Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207559
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115207559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO 47 234 679, so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanému:
B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., o zaplatenie 825,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 825,79 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 825,79 eura od 26.03.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 18C/169/2015-30 zo dňa 24.06.2015, voči
ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.
Žalovaný odpor odôvodnil tým, že úver bol zaplatený, pričom nesúhlasil ani s výškou RPMN, ktorá je
podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

3. Žalobca sa vyjadril k odporu podaním doručeným súdu dňa 16.02.2016, kde uviedol, že žalovaný
vychádza z nesprávneho posúdenia veci, kde síce splatil úver, avšak iný, ako sa žalobca domáha
zaplatenia v tomto konaní. Žalobca uviedol, že žalovaný aktivoval kartu v súlade s metodickou príručkou
a následne čerpal revolvingový úver. Ďalej žalobca uviedol, že v čase podpisu zmluvy žalovaný nebol
názoru, že by zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 25.03.2015, s listinnými dôkazmi, a to

najmä s Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2007, s Úverovými zmluvnými podmienkami
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., s Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.11.2014, s
Poštovým podacím hárkom, s Výpisom čerpania, splátok a úhrad, vyjadreniami účastníkov.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 26.11.2007 (správne dňa 30.11.2007) uzatvorili žalobca a žalovaný
Úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver s
výškou úverového rámca 497,91 eur. RPMN ani priemerná hodnota RPMN nie je v zmluve uvedená.

Žalovaný sa zaviazal splácať uvedený úver s príslušenstvom v splátkach uvedených spôsobom „5%
z dlžnej čiastky“. Žalovaný z revolvingového úveru čerpal celkom sumu 1.540,- eur a zaplatil z
poskytnutého úveru celkovo sumu 714,21 eur. Listom zo dňa 25.11.2014 oznámil žalobca žalovanému
zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov a vyzval ho na splatenie dlžnej čiastkyvo výške 1.656,03 eur do 7 dní od odoslania výzvy. Doručenie zásielky žalobca preukázal poštovým
podacím hárkom. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.03.2015 do
zaplatenia a v sume 141,15 eur s odkazom na prílohu o čerpaní.

6. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 825,79 eur, úroku z omeškania vo výške
141,15 eur, a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.03.2015 do zaplatenia zo sumy 825,79 eur.

7. Súd na prejednávanú vec aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

10. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .

11.Podľa §3ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch,prispotrebiteľskýchúverochformoupreddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 23a ods. 1 zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Podľa § 23a ods. 2 zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

18. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

19. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

25. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.

27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý mal byť založený zmluvou o revolvingovom úvere, je vzhľadom na charakter jej účastníkov a
okolnosti jej vzniku vzťahom spotrebiteľským v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení, a preto
vznik zmluvy ako aj nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného

zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere
stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 cit. zák.) a čo je pre posudzovanie v konaní uplatneného
nároku rozhodujúce, pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti
právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 4 ods. 1 cit. zák.). Z predloženého formulára označeného ako
úverová zmluva súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá individuálne špecifikovaná zmluva o

úvere s jednorazovým čerpaním. Jej súčasťou bolo tiež žalobcom vopred naformulované zmluvné
dojednanie, uvedené drobným písmom (takmer nečitateľným) v závere lícnej strany formulára, podľa
ktorého podpisom úverovej zmluvy jej účastníci zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru. Je nepochybné, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu s žalobcom práve za účelom
zabezpečenia si finančných prostriedkov prostredníctvom klasického úveru s jednorazovým čerpaním,

avšak podpis vyjadrujúci jej vôľu uzavrieť úverovú zmluvu znamenal zároveň aj jeho formálny súhlas
so zmluvným dojednaním týkajúcim sa zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktoré vzhľadom na
štandardizovaný typ zmluvy nebolo v jeho možnostiach ovplyvniť, resp. odmietnuť. Súd má za to, že
takýto prístup v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, keď dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi iný úkon
než iba ten, ktorý bol v danom čase vo sfére jeho záujmu, je nekalou obchodnou praktikou, ktorá

sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka takýto právny
úkon neplatný. Záver o neplatnosti právneho úkonu žalovaného, ktorý mal podpisom vyjadriť svoju vôľu
uzavrieť s žalobcom okrem úverovej zmluvy i zmluvu o revolvingovom úvere, možno tiež vyvodzovať
z rozporu s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže s ohľadom
na zistené skutočnosti možno usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne,

keď právny úkon žalovaného nebol v tomto prípade prejavom jeho skutočnej (danej) vôle, ale vôle
žalobcu ako výlučného zostavovateľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd navyše poukazuje na to, že
zmluvnédojednanieouzavretízmluvyorevolvingovomúvere,akoajznejvyplývajúceprávaapovinnosti
zmluvných strán, ktoré boli upravené v úverových zmluvných podmienkach, sú všeobecné a neurčité,
čo je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zároveň tieto dojednania neobsahujú náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako už bolo
zdôraznené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o
úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa vo všeobecnosti vyžaduje jednak písomný prejav a jednak
podpis konajúcej osoby. Súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že v súdenom prípade
dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere obsiahnuté v úverovej zmluve zo dňa 30.11.2007,

je neplatné, v dôsledku čoho potom nie je daná podmienka písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy o
úvere, nároky z ktorej si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní. Súd dodáva, že na uvedenom závere nič
nemení ani tá skutočnosť, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere došlo k vzájomnému plneniu
medzi účastníkmi, keďže z dikcie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že absencia
písomne formy spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, a to v celom jej rozsahu.

31. Keďže zmluva o revolvingovom úvere bola absolútne neplatná, účastníkom plynie povinnosť si
vrátiť to, čo si zo zmluvy poskytli, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi vznikol len nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. V
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku

žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd
povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa
v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a
najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade by mal nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez
ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodnéhoobohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ako je
zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte žalovaného, žalovaný uskutočnil výbery
naposledy dňa 13.07.2012 a 01.03.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej

veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému
obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba
v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému

obohateniu zo strany žalovaného dňa 13.07.2012, kedy vybral poslednú sumu z bankomatu. Súd má
za to, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy plynula objektívna trojročná premlčacia doba od
každéhovýberuzbankomatu,atedavšetkyvýberyuskutočnenédo01.03.2012súobjektívnepremlčané
v trojročnej premlčacej dobe. tak začala plynúť dňa 02.03.2012 a uplynula najneskôr dňa 02.03.2015.
Keďže žalobca podal na súde žalobu až dňa 07.04.2015, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej
trojročnej premlčacej doby. Súd súčasne konštatuje, že vzhľadom na absolútne zjavný nedostatok

písomnej formy zmluvy, ako aj jej základných náležitostí, kedy žalobca reálne prvýkrát poskytol plnenie,
až po 3,5 roku od formálneho uzavretia (ponuky) úverovej zmluvy, kedy sa faktickým konaním žalobcu
obišiel v čase poskytnutia úveru platný zákon č. 129/2010 Z.z., pričom sa ani nesplnili podmienky podľa
§3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..(informovanie spotrebiteľa o RPMN atď.) má súd za to, že aj pri
poslednej platbe došlo k premlčaniu, a to na základe plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty.

Súd má za to, že žalobca si je vedomý absencie základných zákonných náležitostí zmluvy, a tým aj
neplatnosti, zmluvy od počiatku. Súd vzhľadom na uvedené žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže
žaloba bola na súde podaná až po uplynutí premlčacej doby dňa 07.04.2015, súd považoval nárok
žalobcu za premlčaný, a preto žalobu zamietol. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Subjektívna dvojročná lehota od momentu, kedy

sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Súd má za to, že obe lehoty začali plynúť súčasne.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne

vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998). V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v
prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto
vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. §

54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ ide o
aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa
Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať

na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou. Súd súčasne
zamietol žalobu, aj čo do úrokov, či už vyčíslených, alebo percentuálnou sadzbou požadovaných úrokov
z omeškania, nakoľko tieto sa premlčujú spolu so základom. Súd súčasne konštatuje, že žalobcom
uvedená suma 141,15 eur úrokov z omeškania nie je preskúmateľná, nakoľko nebolo ju možné overiť
matematickým výpočtom, a súčasne žalobca pri nej odkázal len na prílohy. Vo vzťahu k požadovaným

zvyšným úrokom z omeškania súd pozmenáva, že ich premlčanie nastáva súčasne so základom,
nakoľko ak by sa tieto nepremlčovali, nútili by uhradiť žalovaného istinu, bez ohľadu na jej premlčanie.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

35. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnejspravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

36. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

37. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní
- žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným
rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie
bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko týmto v konaní žiadne trovy nevznikli.

Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods.
2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.