Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612219907
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612219907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka, v spore žalobkyne Y.. T. I., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom ulica B. č. X/XX, O. C. A., proti žalovanej B.. B. M., narodenej X.XX.XXXX, bytom Ľ. č. X, O. C.
A., zastúpenej JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská č. 3,
o určenie neplatnosti závetu s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 20. mája 2015, č.k. 9C 330/2012-222, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
20.5.2015, č.k. 9C 330/2012-222 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet W..
B. A. zo dňa 12.6.2012, ktorý bol spísaný do notárskej zápisnice sp.zn. N 316/2012, NZ 3100/2012,
NCRIs 21443/2012, je neplatný.

2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je nesporné, že poručiteľ W.. B. A.
spísal dňa 12.6.2012 závet, ktorým pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok,

ktorým bude disponovať ku dňu jeho smrti, odkázal B.. B. M. po poučení notárom o nárokoch jeho
neopomenuteľných dedičov podľa § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého maloletým potomkom
sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň
toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona - pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto
časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Nesporná je aj skutočnosť, že poručiteľ
zomrel dňa 21.6.2012.

3. Súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe. Právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie určovacieho návrhu. Pokiaľ súd dospeje
k záveru, že ten ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení spôsobilým, alebo prípustným prostriedkom ochrany, zamietne návrh bez toho,

aby sa zaoberal meritom veci.

4. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vyslovenia určenia, že
právnyvzťahaleboprávoexistuje,bolobuďohrozenéprávožalobcu,alebobysajehoprávnepostaveniestalo neistým, čo znamená, že u žalobcu musí ísť o právo alebo právny vzťah existujúci, a takú jeho
procesnú alebo hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol
byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý

právny záujem musí existovať v čase rozhodovania súdu.

5. Určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti
predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať
sa ochrany žalobou na plnenie. Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací

výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Podľa platnej judikatúry
rozsudkom nemožno v zásade určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva
za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu,
resp. právu v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).

6. V danom prípade sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne, že existuje naliehavý právny záujem na
určovacej žaloby, pretože bez tohto určenia, by sa právne postavenie žalobkyne - ako spoludedičky po
poručiteľovi W.. B. A. stalo neistým a nejedná sa o určenie právneho stavu za dobu minulú.

7. Žalobkyňa namietala neplatnosť právneho úkonu - závetu poručiteľa, podpísaného dňa 12.6.2012

z dôvodu duševnej poruchy poručiteľa, ktorá ho robila pre úkon nespôsobilým s poukazom na to, že
poručiteľ nevedel rozpoznať a pochopiť následky konania.

8. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením (§ 7 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“). Spôsobilosť na právne úkony nemá 1/ maloletá osoba podľa

§ 9 OZ, 2/ osoba, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený v
súdnom rozhodnutí a ktorý treba v každom konkrétnom prípade preukazovať výlučne obsahom výroku
rozsudku, 3/ osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Aj v tomto
prípade sa vychádza z výroku právoplatného súdneho rozhodnutia.

9. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade však môže byť dôsledkom duševnej
poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. Takéto posudzovanie
spôsobilosti na právne úkony sa však nevylučuje ani v širšom rozsahu (napríklad osoba konajúca v
duševnej poruche uzavrie viac kúpnych zmlúv, okrem toho urobí právny úkon darovania a podobne). V
tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne

úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v
súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie,
patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho
posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche.

10. So zreteľom na to, že postačuje aj prechodná duševná choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či
osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla).
Aj táto významná skutková okolnosť sa musí preukazovať obdobným spôsobom ako pri dokazovaní
(prechodnej) duševnej poruchy. Treba však pripomenúť, že jasné okamihy nemajú nijaký právny význam
pre konanie osoby, ktorá bola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony súdnym

rozhodnutím.

11. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku duševnej poruchy
je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

12. Na posúdenie dostatku, resp. nedostatku spôsobilosti na právne úkony poručiteľa pri spisovaní
a podpisovaní závetu súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Vypočul svedkov - ošetrujúceho lekára
poručiteľa z obdobia jeho pobytu v domove dôchodcov - B.. M. A., ďalej riaditeľa domova dôchodcov Y..
Š. Š., W.. Ľ. L. - notára, ktorý spisoval závet, V. I. a B. S. - obe svedkyne úkonu pri prejave vôle poručiteľa,
obsahuzápisnicejejprečítaníaschváleníporučiteľom,avšetcisajednoznačnevyjadrilivtomzmysle,že

poručiteľbolorientovaný,zaujímalsaodianieokoloseba,reagovalštandardnýmspôsobomprimeraným
jeho veku a hoci bol po opakovaných porážkach, bol duševne orientovaný, pričom svedkovia B.. M. A.,
W.. Ľ. L., V. I. a B. S. s poručiteľom boli bezprostredne v deň, kedy došlo k spisovaniu závetu.13. Týmto dôkazom nasvedčujú i listiny - správy psychiatra o duševnom stave poručiteľa.

14. Zo záveru znaleckého posudku B.. Š. č. XXX/XXXX vyplýva, že poručiteľ W.. B. A., narodený

19.2.1932, zomrelý 21.6.2012, bol ku dňu spísaniu závetu, t.j. k 12.6.2012, spôsobilý na právne úkony. V
tejto súvislosti súd považoval za potrebné dodať, že strany sporu záver znaleckého posudku nenapadli
a nespochybnili.

15.Napojednávaníznaleczotrvalnasvojichzáverochznaleckéhoposudkuapotom,čosaoboznámilso

zdravotnou dokumentáciou W.. B. A.Š., ktorú predložila žalovaná (ošetrujúca lekárka W.. B. A.), znalec
vyhlásil, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zmenili záver jeho posudku. Zároveň konštatoval, že
žalobkyňou namietané skutočnosti - liečba poručiteľa v súvislosti s jeho dekubitmi, nemala vplyv na
spôsobilosť na právne úkony poručiteľa.

16. Súd vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 O.s.p.

a dospel k záveru, že poručiteľ W.. B. A., bol ku dňu spísaniu závetu, t.j. 12.6.2012, spôsobilý na právne
úkony.

17. K tvrdeniam žalobkyne o tom, že nebolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo u rodičov
strán sporu, a teda poručiteľ nevlastnil žiaden majetok a nemohol žalovanej zanechať v závete

ku dnu smrti nič odkázať, súd považoval za potrebné poukázať na to, že trvanie bezpodielového
spoluvlastníctva je zásadne viazané na trvanie manželstva. Smrťou jedného z manželov bezpodielové
spoluvlastníctvo zaniká, nezaniká však majetok tvoriaci predmet bezpodielového spoluvlastníctva a
bezpodielové spoluvlastníctvo je potrebné vyporiadať podľa § 149 OZ. Poznamenal, že v dôsledku
smrti jedného z manželov (v tomto prípade manželky poručiteľa) došlo k zániku ich bezpodielového

spoluvlastníctva, ale nie k zániku vlastníctva, ktoré tvorilo predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva. I
preprípad,žebyzostranyporučiteľadošlokspísaniuzávetuzatrvania bezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov (t.j. za života manželky poručiteľa), avšak bez súhlasu manželky poručiteľa týkajúceho sa
majetku, ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, nespôsobilo by to neplatnosť závetu (viď
rozhodnutie Mestského súdu Praha zo dňa 2.1.1985 sp.zn. 11 Co 454/1984).

18. Na základe vyššie uvedeného súd zamietol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú konštatujúc, že
žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno.

19.Pretožežalobkyňanapojednávanírozšíriladôvodneplatnostiprávnehoúkonuzformálnychdôvodov

spísanej notárskej zápisnice vrátane počtu svedkov úkonu pri spísaní testamentu, súd k tomuto dodal,
že v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2013, sp.zn. I ÚS 297/2012-47
posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho posúdenia veci,
ktoré v zmysle § 175k ods. 1, 2 O.s.p. prináleží posudzovať v dedičskom konaní, a pre konanie o
neplatnosť závetu je vymedzený okruh súdu o zisťovaní platnosti závetu s ohľadom na spôsobilosť

poručiteľa na spísanie (podpísanie) závetu.

20. Z týchto dôvodov sa súd týmito námietkami žalobkyne nezaoberal a tiež z týchto dôvodov jej návrhy
na doplnenie dokazovania prednesené na pojednávaní dňa 20.5.2015 zamietol. Zamietnutie sa týkalo
i návrhu na predvolanie W.. L. na pojednávanie a ním predloženie originálu závetu zo dňa 12.6.2012

- podľa jej podania z č.l. 193, pretože tieto dôkazy už boli súdom vykonané, o čom svedčí zápisnica o
pojednávaní zo dňa 25.9.2013 č.l. 83 až 85.

21. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie § 38 ods. 1, 2 OZ a § 80 písm. c/ O.s.p.

22. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., § 148 ods. 1 O.s.p. a
dospel k záveru, že v danom prípade neboli dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.

23. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok a jej žalobe v celom

rozsahu vyhovieť. V odvolaní poukázala na argumentáciu, ktorú uviedla už v žalobe. Poukázala na to,
že jej otec W.. B. A. bol vážne a dlhodobo chorý už niekoľko rokov a nebol v čase spísania tohto závetu
zo dňa 12.6.2012 osobou spôsobilou na uzatvorenie tohto právneho úkonu, pretože trpel duševnou
poruchou. Časť odvolania je venovaná lekárskym správam a osobitne znaleckému posudku znalca B..M. Š. č. XXX/XXXX, ktorý žalobkyňa namieta. Znalec pracoval na znaleckom posudku č. 004/2014 viac
ako365dní.Rozviedla,čouvádzaznalecvznaleckomposudkuapoznamenala,žeznalecvychádzalajz
lekárskej správy zo dňa 22.5.2012 - z psychiatrického vyšetrenia B.. R. N. pred umiestnením do domova

dôchodcov, ale táto lekárska správa bola falošná a neskutočná. Vyčítala znalcovi, že znalec znalecké
dokazovanie nezameral na posúdenie, či W.. B. A., narodený XX.X.XXXX, ktorý zomrel 21.6.2012, bol
ku dňu spísania závetu, t.j. k 12.6.2012 spôsobilý na právne úkony. Znalec nezisťoval druh podávanej
liečby v domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi ku dňu 12.6.2012 a v čase spísania závetu. Vyčítala
sudkyni, že na pojednávanie dňa 20.5.2015 prizvala znalca B.. M. Š., a o tomto prizvaní znalca ju

sudkyňa neinformovala a nedala jej vedieť, čím došlo k porušeniu zákona. Žalovaná B.. B. M. a jej
právna zástupkyňa na pojednávanie priniesli zdravotnú dokumentáciu W.. B. A. a odovzdali ju sudkyni,
aby znalec mohol nahliadnuť do tejto zdravotnej dokumentácie. Znalec na vypracovanie znaleckého
posudku č. 004/2014, kde mal lekársku správu zo dňa 22.5.2012 a ďalšie dve (zo dňa 31.1.2011 a
2.9.2011, u ktorých sú pochybností, či vôbec vznikli v čase ako majú uvedený dátum, alebo boli účelovo
dodatočne vypracované) študoval a pracoval viac ako 365 dní. Po predložení zdravotnej dokumentácie

na okresnom súde dňa 20.5.2015, mu stačilo iba 18 minút. Uviedla, že sudkyňa v tomto smere
opätovne pochybila, nakoľko neuviedla zoznam, aké zdravotné záznamy sú uvedené v predmetnej
zdravotnej dokumentácii. Zároveň poznamenala, že v predmetnom konaní sudkyňa vychádzala z odpisu
a nezabezpečila overenú fotokópiu závetu zo dňa 12.6.2012, v ktorom je značné množstvo pochybností
a nejasností. Na notárskom úrade JUDr. Ľ. L. jej odmietli nahliadnuť do predmetného závetu. Uviedla, že

v konaní neboli zo strany prvoinštančného súdu dostatočne zabezpečené dôkazy a sudkyňa vychádzala
z falošných lekárskych správ, a tak došlo k omylu a k zavádzaniu znalca pri vypracovaní znaleckého
posudku.

24. Žalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

Tvrdenia žalobkyne v odvolaní považovala za právne irelevantné a zavádzajúce. Otec žalobkyne a
žalovanej netrpel žiadnou duševnou poruchou, bol schopný rozpoznať a pochopiť obsah právneho
úkonu-spísania závetu. V konaní boli vypočutí svedkovia, s ktorými bol poručiteľ v kontakte, s ktorými
komunikoval a títo rozviedli, o čom spolu komunikovali. Ako svedok bol vypočutý aj notár W.. Ľ. L., ktorý
spisoval testament, ktorý predložil zo svojho spisu - zo zbierky notárskych zápisníc - originál notárskej

zápisnice. Na posúdenie spôsobilosti poručiteľa W.. B. A. na právne úkony súd nariadil znalecké
dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca B.. M. Š. - znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie - odvetvia psychiatrie zo dňa 29.12.2014 vyplýva záver, že poručiteľ W.. B. A., narodený
19.2.1932, a ktorý zomrel 21.6.2012, bol ku dňu spísania závetu, t.j. 12.6.2012 spôsobilý na právne
úkony v plnom rozsahu. Znalec bol vypočutý na pojednávaní 20.5.2015, kde zodpovedal aj otázky

žalobkyne. Na pojednávaní zodpovedal aj to, aké lieky užíval poručiteľ v čase spísania závetu, t.j. v
júni 2012.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

26. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. februára 2017 o 12.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 21.2.2007 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 od. 1, 3 CSP

a § 378 ods. 1 CSP.

28. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 7.6.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z., účinného od 1. júla 2016.

29. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.30. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku.

32. Dôvodom pre takýto postup je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o

spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

33. Odvolateľka v odvolaní neoznačila odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že

uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že súd nesprávne právne posúdil daný
skutkový stav.

34. Ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. obsahuje odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že strany sporu, okrem
povinnosti tvrdenia, majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, najmä nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné,
t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom
tvrdení strán sporu (§ 120 ods. 3 O.s.p. a podobne). Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný
odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

35. Ďalší odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132
O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, a ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo.

36. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

37. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad´.

38. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

39. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo,
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

40. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Nebolo
treba vykonávať ďalšie dokazovanie. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz
hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.

41. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

42. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzala v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní o veci samej,

a preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

43. Na potvrdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a osobitne k odvolacím námietkam
žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

44. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice (§
476 ods. 1 OZ).

45. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ).

46. Právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.
1 OZ).

47. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto

je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou (§ 38 ods. 1, 2 OZ).

48. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

49. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkovi, je neplatný
(§ 40 ods. 1 OZ).

50. Na písomné právne úkony tých, ktoré nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica (§ 40 ods.

5 prvá veta OZ).

51. Na závet ako prejav vôle sa vzťahujú požiadavky zákona, od zachovania ktorých závisí platnosť
právneho úkonu, osobitne v § 34, § 37, § 38, § 39, § 40 OZ.

52. Závet je výslovný prejav vôle nevzbudzujúci pochybnosti o tom, čo chcel poručiteľ prejaviť.
Charakteristickým znakom závetu je jeho povaha ako jednostranného právneho úkonu, ktorý je
kedykoľvek zmeniteľný a zrušiteľný.

53. Jednou z požiadaviek, od ktorej závisí platnosť závetu, je rovnako ako u iných právnych úkonov, aby

prejav poručiteľovej vôle bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 OZ).

54. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že prejav poručiteľa, t.j. závet, ktorý bol
spísaný v notárskej zápisnici, bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

55. Závet môže platne zriadiť len ten, kto je plne spôsobilý vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva
a brať na seba povinnosti, t.zn. ten, kto je plne spôsobilý na právne úkony.56. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby poručiteľ bol rozhodnutím súdu pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, resp. aby jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Zo záverov
znaleckého posudku znalca B.. M. Š., ako aj z jeho výsluchu na pojednávaní jednoznačne vyplýva,

že poručiteľ W.. B. A. bol ku dňu spísania závetu, t.j. k 12.6.2012 spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu. Znalec po oboznámení sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou poručiteľa uviedol, že W..
B. A. bol somaticky chorý. V dokumentácii sa nachádzajú správy od neurológa, avšak v žiadnej z nich
vo vzťahu k poručiteľovi nie je uvedený dementný syndróm. V zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú
aj správy z dvoch psychiatrických vyšetrení B.. N. a psychiater uvádza, že pacient je fyziologicky senilný

- to znamená, že šlo o normálnu starobu a nebola zaznamenaná senilita z psychiatrického hľadiska, bez
potreby psychofarmatologickej liečby. V žiadnej zo správ, ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii
nebolo zistené, aby poručiteľ mal halucinácie, bludy, nebola zaznamenaná porucha myslenia, vnímania.
Vo vzťahu k zaznamenanej emočnej labilite sa u poručiteľa zaznamenával znížený psychický výkon,
často pacient pociťoval duševnú vyčerpanosť, učenie nového je zložité a prežíva to ako namáhavé, ale
žiaden z uvedených príznakov nie je tak závažný, aby oprávňoval na diagnózu demencie alebo delíria,

t.j. zmätenosti. Lieky, ktoré poručiteľ užíval, neboli na demenciu, ale na podpornú liečbu mozgových
funkcií. Aj keď bol poručiteľ liečený na dekubity, tieto lieky nemajú vplyv na psychický stav. Zo zdravotnej
dokumentácie poručiteľa nevyplynulo, že by užíval sedatíva. Znalec konštatoval, že lieky na dekubity
nemajú vplyv na spôsobilosť na právne úkony.

57. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že závery znaleckého posudku, ktorý konštatuje, že poručiteľ
W.. B. A. bol ku dňu 12.6.2012 spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, t.j. že bol schopný zriadiť
závet, t.j. že rozpoznal následky tohto právneho úkonu a zodpovednosť za ne, podporujú aj ďalšie
skutkové zistenia. Išlo najmä o zistenia, ako sa poručiteľ v čase zriadenia závetu skutočne choval, ako
sa prejavoval v styku s ostatnými ľuďmi a podobne.

58. Tieto podporné zistenia spolu so zdravotnou dokumentáciou a osobitne so znaleckým posudkom
boli spôsobilé preukázať, že poručiteľ bol spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu.

59. Dôkazné bremeno preukázať s vysokou mierou pravdepodobnosti nepríčetnosť poručiteľa v čase

zriadenia (podpísania) závetu má ten, kto ju tvrdí. Žalobkyňa počas konania sa snažila spochybniť
„niektoré“ lekárske správy, ktoré sú v zdravotnej dokumentácii poručiteľa, ale tieto jej tvrdenia zostali len
v rovine ničím nedoložených tvrdení.

60. Znalec B.. M. Š., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, zodpovedal všetky námietky žalobkyne, ktoré

vzniesla voči znaleckému posudku, ako aj voči zdravotnému stavu poručiteľa.

61. Nepatričné sú námietky žalobkyne ohľadom postupu sudkyne, že ju neinformovala, že na
pojednávanie „prizvala“ aj znalca. Súd totiž účastníka konania (resp. stranu sporu) neupovedomuje o
tom, koho na pojednávanie predvoláva, resp. pozýva. Odvolací súd poznamenáva, že podľa § 120 ods.

1 posledná veta O.s.p. súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhovali účastníci, ak ich
vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

62. Teda postup súdu prvej inštancie bol správny podľa § 120 ods. 1 O.s.p.

63. Neopodstatnené sú aj námietky žalobkyne, že znalec nezisťoval druh podávanej liečby počas pobytu
poručiteľa v domove dôchodcov, pretože znalec na pojednávaní sa vyjadril aj k liekom, ktoré poručiteľ
užíval počas pobytu v domove dôchodcov.

64. Počas konania na súde prvej inštancie, ani počas odvolacieho konania nebolo preukázané, aby

v čase zriaďovania závetu poručiteľ trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon
neschopným podľa § 38 ods. 2 OZ. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak, t.j. že poručiteľ W..
B. A. bol ku dňu spísania závetu, t.j. k 12.6.2012 spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu.

65. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd

rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto jejodvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).