Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205216
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814205216.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX O. XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66,
Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752 zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/101/2014-120 zo dňa 24.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v
sume 146,92 eur. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do
30 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvných podmienok v bode 8.1. zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2012, uzavretej medzi účastníkmi konania.

Rovnako žiada zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 146,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žiadanú ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom č.k. 4C/101/2014-31 zo dňa 30.09.2014
súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v bode 8.1 uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 146,92
eur. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní samostatným uznesením. Po
podaní odvolania žalovaného bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/277/2014-75 zo dňa
28.04.2015 potvrdený rozsudok okrem výrokov o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 146,92

eur a trovách konania. Bol zrušený rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 146,92 eur a o trovách konania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

3. Predmetom konania ostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 146,92 eur,
ktoré žalobca žiadal od žalovaného dôvodniac, že o uvedenú sumu bol ponížený úver poskytnutý mu
žalovaným vo výške 1.020 eur, a to bez toho, aby mu uvedené bolo ozrejmené.

4. Súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci opätovne nárok žalobcu prejednal
a zistil z vykonaného dokazovania, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo
dňa 25.08.2012 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe Žiadosti oposkytnutie revolvingového úveru zo dňa 23.08.2012. Podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 1.020,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 54,65 eur a to v 42 mesačných
splátkach. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 70,01%, RPMN za úver predstavovala

60,09%, ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške 76,20%, predpokladaná výška
RPMN po poskytnutí revolvingu bola 60,09 %.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, §

1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

6.Konštatoval,žeprvšímrozsudkomzodňa30.09.2014č.k.4C/101/2014-31bolourčené,žepodmienka
v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2012 v tam uvedenom znení,
jeneprijateľnázmluvnápodmienka.VuvedenejčastibolrozsudokpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúdu

v Prešove č.k. 19Co/277/2014-75.

7. Na základe uvedenej zmluvy žalobcovi namiesto úveru, ktorý mal byť poskytnutý a schválený v sume
1.020 eur, bola z neho zrazená suma 146,92 eur ako suma započítaná žalovaným na úhradu odplaty
za odklad splatnosti splátok. Takto bola žalobcovi poskytnutá suma vo výške 873,08 eur. Žalobca z

uvedenej sumy uhradil sumu 711,02 eur v splátkach.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a
žalovaným ako dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru žalobcovi, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Podľa zmluvy bol

žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.020 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po
54,65 eur a to v 42 mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške
70,01%, RPMN za úver predstavovala 60,09%. Keďže v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákon o spotrebiteľských úveroch
explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí

byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu
splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno
stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. V súvislosti s vyššie uvedeným súd prvej
inštancie poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/286/2014 zo dňa 27.05.2014
v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o konečnej splatnosti úveru je, že úver

treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov preto prvoinštančný
súd poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému potom neprislúchajú ani
úroky z úveru a žiadne poplatky spojené s poskytnutím úveru. Napriek uvedenému ostáva žalobcovi
na istine uhradiť sumu 162,06 eur. Z písomného podania žalovaného zo dňa 22.01.2016 zistil, že
žalobcovi bolo poskytnutých 1020,- eur, pričom uhradil spolu 857,92 eur, a to jednotlivými splátkami

sumu 711,02 eur a sumu 146,92 eur pri poskytnutí úveru, nakoľko o túto sumu mu žalovaný znížil
poskytnutý úver. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bolo doposiaľ žalovaným poskytnutých viac
finančných prostriedkov, ako žalobca žalovanému uhradil, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného. Žaloba o vydanie sumy 146,92 eur ako bezdôvodného obohatenia bola podaná
predčasne. Žalobca dosiaľ žalovanému nesplatil ani poskytnutú istinu úveru v sume 1020,- eur. Súdu

prvej inštancie preto neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 146,92 eur zamietnuť.

9. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že
je treba rozlišovať jeho nárok proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia z neprijateľnej
zmluvnej, a teda absolútne neplatnej zmluvnej podmienky a nárok žalovaného proti nemu na splatenie
úveru. Úver dohodol vo výške 1.020 eur, ale vyplatená mu bola len suma 873,08 eur, keď si žalovaný

ponechal sumu 146,92 eura z jemu poskytnutého úveru, teda už z jeho peňazí, na základe neplatnej
zmluvnej podmienky. Keďže žalovaný si ponechal jeho 146,92 eura, ktoré mu patrili titulom úveru a
nevyplatil mu túto sumu, získal tak na jeho úkor majetkový prospech plnením z neplatného právneho
úkonu v zmysle § 451 ods. 2 OZ, a má mu obohatenie vydať v zmysle § 451 ods. 1 OZ. Na veci ničnemení ani to, či žalobca má voči žalovanému dlh z úverovej zmluvy alebo nie, ktorý si žalovaný môže
voči nemu, ale z iného právneho titulu (zo zmluvy) vymáhať. Teda žalobca má voči žalovanému dlh z
úverovej zmluvy a žalovaný súčasne má voči žalobcovi dlh titulom bezdôvodného obohatenia a tieto

samostatnéhmotnoprávnenároky,resp.pohľadávkybymohlizaniknúťvrozsahu,vakomsakryjú,lenak
by niektorý z účastníkov týchto hmotnoprávnych právnych vzťahov urobil voči druhému prejav smerujúci
k započítaniu. Súd nemôže uskutočniť započítanie sám. Takýto započítací prejav nikto z účastníkov
neurobil. Žalovaný preto je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 146,92 eura, ktoré na úkor
žalobcu získal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a je irelevantné, či žalobca si svoj záväzok splnil

alebo nie, ak nedošlo k započítaniu. Ak by si žalovaný voči žalobcovi započítal svoju pohľadávku, tak pri
situácii, že fyzicky mu poskytol 873,08 eura a započítal by 146,92 eura, predstavoval by dlh žalobcu na
istine sumu 726,16 eura a keďže žalovanému už zaplatiť 711,02 eura, jeho dlh by predstavoval 15,14
eura. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo
zmeniť a žalovaného zaviazať zaplatiť mu uvedenú sumu a priznať mu náhradu trov celého konania.
Trovy konania vyčíslil celkom sumou 1.311,73 eura. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

11. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015

Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016,
pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov realizovaných pred
súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysel zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

13. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov (§ 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

14. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať; komu je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok

vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Pritom ust. § 451 ods. 1 OZ hoci nepriamo určuje, čo sa má
vydať. Povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za súčasného určenia povinnej
osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa teda, aby bezdôvodné obohatenie
bolo získané na úkor iného. To v konečnom dôsledku znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť
medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany. Zákon definuje, čo

sa považuje za bezdôvodné obohatenie. Je ním majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, tým,
že sa za neho plnilo hoci podľa práva má plniť sám (§ 451 ods. 2, § 454 OZ).

15. Aj odvolací súd má za to, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia z

dôvodu,žezoschválenéhoúveru1.020eurboložalobcovivyplatenýchlen873,08eur,lebosumu146,92
eura si žalovaný ponechal na základe súdom vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Za situácie,
keď žalobca žalovanému nevrátil celú sumu poskytnutú mu ako úver vo výške 873,08 eura, ale mu
vyplatil iba sumu 711,02 eura v splátkach, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.
Naopak ešte žalobca má povinnosť uhradiť žalovanému na vyplatenie celej sumy sumu 162,06 eura

(873,08 eura -711,02 eura). Vzhľadom na to, že úverový vzťah medzi účastníkmi konaní je potrebné
posúdiť v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch citovaného vyššie podľa § 9 ods. 2 písm. k), f), ako
aj s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona z dôvodu chýbajúcich zákonných údajov o
konečnej splatnosti úveru je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.16. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto nutné vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobcu, že sumu 146,92
eura si bude môcť žalovaný od neho uplatniť na základe zmluvy, ako nedôvodnú. Totiž na základe

úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá však neobsahuje obligatórne náležitosti o
konečnej splatnosti, úver sa stáva bezúročným a bez poplatkov, sú si účastníci takejto úverovej zmluvy
povinný vrátiť všetko čo podľa nej dostali. Žalovaný teda nebude môcť si v žiadnom prípade od žalobcu
uplatňovať sumu 146,92 eura, ktorú si pôvodne odpočítal z úveru 1.020 eura, a preto vyplatil žalobcovi
sumu 857,92 eura. Keďže zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za možnosť odkladu splatnosti

splátok úveru vo výške 146,92 eura bola súdom určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovaný
nebude môcť si uplatňovať žiadne nároky odôvodňujúce si od takto určenej neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že žalovaný si bude môcť sumu 146,92
eura od žalobcu vymáhať titulom zmluvy. Je možné preto konštatovať, že na základe zmluvy o úvere
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 25.08.2012 s poukazom na zákon o spotrebiteľských úveroch
táto zmluva, keďže neobsahovala obligatórnu náležitosť, a to údaj o konečnej splatnosti, preto treba ju

považovať za bezúročnú a bez poplatkov, sú účastníci tejto zmluvy povinní vrátiť navzájom všetko, čo
podľa nej dostali. Keďže žalovaný vyplatil žalobcovi na základe uvedenej zmluvy sumu 873,08 eura, túto
sumu je povinný žalobca vrátiť žalovanému. Z tejto sumy vyplatil žalobca žalovanému sumu 711,02 eura,
preto mu ostáva uhradiť ešte sumu 162,06 eura. Z vyššie uvedených dôvodov preto nemožno súhlasiť
s tvrdením odvolateľa, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o sumu 146,92 eura, ktorú mu nevyplatil

napriek tomu, že úverová suma mala byť vo výške 1.020 eur. Keďže táto suma 146,92 eura nebola
žalovaným žalobcovi vyplatená, žalobca nemá povinnosť vzhľadom na vyššie uvedené ju žalovanému
vrátiť, nemožno hovoriť o tom, aby na úkor žalobcu sa žalovaný o uvedenú sumu obohatil.

17. K ďalšej odvolacej námietke, že súd nemôže sám započítavať pohľadávky účastníkov konania

odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní v predmetnej veci k takejto situácii nedošlo. Keďže účastníci sú
povinní si navzájom vrátiť to, čo si poskytli a keďže suma 146,92 eura poskytnutá žalovaným žalobcovi
nebola, žalovaný sa neobohatil na úkor žalobcu. Podľa odvolacieho súdu prepočty odvolateľa, podľa
ktorých ak žalovaný žalobcovi fyzicky poskytol 873,08 eura a mal by mu zaplatiť 146,92 eura, jeho dlh
by mal byť vo výške 726,16 eura a keďže z toho uhradil 711,02 eura, jeho dlh by mal byť 15,14 eura,

je nesprávny.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne, a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 a nasl.
C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného

sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).