Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201607
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116201607.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Hradec Králové, Československé armády954/7, Česká
republika, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30,
proti žalovanej M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L., X. P. X/X, štátnej občianky SR, v konaní o
zaplatenie 599,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa X.X.XXXX požiadal súd, aby žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu

XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania výške 8,50 % ročne zo sumy XXX,XX M. od XX.X.XXXX do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s. (ďalej tiež „SLSP, a.s.“) uzavrel so žalovanou zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXX a dňa
XX.XX.XXXX uzavreli tie isté zmluvné strany zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ sa zaviazal poskytnúť povolené
prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej alebo výbery hotovosti
z účtu žalovanej aj vtedy, ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči predchodcovi žalobcu,

ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej alebo vkladom
hotovosti. Žalovaný sa zaviazal splácať povolené prečerpanie predchodcovi žalobcu formou započítania
pohľadávky proti pohľadávke žalovanej z jej účtu, a to vždy v momente kedy sa pohľadávky kryjú.
Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej tiež „VOP“), s ktorými žalovaná
vyslovila súhlas podpisom zmluvy. Predchodca žalobcu svoj záväzok splnil riadne a včas, t.j. žalovanej
poskytolpovolenéprečerpaniekjejbežnémuúčtu.Nakoľkožalovanávyužilmožnosťprečerpaniasvojho
bežného účtu, avšak svoj záväzok na vrátenie povoleného prečerpania pôvodnému veriteľovi nesplnila

riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa XX.X.XXXX odstúpil od zmluvy a vyzval ju na
úhradu dlžnej sumy. Celkový dlh žalovanej je ku dňu podania žaloby v sume XXX,XX Eur a predstavuje
celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu, ktorá pozostáva z istiny vo výške XXX,XX M., úroku vo výške
X,XX M. a úroku z omeškania vo výške XX,XX M.. L. XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu
a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej prešla pohľadávka z predmetnej zmluvy
na žalobcu, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.

2. Žalobca v podaní zo dňa X.XX.XXXX na výzvu súdu uviedol, že žalovanej bol na základe predmetnej
zmluvy o kontokorentnom úvere poskytnutý úverový rámec vo výške XXX,XX Eur a z výpisu z účtu
vyplýva, že zostatok na účte ku dňu XX.X.XXXX bol mínus XXX,XX Eur. Žalobca na výzvu súdu v podaní
zo dňa X.X.XXXX uviedol, že odstúpenie od zmluvy bolo zasielané formou obyčajnej listovej zásielky apreto právny predchodca žalobcu nedisponuje doručenkou. Poukázal na ust. bodu 10.3. VOP, v zmysle
ktorých pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí
deň po jej odoslaní, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti

ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme
obyčajnej listovej zásielky. Ďalej poukázal žalobca na ust. bodu 19.16. VOP, v zmysle ktorého klient
súhlasí s tým, že banka môže kedykoľvek postúpiť pohľadávku, pričom táto dohoda je v súlade s ust.
§ 89 ods. 1 Zákona o bankách a preto je dovolená a v súlade so zákonom a túto vec riešil Krajský súd
v Prešove v uznesení sp. zn. 9Co 145/2015 zo dňa 5.10.2016, a v rozsudku sp. zn. 11Co 11/2015 zo

dňa 25.8.2016.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie.

4. Vec bola prejednaná podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovanej. Neprítomnosť žalobcu ospravedlnil

jeho právny zástupca. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Žalovanej súd doručil
predvolanie na pojednávanie na adresu jej trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR
postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom zásielka sa od nej vrátila neprevzatá, a považuje sa
za doručenú dňom jej vrátenia súdu podľa § 111 ods. 3 CSP. Strany o odročenie pojednávania nežiadali.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu, zmluvy o
kontokorentnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 25.10.2005,
zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy o vydaní a používaní
karty zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy o sporožírovom účte zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy o vydaní a používaní
bankomatových kariet k sporožírovému účtu zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpenia od zmluvy zo dňa

XX.X.XXXX, všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa XX.XX.XXXX, predžalobnej výzvy zo dňa XX.X.XXXX, podaní žalobcu zo dňa X.XX.XXXX,
6.4.2017, výpisu z úveru, správy Registra obyvateľov SR, a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaná ako dlžník uzavrela dňa XX.XX.XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu

o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej kontokorentný úver
s úverovým rámcom XX.XXX,- Sk. Úroková sadzba bola stanovená na 12,15% ročne. Splatnosť úrokov
bola dojednaná mesačne ku koncu mesiaca. Konečná splatnosť bola dojednaná na XX.XX.XXXX. V čl. II
bod 1 zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy žalovanej
na prevod a výbery peňažných prostriedkov z účtu uvedeného v čl. I Zmluvy, t.j. sporožírového účtu

žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX aj v prípade , keď nebude existovať pohľadávka žalovanej k účtu. V
čl. III záverečných ustanoveniach bolo dojednané, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1
roka, ak dlžník neoznámi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá
na predĺžení záujem. Podľa čl. III bod 5 zmluvy sú súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky
SLSP, a.s. (VOP), s ktorými sa dlžník oboznámil a podpisom zmluvy vyslovil s nimi súhlas.

7. Podľa článku 7.6.1. písm. d) VOP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo ak klient prekročí výšku dohodnutého úverového rámca, môže
banka vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť
pohľadávku banky vrátane je príslušenstva.

8. Z výpisu z účtu bolo zistené, že žalovaná bol v nepovolenom prečerpaní, nakoľko istina čerpaných
peňažných prostriedkov dosiahla výšku 560,27 Eur, teda presiahla výšku úverového rámca XX.XXX,-
Sk/XXX,XX Eur.

9. SLSP, a.s. listom zo dňa 11.6.2013 adresovanými žalovanej odstúpil od zmluvy o sporožírovom účte
a zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXX a vyzval žalovanú , aby do X dní od doručenia tohto
listu uhradila veriteľovi na označený účet zostatok dlhu v sume XXX,XX Eur.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 oznámil SLSP, a.s. žalovanej, že na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 bola postúpená na žalobcu pohľadávka voči
žalovanej z predmetnej zmluvy o úvere.11. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretiapredmetnejzmluvyoúvereSpotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvyuzavretépodľaObčianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.4.2015 Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa§524ods.1,ods.2ObčianskehozákonníkaVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočkazahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žedňa25.10.2005bolamedziSLSP,a.s.akoveriteľom
a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých prípadoch,

a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., ktoré boli vopred
pripravené SLSP, a.s., nepochybne vyplýva, že žalovaná vstupovala do zmluvného vzťahu v postavení
spotrebiteľa (vzhľadom na jej označenie ako fyzickej osoby nepodnikateľa) a obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvnila. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver do výšky
úverového limitu, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a spotrebiteľ

sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Predmetnou zmluvou sa veriteľ
zaviazal poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy žalovanej na prevod a výbery
peňažnýchprostriedkovzosporožírovéhoúčtužalovanejajvprípade,keďnebudeexistovaťpohľadávka
žalovanej k účtu a žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver, mesačne platiť poplatky a úroky.
Žalobca uplatnil proti žalovanej neuhradený zostatok tohto úveru.

13. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je
aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe
predmetnej zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená
oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,

komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného
práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je
posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/205/2009). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

14. Bolo preukázané, že medzi SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa
29.10.2014 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, s tým, že predmetom postúpenia mala byť aj
pohľadávka voči žalovanej v celkovej výške 599,54 Eur na základe zmluvy o kontokorentnom úvere zo
dňa 25.10.2005. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky
dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s
príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení
pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom
sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k

platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta, a
aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak je pohľadávka splatná, predtým banka písomne vyzve
klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto

predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na text daného ustanovenia
je zrejmé, že zákonodarca v ňom stanovil predpoklady, ktoré musia byť splnené pre to, aby bola
pohľadávka spôsobilá na postúpenie zo strany banky na tretiu osobu. V prípade, že tieto podmienky
splnené nie sú, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, na ktoré poukázal žalobca a podľa ktorého banka si so svojim klientom

môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu,
ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva,
že sa od nich nemožno odchýliť, nadobudlo účinnosť až 10.6.2013, pričom zmluvu o úvere uzavrela
banka so žalovanou pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Treba zdôrazniť, že ustanovenie§ 92 ods. 8 zákona o bankách má nepochybne povahu kogentného ustanovenia, od ktorého sa nie
je možné v zmluve odchýliť, keďže je v ňom vymedzený postup, ktorý musí byť dodržaný na to, aby
banka bola oprávnená postúpiť pohľadávku z úveru tretej osobe a ktoré dáva možnosť klientovi po

písomnej výzve banky vyrovnať omeškané splátky úveru a predísť tak postúpeniu pohľadávky na tretiu
osobu. Toto ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť dodržané v každom prípade bez
ohľadu na to, či dlžník s postúpením pohľadávky nesúhlasí, ako aj vtedy, keď banka do všeobecných
obchodných podmienok vložila ustanovenie o súhlase dlžníka s postúpením pohľadávky banky na tretiu
osobu. Nemohlo preto dôjsť k platnému dojednaniu odchýlnej úpravy podmienok postúpenia pohľadávky

banky v zmluve o úvere, čo je zvýraznené aj tým, že žalovaná vystupuje v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o
úvere v postavení spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany. Žalovaná nemohla ovplyvniť text VOP, ktoré
vopred pripravila banka a musela tieto podmienky ich prijať, keď chcela, aby jej bol úver poskytnutý.
V článku 19 bod 19.16 VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré sú podľa zmluvy o úvere súčasťou
zmluvy, je spotrebiteľovi zo strany banky naoktrojované ustanovenie, podľa ktorého klient výslovne
súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi a

to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané.
Znenie tohto zmluvného ustanovenia umožňuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi zo zmluvy
kedykoľvek a nezohľadňuje teda žiadnu z podmienok prípustnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92
ods. 8 Zákona o bankách (predtým § 92 ods. 7 zákona o bankách). Pre rozpor s týmto kogentným
zákonným ustanovením je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka toto zmluvné ustanovenie VOP

absolútne neplatné. Citované ustanovenie zmluvy je oddeliteľné od zvyšnej časti zmluvy o úvere, ktorá
podľa § 41 Občianskeho zákonníka ostáva platnou. Nemôže ísť o platnú časť právneho úkonu aj z
toho dôvodu, že v danom ustanovení sa neprípustne (na ujmu práv spotrebiteľa) eliminujú zákonné
limity umožňujúce banke postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe. Je tým výrazne zhoršené
postavenie spotrebiteľa, ktorý vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom - bankou, z čoho pre

spotrebiteľa vyplývajú garancie, keďže činnosť banky podlieha dozoru a dohľadu NBS, pričom pokiaľ by
bolo takéto zmluvné ustanovenie platné, bola by banka oprávnená bez akéhokoľvek predchádzajúceho
upozornenia dlžníka pohľadávku proti spotrebiteľovi postúpiť tretej osobe, aj nebankovému subjektu,
a to aj vtedy, ak by dlžník pohľadávku riadne a včas splácal. Uvedené ustanovenie článku 19 bod
19.16 VOP zavádza značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a je preto absolútne neplatné aj v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
nemohla ovplyvniť obsah bankou vopred pripravených VOP. Daný zmluvný vzťah je vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, pričom žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa a bolo povinnosťou súdu
s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával (rovnaký záver prijal Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 6Co/603/2015 - 166
zo dňa 22.3.2016). Žalobca, ktorému SLSP, a.s. pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok odovzdala
všetku zmluvnú dokumentáciu ohľadom predmetného úveru, predložil súdu odstúpenie od zmluvy o

úvere učinené SLSP, a.s. listom zo dňa 11.6.2013, v ktorom banka vyzýva žalovanú, aby do 7 dní
uhradila banke omeškaný splatný dlh z predmetného úveru vo výške 560,31 Eur. Banka bola oprávnená
od zmluvy odstúpiť v zmysle bodu 7.6.1 písm. d/ VOP a písomné odstúpenie od zmluvy vyhotovila
pred tým ako uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 29.10.2014. Žalobca však
nijako nepreukázal, že toto odstúpenie od zmluvy obsahujúce písomnú výzvu na zaplatenie dlhu banka

doručila žalovanej, resp. jej ju aspoň odoslala. Žalobca súdu oznámil, že odstúpenie od zmluvy bolo
žalovanej zaslané formou obyčajnej listovej zásielky. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu
zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací
lístok), resp. doručení výzvy (doručenku) dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti.
Ak nie je preukázané aspoň odoslanie písomnej výzvy dlžníkovi, nie je na mieste uvažovať o fikcii

doručenia v zmysle bodu 10.3 VOP, na ktoré ustanovenie poukazoval žalobca. Doklady o odoslaní,
resp. doručení kvalifikovanej výzvy žalovanej žalobca teda súdu nepredložil. Predpoklady uvedené v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ako nevyhnutné podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa
29.5.2014, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 18Co 358/2015 zo dňa 11.10.2016, Krajský súd

v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, č.k. 6Co/603/2015 - 166 zo dňa
22.3.2016, č.k. 17Co 1308/2015-74 zo dňa 21.12.2016, č.k. 5Co 391/2016-245 zo dňa 13.12.2016,
Krajský súd v Trnave v rozsudkoch č.k. 26Co/552/2015 zo dňa 26.9.2016, č.k. 23Co/450/2015 zo dňa
25.9.2016, Krajský súd v Žiline v rozsudkoch č.k. 11Co/235/2016 zo dňa 12.9.2016, č.k. 9Co/248/2016zo dňa 22.8.2016. Súd nevidel dôvod pre odklon od tejto ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Súdna
prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu

postupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdztakéhooznámeniavychádzabeztoho,abyako
predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia
vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o
neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd

povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka
nemožnovyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,
ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi
neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v

postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti
týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009
sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

15. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne

vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, že jej túto výzvu odoslal,
a doručil, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 je v časti postúpenia pohľadávky voči
žalovanej absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre
nedodržaniezákonnejpodmienkyuvedenejvustanovení§ 92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách.

16. Aj v prípade, ak by žalobca preukázal, že jeho právny predchodca odoslal odstúpenie od zmluvy
obsahujúce písomnú výzvu žalovanej pred postúpením pohľadávky, teda, že žalobca je v konaní aktívne
vecne legitimovaný, súd by žalobe nemohol vyhovieť. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, tak podľa
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zásade platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje. K jej zrušeniu od začiatku nedôjde v prípade, ak je právnym predpisom ustanovené inak

alebo ak sa účastníci zmluvy dohodli inak. Pokiaľ ide o odlišný režim dohodnutý účastníkmi zmluvy,
vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje také
zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej

odstúpením od zmluvy sa zmluva nezrušuje s účinkami ex tunc, prípadne podľa ktorej odstúpením od
zmluvy nezanikajú platobné záväzky klienta vrátane úrokov a zmluvných pokút, zhoršuje postavenie
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho
zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Súd preto neprihliadal na ustanovenia článku 7.6.1. VOP, v
zmysle ktorých pri odstúpení od zmluvy bankou nezanikol záväzok žalovanej splatiť pohľadávku vrátane

jej príslušenstva. K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 7Co/365/2015,
Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutiach sp. zn. 5Co/661/2015, sp. zn. 4Co/625/2015. Ustanovenia §
54 ods. 1 a 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučujú aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka
o následkoch odstúpenia od zmluvy, nakoľko stanovujú prednostné použitie ustanovení Občianskeho
zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, podľa ktorého

zákona (Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) bola zmluva uzavretá. Táto zásada
viac krát judikovaná slovenskými súdmi viedla k tomu, že v záujme jednoznačného výkladu ustanovení
na ochranu práv spotrebiteľa, zákonodarca výslovne túto zásadu zakotvil zákonom č.102/2014 Z.z. s
účinnosťou od 1.4.2015 do ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Keďže zákon č.
102/2014 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenie k predmetnému ustanoveniu, je potrebné ust. § 52

ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka použiť aj na daný zmluvný vzťah založený pred účinnosťou
tohto ustanovenia. K rovnakému záveru o potrebe aplikovať ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka aj na zmluvné vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia dospel v obdobnej veci
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015. Odstúpením od zmluvy zo
strany právneho predchodcu žalobcu bola zmluva od začiatku zrušená, nakoľko iné dojednanie sa

odchyľuje od zákonnej úpravy v neprospech spotrebiteľa - žalovanej tým, že jej ukladá povinnosť vrátiť
viac než rozdiel toho, čo účastníci jeden od druhého dostali vrátane úrokov. Vzhľadom na odstúpenie
od zmluvy, kedy zmluva bola zrušená od počiatku vzniklo medzi účastníkmi bezdôvodné obohatenia,
pričom v jeho dôsledku boli účastníci povinní vydať si vzájomne to, čo dostali podľa ustanovenia § 457Občianskeho zákonníka. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd

teda musel z úradnej povinnosti preskúmať, či uplatnené právo proti žalovanej ako spotrebiteľovi nie je
premlčané. V dôsledku zrušenia zmluvy odstúpením od nej medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah z
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, a preto je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť od okamihu, keď mal oprávnený k

dispozícii všetky skutkové informácie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Tieto informácie mal právny predchodca žalobcu ako oprávnená osoba k dispozícii hneď po
odstúpení od zmluvy, t.j. k 11.6.2013. Premlčacia doba začala plynúť od nasledujúceho dňa , plynula
bez prerušenia a uplynula najneskôr dňa 11.6.2015, s tým, že zmena v osobe veriteľa podľa § 111
Občianskeho zákonníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, a žalobca svoje právo uplatnil na súde
až dňa 01.02.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Celé uplatnené právo je premlčané, čo

je v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež dôvodom na zamietnutie žaloby.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaná dosiahla v konaní plný úspech.
Keďže však žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, žeby žalovanej vznikli
nejaké trovy konania, súd výrokom II. vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.