Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215527
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814215527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu L. P. J., s.r.o., H. 5, T., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného Q. P., s.r.o., H. 5, T., IČO: XX XXX XXX proti žalovaným 1/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX a 2/ Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, obaja zastúpení JUDr. T. D., advokátom so sídlom
T., C. č. XX o zaplatenie 4.761,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 22. apríla 2016 č. k. 6C/194/2014- 105 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23. februára 2016 č. k. 10C/108/2014- 136 súd prvej inštancie žalobu proti
žalovanému, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy nárok 4761,39 eur s úrokom z
omeškania 8,5 % od 12.08.2013 do zaplatenia, zamietol. O náhrade trov konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. V prejednávanej veci žalobca
odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaní uzatvorili so J. ktorá je bankou v zmysle § 2 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách a túto pohľadávku mal získať na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 27.6.2013 Pri postupovaní bankovej pohľadávky musí J. ako banka postupovať
okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ
zákonné predpoklady uvedené v tomto ustanovení nie sú splnené, banka nemôže pohľadávku postúpiť,
pretože ide o postúpenie v rozpore so zákonom /§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ a tým neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak teda žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy
o postúpení pohľadávky, bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok platného postúpenia.
Keďže išlo o postúpenie bankovej pohľadávky bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že banka mohla

pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, ak aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky
je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Uvedenú skutočnosť však žalobca v
konaní nepreukázal. Existencia písomnej výzvy zo dňa 2.6.2011 bola do spisu č.l. 93 doručená, avšak
jej doručenie dlžníkom nie, čo je zákonným predpokladom platného postúpenia, pričom zmyslom výzvy
banky a jej doručenia je pred aktom postúpenia ešte dať dlžníkovi možnosť uhradiť svoj omeškaný
záväzok s následkom vyhnutia sa prípadnému postúpeniu aj inej osobe ako banke. V predmetnej veci

žalovaní doručenie výzvy pred postúpením namietali a táto skutočnosť zostala nepreukázaná, žalobca
uvádza, že nevie doručenie výzvy súdu predložiť a táto skutočnosť zostala sporná. Keďže žalobca
nepreukázal existenciu doručenia písomnej výzvy banky pre účely ustanovenia § 92 ods. 8 citovaného
zákona, súd musel uzavrieť, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní.2. Nemôže obstáť ani obrana žalobcu, že svoju aktívnu legitimáciu preukázal doručením oznámenia
o postúpení pohľadávky J. Vzhľadom na spornosť postúpenia pohľadávky, súd sa musí zaoberať

platnosťou postúpenia v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to i v situáciách, keď
postúpenie oznamuje dlžníkovi sám postupca /4 Obo 210/2001 zo dňa 11.6.2003/. Oznámenie o
postúpení pohľadávky nemôže v žiadnom prípade nahrádzať písomnú výzvu banky pred samotným
postúpením pre účely § 92 ods. 8 citovaného zákona /viď rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo
dňa 28.1.2009/.

3. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§151ods.3O.s.p.(vtedyúčinného),keďotrováchkonania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, a priznal mu náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní tvrdil, že v konaní predložil oznámenie o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom

relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky zakladá jeho aktívnu legitimáciu
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zastáva názor,
že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka

pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie

pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dlžník bol v omeškaní viac ako rok, prílohou č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiťapriznaťimnáhradutrovodvolaciehokonania.Uviedli,žesúdprvejinštanciesprávnevyhodnotil
nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok
postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Citovali rozhodnutia
krajských súdov. Uviedli, že ak žalobca doloží v tomto konaní písomnú výzvu, je súčasne s ňou povinný

predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol dôkazné
bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. Rovnako je potrebné, aby právny predchodca zosplatnil
úver pred postúpením za dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

7. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie
§ 470 ods. 1 CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

9. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.10. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

12. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,

ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

13. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych

predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

14. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

15. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje

Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej
platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej
povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce
zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

16. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na
inú osobu.

17. Zo spisu vyplynulo, že žalobca predložil súdu výzvu banky datovanú dňom 02.06.2011 na zaplatenie

omeškanéhodlhuzúveruadresovanúžalovanému1/,nonepreukázal,žetútovýzvunaozajžalovanému
1/ doručil, resp. aspoň odoslal. Žalovaný 1/ nepotvrdil, žeby mu bola doručená písomná výzva banky
na splnenie dlhu. Vo vzťahu k žalovanej 2/ žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by ju bol pred
postúpením pohľadávky vyzval na úhradu dlhu uplatňovaného v predmetnom konaní.
18. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného

predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi ( v
tomto prípade žalovaným 1/ a 2/), zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka)
zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba
na plnenie bola už z uvedeného dôvodu správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok
odvolania je nadbytočné.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok.

20. Vychádzajúc z gramatického a systematického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že veta
za bodkočiarkou v druhej vete citovaného ustanovenia sa viaže k vete pred bodkočiarkou, a stanovujevýnimku z pravidla upravenom vo vete pred bodkočiarkou o nemožnosti postúpenia pohľadávky v
prípade, ak klient uhradí dlh pred postúpením; veta za bodkočiarkou citovaného ustanovenia sa
vzhľadom na jej zaradenie (v druhej vete) neviaže k prvej vete, a teda neustanovuje výnimku z

podmienok platnej cesie uvedených v prvej vete (potreba písomnej výzvy klientovi), ku ktorému výkladu
dospel odvolateľ v odvolaní stým, že nebola dostatočne posúdená príloha č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok.

21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo veci potvrdiť.
23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní,
a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Preto

odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania priznáva.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).