Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9T/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010058
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Golian PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v samosudcom JUDr. Jánom Golianom, PhD., na hlavnom pojednávaní dňa

27. 05. 2016 v Bratislave, v trestnej veci obvineného A. X., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 písm.
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. , takto:

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. X., narodený XX. XX. XXXX v Trnave,
trvale bytom v G., E. X
toho času ÚZVJS Hrnčiarovce

s a u z n á v a z a v i n n é h o,ž e

obvinený A. X. v presne nezistenom čase dňa 02. 06. 2015 uzatvoril telefonicky z mobilného
čísla XXXXXXXXXX, prostredníctvom internetovej stránky wR..A..sk ,

vystupujúc pod menom A. D. nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom A. Z. I. XXX, so spol. A., W..S.. so sídlom Z.
XX, Bratislava zmluvu o úvere č. XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov
v hotovosti vo výške 300,- €, ktorá suma bola dňa 02. 06. 2015 prevedená na číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorý patrí obvinenému A. X., čím tak poškodenej spoločnosti A., W..S.. so sídlom Z. XX,
Bratislava spôsobil škodu s príslušenstvom vo výške 307,05- € a poškodenému A. D. týmto konaním
spôsobil vážnu ujmu na jeho právach,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,
-
- inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu,

č í m s p á c h a l

prečin marenia podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 221 ods. 1 ,Tr. zák. Tr. zák., v spojitosti s § 36 písm. l), Tr. zák, § 37 písm. m), Tr. Zák., § 38
ods. 2, Tr. zák, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov,

Podľa § 48 ods. 2, písm. b) Tr. zák. sa páchateľ zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

Podľa § 287 ods. 1, 2, Tr. por. v spojitosti s § 354 ods. 1, písm. f) Tr. por. je obžalovaný povinný, uhradiť
škodu vo výške 307,05,-€, poškodenej spoločnosti A., W..S.. S. S.B. Z. XX, Bratislava U.: XX XXX XXX,

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa vo zvyšku nároku na náhradu škodu odkazuje poškodená spoločnosť A.,
W..S.. S. S. Z. XX, Bratislava IČO: XX XXX XXX, na občianske - súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Voči obžalovanému bolo na tunajšom súde vedené konanie na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry
Bratislava I. sp zn.: 4 Pv 401/15/1101 - 8. V prípravnom konaní sa obžalovaný ku skutku, ktorý mu bol

kladený za vinu priznal a svoj čin oľutoval. Súd teda postupoval podľa § 353 Tr. por. a vydal vo veci
trestný rozkaz, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný a obhajca obžalovaného
podali proti trestnému rozkazu odpor. V rámci podaného odporu obžalovaný namietal procesný postup
prokurátora,ktorýpodľajehonázorupodalobžalobuskôr,akobolobvinenýpredvolanýnapreštudovanie
vyšetrovacieho spisu. Obhajca obžalovaného podal proti trestnému rozkazu vydaného tunajším súdom

odpor, v ktorom napádal trestný rozkaz aj vo výroku o vine, ako aj o výroku o treste.

Súd následne vytýčil hlavné pojednávanie na termín 27. 05. 2016. Súd hlavné pojednávanie vykonal za
neprítomnosti obžalovaného A. X., ktorý písomným podaním doručeným súdu dňa 05. 05. 2016 požiadal
súd, aby hlavné pojednávanie vykonal a rozhodol na ňom bez prítomnosti obžalovaného. Rovnako sa

pojednávania nezúčastnili ani poškodení a to A. D. a spoločnosť A., W.. S., ktorí boli o termíne riadne
upovedomení so zachovaním všetkých procesných lehôt poškodených, upravené zákonom. Hlavné
pojednávanie bolo vykonané za splnenia podmienok uvedených v § 252 ods. 2, písm. a), písm. b), písm.
c) Tr. por., kedy sa súd vykonal dôkazy prečítaním výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, ďalej
výpovede poškodenej spoločnosti A., W.. S., z prípravného konania, a poškodeného A. D. z prípravného

konania. Následne súd vykonal listinné dôkazy - lustrácie v registri priestupkov, ako aj Registri trestov
GP SR, ako aj lustrácia STA.

Z výpovede obžalovaného A. X. v rámci prípravného konania obžalovaný skutok podrobne opísal, akým
spôsobom vykonal čerpanie úverov a pôžičiek na poškodeného A. D. s využitím jeho občianskeho

preukazu pričom tvrdil, že predmetný skutok vykonal spolu s kolegom, ktorého pozná pod menom Peťo
a uviedol aj jeho t.č. Následne opísal, že peniaze si nechal poslať na svoj účet vedený v ČSOB, avšak
hneď po pripísaní čiastok na jeho účet peniaze poslal naspäť. Vypovedal, že výzvy na splatenie pôžičky
o strany poškodenej A., W..S.. neobdržal a že zrejme boli „odfiltrované“ jeho mobilným telefónom značky
SAMSUNG, ako reklamné správy. Až na konci výsluchu sa ku skutku priznal, keď bolo zrejmé, že

vyšetrovateľovi PZ klame a to aj ohľadom osoby údajného spolupáchateľa pod menom Peťo, ako aj o
skutočnosti, že predmetné sumy bezprostredne po ich obdržaní vrátil späť na účet prijímateľa.

Poškodený A. D. uviedol, že dňa 14. 09. 2015 našiel vo svojej poštovej schránke v A. Z. I. Č.. XXX
doručenúvýzvuodspoločnostiA.,W..S..,ktorejpredmetomokamžitéuhradeniedlžobyvovýške524,76-

€. Z uvedenej spoločnosti si pritom nikdy nepožičal peňažnú hotovosť, ani s predmetnou spoločnosťou
nikdy nekomunikoval. Následne vykonal telefonický hovor na číslo infolinky predmetnej spoločnosti, kde
mu bolo operátorkou uvedené, že predmetnú sumu zaslali na účet vedený v ČSOB, pričom poškodený
je klientom inej banky a v ČSOB nemá a ani nikdy nemal zriadený účet. Rovnako zistil, že pôžička
bola realizovaná cez t. č. XXXX/XXXXXX. Takéto číslo však poškodený nevlastní a ani nikdy nevlastnil.

K osobe obžalovaného sa vyjadril, že ho pozná, ako kolegu z práce z „jeho“ zmeny, pričom považuje
za pravdepodobné, že práve v práci sa dostal obžalovaný k osobným dokladom poškodeného, ktoré
následne zneužil.

Zástupca poškodenej spoločnosti A., W.. S. U.. O. Š., uviedol, že klienti spoločnosti, ktorú zastupuje

uzatvárajú s touto spoločnosťou zmluvy prostredníctvom verejnej siete internet na webovej stránkeR..A..sk, pričom pri realizácii pôžičky je klient povinný uviesť všetky svoje osobné údaje, zamestnanie,
e-mailovú adresu. Spoločnosť následne postupuje tak, že si následne poskytnuté informácie overuje
prostredníctvom telefonického rozhovoru zo strany operátora na telefónne číslo uvedené vo vyplnenej

elektronickej žiadosti. Po overení predmetných informácií spoločnosť zasiela finančné prostriedky na
bankový účet uvedený vo vyplnenej elektronickej žiadosti. V konkrétnom prípade došlo k uvedeniu
nasledovných identifikačných údajov klienta a to A. D., E.. XX. XX. XXXX, č. t. XXXXXXXXXX, e-
mail: [email protected]., trvale bytom A. Z. I. XXX, korešpondenčná adresa S. XX/B, č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX. Poškodená spoločnosť A., W.. S., sa následne skontaktovala s klientom na ním uvedenom

telefónnom čísle, kde si prostredníctvom telefonického rozhovoru overila správnosť zadaných údajov
do informačného systému. Poškodená spoločnosť A., W..S.., následne pôžičku schválila a zaslala na
klientom uvedený bankový účet dohodnutú peňažnú sumu.

Podľa § 221 ods.1) Tr. zák. “Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa

odňatím slobody až na dva roky.“

Podľa § 375 ods. 1), Tr. zák. „Kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že: a) uvedie niekoho do
omylu alebo; b) využije niečí omyl, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Podľa § 48 ods. 2, písm. b) Tr. zák. „Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 124 ods. 1, Tr. zák. „Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.“

Podľa § 124 ods. 2, Tr. zák. „Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by
poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene
dosiahnuť.“

Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybné, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe
a že skutok spáchal obžalovaný A. X.. Konanie obžalovaného, ktorý je plne trestne zodpovedný napĺňa
bez najmenších pochybností porušenie objektu chráneného Tr. zák. pričom naplnil všetky obligatórne
znaky žalovaného trestného činu, pričom je nepochybné a preukázané, že medzi konaním páchateľa
a následkom konania je daná jasná a príčinná súvislosť. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti

poukázať na písomný prejav obžalovaného, ktorým súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti (č.l.
123), kde okrem iného uviedol, že svoj čin ľutuje, pričom si uvedomuje aj výšku škody, ktorú svojím
činom spôsobil a prejavil vôľu túto škodu čo najskôr uhradiť. Zároveň je vina obžalovaného jednoznačne
preukázaná skutočnosťou, že si predmetnú sumu úveru, ktorý čerpal na osobné údaje tretej osoby
nechal poslať na svoj vlastný bankový účet a predmetnú sumu nevrátil a použil pre vlastnú potrebu.

Ďalším dôkazom, ktorý bez najmenších pochybností preukazuje vinu obžalovaného je skutočnosť,
že v žiadosti o úver jednoznačne uviedol svoje telefónne číslo mobilného telefónu, čo je potvrdené
priamo výpoveďou obžalovaného, ako aj lustrácie účastníka telefónneho čísla XXXXXXXXXX, kde je
ako vlastník uvedený obžalovaný. V konečnom dôsledku si predmetné telefónne číslo uviedol samotný
obžalovaný pri svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného, ako svoju kontaktnú účastnícku

stanicu mobilného operátora.

Na základe vyššie uvedených dôkazov má súd za preukázané a bez najmenších pochybností, že skutok
spáchalobžalovanýatotak,akojeuvedenévskutkovejveteuvedenejvovýrokovejčastitohtorozsudku.
Predmetný skutok pritom naplnil objektívnu, ako aj subjektívnu stránku trestného činu podvodu, tak ako

je definovaný v § 221 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka tak Tr. zák. vo svojich zákonných ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, dbá na to, aby uložený trest poskytol ochranuspoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov. Keďže

uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti,
treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli a posudzovať uloženie
trestu z hľadiska osoby páchateľ, či sa v konkrétnom prípade jedná o ojedinelý exces páchateľa, alebo
sa jedná o osobu, ktorá na pravidelnej báze porušuje Trestným zákonom chránený záujem spoločnosti.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd na strane obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36, písm. l) Trestného zákona, (teda, že
sakuskutkupriznalatentooľutoval),akoajpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m),Trestnéhozákona.

V tomto kontexte nie je možné prehliadnuť, že obžalovaný spáchanie skutku najskôr popieral, neskôr
tvrdil, že škodu spôsobenú svojím činom nahradil, čo sa však nezakladalo na pravde. Až pod ťarchou
okolností priznal páchateľ spáchanie skutku a to v celom rozsahu v zásade až písomným prejavom, v
ktorom súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd pri ukladaní trestu musí vždy prihliadnuť na doterajší život páchateľa už vo vyššie spomenutom
kontexte, či sa v danom konkrétno prípade jedná o jednorázový exces, alebo opakujúce sa porušovanie
trestným zákonom chráneného záujmu. V tomto kontexte je potrebné poukázať na odpis z registra
trestov GP SR, ktorý bol oboznámený, ako listinný dôkaz na hlavom pojednávaní a z ktorého je zrejmé,
že obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný a to dňa 12. 09. 2012 rozsudkom Okresného súdu

Žilina. sp. zn.: 35T/137/2012 právoplatný 27. 10. 2012, kde bol uznaný za vinného podľa § 219 ods. 1
Tr. zák, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na 2
roky, tento trest bol odpustený amnestiou Prezidenta SR; dňa 13. 02. 2013 rozsudkom Okresného súdu
Skalica. sp. zn.: 4T/23/2013, právoplatný 27. 06. 2013, kde bol uznaný za vinného podľa § 219 ods. 1 Tr.
zák, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na 1 rok

(napáchateľasahľadí,akokebynebolsúdnetrestaný);dňa26.05.2013TrestnýmrozkazomOkresného
súduTrnava.sp.zn.:0T/99/20113,právoplatný26.05.2013,kdeboluznanýzavinnéhopodľa§212ods.
1 Tr. zák, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom
na 1 rok 6 mesiacov; dňa 18. 02. 2014 rozsudkom Okresného súdu Trnava. sp. zn.: 30T/74/2013
právoplatný 18. 02. 2014, kde bol uznaný za vinného podľa § 219 ods. 1 Tr. zák, pričom mu bol uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na 2 roky; dňa 27. 11. 2014
rozsudkom Okresného súdu Trnava. sp. zn.: 6T/101/2013 právoplatný 13. 12. 2014, kde bol uznaný
za vinného podľa § 219 ods. 1 Tr. zák, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok
nepodmienečne.

Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že sa u obžalovaného nejedná o ojedinelý exces, ale o životnú líniu,
kedy si jednoznačne v ostatnom období „privyrábal“ majetkovou trestnou činnosťou. Rovnako je zrejmé,
že ukladanie podmienečných trestov neviedlo k náprave páchateľa, ale skôr „posilnilo“ u páchateľa pocit
a vedomie, že takéto skutky nevedú v konečnom dôsledku k nepodmienečnému trestu odňatia slobody.
Súvzhľadomnaskutočnosť,žeprejednávanýskutokjerecidívoupristúpilkukladaniunepodmienečného

trestu vo výmere polovice trestnej sadzby. Z hľadiska vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia
slobodysúdzaradilpáchateľadoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia.

Z hľadiska výroku o náhrade škody, túto súd nepriznal v miere uplatnenej v prípravnom konaní - teda
vo výške 565,31- €. Poškodená spoločnosť si v rámci vzneseného nároku na náhradu škodu uplatnila

nasledovné položky a to istinu vo výške 300,- €, poplatok vo výške 64,- €; zákonný úrok z omeškania
7,05- €; zmluvnú pokutu vo výške 80,26- € a zmluvnej pokuty za upomienku 114,- €. Z predmetného
vyčíslenia súd akceptoval iba požičanú istinu vo výške 300,- € a zákonný úrok z omeškania vo výške
7,05- €. Ostatné vyčíslené položky nespĺňajú zákonné náležitosti vyššie citovaného ustanovenia § 124
ods. 1, 2 tr. zák., ktoré definujú čo sa považuje za škodu v trestnom konaní. Uplatnenie si nároku na

poplatok za spracovanie úveru, nároku na zmluvnú pokutu a zmluvnú pokutu za upomienku nie je možné
subsumovaťpodustanovenie§124ods.1,Tr.zák.,pretožetietouplatnenépoložkynepredstavujúreálny
úbytok na majetku poškodeného. Totožné konštatovanie je možné vysloviť aj o prípadnom posúdení
tohto nároku, podľa § 124 ods. 2, Tr. zák., kedy poplatok a zmluvné pokuty, ako ušlý zisk, pretože tentopredstavuje reálnu očakávanú mieru profitu konkrétneho subjektu v konkrétnej obchodnej veci, pričom
takýto subjekt (v tomto konaní poškodený) nemôže reálne dopredu očakávať, či dôjde zo strany subjektu
k porušeniu zmluvných povinností, alebo nie.

Súd teda postupoval vo zvyšku nároku na náhradu škody tak ako je uvedené v § 288 Tr. por. a vo zvyšku
nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na občianske - súdne konanie, kde môže poškodený
preukázať oprávnenosť zvyšku svojho uplatneného nároku na náhradu škody.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámeniacestouOkresného

súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.