Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233673
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112233673.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej S. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom I. H. - H. J. I., E. XX,
o zaplatenie 2.492,87 € s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, (podľa O.s.p. účinného do 30.06.2016
vedľajší účastník na strane žalovanej) proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.04.2016 č.
k. 36C/87/2013-188 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania občianskemu združeniu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

N e p r i z n á v a žalobcovi a občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
19.04.2016 č. k. 36C/87/2013-188 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 501,02 € s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom

z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 38,54 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur
od 21.4.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.5.2010 do
zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 38,54 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur
od 21.10.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.11.2010
do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.1.2011 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Konanie voči „žalovanému v 2. rade“ a v prevyšujúcej časti
zastavil (výrok II). Vyslovil, že žiaden z účastníkov a vedľajší účastník nemá na náhradu trov právo

(výrok III). (O zastavení konania voči „žalovanému v 2. rade M. E.“ súd prvej inštancie rozhodol už
uznesením zo dňa 28.10.2014 č. k. 36C/87/2013- 103, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2014
- poznámka odvolacieho súdu).

2. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2, § 146 ods. 2, § 151 ods. 1,2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase jeho rozhodovania.3. Konštatoval, že v konaní mal žalobca úspech 20,09 %, a jeho neúspech predstavuje 79,01 %, čo
zase predstavuje úspech žalovanej, na strane ktorej vystupoval vedľajší účastník. Z pomeru úspechu
a neúspechu vyplýva, že vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania vo výške 59,82 %. S

poukazom na § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo vrátane vedľajšieho účastníka.

4. Proti výroku rozsudku, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov a vedľajší účastník nemá na
náhradu trov právo (výrok III.) podalo občianske združenie - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS (ďalej len „Združenie“) v zákonnej lehote odvolanie. Navrhlo zmeniť napadnutý výrok rozsudku
a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 156,56 € na účet
právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň si uplatnilo
aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. V odvolaní Združenie poukázalo na to, že vystupovalo na podporu žalovanej. V súvislosti s touto

podporou vznikli na jeho strane trovy konania, ktoré si aj riadne a včas uplatnilo a vyčíslilo v písomnom
podaní zo dňa 21.6.2013. Poukázalo na to, že súd prvej inštancie svoje úvahy o tom, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania náležite neodôvodnil, pretože žalovaná mala v
konaní úspech vo výške 59,82 %, a teda v tomto rozsahu mal úspech aj vedľajší účastník, ktorý na
jej strane vystupoval. Zároveň poukázalo na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

26.1.2010 sp. zn. 5M Cdo/11/2008 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2008 sp.
zn. 3M Cdo/1/2007, z ktorých vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná
pomernú časť nákladov konania, t.j. pomerné trovy konania proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný
neúspech.

6. Žalovaná sa k odvolaniu Združenia nevyjadrila.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia navrhol napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť ako
vecne správny. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania, nakoľko mal za to, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo

bránenie práva.

8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu Združenia bolo Združeniu doručené dňa 18.7.2016.

9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016,

ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie Združenia ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomzustanovení§379a§380CSPadospelkzáveru,žeodvolanie
Združenia nie je dôvodné.

10. Združenie v postavení vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 podalo odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie dňa 26.05.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

11. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

13. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení právne účinky odvolania podaného Združením
pred 01.07.2016 zostávajú zachované. Odvolací súd preto prejednal odvolanie podľa O.s.p. účinného
v čase jeho podania (prípustnosť a dôvodnosť odvolania súd posudzoval podľa O.s.p. v zmysle ust.

§ 470 ods. 2 CSP) a skúmal (ne)správnosť aplikácie O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie v prejednávanej veci.15. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,

avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods.1,2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

16. Rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 501,02
€ s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s 9% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 38,54 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur
od 21.4.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.5.2010 do
zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 38,54 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur
od 21.10.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.11.2010
do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 eur od 21.1.2011 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a vo výroku, ktorým „konanie voči žalovanému v 2. rade“ a v

prevyšujúcej časti zastavil (výrok II.), nebol odvolaním žalobcu, žalovanej ani Združenia napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

17. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov a vedľajší účastník
nemá na náhradu trov právo (výrok III.), je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Povinnosť nahradiť trovy konania v sporovom konaní sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci ustanovenou v § 142 O.s.p. (do 30.06.2016), v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech (a tak aj vedľajšiemu účastníkovi v spore vystupujúcom popri úspešnom účastníkovi konania),

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

21.Odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl.

46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených
zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu
pomoc uplatnilo aj Združenie spotrebiteľov. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc
nesporne patrí aj zastúpenie strany sporu advokátom.

22. Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazoval byť zastúpený advokátom
(podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom
pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods.
4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p.,

osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

23. Nikomu, a preto ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní mal rovnaké práva a povinnosti ako
účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016), nebolo možné uprieť právo na právnu
pomoc advokáta zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

24. Súd prvej inštancie vecne správne ustálil, že v konaní mala žalovaná, na strane ktorej vedľajší
účastník - Združenie vystupovalo, úspech v rozsahu 79,01% a teda z pomeru úspechu (79,01%) aneúspechu (20,09%) vyplývalo, že žalovaná ako aj vedľajší účastník na strane žalovanej mali právo na
náhradu trov konania vo výške 59,82% (79,01% mínus 20,09%).

25. Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka - Združenia advokátom však platí, že vedľajšiemu
účastníkovi - občianskemu združeniu možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov
nevyhnutných pre účelné bránenie práva strany sporu, na strane ktorej vystupuje (v prejednávanej veci
žalovanej), a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p..

26. Súd rozhodujúci o náhrade trov konania musí vychádzať zo zásady účelnosti ako vlastnosti procesu
spočívajúcej v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza
zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené stranami v spore (a platí to aj pre
vedľajšiehoúčastníka-Združenie)musiabyťvpríčinnejsúvislostisjehoprocesnýmpostojomkpredmetu
konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, presnejšie,
procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

27. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže priznať náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti neúspešnej procesnej strane. Nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia nemožno priznať o. i., ak podania právneho zástupcu nadbytočne sa opakujú,
neobsahujúžiadneskutočnostivzťahujúcesanapredmetsporu,prípadneneoznačujúskutočnosti,ktoré

treba dokazovať, pretože nie sú významné pre posúdenie veci samej.

28. Z obsahu spisu vysvitá, že podaním doručeným súdu 18.01.2013 Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 oznámilo vstup do
konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.) na podporu žalovanej, t.j. ešte

pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie. Spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania bolo predložené aj plnomocenstvo, ktorým Združenie dňa 02.11.2012 splnomocnilo na svoje
zastupovanie advokáta JUDr. Ambróza Motyku.

29. V oznámení o vstupe do konania (čl. 42) vedľajší účastník uviedol, že „podáva odpor“, ak už

bol vydaný platobný rozkaz. Namietal neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a
z „opatrnosti“ vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Zároveň požiadal súd o zaslanie
návrhu na začatie konania a jeho príloh, prípadne aj rozhodnutí, ktoré už boli vo veci vydané, s tým, že
po ich doručení bude toto podanie konkretizovať.

30. Žalobný návrh spolu s prílohami bol vedľajšiemu účastníkovi doručený dňa 19.06.2013, čo vyplynulo
z doručenky založenej v súdnom spise na čl. 54.

31. Dňa 25.06.2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorým sa vyjadril
vo veci samej. Možno konštatovať, že dané vyjadrenie bolo podané v príčinnej súvislosti s obranou

žalovanej. Podanie bolo ale podpísané advokátom JUDr. Igorom Šafrankom. V tomto konaní však
vedľajší účastník neudelil plnomocenstvo na zastupovanie uvedenému právnemu zástupcovi, ale (len)
JUDr. Ambrózovi Motykovi.

32. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2013, následne 28.11.2014 a 17.03.2015 vedľajší účastník

opakovane žiadal o doručenie „návrhu“ na začatie konania a jeho príloh, aby sa mohol vo veci relevantne
vyjadriť.

33. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 19.05.2015 (čl. 157), 17.09.2015 (čl. 166), 25.02.2016 (čl.
174), 19.04.2016 (čl. 186), na ktoré sa vedľajší účastník nedostavil.

34. Podaním doručeným súdu dňa 30.03.2016 vedľajší účastník oznámil súdu, že súhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby a konanie v tejto časti navrhuje zastaviť. Proti časti uplatnenej pohľadávky vo výške
501,02 € uviedol, že nemá námietky, nakoľko sa jedná o nepremlčané splátky v trojročnej premlčacej
dobe.

35. Z hľadiska posúdenia účelnosti takto špecifikovaných právnych úkonov, možno konštatovať, že
jediným účelným právnym úkonom, vykonaným v príčinnej súvislosti s obranou žalovanej, bolo podaniedoručené súdu dňa 25.06.2013, ktoré však bolo doručené právnym zástupcom, ktorému vedľajší
účastník v prejednávanej veci plnomocenstvo neudelil, a to „JUDr. Igorom Šafrankom“, advokátom.

36. Pokiaľ ide o úkon - oznámenie o vstupe do konania, tento úkon odvolací súd nepovažoval za účelne
vykonaný, nakoľko podanie bolo iba všeobecné, bez znalosti konkrétnej právnej veci. Navyše právny
zástupca týmto podaním žiadal o zaslanie žaloby s prílohami, čo svedčí o tom, že do konania vstúpil
bez toho, aby mu bol známy predmet konania.

37. Rovnako ani právny úkon - stanovisko k čiastočnému späťvzatiu žaloby, odvolací súd nepovažoval
za účelne vykonaný. Vedľajší účastník v podaní neuviedol žiadne právne skutočnosti významné pre
posúdenie nároku žalobcu vo veci samej, ktoré by predstavovali obranu žalovanej.

38. Keďže vedľajší účastník iné úkony v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu
konania nevykonal, súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol vecne správne, pokiaľ vedľajšiemu

účastníkovi v spore vystupujúcemu popri úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov právneho
zastúpenia, hoci (tento) si ich uplatnil (§ 142 ods. 2 a 151 ods. 1 O.s.p.; a contrario).

39. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie o napadnutom
výroku (s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje), odvolací súd rozsudok v napadnutom

výroku o nepriznaní náhrady trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (do
30.06.2016vedľajšiemuúčastníkovi)vzmysleustanovenia§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.

40. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,

preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej resp. Združeniu.
Trovy žalobcu v odvolacom konaní však odvolací súd nepovažoval za účelné, lebo neobsahujú žiadne
nové procesne významné skutočnosti. Neúspešnému Združeniu náhrada trov odvolacieho konania
neprislúcha, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ani žalobcovi, ani
Združeniu.

41.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).