Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13Csp/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816210348
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816210348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobcu: Československá

obchodní banka, a.s., IČO: 000 01 350, so sídlom Radlická č. 333/150, Praha 5, právne zastúpeného
Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Bratislava, Laurinská č. 18, proti
žalovanému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. pod U. - U. N., T. č. XX/XX, o zaplatenie 10.484,- Kč
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 03.08.2016 domáhal voči žalovanému

zaplatenia 10.484,- Kč s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 4.775,52 Kč od 10.11.2011 do
21.07.2016, so zmluvným úrokom vo výške 17,9 % ročne z čiastky 8.000,00 Kč od 22.07.2016 do
zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 2189,28 Kč od 02.08.2013 do 21.07.2016
a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne z čiastky 8.000,- Kč od 22.07.2016 do
zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Dňa 10.11.2011 uzavreli strany sporu Dodatok k zmluve
o účte, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo forme kontokorentu, a to až do výšky
stanoveného úverového limitu. Zmluva bola uzavretá doručením oznámenia o poskytnutí kontokorentu

zo strany žalobcu k predchádzajúcej žiadosti žalovaného. Súčasťou zmluvy boli Podmienky pre
kontokorent. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnuté peňažné prostriedky najmenej jedenkrát v období
šesťmesiacov,resp.najneskôrdo6mesiacovpoposlednomsplácaní,ďalejsazaviazalsplácaťzmluvné
úroky vždy ku koncu kalendárneho mesiaca a platiť poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bol opakovane vyzývaný na úhradu dlžných
splátok, keď tieto neuhradil, pristúpil žalobca k vyhláseniu splatnosti všetkých pohľadávok. Zároveň
uplatňuje zákonný úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobnému nároku vyjadril tak, že tento neuznáva, pretože je premlčaný. Potvrdil,
že mal otvorený účet u žalobcu, bol mu poskytnutý úver vo forme kontokorentu s limitom 8.000,- Kč.
Úver prestal splácať a potvrdil, že listom zo dňa 15.08.2013 bol informovaní o zosplatnení dlhu ku dňu
01.08.2013. Po zosplatnení dlhu neuhradil žiadnu sumu, preto nárok uplatnený na súde dňa 03.08.2016
je v celom rozsahu premlčaný.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov, a to
najmä: žiadosťou o založenie osobného účtu a služieb elektronického bankovníctva, žiadosťami o
zmenu osobného účtu, žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 03.11.2011, oznámením o poskytnutí
kontokorentu, podmienkami pre kontokorent, oznámením o poskytnutí kontokorentu, výpisom z účtu-čerpanie úveru, výzvou k úhrade a oznámením o splatnosti celého úveru, predžalobnou upomienkou
s doručenkou a poštovým hárkom, výzvami k zaplateniu dlžných čiastok, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

4.Žalovanýmalužalobcunazákladežiadostizodňa25.07.2011zriadenýosobnýúčetspolusoslužbami
elektronického bankovníctva, č. účtu XXXXXXXXX/XXXX. Žiadosťou zo dňa 03.11.2011 žiadal žalovaný
poskytnutie úveru vo forme kontokorentu, teda povoleného prečerpania do výšky úverového limitu
8.000,- Kč, a to k uvedenému osobnému účtu. Žalobca reagoval na žiadosť o poskytnutie povoleného

prečerpania oznámením o poskytnutí kontokorentu dňa 10.11.2011 tak, že tento úverový limit poskytuje,
pričom banka je oprávnená úverový limit zvyšovať podľa bodu 3. podmienok pre Kontokorent. Ku
dňu 10.11.2011 je oprávnený úverový limit čerpať, pričom ku dňu otvorenia účtu kontokorentu je výška
úrokovej sadzby 16,90 % p.a., sadzba úroku z omeškania REPO + 7 % p.a., ročná percentná sadzba
nákladov 21,53 %, celková čiastka, ktorú je potrebné zaplatiť 8.403,- Kč.

5.Zvýpisuzosobnéhoúčtužalovanéhozadobuod01.03.2013do31.03.2013vyplývakonečnýzostatok
- 37,28 Kč.

6. Z výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 15.04.2013 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného k
zaplateniu dlžnej čiastky v sume 982,95 Kč s lehotou na zaplatenie do 25.04.2013.

7. Upomienkou zo dňa 03.05.2013 oznamoval žalobca žalovanému, že ku dňu 30.04.2013 nemal
dostatok peňažných prostriedkov k úhrade splatných záväzkov kontokorentu tak, ako bolo dohodnuté
v zmluve, pričom celková výška dlhu k tomuto dátumu činí sumu 832,03 Kč vrátane príslušenstva a
poplatkov.

8. Výzvou zo dňa 15.05.2013 vyzýval žalobca žalovaného k zaplateniu aktuálneho dlhu z titulu
povoleného prečerpania v sume 1.552,57 Kč.

9. Výzvou zo dňa 01.06.2013 vyzýval žalobca žalovaného k zaplateniu aktuálneho dlhu z titulu

povoleného prečerpania v sume 2269,38 Kč s upozornením, že ak dlh nevyrovná, banka pristúpi k
prehláseniu jednorazovej splatnosti svojej pohľadávky a uplatní si pohľadávku súdnou cestou.

10. Výzvou zo dňa 30.06.2013 vyzýval žalobca žalovaného k zaplateniu dlhu z titulu povoleného
prečerpania v sume 3222,36 Kč s upozornením, že ak dlh nevyrovná, banka pristúpi k prehláseniu

jednorazovej splatnosti svojej pohľadávky a uplatní si pohľadávku súdnou cestou.

11. Listom zo dňa 15.08.2013 oznamuje žalobca žalovanému, že ku dňu 01.08.2013 sa stal splatný celý
dlh z titulu zmluvy o povolenom prečerpaní uzavretej dňa 10.11.2011 z dôvodu, že napriek výzvam dlh
nevyrovnal. Zároveň bol vyzvaný k zaplateniu dlžnej čiastky 10.386,54 Kč do 25.08.2013 na označený

účet.

12. Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.05.2016 vyzýval právny zástupca žalobcu k zaplateniu
celkového dlhu 17.075,08 Kč najneskôr do 01.06.2016.

13. Podľa článku 15 ods.1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. Nariadenie Brusel I.) vo veciach
týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho
podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia
článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej

forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

14. Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. Nariadenie Brusel I.) druhý účastník
zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

15. Podľa čl. 1 ods. 1 Rímskej zmluvy, platnej pre SR od 01.08.2006 (Dohovor o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky) ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s
medzinárodným prvkom. čl. 4 ods.1 Rímskej zmluvy, platnej pre SR od 01.08.2006 (Dohovor orozhodnom práve pre zmluvné záväzky) v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva zmluva
sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.

16. Podľa čl. 4 ods. 1 prvá veta Rímskej zmluvy (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky) v
rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje
právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.

17. Podľa čl. 4 ods. 2 Rímskej zmluvy (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky) s výhradou

ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde
má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase
uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú
správu.

18.Podľačl.5ods.1Rímskejzmluvy(Dohovororozhodnompráveprezmluvnézáväzky)tentočlánoksa

uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“)
na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o
poskytnutí úveru na tento účel.

19. Podľa čl. 5 ods. 3 Rímskej zmluvy (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky) bez ohľadu

na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za
okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu
spotrebiteľa.

20. Podľa čl. 7 ods. 1, 2 Rímskej zmluvy (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky), pri

uplatnení právneho poriadku určitého štátu podľa tohto dohovoru možno zohľadniť imperatívne normy
iného štátu, s ktorým má daná situácia úzku väzbu, ak podľa právneho poriadku tohto štátu sa takéto
normy musia uplatniť bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu a
v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto právneho poriadku musia v takejto situácii uplatniť. Pri úvahe, či sa
tieto imperatívne normy zohľadnia, sa prihliada na ich povahu a účel a na dôsledky ich uplatnenia alebo

neuplatnenia. Žiadne ustanovenie tohto dohovoru neobmedzuje uplatnenie noriem právneho poriadku
štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na to, ktorý právny
poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.

21. Keďže v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom s poukazom na osobu žalobcu, ktorý je

obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri iného členského štátu EÚ. Z obsahu žaloby
a priložených listín vyplýva, že ide o nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento je uplatňovaný
voči spotrebiteľovi. Súd preto riešil ako prvú otázku právomoci súdu SR a s poukazom na čl. 16 ods.
2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (tzv. Nariadenie Brusel I.) zistil, že na predmetnú vec je daná

právomoc súdu SR. Žalovaný ako spotrebiteľ má evidovaný pobyt na území SR, v čase začatia konania
sa na evidovanej adrese aj zdržiava, jeho obvyklý pobyt je na území SR a konania sa osobne zúčastnil.
Následne sa súd zaoberal rozhodným právom pre danú vec a vychádzal z citovaných ustanovení
medzinárodnej normy. Z uzavretej zmluvy o poskytnutí úveru nevyplýva, že účastníci zmluvy uzavreli
dohodu o voľbe práva, preto súd riešil otázku rozhodného práva podľa čl. 4 a čl. 5 predmetného

dohovoru. Vzhľadom k tomu, že k uzavretiu zmluvy došlo evidentne na území ČR, teda nie v štáte
obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa, súd nezistil ani jednu z podmienok právomoci podľa čl. 5
dohovoru, preto vychádzal z čl. 4 ods. 1, podľa ktorého v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu
väzbu. Súd s ohľadom na čl. 7 ods. 1 a 2 citovaného dohovoru vyložil, že žalovaný ako účastník, ktorý

má plniť v zmysle čl. 4 ods. 2 dohovoru mal obvyklý pobyt v čase plnenia na území SR, ďalej súd
vychádzal z toho, že právny poriadok SR v porovnaní s právnym poriadkom ČR v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy poskytoval spotrebiteľom silnejšiu právnu ochranu pri porovnaní zákonných noriem
o spotrebiteľských úveroch v oboch štátoch a s ohľadom aj na zákon o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z. z. S poukazom na uvedené súd aplikoval právo SR ako právo v prospech ochrany slabšej

procesnej strany, ktoré musel uplatniť bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom
pre zmluvu a v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto právneho poriadku musia v takejto situácii uplatniť
imperatívne normy.22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26. Po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci a vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona
po vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného, súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu

premlčania. V konaní bolo nesporne preukázané, že účastníci uzavreli podľa právneho poriadku ČR
zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka platného na území ČR, pričom totožnú právnu
úpravu úverového vzťahu obsahuje aj slovenská právna úprava. Je nepochybné, že žalovaný pri
uzatváraní zmluvy konal ako spotrebiteľ, pretože zmluvu neuzatváral v rámci výkonu svojho podnikania
alebo povolania. V konaní ďalej nebolo sporné, že v roku 2013 prestal žalovaný úver splácať a

dostal sa do omeškania, pričom žalobca ho opakovane najmenej od 15.04.2013 vyzýval na vyrovnanie
záporného stavu vyčerpaného úverového limitu a dlžnej čiastky. Bolo preukázané, že žalovaný
vyčerpaný úverový limit nevyrovnal, preto po upozornení zo strany banky, žalobca ako veriteľ pristúpil
k zosplatneniu úveru postupom upraveným v čl. 8, bod 8.1. písm. a) a písm. g) Podmienok pre
kontokorent, ktoré boli súčasťou zmluvy. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť ku dňu 01.08.2013, ktorá

skutočnosť bola preukázaná oznámením o zosplatnení úveru a taktiež výpoveďou žalovaného. Ak teda
ku dňu 01.08.2013 nastala predčasná splatnosť všetkých záväzkov žalovaného voči žalobcovi, začala
žalobcovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie jeho práva zo zmluvy dňa 02.08.2013 a táto použitím
§ 101 OZ a § 103 OZ uplynula dňa 02.08.2016. Z predžalobných výziev pritom vyplýva, že žalovaný
bol v omeškaní už v skoršom období ako pred samotným prehlásením predčasnej splatnosti. Žalobca

podal žalobu na súd dňa 03.08.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. I keď žalovaný bližšie
námietku premlčania neodôvodnil, súd použitím § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ako imperatívnej
procesnej normy prihliadol z úradnej moci na oslabenie nároku voči spotrebiteľovi a dospel k záveru,
že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný. Pokiaľ ide o aplikáciu Občianskeho zákonníka pre použitie
premlčacej doby, súd konštatuje, že v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako imperatívnej

normy platí, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Keďže
súd aplikuje na daný vzťah aj imperatívne normy právneho poriadku SR, a to ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, súd nemohol použiť na premlčanie obchodnoprávnu úpravu.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, no súdneho spisu mu žiadne trovy konania
nevyplývajú, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach

maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým
dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.