Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715206257
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715206257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Andreja Šalatu a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: X./. E. K., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. E.
XXXX/X, E.P., X./. Z. N., Q.. K., H.. XX.XX.XXXX, C. R. XX, E., X./. Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XX, D.,
X./. L. K., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXXX/XX, E.P., X./. G. K., H.. XX.XX.XXXX, C. C. X, E. X./. Z.. F. X.,
H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXX, T. T. T. Z.: P.. Z. X., Q.. E., H.. XX.XX.XXXX, C. C.Š. XXXX, X./. Z. K., H..
XX.XX.XXXX, C. Č. XXX/X, E., všetci žalobcovia právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter
Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588 725
proti žalovaným: 1./ Z. R., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. H. X. XXX, X./. P.. A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. H. X.

XXX, X./. K. R., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. H. X. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom,
so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, v konaní o zaplatenie 78.902,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5C/172/2015-135 z 25.júla 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet ich právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaní v 1., 2. a 3.
rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. až 7. rade 78.902,02 eur s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 78.785,77 eur od 01.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 116,25 eur od 16.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Druhým výrokom priznal súd žalobcom náhradu trov konania.

3. Žalobou doručenou súdu dňa 10.04.2015 sa pôvodne označený žalobca Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C.
E. X, E. domáhal voči označeným žalovaným v 1. až 3. rade tak, ako sú uvedení v záhlaví rozsudku

zaplatenia 78.902,02 eur s príslušenstvom, a to na tom základe, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so
žalovanými ako dlžníkmi dňa 01.11.2011 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
zo strany veriteľa dlžníkom vo výške 78.785,77 eur na dobu jedného roka od podpisu zmluvy, teda od
01.11.2011. Zároveň sa zaviazali úroky uhradiť v 12 - ich mesačných splátkach, splatných vždy do 15.
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca po 827,25 eur a istinu sa zaviazali takto uhradiť do 31.10.2012.
Pre prípad omeškania so splácaním pôžičky bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý úrok z omeškania
vo výške 0,1 % za každý deň omeškania. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutá pôžička je

úročná, a to vo výške 12,6 % ročne a zároveň dlžníci prehlásili, že na základe tejto zmluvy uznávajú svoj
solidárny záväzok voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky. Žalobca si voči žalovaným uplatnil aj úrok, ktorý
do 31.10.2012 kapitalizoval sumou 9.927,- eur z ktorej zaplatili sumu 9.810,75 eur a nezaplatili sumu
116,25 eur. Žalobca zároveň požadoval priznať aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskehozákonníkazistiny78.785,77eurod01.11.2012 vovýške8,75%ročneazosumy116,25eur8,75%úrok
ročne od 16.10.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania, keďže žalovaní si doposiaľ dohodnutú zmluvnú
povinnosť voči žalobcovi nesplnili. Označený žalobca Z. K., H.. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX zomrel,

čo mal súd za preukázané úmrtným listom, ktorý vydal Matričný úrad Košice - Západ dňa 16.04.2015.
Označení žalobcovia v 1. až 7. rade dňa 23.06.2015 doručili súdu oznámenie o prevzatí zastupovania
dedičov s návrhom na zmenu petitu žaloby a s poukazom na potvrdenie notárky JUDr. Martiny Mižíkovej
so sídlom Námestie osloboditeľov 20, Košice preukázali okruh dedičov po nebohom Z. K. s tým, že v
predmetnom spore sú aktívne legitimovanými jeho dedičia, práve označení žalobcovia v 1. až 7. rade,

ktorých v danom konaní ďalej na základe plnej moci zastupoval zástupca.

4. Z úmrtného listu, ktorý bol vystavený Matričným úradom, mestská časť Košice -Západ dňa 16.04.2015
na č. l. 16 spisu súd zistil, že pôvodný žalobca Z. K., H.. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX T..

5. Z potvrdenia notárky JUDr. Martiny Mižikovej, ktoré vydala v konaní 24D 261/2015, Dnot 70/2015 dňa

21.05.2015 vyplýva, že dedičské konanie po nebohom Z. K., H.. XX.XX.XXXX, E. T. XX.XX.XXXX je
vedené na Okresnom súdu Košice II. pod sp. zn. 24D 261/2015 a že ako dedičia po tomto prichádzajú v
I. dedičskej skupine zo zákona označení žalovaní v 1. až 7. rade, pričom títo by mali dediť v rovnakých
zákonných podieloch, každý po 1/7 - ine po nebohom poručiteľovi. Z výzvy na zaplatenie, ktorú Z.
K. adresoval žalovanej v 2. rade dňa 07.05.2013 vyplýva, že tento vyzval žalovanú v 2. rade, aby

mu zaplatila uvedenú sumu 78.785,77 eur do sedem dní od doručenia tejto výzvy na účet vedený
v ČSOB, a.s., pobočka Košice, č. účtu: 4006361120/7500 s tým, že predmetnú pôžičku na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2011 v lehote splatnosti do 31.10.2012 ani čiastočne neuhradila, táto
bola žalovanej v 2. rade zaslaná doporučene, čo vyplýva z kópie podacieho lístka na č. l. 95 spisu. Pošta
zásielku prijala na prepravu 07.05.2013.

6. Z výsluchu žalobcu v 7. rade súd zistil, že podľa jeho názoru zostaviteľom zmluvy zo dňa 01.11.2011
boli niektorí z právnikov jeho nebohého otca Z. K., pravdepodobne M.. Z.. Čo sa týka udalostí, ktoré
predchádzali uzavretiu zmluvy o pôžičke, samotnému spísaniu zmluvy predchádzala návšteva P.. A.
E. na predajni jeho otca nebohého Z. K. H. A. R. N. E., ktorého stretnutia sa zúčastnil aj žalobca v

7. rade. Na tomto stretnutí P.. A. E. a jej manžel, ktorý sa pravdepodobne tohto stretnutia zúčastnil
žiadali od jeho otca Z. K. poskytnutie pôžičky za tým účelom, že majú rozbehnuté nejaké projekty, ktoré
potrebovali dokončiť. Tiež poskytnutie pôžičky zdôvodnili tým, že majú nejaké dlhy, ktoré boli prihlásené
do dedičského konania po jej nebohom otcovi P.. B. R.. Žalobca v 7. rade uviedol, že Z. K. ako jeho otec
sa priatelil s nebohým P.. B. R. a títo sa už poznali dlhší čas. Samotnej zmluve o pôžičke predchádzala

rozsiahlejšia komunikácia P.. A. E. s jeho nebohým otcom. Výsledok bol ten, že jeho otec nakoniec
súhlasil so spísaním zmluvy o pôžičke, avšak trval na tom, aby dlžníkmi boli všetci traja, keďže ešte
nebolo ukončené dedičské konanie po nebohom P.. B. R. a nebolo zrejmé, kto z nich akú časť majetku
zdedí, teda mal podmienku, že všetci traja budú vystupovať ako dlžníci na tejto zmluve.

7. Súd dôvodil, že o reálnom poskytnutí pôžičky žalovaným svedčí aj výpoveď žalobcu v 7. rade, ktorý
uviedol, že pred samotným podpisom zmluvy žalovanými dňa 04.11.2011 jeho otec Z. K. v priestoroch
notárskeho úradu v chodbičke reálne tieto peniaze odovzdal žalovanej v 2. rade. Tieto položil na stôl
a táto si ich prerátala a následne došlo k podpisu zmluvy. Teda fyzicky tejto peniaze odovzdal, čo
žalobca v 7. rade osobne videl. Reálne odovzdanie pôžičky potvrdil aj žalovaný v 3. rade, keď uviedol

vo svojej výpovedi, že dňa 04.11.2011 v Košiciach na notárskom úrade Z.. Z. K. Z. K. v chodbových
priestoroch predmet pôžičky - sumu 78.785,77 eur odovzdal jeho sestre, žalovanej v 2. rade, ktorá si ich
prerátala, zobrala so sebou, pričom následne došlo zo strany žalovaných ako dlžníkov k podpisu zmluvy
na predmetnej zmluve zo dňa 01.11.2011. Ich podpisy boli overené.

8. Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcami vyplýva, že žalovaní splácali
poskytnutú pôžičku v splátkach po 827,25 eur opakovane a teda súd mal zato, že táto skutočnosť svedčí
o tom, že pôžička bola poskytnutá reálne, keďže došlo aj k čiastočnému reálnemu plneniu zo strany
žalovaných dohodnutým spôsobom, a to v rokoch 2011 a 2012. Žalovaní následne pôžičku prestali
dohodnutýmspôsobomsplácaťaZ.K.akoveriteľdňa07.05.2013vyzvalžalovanúv2.rade,abypôžičku

uhradila do sedem dní od doručenia tejto výzvy, a to v sume 78.785,77 eur spolu s príslušenstvom na
ním označený účet.9. Súd sa zaoberal aj obranou žalovaných a z dodatku č. 1 zo dňa 05.01.2009 k zmluve o pôžičke
zo dňa 10.09.2007 mal za preukázané, že Z. K. dňa 10.09.2007 požičal P.. B. R. sumu 2.373.500,-
Sk bezúročne, pričom sa tento zaviazal uvedenú sumu vrátiť do 31.12.2007 a v zmysle citovaného

dodatku sa splatnosť pôžičky dohodnutým spôsobom predlžila do 31.12.2009. Tieto nesporné údaje
však podľa názoru súdu nekorešpondujú s tvrdením žalovanej v 2. rade, aby sa malo jednať iba o
jednu pôžičku, a to zo dňa 10.09.2007, ktorá zo strany jej otca splatená nebola a že práve táto pôžička
na naliehanie zo strany Z. K., Q.. Z. K. bola ošetrená novou zmluvou o pôžičke z 01.11.2011. Podľa
názoru súdu sa jednalo o ďalšiu zmluvu o pôžičke, ktorú uzavreli dňa 10.09.2007 Z. K. ako veriteľ a

P.. B. R. ako dlžník a ktorej doba splatnosti z pôvodne dojednaného dátumu 31.12.2007 sa predlžila
do 31.12.2009. Z citovaného dodatku je zrejmé, že sa jednalo o bezúročnú pôžičku, pričom pôžička
z 01.11.2011 bola úročená, uzavreli ju síce ten istý veriteľ, ale iní dlžníci a z účastníckych výpovedí
žalobcu v 1. rade ako aj žalovaného v 3. rade mal súd za preukázané, že sa jednalo o reálnu pôžičku,
že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany nebohého Z. K. práve žalovanej v 2. rade, ktorá
si tieto peniaze prerátala, zobrala a následne všetci traja žalovaní predmetnú zmluvu dňa 04.11.2011

overenými podpismi podpísali, čím potvrdili aj prevzatie peňazí aj výšku pôžičky, ako aj písomne uznali
svoj záväzok splatiť pôžičku, čo do dôvodu aj výšky. O tom, že došlo k uzavretiu novej ďalšej zmluvy
svedčí aj správanie sa hlavne žalovanej v 2. rade, ktorá následne po tomto dátume koncom roka 2011
a v priebehu roku 2012 opakovane platila Z. K. dohodnuté úroky v sume 827,25 eur. Keď táto prestala
úroky splácať a keď uplynula aj doba splatnosti celej pôžičky, teda aj istiny Z. K. práve žalovanú v 2.

rade vyzval dňa 07.05.2013 na zaplatenie celej istiny ako aj príslušenstva v lehote 7 dní od doručenia
výzvy, ktorá bola tejto preukázateľne doručená, keďže sa jednalo o doporučenú listovú zásielku. I keď v
oboch prípadoch, teda aj v zmluve z 10.09.2007 aj z 01.11.2011 sa jednalo o poskytnutie totožnej sumy
v jednom aj v druhom prípade, teda 2.373.500,- Sk dňa 10.09.2007 a 78.785,77 eur dňa 01.11.2011
na základe tejto skutočnosti súd nemohol vzhľadom k vyššie uvedeným ďalším argumentom uveriť

tvrdeniu žalovanej v 2. rade, resp. aj žalovanej v 1. rade že sa nejednalo o reálnu pôžičku a že pôžička z
01.11.2011 bola v podstate len ošetrenou pôžičkou, ktorú poskytol Z. K. ešte nebohému otcovi žalovanej
v 2. rade P.. B. R. dňa 10.09.2007.

10. Súd zároveň priznal úspešným žalobcom aj náhradu trov konania (§ 255 CSP). O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím (§ 262 CSP).

11. K podanému odvolaniu žiadali žalované v 1., 2. a 3.rade zmeniť rozsudok a žalobcu zamietnuť a
priznať trovy konania na účet advokáta JUDr. Kizivata. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej
inštancie je zrejmé, že zmluvu o pôžičke podpísali ako dlžníci žalovaní v 1. až 3.rade až dňa 4.11.2011.

Taktiež vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že finančné prostriedky,
poskytnuté na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2011 (reálne zo dňa 4.11.2011), boli
reálne odovzdané zo strany pôvodného veriteľa ako pôvodného žalobcu t.č. už neb. Z. K. v hotovosti
výlučne k rukám žalovanej v 2.rade. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2011 došlo zo strany veriteľa ako pôvodného žalobcu, t.č.

už neb. Z. K. k odovzdaniu peňažných prostriedkov na Notárskom úrade Z.. K. N. E. dňa 4.11.2011,
ktoré boli reálne odovzdané výlučne len žalovanej v 2.rade, ktorá odovzdané fin. prostriedky mala vo
svojej výlučnej dispozícii. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým výpoveď žalobcu v 7.rade, ktorý
na pojednávaní dňa 8.2.2016 uviedol, „Môj otec v priestoroch notárskeho úradu asi v chodbičke tieto
peniaze poskytol žalovanej v 2.rade. Tieto peniaze položil na stôl, táto si ich prerátala a následne došlo

k podpisu tejto zmluvy. Peniaze fyzicky prevzala žalovaná v 2.rade P.. E.. Či sa žalovaní na týchto
peniazoch nejakým spôsobom podelili, ja uviesť neviem. Fyzicky tieto prerátala a zobrala do svojej
opatery žalovaná v 2.rade.“ (str. 2 zápisnice z pojednávania zo dňa 8.2.106).

12. Podľa názoru žalovaného v 3. rade, sa nemožno stotožniť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý

svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil aj na tom skutkovom základe, že zo znenia čl. I. zmluvy o
pôžičke zo dňa 01.11.2011 vyplýva, že žalovaní v 1. až 3. rade prehlásili, že pôžičku v predmetnej veci
prevzali od veriteľa v deň podpisu zmluvy o pôžičke, t.j. dňa 01. novembra 2011, čo potvrdzujú svojimi
podpismi na tejto zmluve.

13. Uvedené znenie čl. I. zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2011 nekorešponduje so zisteným skutkovým
stavom prejednávanej veci pred súdom prvej inštancie, nakoľko z vykonaného dokazovania podľa
názoru žalovaného v 3. rade jednoznačne vyplýva, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo až
dňa 04.11.2011 a nie dňa 01.11.2011, a že tieto boli reálne odovzdané výlučne žalovanej v 2. rade a niežalovaným v 1. a 3. rade, a ktorá výlučne sama predmetnú pôžičku do istého času aj splácala a túto
žalovaní v1. a 3. rade nesplácali, nakoľko týmto neboli reálne poskytnuté žiadne finančné prostriedky a
títo len formálne na základe žiadosti žalovanej v 2. rade, a v dobrej viere spolu so žalovanou v2. rade

podpísali predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 01.11.2011 až dňa 04.11.2011, o čom svedčia aj overené
podpisy žalovaných v1. až 3. rade na predmetnej zmluve o pôžičke. Žalovaný v 3. rade je toho názoru,
že nebolo bez akýchkoľvek pochybností v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, aby aj tomuto
boli dané peňažné prostriedky z predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2011.

14. Navrhol zmeniť rozsudok Okresného súdu Michalovce, zo dňa 25.07.2016, č.k. 5C/172/2015-135,
tak, aby žalobu žalobcov v 1. až 7. rade voči žalovanému v 3. rade zamietol a v súlade s ust. § 396 ods.
2 C.s.p. priznal žalovanému v 3. rade náhradu trov konania, a to na účet právneho zástupcu žalovaného
v 3. rade JUDr. Jána Kizivata, advokáta, vedený v K. K. B..K.. S.. Z., D. X, XXX XX Z., P.: K. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, K.: F. K. do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu.

15. Špecifikácia trov odvolacieho konania za vykonané úkony právnych služieb:

16.Vzmysleust.§10ods.1,vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 579,25 € určená z
tarifnej hodnoty veci 78.902,02 €.

17. Vzhľadom k tomu, že som platcom DPH, trovy konania sú vy účtované v súlade s ust. § 22 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení, vykonané úkony právnych služieb, spolu
705,40 €.

18. Odvolateľ v odvolaní rozoberá aj záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 O.z., ktorý pre
úplnosť nestačí, ak bola len uzavretá zmluva, ale vyžaduje si aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Žalovaný v 3.rade zvýraznil, že na rozdiel od zmluvy na úvere je charakteristickým znakom
zmluvy o pôžičke to, že má reálnu nielen konsenzuálnu povahu. Podľa názoru žalovaného v 3.rade je
zrejmé, že on podpísal zmluvu o pôžičke zo dňa 1.11.2011 až 4.11.2011 v dobrej viere vo vzťahu k

žalovanej v 2.rade a to len formálne, nakoľko peňažné prostriedky boli odovzdané výlučne žalovanej v
2.rade a tieto sa nikdy nedostali do dispozičnej sféry žalovaného v 3.rade.

19. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia žiadali potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať im trovy
konania 100%.

20. Vo vyjadrení uviedli, že nebola spochybňovaná reálna pôžička medzi H.. Z. K. zo dňa 1.11.2011,
naopak výslovne sa potvrdzuje toto poskytnutie pôžičky neb. Z. K. v sume 78.785,77 € v hotovosti
k rukám žalovanej v 2.rade, z čoho sa vyvodzuje záver, že reálne boli tieto peniaze odovzdané len
žalovanej v 2.rade, a preto len žalovaná v 2.rade by mala byť podľa jeho názoru zaviazaná túto pôžičku

vrátiť. Súd prvej inštancie správne uviedol, že reálne odovzdanie pôžičky potvrdil aj žalovaný v 3.rade.
Vo výpovedi uviedol, že dňa 4.11.2011 v Košiciach na notárskom úrade Z.. Z. K., Z. K. v chodbových
priestoroch predmet pôžičky, t.j. sumu 78.785,77 € odovzdal jeho sestre, žalovanej v 2.rade, ktorá
si prerátala, zobrala so sebou, pričom následne došlo zo strany žalovaných k podpisu zmluvy. Táto
výpoveď je zhodná s výpoveďou žalobcu v 7.rade ( ten uviedol: „pred samotným podpisom zmluvy o

pôžičke žalovanými dňa 4.11.2011 jeho otec Z. K. v priestoroch notárskeho úradu v chodbičke reálne
tieto peniaze odovzdal žalovanej v 2.rade, tieto položil na stôl a táto si ich prerátala a následne došlo
k podpisu zmluvy“). Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že procesným dôsledkom uznania dlhu, ku
ktorému došlo v zmluve o pôžičke zo dňa 1.11.2011 na základe uplatnenia domnienky, že dlh v čase
uznania existoval je aj obrat dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, preto má veriteľ v prípade sporu

uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania (aj rozsudok NS
SR z 29.januára 2009 sp.zn. 3Cdo/143/2009). Súd prvej inštancie správne posúdil vec podľa § 511
ods.1 O.z. viac dlžníkov, t.j. žalovaných má plniť istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, ak
to vyplýva z právneho predpisu je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Z ust.
čl. I Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2011 vyplýva, že záväzok dlžníkov vrátiť poskytnutú pôžičku spolu

s jej príslušenstvom veriteľovi bol zmluvnými stranami dohodnutý ako záväzok solidárny, čo znamená,
že všetci žalovaní sú v solidarite ako spoludlžníci, vrátane žalovaného v 3.rade, oni sa zaviazali vrátiť
pôžičku veriteľovi spoločne a nerozdielne.21. K podpísaniu zmluvy o pôžičke došlo 4.11.2011 v chodbových priestoroch na notárskom úrade Z.. Z.
K. a to po reálnom odovzdaní pôžičky vo výške 73 000 € veriteľom H.. Z. K. k rukám žalovanej v 2.rade,
text zmluvy o pôžičke bol datovaný skorším dňom 1.11.2011, avšak toto nemôže správnosť takéhoto

zistenia žiadnym spôsobom ovplyvniť, keď je navyše evidentné, že táto skutočnosť znamená len to,
že pri príprave textu zmluvy počítalo so skorším dátumom podpisovania zmluvy, čo však nie je vo veci
podstatné.

22. Na č.l. 240-242 sa vyjadril žalovaný v 3.rade tak, že trvá na výroku odvolaní teda na zmene rozsudku,

teda na zmene rozsudku a zamietnutí žaloby. Žalované P.. E. B. Z.Q. R. na č.l. 244 v podaní zo dňa
29.12.2016 uviedli, že veriteľ nemá čo dokazovať existenciu dlhu, práve žalobcovia mali dokázať, odkiaľ
mal Z. K. peňažnú sumu na poskytnutie pôžičky ako ich odovzdal žalovaným, v konaní podľa nich bolo
preukázané, že pôvodne podpísal zmluvu o pôžičke s Z. K. H.. P.. R. a žalovanou zmluvou z roku 2011
sa mala pôvodná zmluva o pôžičke iba nahradiť. Aj podľa ďalších judikátov (ČR sp.zn. 21Cdo/221/2003
a NS SR z 21.3.2012 sp.zn. 5Cdo/238/2010) je podľa súdnej praxe povinnosť dokazovať v konaní nad

všetky pochybnosti skutočné odovzdanie pôžičky, čo žalobcovia obdobne nezdokladovali odkiaľ a v
akých bankovkách Z. K. tieto peniaze vzal.

23. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

25. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané
odvolanie, ktoré je neopodstatnené.

26. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa

chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

28. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h)
CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho

omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba

rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá.

29. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.

30. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

CSP). Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 nepostupoval na základe
úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) ale už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie bolo podané po účinnosti nového procesného predpisu, podmienky jeho prípustnosti
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda príslušných ustanovení CSP.

Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového
poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
sa začalo, avšak neskončilo za účinnosti už novej úpravy.

31. Suspenzívny účinok odvolania znamená, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nenadobudne
právoplatnosť, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, podané odvolanie vzhľadom na
suspenzívny účinok vyvolá len ten, kto splní kumulatívne predpoklady, t.j. podanie odvolania oprávnenou
osobou, včasné podanie odvolania (viď. Komentár na str. 1245, kolektív § 367 - účinky odvolania Veľké
komentáre Števček a kolektív).

32. Pri odvolaní podaného subjektu procesného spoločenstva, tak ako podal odvolanie odporca a
konkrétny výrok rozhodnutia sa týka samostatného práva alebo povinnosti jednotlivého subjektu, preto
odvolanie konkrétnej strany sporu voči svojmu právu znamená v tomto spore, že žalovaní podali
odvolanie čo do celého výroku.

33. Na zdôraznenie správnosti rozsudku je treba zvýrazniť, že správne je stanovisko súdu prvej inštancie
v tom, že ak sa aj jednalo o ďalšiu zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel 10.9.2007 Z. K. B. N. B. P.. B. R. ako
dlžník a ktorej doba splatnosti z pôvodne dojednaného dátumu 31.12.2007 sa predlžila do 31.12.2009,
z citovaného dodatku je zrejmé, že sa jednalo o bezúročnú pôžičku, pričom pôžička z 1.11.2011 bola

úročená, uzavrel ju síce ten istý veriteľ, ale iní dlžníci a z účastníckej výpovedi žalobcu v 1.rade ako
aj žalovaného v 3.rade mal súd za preukázané, že sa jednalo o reálnu pôžičku, že došlo k reálnemu
odovzdaniu peňazí zo strany neb. Z. K. práve žalovanej v 2.rade, ktorá si tieto peniaze prerátala, zobrala
a následne všetci traja žalovaní predmetnú zmluvu dňa 4.11.2011 overenými podpismi podpísali, čím
potvrdili aj prevzatie peňazí aj výšku pôžičky ako aj písomne uznali svoj záväzok splatiť pôžičku, čo do

dôvodu aj výšky. Obrana žalovanej v 2.rade, keď sa malo jednať podľa jej zistení iba o jednu pôžičku a
to zo dňa 10.9.2007, ktorá zo strany jej otca splatená nebola a že práve táto pôžička na naliehanie zo
strany Z. K., Q.. Z. K. bola ošetrená novou zmluvou o pôžičke z 1.11.2011, nebola preukázaná.34. Obsah zmluvy o pôžičke ako aj dodatok č. 1 zo dňa 5.1.2009 k zmluve o pôžičke zo dňa 10.9.2007
bol nesporný a z tohto obsahu vyvodil súd prvej inštancie aj správny záver. Bolo preukázané, že Z. K.
dňa 10.9.2007 požičal P.. B. R. sumu 2 373 500,- Sk bezúročne, pričom sa tento zaviazal uvedenú sumu

vrátiť do 31.12.2007 a v súlade s citovaným dodatkom sa splatnosť pôžičky dohodnutým spôsobom
predĺžila do 31.12.2009.

35. Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie preskúmateľný, odvolací súd je prakticky
ďalším štádiom dokazovania a konania v civilnom procese podľa CSP a odvolacie dôvody neboli

preukázané (nebolo treba doplňovať dôkazy).

36. Rozsudok súdu prvej inštancie bol síce vyhlásený 25.júla 2016, avšak treba vychádzať pri
dokazovaní a vyhodnotení dokazovania z ustálenej súdnej praxe. Odvolanie síce podali žalovaní 1., 2.,
3., avšak aj keď ho podala strana, ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, ani
jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.d/, f/, h/ CSP nebol opodstatnený a na podania

žalovaných po odvolacej lehote odvolací súd neprihliadal.

37. So zreteľom na výsledok dokazovania a konania, úspech žalobcov, je rozhodnutie zákonné aj vo
výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd aj tento výrok potvrdil podľa § 387 CSP.

38.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396CSP,lebomaliplnýúspechvodvolacom
konaní žalobcovia, účelne vynaložené trovy konania v rozsahu 100% im boli preto priznané.

39. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.