Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214133
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116214133.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:
L. A., J.. P., Z.. XX.X.XXXX, K. B. XXX XX L. X. XXX, proti odporcom: I. V.J. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B.
XXX XX L. X. XXX, a II. mal. G. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. XXX XX L. X. XXX, zastúpený ustanoveným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Určuje, že odporca 1/ nie je otcom maloletého odporcu 2/ narodeného dňa 18.01.2016 z matky

navrhovateľky.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 27.5.2016 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým by bolo určené, že odporca. I. nie je otcom maloletého odporcu 2/ narodeného dňa 18.1.2016

z matky navrhovateľky.
2. Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tým, že navrhovateľka uzatvorila
s odporcom 1/ manželstvo dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade v Ž., ktoré manželstvo je zapísané v
knihe manželstiev vo zväzku č. XX, roč. XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX. Navrhovateľka
podala dňa 16.5.2016 na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn.
30P/132/2016 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Navrhovateľka žije od 15.12.2015 v spoločnej

domácnosti s priateľom F. B., nar. XX.X.XXXX, s ktorým otehotnela a dňa XX.X.XXXX sa im narodil
mal. G.. Nakoľko sa však mal. G. narodil ešte počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu 1/,
odporca 1/ napriek tomu, že nie je biologickým otcom mal. G. na základe I. zákonnej domnienky bol
určený za jeho otca.
3. Odporca I. sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 30.6.2016, ktorú skutočnosť
preukazuje doručenka na č.l. 22 spisu, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.1.2017, na ktoré sa ustanovili navrhovateľka a poverená
zamestnankyňa ustanoveného kolízneho opatrovníka mal. odporcu 2/. Odporca 1/ sa na pojednávanie
nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, hoci bol naň riadne predvolaný. Od predvolania mal.
odporcu 2/ súd upustil a na pojednávanie predvolal jeho súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom návrhu. Ustanovený
opatrovníkmal.navrhovateľaprostredníctvompoverenéhozamestnancazotrvalnapojednávanívplnom

rozsahu na podanom návrhu, pričom v ďalšom neuviedol žiadne podstatné ďalšie skutkové tvrdenia a
ani právnu argumentáciu.
5. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie s účastníkmi produkovanými listinnými dôkazmi, ako aj s
listinným dôkazmi zabezpečenými súdom postupom podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a
výsluchom svedka, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
6. V rodnom liste mal. odporcu 2/ vydanom Matričným úradom Mesta Žilina dňa 27.1.2016 (č.l. 3 spisu)

sú ako rodičia mal. odporcu 2/, nar. dňa 18.1.2016 zapísaní navrhovateľka a odporca 1/.7. Zo svedeckej výpovede predvolaného svedka F. B. vyplýva, že svedok je priateľ navrhovateľky a tvrdí,
že je otcom mal. odporcu 2/, nakoľko s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti 1 rok a 2 mesiace
a v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mal s navrhovateľkou súlož.

8.Podľaust.§84zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejvtexteako„ZR“),otcovstvosaurčujenazáklade
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.
9. Podľa ust. § 85 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

10. Podľa ust. § 88 ods. 1 ZR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
11. Podľa ust. § 88 ods. 2 ZR, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom
dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú
primerane.
12. Súd tak vychádzal pri svojom rozhodnutí z toho, že otcovstvo odporcu I. k mal. odporcovi II. bolo

určené spôsobom podľa cit. ust. § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), t. j. na
základe tzv. prvej zákonnej domnienky otcovstva, t.j. za otca mal. odporcu II. bol určený manžel matky.
Tátodomnienkajevšakvyvrátiteľná.Úspešnévyvrátenietejtozákonnejdomnienkyotcovstvajehmotno-
právne podmienené tým, že je vylúčené, že by manžel matky, ktorého otcovstvo bolo určené, mohol
byť otcom dieťaťa a procesno-právne tým, že úspešne zaprieť otcovstvo možno len v súdom konaní

na návrh podaný oprávnenou osobou (t. j. aktívne vecne legitimovanou osobou). Takýmito osobami sú
zásadne rodičia dieťaťa, t. j. matka dieťaťa a manžel matky, pričom právo matky je ust. § 88 ods. 2 ZR
obmedzené časovo lehotou troch rokov plynúcou odo dňa narodenia dieťaťa.
13. S poukazom na navrhovateľkou návrhom na začatie konania určený okruh účastníkov konania, súd
konštatuje, že v konaní boli účastníkmi tak aktívne vecne legitimovaná matka (navrhovateľka, § 88 ods.

2 ZR), ako aj obaja pasívne vecne legitimovaní, t.j. manžel matky a dieťa (odporcovia I. a II.). Rovnako
bola dodržaná lehota troch rokov podľa ust. § 88 ods. 2 ZR. Súd sa tak v ďalšom vecne zaoberal vecou
samou.
14. Ako už bolo vyššie uvedené, otcovstvo svedčiace manželovi matky, možno zaprieť (t. j. vyvrátiť prvú
zákonnú domnienku otcovstva) len tak, že navrhovateľ(ka) preukáže v konaní, že je vylúčené, že by,

dosiaľ prvou zákonnou domnienkou určený, otec mohol byť otcom dieťaťa.
15. Na základe v konaní uvedených skutočností a produkovaných dôkazov súd konštatuje, že v konaní
bolopreukázané,žeodporcaI.niejeotcommal.odporcuII..Súdprikonštatovanítohtozáveruvychádzal
predovšetkým zo skutočností uvedených navrhovateľkou, ktoré odporca I. v priebehu konania nijako
nerozporoval a taktiež z vykonaných dôkazov (svedecká výpoveď priateľa navrhovateľky), z ktorých

skutočností a dôkazov vyplýva, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa (mal. odporcu II.) mala
navrhovateľka pohlavný styk výlučne so svojim priateľom (svedkom F. B.) a v rozhodnom čase nemala
pohlavný styk s odporcom I., ktorému svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva. Preto je vylúčené,
aby biologickým otcom mal. odporcu II. bol odporca I., ktorého otcovstvo bolo určené na základe prvej
zákonnej domnienky otcovstva.

16. S poukazom na uvedené skutkové a právne závery, súd návrhu navrhovateľky vyhovel tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte ako „CMP“),
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O trovách konania účastníkov rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 52 CMP, podľa ktorého

v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na

konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopiss prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).