Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Kozenko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/52/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205489
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814205489.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: O. A., E.. XX.
XX. XXXX, I. XXX XX S. XXX, proti žalovanému: U.. Š.J. A., E.. XX. XX. XXXX, I. XXX XX S. XXX, o
určenie, že nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po nebohej A. A., X.. Z., E.. XX. XX. XXXX, E. I. S. XXX,
Y. XX. XX. XXXX, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosť vedená na liste vlastníctva číslo
XXXX Obvodným úradom K. E. J., katastrálny odbor, Obec S., katastrálne územie S., stavba - rodinný
dom súpisného čísla XXX postavený na parcele číslo 120 nepatrí do dedičstva po nebohej A. A., X..
Z., E.. XX. XX. XXXX, X. Č. XXXXXX/XXX, E. I. S. XXX, Y. XX. XX. XXXX a to z toho dôvodu ako
uviedol vo svojej žalobe a vo svojej výpovedi, že na notárskom úrade JUDr. Dariny Breznoščákovej
pod spisovou značkou 1D/1071/1995 sa vedie dedičské konanie po poručiteľke A. A. s tým, že na
pojednávaní dňa 06. 05. 2014 notárka upovedomila žalobcu, že do 15. 06. 2014 má na Okresnom súde
vo Vranove nad Topľou podať žalobu o určenie, že dom (súpisného čísla XXX, S.) nepatrí do dedičstva
po nebohej A. A.. Uvedená nehnuteľnosť bola postavená a daná do užívania v roku 1952 a podľa vtedy
platného právneho poriadku nepatrila do majetkového spoločenstva manželov, ale bola vo výlučnom
vlastníctve otca žalobcu a manžela nebohej W. A.. Jeho rodičia uzatvorili manželstvo v roku 1935 za
právneho režimu všeobecného Občianskeho zákonníka vyhláseného dňa 01. 06. 1811. Podľa § 852 ods.
1 Občianskeho zákonníka majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa prvších predpisov
zanikajú 01. 04. 1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému,
čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Uvedené ustanovenie nadobudlo
účinnosť až 01. 04. 1964. Na základe toho uvedená nehnuteľnosť nepatrila nikdy do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale výlučne do vlastníctva W. A.. Podľa § 22 ods. 1 zákona 265/1949 Zb.
zákon o rodinnom práve, imanie, ktoré nadobudne ktorýkoľvek z manželov v čase trvania manželstva
- vyjmúc to, čo nadobudne dedičstvom alebo darom, a to, čo slúži jeho osobným potrebám alebo
výkonu jeho povolania - tvorí jeho získaný majetok. Podľa pozemnoniknej vložky zo dňa 19. 01. 1972
bol spoluvlastníkom domu, tam definovaného ako Hospodárska usadlosť č. d. XXX, v podiele 6/16
W. A. na základe titulu dedenia 12. 06. 1950. Uvedená hospodárska usadlosť č. d. XXX v roku 1946
vyhorela a opätovne bola postavená opäť so súpisným číslom XXX, súpisné číslo XXX získala na
základe rozhodnutia o určení súpisného čísla stavby zo dňa 16. 11. 1997, teda po smrti matky nebohej A.
A.. Tej skutočnosti, že nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva poručiteľky, podľa názoru žalobcu potvrdzuje
aj Prehlásenie jeho otca W. A. zo dňa 19. 06. 1999, v ktorom prehlasuje, že je vlastníkom rodinného
domu súpisného čísla XXX, ako aj trestný výmer číslo 711/51 Okresného národného výboru vo Vranovevedený proti W. A. z toho dôvodu, že „prevádzal stavbu obytného domu bez stavebného povolenia“.
Vo svojej výpovedi dodal, že sa podieľal na stavbe predmetného obytného domu s tým, že ako udával,
napriek tomu, že ako dedičia tak po otcovi ako aj po matke prichádzajú do úvahy iba on, teda ako
žalobca, a taktiež aj žalovaný, právny záujem má z toho dôvodu, že chce, aby bolo zrejmé, že na stavbe
tohto obytného domu sa podieľal aj on. Okrem toho ako dodal, keď sa staval rodinný dom, jeho matka
bývala určitú časť pri svojich rodičoch v Y. s tým, že nepopieral, že rodičia žili spolu v tomto dome až do
svojej smrti. Keďže otec vykonával neoprávnenú stavbu, bola mu uložená trestným výmerom poriadková
pokuta. K návrhu pripojil listinné dôkazy a to spisovú dokumentáciu, originál katastrálneho výpisu z LV
číslo XXXX, kópiu rozhodnutia o určení súpisného čísla, výpis z pozemnoknižnej vložky zo dňa 19.
01. 1972, prehlásenie zo dňa 19. 06. 1999, trestný výmer číslo 711/51 zo dňa 09. 04. 1952, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 05. 1977 č. k. 18Co/618/76-23.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu udávajúc,
že dedičské konanie po nebohom otcovi W. A. sa vedie od roku 2001, po matke A. A. od roku 1995 s
tým, že snahou žalobcu je oddiaľovať ukončenie dedičského konania. K veci podobne ako aj vo svojej
výpovedi uviedol, že po nebohých rodičoch O.Á. A. a W. A. X.. G. zdedili nehnuteľnosti, kde patril aj
starý rodičovský dom číslo XXX, ich synovia W. A., A. A. W. O. A.. Vtedy boli vytvorené nové katastrálne
parcely. Uvedený dom pri požiari v obci S. zhorel a bratia W. W. A. A., v tom čase roľníci, začali v
rokoch 1949 - 1953 budovať tzv. poľnohospodársku usadlosť, kde boli aj budovy pre hospodárske
zvieratá, sypanec. V tomto dome býval otcov brat A. s manželkou, otec W. A. s manželkou a synom
Š.. Keďže bývanie nemalo ani základné hygienické zabezpečenie, v dôsledku čoho bolo neznesiteľné,
z toho dôvodu jeho otec W. A. a manželka A. sa rozhodli pre prístavbu ďalšej časti domu k existujúcej
poľnohospodárskej usadlosti. S prístavbou sa začalo v roku 1962 - 1963 a trvala do rokov 1967 - 1968.
Jej cieľom bolo doriešiť oddelené bývanie dvoch rodín a to W. A., manželky A. a syna Š. od jeho brata
A. A. s manželkou. Syn O. - teraz žalobca bol v Čechách ako vojak, tam sa aj oženil, býval tam do roku
1968 spolu s rodinou. Rodinný dom číslo XXX, neskôr číslo XX a nakoniec XXX sa začal budovať v roku
1949, bol ukončený v roku 1967 (bola to dlhotrvajúca čierna stavba). Ich rodičia W. W. A. žili spoločne
v bezproblémovom manželstve od roku 1935 až do smrti s tým, že dom budoval W. A. za spolupráce a
aktívnej pomoci svojej manželky A. A. a v tomto dome žili obaja nepretržite, boli prihlásení k trvalému
pobytu a spoločne ho užívali až do ich smrti. V zadnej časti rodinného domu býval otcov brat A. A. až do
svojej smrti v roku 1984 s tým, že počas jeho života nedošlo k majetkoprávnemu vysporiadaniu rodiny
A. a trvalo to dosť dlho aj po jeho smrti. Dedičstvo bolo ukončené osvedčením o dedičstve po nebohom
A. A. zo dňa 19. 06. 1966 pod spisovou značkou 3D/411/95. V tomto dedičskom konaní nebola zmienka
o rodinnom dome číslo XXX. V období rokov 1953 až do roku 1998 nebol tento rodinný dom zapísaný
do katastra nehnuteľností a nebol vydaný ani list vlastníctva. Tento bol založený ešte v roku 1998 a nikto
ho nenapadol. Vedel o tom aj žalobca, ktorý agendu o určení súpisného čísla stavby domu súpisného
čísla XXX na parcele číslo 120 aj vybavoval a zaplatil dokonca aj správny poplatok vo výške 100 %. Až
teraz začal prejavovať nespokojnosť s daným stavom. Žalovaný ďalej poukázal, že o výšku dedičského
podielu nemôže prísť ani jeden dedič a to či sa dedí po jednom dedičovi alebo po dvoch poručiteľoch.
Ďalej uviedol, že keby ich otec W. A. ako posledne žijúci rodič mal záujem vysporiadať majetkoprávne
pomery detí za svojho života, tak by to urobil. Mal však predstavu a svojím rozhodnutím rozdelil záhradu
krížom od cesty, bývanie zariadil tak, že syn O. išiel bývať do novopostaveného domu súpisného čísla
XXX a syn Š. teda žalovaný ostáva bývať v rodičovskom dome číslo XXX, keďže tam býva celý život.
K svojej výpovedi ešte dodal, že žalobcovi, ktorý vybavoval súpisné číslo na predmetný rodinný dom,
nič nebránilo protestovať, uviesť, že matka nemá byť zapísaná ako spoluvlastníčka rodinného domu,
toto žalobca nenamietal. K svojmu písomnému podaniu predložil doklad o dedení z roku 1949, 1950,
osvedčenie o dedičstve po A. A., list vlastníctva číslo XXXX na rodinný dom číslo XXX dokumentujúce,
že vlastníkmi sú obaja rodičia, doklady z Obecného úradu v S., z ktorých je zrejmé, že agendu o
určení súpisného čísla domu zapísaného na LV číslo XXXX vybavoval samotný žalobca O. A., ako aj
rozhodnutie o určení súpisného čísla, na základe ktorého si dal teraz žalobca O. A. zapísať vlastníctvo
domu XXX na list vlastníctva, ako aj vyjadrenie Ing. Perejdu o vytvorenie nového geometrického plánu
pre W. A. v roku 1998.
3. Súd sa potom oboznámil s listinnými dôkazmi tak, ako boli predložené žalobcom ako aj žalovaným,
pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 9C/43/2007, tam pripojenými
listinnými dôkazmi, ďalej s pripojenými dedičskými spismi Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej
značky D/17/1985 a spisovej značky 3D/411/1995 po nebohom A. A., posledne bývajúcom S., zomrelom
XX. XX. XXXX, ako aj dedičským spisom po nebohej A. A. spisovej značky 1D/1071/1995 a po nebohomW. A., zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy bytom S. XXX spisovej značky 1D/85/2001, a na základe
takto zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neopodstatnená.
4. Majetkové spoločenstvo manželov upravoval zákon číslo 265/1949 Zb. o rodinnom práve s tým, že
toto je predchodcom súčasného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Veci, ktoré z majetkového
spoločenstva mohli patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa od účinnosti zákona číslo
40/1964 Zb. stali predmetom tohto spoluvlastníctva. Právny režim ostatných vecí bolo potrebné posúdiť
podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Zákon číslo 40/1964 Zb. sa netýkal prípadného podielového spoluvlastníctva manželov. Všetky
majetkové spoločenstvá manželov vzniknuté podľa skorších predpisov zanikajú dňom 01. 04. 1964
(dňom, kedy nadobudol účinnosť zákon číslo 40/1964 Zb.) a iba veci z týchto majetkových spoločenstiev,
pokiaľ môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú od uvedeného dňa takými
predmetmi. Samotný majetok manželov nie je tým dotknutý.
5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal vykonaným dokazovaním za nepochybne preukázané, že
dom, ktorý je predmetom tohto konania, teda ohľadne ktorého podal žalobu žalobca, tvoril majetkové
spoločenstvo otca a matky žalobcu ako aj žalovaného, pretože títo riadne spolu žili, hospodárili a to až
do ich smrti, v predmetnom rodinnom dome aj bývali, o čom súd z výsledkov vykonaného dokazovania
nemalžiadnepochybnosti.Ibatáskutočnosť,žematkažalobcuA.A.určitúdobubývalausvojichrodičov
v Y. a zrejme aj to iba z toho dôvodu, že dom, kde predtým bývali, sa budoval a teda neboli podmienky na
bývanie aj s maloletými deťmi, neznamená, že sa táto spolu s manželom W. A. nepodieľala na výstavbe
rodinného domu a že v dôsledku tohto dočasného oddeleného bývania, aj to len z praktických dôvodov
kvôli nevhodným podmienkam, neznamenalo, že medzi W. A. a jeho manželkou nevzniklo majetkové
spoločenstvo a následne po 01. 04. 1964 sa toto pretvorilo na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
čomu nasvedčuje tá skutočnosť, ako už bolo uvedené, že v rodinnom dome riadne spolu žili, hospodárili.
Nazákladetohomaltedasúdzapreukázané,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenopokiaľsatýkajeho
tvrdení, že predmetný rodinný dom nepatrí do dedičstva po jeho nebohej matke. Naviac súd považuje za
potrebné poukázať na tú skutočnosť, že tento sa sám podieľal na vybavení súpisného čísla predmetného
rodinnéhodomu,kdebolizapísaníneskôrobajajehorodičia,nemalprotitomutonámietkyanaviacpodľa
názoru súdu, keďže dedičmi tak po otcovi ako aj matke je iba on a žalovaný, chýba naviac žalobcovi aj
právny záujem na rozhodnutí tak, ako to uviedol v petite svojej žaloby.
6. O trovách rozhodol súd podľa § 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný, ktorý bol
úspešný v konaní v celom rozsahu, sa zriekol práva na náhradu trov konania, tieto nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.