Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203901
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115203901.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci navrhovateľa: T. Š., B..

XX.X.XXXX, X. T. XXXX/X, XXX XX W., proti osobe povinnej: T. Š., B.. XX.X.XXXX, X. J. X, XXX XX
W., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa

r o z h o d o l :

I. MenírozsudokOkresnéhosúduKošiceIzodňa22.11.1999,sp.zn.24C/617/97včasti,ktoroubola
naposledy určená vyživovacia povinnosť osoby povinnej voči navrhovateľovi vo výške 33,19 Eur tak, že
z v y š u j e výživné od 1.3.2016 do budúcna na sumu 100 Eur mesačne, ktorou sumou je osoba p o v i
n n á prispievať na výživu navrhovateľa vždy k 15-temu dňu toho ktorého mesiaca vopred k jeho rukám.

II. Konanie v časti o zvýšenie výživného od 18.2.2015 do 28.2.2016 z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania zo dňa 18.2.2015 domáhal, aby súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 22.11.1999 sp. zn. 24C/617/97 v časti, ktorou bola naposledy
určená vyživovacia povinnosť osoby povinnej voči navrhovateľa vo výške 33,19 Eur tak, aby zvýšil
výživné od podania návrhu, t. j. os 18.2.2015 na sumu 200 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že
osoba povinná je jeho otcom. Manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené citovaným rozsudkom, v zmysle

ktorého bol spolu so svojimi súrodencami T. Š., nar. XX.X.XXXX a U. Š., nar. XX.X.XXXX, v tom čase
maloletými, zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na jeho
výživu sumou 33,19 Eur. Poukázal na to, že od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo
16 rokov. Uviedol, že t. č. je študentom vysokej školy, čím sa mu v podstate zmenili a narástli náklady
spojené hlavne s jeho štúdiom. Dodal, že otec okrem poslednej určenej výšky výživného na jeho výživu
neprispieva ničím a celú starostlivosť zabezpečuje jeho matka. Dodal, že matka je zamestnaná ako
zdravotnícky asistent s príjmom 500 Eur mesačne.

2. K návrhu na začatie konania a vyjadrila osoba povinná tak, že nesúhlasí so zvýšením výživného z
dôvodu, že mu to jeho príjem nedovoľuje.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, oboznámením s pripojenými spismi Okresného súdu Košice I sp. zn.
24C/617/1997, 15C/98/2015, 12C/446/2015, 13C/358/2015 a zistil tento skutkový stav:

4. Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.11.1999 sp. zn. 24C/617/1997 súd zistil, že týmto
rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľa a na čas po rozvode boli maloleté deti
pochádzajúce z manželstva rodičov navrhovateľa (v tom čase maloletý T., nar. XX.X.XXXX, maloletáU., nar. XX.X.XXXX a maloletý T., nar. XX.X.XXXX) zverení do výchovy matky a otec bol zaviazaný
od právoplatnosti rozsudku o rozvode prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa po 1.000,- Sk
mesačne, t. j. 33,19 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.1999.

5. Z pripojeného spisu sp. zn. 15C/98/2015 súd zistil, že sestra navrhovateľa - U. Š., nar. XX.X.XXXX sa
domáhala zvýšenia výživného od osoby povinnej a to od 18.2.2015 pôvodne určenej výšky výživného
33,19 Eur na sumu 200 Eur mesačne. Okresný súd rozsudkom zo dňa 25.10.2016 návrh navrhovateľky
zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2016. Z pripojeného spisu sp. zn. 12C/446/2015

súd zistil, že osoba povinná sa (v konaní 12C/446/2015 v procesnom postavení navrhovateľa) sa
domáhal voči dcére - U. Š., nar. XX.X.XXXX zrušenia vyživovacej povinnosti o návrhu bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 12.2.2016 č. k. 12C/446/2015 - 16 tak, súd dňom
28.5.2015 zrušil vyživovaciu povinnosť T. Š. voči N.. U. Š. určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I,
24C/617/1997-19 zo dňa 30.11.1999. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2016. Z pripojeného
spisusp.zn.13C/358/2015súdzistil,žeosobapovinnáT.Š.(vuvedenomkonanívprocesnompostavení

navrhovateľa) sa proti synovi T. Š., nar. XX.X.XXXX domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, o jeho
návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 10.2.2016 tak, že súd zrušil vyživovaciu povinnosť ku dňu
1.6.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2016.

6. Z opisu mzdových listov osoby povinnej bolo súdom zistené, že otec navrhovateľa v roku 2015

dosiahol príjem za obdobie 01- 08/2015 v priemere 309 Eur mesačne a z potvrdenia o zdaniteľných
príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2015 vyplynulo, že úhrn vyplatených zdaniteľných
príjmov zo závislej činnosti u osoby povinnej činil sumu 1.215 Eur, čiastkový základ dane predstavoval
sumu 1.052,19 Eur a suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka činila sumu 950,82 Eur. Z
potvrdenia o zdaniteľných príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2016 súdom bolo zistené,

že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti činil sumu 3.646,62 Eur, čiastkový základ
dane predstavoval sumu 3.158,06 Eur a suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka činila
sumu 2.852,46 Eur.

7. Osoba povinná bola v období od 1.10.2013 do 3.5.2016 zamestnaná v spoločnosti A-T servis, s.r.o.,

Kostolianska cesta 123, Košice. V súčasnosti osoba povinná pracuje u zamestnávateľa ROTO-RACING
s.r.o. od 1.4.2006 s príjmom 365,54 Eur netto. Osoba povinná má okrem navrhovateľa ešte vyživovaciu
povinnosť voči dvom maloletým deťom a to synovi P., nar. XX.X.XXXX a synovi T., nar. X.XX.XXXX,
ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti spolu s jeho terajšou manželkou, ktorá dosahuje príjem 400 Eur
mesačne.

8. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že žiada zvýšiť výživné na sumu 100 Eur mesačne od 1.3.2016,
poukazujúc na to, že bola zrušená vyživovacia povinnosť otca voči jeho ďalším dvom súrodencom U.
a T..

9. Osoba povinná prejavila súhlas so zvýšením výživného na sumu 100 Eur mesačne od 1.3.2016
poukazujúc na to, že bola mu zrušená vyživovacia povinnosť voči dvom deťom U. a T., osoba povinná
uviedla, že je v jeho možnostiach a schopnostiach takouto sumou prispievať na výživu navrhovateľa. Z
výpovede osoby povinnej vyplynulo, že zo svojho príjmu a z príjmu jeho manželky platia za byt platbu vo
výške300Eurmesačne asplácajúhypoúvervovýške150Eurmesačne.Máešteďalšiedvevyživovacie

povinnosti voči synom P., nar. XX.X.XXXX a T., nar. X.XX.XXXX, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti.
Iné vyživovacie povinnosti nemá.

10. O návrhu navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.11.2015 č.k.
23C/20/2015-33 tak, že osoba povinná bola zaviazaná k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa

sumou 100 Eur mesačne od 1.3.2016, v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, dlžné
výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu určené nebolo. Voči uvedenému rozsudku podala včas
odvolanie osoba povinná o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.9.2016
č.k. 8Co/24/2016-58 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým bol návrh
v prevyšujúcej časti zamietnutý a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Z odôvodnenia

zrušujúceho uznesenia vyplynulo, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ustanoveniami §
185 CSP a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä
riadne nerozhodoval o návrhu navrhovateľa, nakoľko nerozhodol o výživnom od podania návrhu, ale
do budúcna, rovnako nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej v časevyhlásenia napadnutého rozhodnutia, iba predpokladal vývoj v budúcnosti opierajúc hypoteticky svoje
rozhodnutie o skutočnosť, ktorá mala nastať v budúcnosti. Uložil povinnosť prvostupňovému súdu
rozhodnúť o návrhu odo dňa jeho podania a správne vypočítať dlžné výživné. Výrok o zamietnutí návrhu

v prevyšujúcej časti nebol predmetom odvolacieho konania, nakoľko osoba povinná sa voči nemu
neodvolala.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
a tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

13. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Podľa § 36CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

15. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Súd vec právne posúdil nasledovne:

17. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného predpisu.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada sa na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 2 písm. c) zákona číslo 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, za životné minimum sa považuje suma 90,42 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté
dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ je toho času študentom

Technickej univerzity v Košiciach a uvedené medzi účastníkmi konania sporné nebolo. Osoba povinná
je otcom navrhovateľa a v období roku 2015 úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej
činnosti predstavoval sumu 1.215 Eur, čiastkový základ dane predstavoval sumu 1.052,19 Eur a suma
nezdaniteľnej časti základu dane činila sumu 958,82 Eur, za rok 2016 úhrn vyplatený zdaniteľných
príjmov zo závislej činnosti činil sumu 3.646,62 Eur, čiastkový základ dane predstavoval sumu 3.158,06

Eur a suma nezdaniteľnej časti základu činila sumu 2.852,46 Eur. Osoba povinná je od 1.4.2016
zamestnaná u zamestnávateľa ROTO-RACING s.r.o. s príjmom 365,54 Eur netto, okrem navrhovateľa
má ešte dve vyživovacie povinnosti voči synovi P., nar. XX.X.XXXX a synom T., nar. X.XX.XXXX, ktorí
s ním žijú v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti s ním býva aj jeho terajšia manželka,
ktorej príjem podľa udania osoby povinnej činí 400 Eur mesačne. Ich nutnými výdajmi je platba

za byt v sume cca 300 Eur a splácajú hypoúver na predmetný byt vo výške 150 Eur mesačne.
Rodičia navrhovateľa sú právoplatne rozvedení a naposledy vyživovacia povinnosť osoby povinnej voči
navrhovateľovi bola upravená rozsudkom sp. zn. 24C/617/1997 zo dňa 22.11.1999 na sumu 33,19
Eur. Navrhovateľ sa štúdiom na vysokej školy pripravuje na budúce povolanie z čoho vyplýva, že
nie je schopný sa sám živiť, je nezaopatreným dieťaťom. Navrhovateľ žije spolu so svojou matkou v

spoločnej domácnosti a podľa udania navrhovateľa príjem matky činí 500 Eur mesačne. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v čase podania návrhu navrhovateľom mala osoba povinná ešte ďalšie dve
vyživovacie povinnosti voči súrodencom navrhovateľa a to T. a U., ktoré vyživovacie povinnosti boli
právoplatne rozsudkami Okresných súdov Košice I zrušené a to voči Slavomíre od 28.5.2015 a voči T.
od 1.6.2011. Osoba povinná uviedla, že v jeho možnostiach a schopnostiach je v súčasnosti prispievať

na výživu navrhovateľa sumou 100 Eur mesačne, tak ako to žiada navrhovateľ.

30. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti )
nie sú schopné sa sami živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch

rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd určiť rozsah vyživovacej povinnosti a pokiaľ
ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, je možné určiť tento rozsah iba na
návrh. Výživou dieťaťa, na ktorú sú povinní prispievať obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp.
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, zahrnuté je v
tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd ďalej prihliada na to,

ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobnestará.Zpovahyvýživnéhovyplýva,žeprávonavýživnéje
osobným právom dieťaťa. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti význam. Pri
určení výživného súd prihliada jednak na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
v tomto prípade odporcu a aj na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade navrhovateľky a
jednak aj na to, že výživné má prednosť inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu
dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie
a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a výnosov z neho, ako aj

od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkovémožnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí,
ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.

31. Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k záveru, že na strane
navrhovateľa došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Navrhovateľ sa najprv
domáhal zvýšenia výživného od podania návrhu, t. j. od 18.2.2015 na sumu 200 Eur mesačne, neskôr

uviedol, že žiada zvýšiť výživné na sumu 100 Eur a to od 1.3.2016. Navrhovateľ je t. č. študentom
vysokej školy a od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa u navrhovateľa zvýšil vek, došlo k
zvýšeniu jeho nutných výdajov v súvislosti s jeho štúdiom na vysokej škole. Bolo zistené, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov aj na strane osoby povinnej, ktoré spočívajú v
tom, že osobe povinnej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči synom P., nar. XX.X.XXXX a
T., nar. X.XX.XXXX a na strane druhej mu zase ubudli dve vyživovacie povinnosti voči súrodencom

navrhovateľa, na ktoré osoba povinná prispievala na každého z nich po 33 Eur mesačne. Osoba povinná
je zamestnaná v súčasnosti s príjmom 365,54 Eur, je ženatý, príjem jeho manželky dosahuje cca 400
Eur mesačne, nutné výdaje predstavujú platbu za byt + ďalšie nutné výdaje ohľadom nákupu stravy cca
300 Eur mesačne a splátka hypoúveru na predmetný byt vo výške 150 Eur mesačne. Zhrnúc vyššie
uvedený skutkový stav a zhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa

na zvýšenie výživného za obdobie tak ako to žiadal a to od 1.3.2016 do budúcna je dôvodný. Súd zvýšil
výživné od 1.3.2016 do budúcna, prihliadajúc na zmenu pomerov účastníkov konania, na odôvodnené
potreby navrhovateľa a na zárobkové možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery osoby povinnej.
Poukazujúc aj na to, že osoba povinná sama uviedla, že v jeho možnostiach a schopnostiach je titulom
výživného prispievať navrhovateľovi sumou 100 Eur mesačne.

32. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

33. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

34. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.

35. Tak ako bolo vyššie súdom uvedené navrhovateľ sa návrhom domáhal zvýšenia výživného od
18.2.2015 na sumu 200 Eur mesačne, neskôr uviedol, že žiada zvýšiť výživného od 1.3.2016 na sumu

100 Eur.

36. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

37. Podanie je úkon určený súdu. Podanie je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t.j. podľa

toho, ako bol navonok prejavený. Pre podanie strán sporu totiž platí tzv. teória prejavu vôl, súd teda
prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené. Podľa základných princípov, konkrétne podľa článku 11
CSP,úkonystránsporusaposudzujúsprihliadnutímnaichobsah.Priposudzovaníobsahuúkonovstrán
sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu má rozumované schopnosti na
úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania,

ako aj jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Ods. 1 § 124 vychádza z
citovaného článku 11 základných zásad CSP a uvedené ustanovenie treba chápať tak, že súd je povinný
vychádzať z obsahu každého podania a teda je irelevantné, ako napr. strana svoj úkon nazve, súd sa
musí oboznámiť predovšetkým s obsahom konania a podľa toho úkon posúdiť.

38. Súd poukazujúc na vyššie uvedené prednes navrhovateľa o zvýšenie výživného od 1.3.2016
oproti pôvodnému návrhu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu v časti o zvýšenie výživného od
18.2.2015 do 28.2.2016 a v súlade s citovanými ustanoveniami CSP konanie v tejto časti zastavil.

39. O dlžnom výživnom súd nerozhodol a to z toho dôvodu, že osoba povinná si od 1.3.2016 až doposiaľ

plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v súdom určenej výške výživného - 100 Eur; uvedené
vyplynulo z výpovede osoby povinnej a táto skutočnosť výslovne navrhovateľom popretá nebola. Je
pravdou to, že aj keď osoba povinná platí od 1.3.2016 výživné vo výške 100 Eur mesačne k rukám
matky navrhovateľa, súd vyhodnotil, že osoba povinná si plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi,poukazujúc na to, že navrhovateľ je doposiaľ nezaopatreným dieťaťom a aj keď je už toho času dospelý
a výživné by mal otec platiť k jeho rukám, bolo by nespravodlivé len pre to, že otec výživné platí k rukám
matky, určovať dlžné výživné. Súd má zato, že dlžné výživné v prejednávanom prípade nevzniklo.

40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ako ďalšie
prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods. CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ä § 62
ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).