Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216876
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113216876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa S. Z. nar.
X.XX.XXXX bývajúceho vo N. E. XXX proti odporcovi R. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. H. F. XXXX/
XX zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Z. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na F. XXXX/XX v
konaní o zníženie výživného a zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 25.2.2016 č.k. 36C 158/2013-83 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe
jeho zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25.2.2016 č.k. 36C 158/2013-83 zastavil konanie o zníženie

výživného. Zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 8.3.2001 č.k. 12C 816/2000-17 vo výroku
o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi zo 66,- € na 80,- € mesačne od 1.10.2013 do
budúcna, ktoré je navrhovateľ povinný prispievať odporcovi vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca
dopredu. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné výživné 406,- € za obdobie
od 1.10.2013 do 29.2.2016 zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie konanie o zníženie výživného zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. na základe
späťvzatianávrhunavrhovateľa.Oprotinávrhuodporcunazvýšenievýživnéhorozhodol,žeodposlednej
úpravy výživného v roku 2001 sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby odporcu, ktorý v čase
predchádzajúcehorozhodovaniaovýživnombolžiakomprvéhoročníkazákladnejškolyavsúčasnostije
študentom R. V. (D. U.) v E., príjem navrhovateľa sa podstatne nezmenil, keďže v čase predchádzajúcej
úpravy výživného mal príjem 273,45 € a v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku vo výške
303,- €, ale pribudla mu vyživovacia povinnosť voči mal. K. XX.X.XXXX. Rovnako zistil, že navrhovateľ

žije s partnerkou S. D. a spoločným synom K. v rodinnom dome rodičov partnerky, ktorá je výlučnou
vlastníčkou pozemku a záhrady na základe kúpnej zmluvy z 8.7.2014 a S. K. K. jej poskytla úver 29.000,-
€, pričom ako spoludlžník je vedený navrhovateľ. Navrhovateľovi bolo diagnostikované onkologické
ochorenie, ktoré si vyžaduje medikamentóznu liečbu. Jeho partnerka do marca 2015 bola zamestnaná
ako predavačka v potravinách, do decembra 2015 bola vedená na úrade práce a od januára 2016 opäť
pracuje ako predavačka s mesačným príjmom 405,- € brutto. Odporca býva v spoločnej domácnosti s
matkou Z. Z., ktorá je zamestnaná v spoločnosti K. R. B..K.. s mesačným príjmom 550,- €. Odporca

v auguste 2015 pracoval v spoločnosti P. K..Q..X.. a za vyplatenú odmenu 444,45 € uhradil poplatok
za získanie vodičského oprávnenia skupiny B. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 78
ods. 1, 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Porovnaním pomerov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospelk záveru, že zmena pomerov na strane odporcu odôvodňuje zvýšenie výživného na 80,- € mesačne
s prihliadnutím na pomery navrhovateľa, nakoľko jeho jediným príjmom je dôchodok a má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči mal. K.. Z týchto dôvodov návrh na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti

zamietol. Počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti určil od podania protinávrhu odporcu, t.j. 1.10.2013
a dlžné výživné do rozhodnutia, t.j. 29.2.2016, spolu 406,- € zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi do
30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p..

3. Proti výroku rozsudku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podal včas odvolanie navrhovateľ a

žiadal, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie a ponechal výživné v pôvodnej
výške, prípadne zvážil zníženie výživného na 50,- € mesačne s prihliadnutím na záujmy mal. K. (dieťa
navrhovateľa pochádzajúce z terajšieho partnerského vzťahu). Uviedol, že jeho rozhodnutie zobrať späť
návrh na zníženie výživného by výrazne ovplyvnila, ak by mal vedomosť o podaní protinávrhu odporcu.
Považuje za neštandardné, že plnoletého syna zastupuje v konaní matka bez právneho vzdelania,
výsluch a posudzovanie príjmu jeho partnerky S. D., ktorá nemá žiadnu povinnosť sa podieľať na

výživnom pre odporcu, ktorého konajúci súd nevypočul ani raz. Vytkol konajúcemu súdu, že nezobral do
úvahy jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. K., ktorý má porovnateľné náklady na štúdium ako odporca
a vyššie nároky na oblečenie, keďže je v období rastu. Odporca je dostatočne pripravený na zárobkovú
činnosť, keďže má ukončenú strednú priemyselnú školu, končí bakalársku prácu a brigádou vo firme
P. K..Q..X.. dokázal, že vie sa zaopatriť aj samostatne. Súd neskúmal, či išlo o krátkodobú alebo

dlhodobú brigádnickú činnosť, či poberá prospechové alebo sociálne štipendium, ktoré by mohli aspoň
v minimálnej časti pokryť jeho vysoké výdavky. Nie je predpoklad, že sa do budúcnosti jeho príjmové
podmienky zlepšia k lepšiemu (má trvalo poškodenú ľavú hornú končatinu a pre onkologické ochorenie
zníženú imunitu) a že sa trvalo zamestná s týmito zdravotnými obmedzeniami, preto považuje rozsudok
za nesprávny a spätné vyplatenie výživného za likvidačné rozhodnutie vystavujúce ho riziku exekúcie.

Podľa jeho názoru sudkyňa bola zaujatá, pretože prejavovala minimálne zvýšenú empatiu voči návrhom
a problémom odporcu a odmietavo sa stavala k jeho pripomienkam a odôvodneniam.

4. Splnomocnená zástupkyňa odporcu vo vyjadrení uviedla, že odporca je študentom vysokej školy
dennej formy, nie je zamestnaný a nepoberá žiadne štipendium. Ako matka je jedinou živiteľkou

dvojčlennej rodiny a odporcu zastupovala na základe plnej moci overenej notárom. Odporca počas
letných prázdnin, kedy sa mu podarilo nájsť si brigádu, zarobil iba na zaplatenie vodičského preukazu.
Zdôraznila, že navrhovateľ spolu s partnerkou si kúpili pozemok a idú stavať dom, ako to uviedol na
súde, pričom vlastníkom pozemku je jeho partnerka a navrhovateľ je spoludlžníkom na základe zmluvy o
úvere. Pozemok nadobudli kúpnou zmluvou z 8.7.2014, teda po chorobe navrhovateľa, z čoho vyplýva,

že jeho tvrdenie, že je neschopný postarať sa o odporcu, pretože sa jeho pomery zmenili od narodenia
syna K., je zjavne nepravdivé. Konštatovala, že kúpa pozemku a stavba domu sú nemalé investície a
plány do budúcna a je otázne, či navrhovateľ bude môcť splácať úver a financovať aj stavbu domu. Mal
by po zvážení svoje plány odložiť do doby, kým sa odporca osamostatní, pretože tvrdenia navrhovateľa,
aby sa odporca osamostatnil a ukončil štúdium na technickej univerzite, ako matka považuje vo vzťahu

k synovi za likvidačné. Tiež uviedla, že po celý čas starostlivosti o syna (odporcu) zvereného do jej
starostlivosti, nebolo nikdy požadované zvýšenie výživného, preto nechápe komentár navrhovateľa, že
jedná vo svoj prospech. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení (č.l. 97-98 spisu) opäť poukázal na svoje odvolacie dôvody a dodal,

že ani on nepožiadal o zníženie výživného od roku 2001 a splnomocnená zástupkyňa odporcu
zľahčuje jeho zdravotný stav, hoci sociálna poisťovňa ho posúdila ako osobu so 76 %-tnou zníženou
možnosťou uplatnenia a priznala mu dôchodok na dobu piatich rokov. Onkologické ochorenie mu je stále
diagnostikované, aj keď sa jeho zdravotný stav ďalej nezhoršuje, ale nie je predpoklad, že by v prípade
nepredĺženia invalidného dôchodku by sa vedel rýchlo zamestnať, práve kvôli trvalým následkom.

Zabezpečenie spoločného bývania s partnerkou považuje za bežnú vec a úver poskytnutý stavebnou
sporiteľňou necelých 30.000,- € je smiešna suma na tento účel a navyše viazaná na nákup, resp.
rekonštrukciu nehnuteľnosti. Podľa neho vysokoškolské štúdium nie je tak finančne náročné, ako tvrdí
splnomocnená zástupkyňa, nie všetky prezentované výdavky sú odôvodnené (stačí vytlačiť skriptá z
internetu) a poplatky za vysokú školu sú porovnateľné s poplatkami za prvý stupeň základnej školy

maloletého syna K., ktorému naviac platí za učebné pomôcky, stravné, školskú družinu a iné. Aj na
oblečenie má určite 8-ročný K. vyššie nároky, keďže je vo vývine a je potrebné mu kupovať oblečenie
viackrát ročne, kým dospelý odporca z vecí už sotva vyrastie. Domnieva sa, že odporca je výrazne
ovplyvnený svojou matkou a táto háji skôr svoje záujmy.6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný
podľa § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho
podľasprávnychustanoveníZákonaorodine,vsúlades§191CSPvyhodnotildôkazy,pričomstarostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je

odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu
už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi. Odvolací
súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky

skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti
o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. O svojvôli pri
výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. V
tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný
stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú
svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie

obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k
hodnoteniu dôkazovaúvahámsúduuvedenýchvodôvodnenírozsudkunečinírozhodnutienezákonným
a nepreskúmateľným.

11. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že odporca je študentom R. V.

D.L. U. v E., teda sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole dennou formou, je
odkázaný svojou výživou na rodičov, preto vyživovacia povinnosť rodičov k nemu naďalej trvá. Odporca
neprezentoval žiadne nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov
vysokoškolského štúdia, preto o ich výške nemá pochybnosti ani odvolací súd. Je potrebné zdôrazniť,
že na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá vplyv nepravidelný príjem z

brigádnickej činnosti dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie dennou formou štúdia a tento
príjem zásadne nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu, pretože len málo zasahuje
do priemeru, z ktorej je táto povinnosť určená a slúži dieťaťu k dosiahnutiu len určitého prilepšenia a nie
na úhradu jeho základných osobných potrieb.12. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov
navrhovateľaplniťsivyživovaciupovinnosťkodporcoviapovažujezapotrebnézdôrazniť,ževyživovacia

povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný
usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo
ohrozené. Príjmové pomery navrhovateľa sú vyjadrené v napadnutom rozsudkom zvýšením výživného
pre odporcu na 80,- € mesačne, pretože výrazné zvýšenie jeho odôvodnených potrieb by zjavne
odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie
výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z tohto uhla pohľadu je správne a zákonné. Príjem
navrhovateľa 303,- € mesačne je dostatočný na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči odporcovi
vo výške 80,- € mesačne, ktoré predstavuje symbolické zvýšenie výživného o 0,46 € denne a je

nepochybné,žepodielmatkynavýživnomvočiodporcovijevýraznevyššíakopodielnavrhovateľa,preto
sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Od posledného rozhodnutia
o výživnom 18.3.2001 (Okresný súd Košice I sp. zn. 12C 816/2000) ubehla ku dňu rozhodnutia súdu
prvej inštancie (25.2.2016) doba pätnástich rokov bez toho, aby výživné bolo zvyšované, počas ktorej
sa rozsah odôvodnených potrieb odporcu postupne zvyšoval, preto aj za skutkového stavu, že príjem

navrhovateľa v súčasnosti porovnaný s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného je
takmer totožný, rozhodne možno považovať štúdium odporcu na vysokej škole za výraznú zmenu
pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom aj po zohľadnení zdravotného stavu navrhovateľa a jeho vyživovacej povinnosti voči mal.
K.. Odvolací súd zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine,

ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnila aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd spôsob
určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby odporcu, vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (15 rokov), považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že pre

zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na
jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia rozsahom vlastných nevyhnutných
výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči plnoletému
synovi (odporca) nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie

navrhovateľovibrániobjektívneposúdiťrozsahodôvodnenýchpotriebodporcupreukázanýchvpriebehu
konania na súde prvej inštancie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že príjem navrhovateľovej partnerky,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti nie je pre rozhodnutie o výživnom bezprostredne relevantný, má
len informatívny charakter pre posúdenie pomerov navrhovateľa z pohľadu jeho podielu na úhrade
nákladov v domácnosti, pretože partnerke vyživovacia povinnosť k navrhovateľovmu dieťaťu zásadne

nevzniká. V kontexte zisteného skutkového stavu považoval odvolací súd námietky navrhovateľa za
účelovúobranuvsnahedosiahnuťpriaznivejšierozhodnutievoveci.Pretožesúdprvejinštanciesprávne
a zákonne rozhodol aj o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, preto rozsudok podľa § 387 ods.
1 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil

ďalšie dôvody.

13. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia,

dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

15. Z obsahu námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni vznesenej navrhovateľom v písomnom
vyhotovení odvolania (č.l. 89 spisu) vyplýva, že vyjadruje nespokojnosť s nerovným empatickýmpostupom zákonnej sudkyne JUDr. Aleny Mazúrovej voči účastníkom konania v jeho neprospech v
konaní o prejednávanej veci. V takomto prípade, keď námietka zaujatosti smeruje len proti procesnému
postupu konajúceho sudcu, súd podľa § 53 ods. 3 CSP na námietku zaujatosti neprihliadne, preto

odvolací súd o námietke vznesenej navrhovateľom ani nerozhodoval.

16. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.