mu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. V zákonnej lehote proti II. výroku rozsudku podala odvolanie aj žalovaná z dôvodu, že v konaní
došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 OSP a tieto majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako
aj z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností a tým na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Nesúhlasila s názorom konajúceho súdu ohľadne úveru vo výške 995,82 €, poskytnutému žalobcovi,

ktorý bol v tom čase podnikateľom, podnikajúcim pod obchodným menom E. F., s miestom podnikania
Maurerova 12, Košice - Dargovských hrdinov, bol vedený v živnostenskom registri Okresného úradu
Košice a tieto finančné prostriedky boli vyplatené na bankový účet žalobcu, s ktorým nemala právo
disponovať. Žalovaná má za to, že žalobca ako podnikateľ tieto finančné prostriedky použil na svoje
podnikanie a nie pre potreby svojej rodiny, ako to tvrdil v konaní, preto finančné prostriedky z tohto úveru

poskytnuté nemali patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Poukázala na správanie sa žalobcu
počas manželstva, ktorý nikdy na spoločnú domácnosť neprispieval, každý z manželov hospodáril sám
so svojimi prostriedkami, čo bolo konštatované aj v konaní o rozvod manželstva. V tom čase, keď
žalobca disponoval značnou finančnou sumou z predaja svojho bytu, bola ona nútená kúpiť sedaciu
súpravu na pôžičku, ktorú rovnako aj sama splácala. Po predaji bytu sa navyše žalobca ani nesnažil

predčasne splatiť poskytnutý úver, splatil ho až po troch rokoch. Žiadala, aby súd zvážil disparitu
podielov účastníkov a to s poukazom na nezodpovedný prístup žalobcu k rodine, keď bol viackrát
nezamestnanýpočasmanželstva,fyzickyjunapadol, neprispievalnavýživusynaastýmitookolnosťami
sa konajúci súd nevysporiadal. Žalovaná na základe týchto dôvodov navrhla odvolaciemu súdu, aby
druhý výrok rozsudku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná a tvrdila, že žalobca vedome zavádza súd ohľadne jeho
dlhu na výživnom, keďže sa proti menu vedie exekúcia na dlžné výživné a predložila o tom potvrdenie
súdneho exekútora JUDr. Molnára. Žalobca si sám môže za svoju majetkovú situáciu, keď finančné
prostriedky za predaný byt minul za tri roky, nič mu však nebráni k svojmu dôchodku si aj privyrobiť. Ona

sama má čo robiť, aby zabezpečila prostriedky pre seba i svojho syna, vzhľadom na jeho výživné 27,12
€ mesačne. Navrhla, aby odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel.13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Poprel, že by úver, ktorý mu bol poskytnutý spoločnosťou
Home Credit Slovakia a.s. bol použil na podnikanie, aj zo zmluvy vyplýva, že išlo o úver spotrebiteľský,
leboonvystupovalakofyzickáosoba-nepodnikateľ. Súdprvejinštanciesasprávnevyporiadalsúvermi,

ktoré sa v konaní prejednávali. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ním podaného odvolania a
odmietol akúkoľvek disparitu podielov účastníkov pri vyporiadaní BSM.

14. Žalobkyňa i žalovaný podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolania

nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. apríla 2017,
pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

17. Obaja odvolatelia použili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., platného
a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri

hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

18. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých odvolaním (hoci boli odvolania podané proti

druhému výroku, s ním súvisí aj prvý a tretí výrok), nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že
by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité

zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).

19. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

21. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že finančné pomery žalovanej sú lepšie než jeho, už vzhľadom na
skutočnosť, že má v starostlivosti ich mal. dieťa, na ktoré on platí len minimálne výživné, ktoré skutočne
nepostačujeaninauspokojeniejehozákladnýchpotrieb.Pretojenamiestepovolenieplneniavsplátkach
tak, ako to v napadnutom rozsudku určil súd prvej inštancie.

22. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne posúdil aj úvery účastníkov,
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bolo namieste použiť disparitu pri vyporiadní BSM
sporových strán, preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách
konania ako vecne správne.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení

s § 225 ods. 1 CSP. Ani jedna zo sporových strán nebola so svojím odvolaním úspešná, preto im nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.