Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/619/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2211215157.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: B. F., nar. XX. T. lXXX, trvalo
bytom F. XX, proti žalovaným: 1/ Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO:17321123,
zast. splnomocnenkyňou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:
36853186, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO:36764281, zast. advokátom:
JUDr. Stanislav Demčák, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, 3/ IMMOBILIARE JJB, s.r.o., Kátovská
49, 908 51 Holíč, IČO:36264831, zast. splnomocnenkyňou: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05
Bratislava, IČO: 36698873, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda z 5. mája 2015 č. k. 5C/120/2011-377 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Nariaďuje súdu prvej inštancie opravu zrejmých nesprávností v označení žalovaných 1/ a 2/ a
zástupcov žalovaných 1/ až 3/ v záhlaví napadnutého rozsudku.

III. Žalovaní 1/ až 3/ majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým rozsudkom súdu prvej inštancie vo veci samej, keď prvý

rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie) súd
prvej inštancie I. žalobu zamietol s tým, že II. o trovách konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. článku 48
ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona Slovenskej národnej rady č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov); § 44 ods. 1, § 101 ods. 2, § 115, § 119, § 123, § 125, §
131 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016);
§ 2 písm. a/ a f/, § 10 ods. 1, § 11, § 12, § 14 ods. 4, § 16 ods. 1 a 6, § 17 ods. 1 až 3, ods. 7 a

8, § 18, § 20 ods. 13 a § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej aj
„ZoDD“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou z 23.9.2011, doručenou súdu prvej inštancie 27.9.2011,
domáhal určenia neplatnosti dražby rodinného domu s. č. XX postaveného na parc. č. 80/7, garáže s. č.
XXX postavenej na parc. č. 80/8, hospodárskej budovy s. č. XXX postavenej na parc. č. 80/9 a parciel
registra „C“ parc. č. 77, 80/1, 80/2, 80/7, 80/8, 80/9, zapísaných na LV č. XX, kat. úz. F., obec F., okres
Dunajská Streda, majúc za to, že celé dražobné konanie bolo zmanipulované a dražba je neplatná,

a to hlavne z dôvodu podhodnotenia ceny draženej nehnuteľnosti ako aj jej stanovenia v rozpore so
skutočnou cenou a so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom v roku 2007 pre účely poskytnutia
úveru, ako aj z dôvodu porušenia zákonom stanoveného postupu, doručenia všetkých písomností
povinnému do vlastných rúk. Žalobca považoval celé dražobné konanie za účelové so záujmom znížiťcenu zálohu na minimum, keďže znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade so skutočnosťou ako
aj s predchádzajúcim znaleckým ohodnotením a trhovou cenou obdobných nehnuteľností v uvedenej
lokalite, keď obdobná nehnuteľnosť podľa oficiálnych dokumentov Národnej banky Slovenska (ďalej aj

„NBS“) mala v uvedenej lokalite v roku 2010 hodnotu 284.020 eur, v priemere 1.291 eur/m2, o čom
doložil informáciu NBS. Poukazoval na porušenie § 11 ods. 5 ZoDD, spočívajúce v tom, že dražobník
nesplnil povinnosť zverejnenia oznámenia o dražbe najmenej 15 dní pred jej konaním na úradnej tabuli
obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre
obec na území ktorej sa predmet dražby nachádza a viditeľne označiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

dražby. Tiež poukazoval na porušenie § 16 ods. 6 ZoDD tým, že bolo najnižšie podanie urobené v
rozporestýmtoustanovením,nakoľkovýškanajnižšiehopodanianesmelabyťnižšiaako3/4-inyhodnoty
predmetu dražby podľa znaleckého posudku. Žalovaná 3/ podľa žalobcu vydražila nehnuteľnosť vysoko
podhodnotenú za účelom jej ďalšieho predaja prostredníctvom ďalšej svojej firmy - realitnej kancelárie,
v ktorej má byť P. B. tiež vlastníkom. Spochybnil podpisy na oznámení o dražbách pripojených k
notárskym zápisniciam zo strany navrhovateľa dražby (žalovanej 1/), z ktorých nie je možné posúdiť,

či naozaj zastupujú navrhovateľa dražby, keďže chýba označenie či už vypísaním alebo pečiatkou
názvu obchodného mena, údaj o tom, či uvedení zástupcovia sú členmi predstavenstva navrhovateľa
dražby v zmysle výpisu z obchodného registra. Spochybnil aj platnosť notárskej zápisnice s poukazom
na § 24 ods. 4 ZoDD, s tým, že zápisnicu okrem notára sú povinní podpísať dražobník, licitátor a
vydražiteľ, ktorých podpisy na zápisnici absentujú. Ďalej dôvodil, že žalobca v odvolaní proti v poradí

prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej namietal správnosť postupu pri spracovaní
znaleckéhoposudkuvkonaníodobrovoľnejdražbenehnuteľnosti,keďdražobníkúčelovoprispracovaní
znaleckého posudku ako podklad vzal zámerne starý znalecký posudok a nie novší znalecký posudok,
vyhotovený znalcom Ing. Fialom, slúžiaci ako podklad k poskytnutiu hypotekárneho úveru, poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky 384/08 (správne „nález sp. zn. III. ÚS 384/08“)

z 30.9.2009, podľa ktorého v prípade existencie námietok vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti
ceny stanovenej znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom, má tento povinnosť zabezpečiť
kontrolný, resp. revízny posudok a ak sa tak nestalo, nebola zabezpečená ochrana majetkových práv
vlastníka nehnuteľnosti ako to vyžaduje článok 11 ods. 1 Listiny „o ochrane ľudských práv“ (tu podľa
všetkého „základných práv a slobôd“), žalovaná 1/ nemala skutočný záujem vydražiť nehnuteľnosť

za reálnu cenu, keď vzhľadom na vzdialenosť miesta nehnuteľnosti od miesta uskutočnenia samotnej
dražby, sťažila účasť potenciálnych dražiteľov, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov z
22.11.2011 sp. zn. 6Co108/2011, podľa ktorého takýto postup súd považoval za dôvod neplatnosti
dražby. Žalovaná 1/ považovala žalobu za účelovú aj vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý sa
opakovane nedostavil na pojednávania, doložením stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj

„MS SR“) preukazovala nevyhovenie sťažnosti žalobcu, keď ministerstvo dospelo k záveru, že dražba
prebehla zákonným spôsobom. Žalovaná 2/ ako spoločnosť, ktorá zrealizovala dražbu, tvrdila, že celá
dražba prebehla transparentne v súlade so zákonom, žalobcovi sa doručovala výzva na sprístupnenie
nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorá mu bola doručená 25.6.2011, s
dátumom obhliadky na 15.6.2011, žalobca však neumožnil prístup znalcovi na nehnuteľnosť, znalec

Ing. Igor Klačko vypracoval znalecký posudok č. 68/2011 na základe jemu dostupných údajov v
zmysle § 12 ods. 3 ZoDD, tento bol žalobcovi doručený 11.8.2011, následne bola oznámená dražba
písomne pod zn. 54/20190 v súlade s § 17, oznámenie bolo podpísané navrhovateľom dražby -
žalovanou 1/, dvomi prokuristami Ing. P. V., a Ing. F. K., za dražobníka Ing. F. Q., podpisy boli úradne
overené 4.8.2011, oznámenie o dražbe žalobca prevzal 11.8.2011 a spoludlžníčka bývalá manželka

žalobcu 9.8.2011. Žalovaná 2/ predložila originál dokladov návratiek dotknutých predmetnou dražobu
a doručenie oznámenia aj Obecnému úradu, ktorého povinnosťou bolo umiestniť toto oznámenie
na úradnej tabuli obce, uviedla, že dražba bola zaregistrovaná v Notárskom centrálnom registri
dražieb, zverejnená v dennej tlači, dňa 26.8.2011 v denníku Pravda, čo zdokladovala časťou inzercie z
novín, ktoré boli identifikované jednak fotografiou nehnuteľnosti a opísaním predmetu dražby, z ktorej

vyplynuli identifikačné údaje nehnuteľnosti, ako aj dátum konania dražby, poprela tvrdenia žalobcu,
že by oznámenie o vykonaní dražby nebolo vyvesené na nehnuteľnosti, doložila fotodokumentáciu
zobrazujúcu umiestnenia oznámení o dražbe na nehnuteľnosti žalobcu s uvedením údajov kontaktu
telefónneho čísla dražobníka, fotografia bola vyhotovená 18.8.2011, pričom dražba sa mala konať
14.9.2011, s poukazom na správanie sa žalobcu, ktorý jej vyčítal prečo označila jeho nehnuteľnosť bez

jeho vedomia, v súvislosti s podnetom na dohľad s výkonom dražby žalovaná 2/ predložila odpoveď
MS SR zo 14.9.2011, ktoré konštatovalo, že dražba prebehla zákonným spôsobom a neboli zistené
žiadne porušenia ustanovení ZoDD alebo s tým súvisiacich predpisov, rovnaká konštatácia vyplýva zo
stanoviska MS SR z 22.6.2011 v súvislosti so znaleckým posudkom znalca, teda že nepovažovalo zadôvodnú sťažnosť žalobcu. Žalovaná 3/ sa o dražbe sa dozvedela z dennej tlače, na základe čoho
sa zúčastnila dražby, uhradila riadne cenu za vydraženú nehnuteľnosť a platí už daň za nehnuteľnosť
vyrúbenú obcou, napriek tomu rok a pol nemala prístup na nehnuteľnosť, ktorý jej je obmedzený

aj vydaným predbežným opatrením, na kúpu nehnuteľnosti si zobrala spoločnosť úver, ktorý už
spláca,potvrdila,žedisponujeoprávnenímrealizáciedobrovoľnýchdražieb,tietodoposiaľnerealizovala,
kupovala nehnuteľnosť za účelom predaja alebo podnikateľskej činnosti.
Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti strán, ktoré mali doručenie
predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Žalobca sa ospravedlnil deň pred

konaním pojednávania po pracovnej dobe z vážnych rodinných dôvodov, nepožiadal však o odročenie
pojednávania. Súd prvej inštancie bol názoru, že nebolo popreté právo strán v zmysle čl. 48 ods.2 vety
prvej Ústavy SR.
Z predloženého dražobného spisu č. 54/27-2010 súd prvej inštancie zistil, že návrh na vykonanie dražby
podala v mene navrhovateľa dražby (žalovanej 1/) jej splnomocnenkyňa, na základe plnej moci, udelenej
jejdňa14.7.2009,podpísanejprokuristamiJUDr.A.Z.aIng.P.O.(včasejejudeleniaprokuristižalovanej

1/), návrh bol podaný 20.5.2011, obsahoval vyčíslenie výšky pohľadávky ku dňu 30.7.2010 v sume
151.229,81 eur ako aj identifikovanie nehnuteľností, odvolávajúc sa na záložnú zmluvu, uzavretú dňa
11.10.2007 pod č. 99610, zaregistrovanú Správou katastra v Dunajskej Strede dňa 12.10.2007 pod č.
V 6547/2007, písomná zmluva o vykonaní dražby bola uzavretá 20.5.2011 medzi splnomocnenkyňou
navrhovateľa dražby a dražobníkom - žalovanou 2/, zast. konateľom Ing. Bc. Michalom Sedlačkom. K

tvrdeniu žalobcu, že oznámenia o dražbách pripojené k notárskej zápisnici sú podpísané navrhovateľom
dražby, kde je však spochybniteľné, či ide o členov predstavenstva navrhovateľa dražby, čo označil ako
značný nedostatok konania, bez bližšieho zdôvodnenia s odkazom na ust. ZoDD, súd prvej inštancie
uviedol, že Oznámenie o dražbe pod č. 54/2010 zo 4.8.2011 bolo podpísané prokuristami žalovanej
1/ Ing. P. V. a Ing. F. X., keď z výpisu z obchodného registra žalovanej 1/ vyplýva, že Ing. F. X. bol

prokuristom s účinnosťou od 28.5.2011 a Ing. P. V. bola prokuristkou s účinnosťou od 7.5.2004, a ich
podpisy na uvedenom oznámení boli riadne overené 4.8.2011 na Notárskom úrade JUDr. Miroslava
Kováča, z ust. § 17 ods. 1 písm./ a/ až l/ ZoDD nevyplýva, že by na uvedenom oznámení o dražbe mali
byť špecifikované údaje podpisujúcich osôb za navrhovateľa dražby, preto uzavrel, že námietka žalobcu
nemá oporu v zákone. Išlo o dobrovoľnú dražbu vyplývajúcu zo záložného práva záložného veriteľa,

bolo dané písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby dňom 20.5.2011 o spôsobilosti predmetu dražby a
o pravosti, výške, splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva speňažením na
dražbe s poukazom na § 7 ods. 2 ZoDD. K tvrdeniam žalobcu ohľadom ocenenia nehnuteľností uviedol,
že zo spisu o dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti žalobcu vyplýva, že dražobník objednal vypracovanie
znaleckého posudku u Ing. Igora Klačku dňa 24.5.2011, súčasne vyzval žalobcu dňa 24.5.2011 na

sprístupnenie nehnuteľnosti, a to dňa 15.6.2011 od 15,00 hod., teda tri týždne po odoslaní výzvy, výzvu
žalobca prevzal do vlastných rúk 26.5.2011, jeho spoludlžníčka F. F. prevzala výzvu 27.5.2011, žalobca
teda od 26.5.2011 mal vedomosť o tom, že sa vykoná obhliadka nehnuteľnosti dňa 15.6.2011 o 15,00
hod, neobstojí potom jeho tvrdenie, že dražobníkom zvolený znalec nekomunikoval so žalobcom, ale
len s jeho bývalou manželkou ako spoludlžníčkou, nakoľko žalobca mal možnosť v deň navrhovaného

vykonania obhliadky nehnuteľnosti pre účel vypracovania znaleckého posudku kontaktovať sa so
znalcom. Znalecký posudok bol vypracovaný Ing. Igorom Klačkom pod č. 68/2011, ktorý bol predložený
dražobníkovi 30.6.2011. Podľa bodu I podbod 4 znalec použil ako podklad na vypracovanie posudku
znalecký posudok č. 168/2010 z 26.10.2010 vypracovaný znalcom Ing. Ottom Pisoňom, podľa bodu II
podbod 1 písm. c/ vlastná obhliadka bola vykonaná na tvári miesta 15.6.2011 v prítomnosti manželky

majiteľa nehnuteľnosti a policajnej hliadky, počas obhliadky neboli sprístupnené znalcovi vnútorné
priestory objektov, ktorých opis bol prebratý z predloženého znaleckého posudku, súčasťou obhliadky
bolo aj zistenie technického stavu ohodnocovaných nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca,
vedomý si dátumu vykonania obhliadky, nehnuteľnosť nesprístupnil znalcovi, znalec potom postupujúc
podľa § 12 ods. 3 ZoDD vykonal ocenenie nehnuteľnosti z dostupných údajov, ktoré mal k dispozícii a

to zo znaleckého posudku vypracovaného v r. 2010 na ocenenie nehnuteľnosti. Doručenie znaleckého
posudku žalobca nespochybnil, vzhľadom na jeho stanovisko k tomuto znaleckému posudku. Súd prvej
inštancie uzavrel, že nezistil nezákonnosť postupu dražobníka a ním zvoleného znalca, ani porušenie
ust. § 12 ZoDD. K žalobcovmu tvrdeniu o porušení § 11 ods. 5 ZoDD v súvislosti s uverejnením
oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači súd prvej inštancie uviedol, že zo spisu o

vykonaní dražby vyplýva z fotodokumentácie, že v denníku Pravda z 26.8.2011 bola zverejnená inzercia
na vydraženie nehnuteľnosti žalovanou 2/, ktoré zverejnenie zdokladovala aj uhradenou faktúrou za
inzerciu, dražba sa mala konať dňa 14.9.2011, zverejnenie v tlači bolo 26.8.2011, teda 15 dní pred
konaním dražby, teda bola splnená podmienka dražobníkom vyplývajúca z § 11 ods. 4 ZoDD. Rovnakožalovaná 2/ v dražobnom spise potvrdila fotodokumentáciou vyhotovenou na počítači, evidovanou dňa
18.8.2011, že zverejnenie dražby bolo označené aj na nehnuteľnosti v súlade s § 11 ods. 5 ZoDD,
15 dní pred konaním dražby, kde boli uvedené kontaktné údaje na dražobníka. Žalobca okrem svojich

tvrdení popierajúcich splnenie tejto povinnosti ďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhol, v dôsledku
čoho neuniesol dôkazné bremeno. K tvrdeniam žalobcu ohľadom ceny vydraženej nehnuteľnosti s
poukazom na ust. § 16 ods. 6 ZoDD uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. Klačka vyplynulo, že
všeobecnáhodnotanehnuteľnostibolastanovenána139.000eur,nehnuteľnosťbolaocenenávhodnote
138.688,85 eur, z obsahu Notárskej zápisnice č. N 347/2011, Nz 3510/2011 NCRIs 34375/11 zo dňa

14.9.2011 vyplýva, že najnižšie podanie bolo určené sumou 139.000 eur, nehnuteľnosť bola vydražená
v sume 104.250 eur, 3/4-iny zo stanoveného najnižšieho podania 139.000 eur, činí 104 250 eur a
keďže nehnuteľnosť bola vydražená v sume 104.250 eur, bola splnená podmienka v zmysle § 16 ods.
6 ZoDD, keďže výška zodpovedá 3/4-inám najnižšieho podania stanoveného znaleckým posudkom.
Žalobca spochybnil platnosť tejto notárskej zápisnice, majúc za to, že notársku zápisnicu okrem notára
mal podpísať aj licitátor a vydražiteľ. Z notárskej zápisnice vyplýva, že zápisnicu podpísali dražobník,

aj vydražiteľ, žalovaná 3/ - vlastnoručne. K tvrdeniu žalobcu, že uvedená dražba nebola zverejnená
Obecným úradom na príslušnom mieste, bolo preukázané potvrdením zo strany dražobníka - návratkou
od Obecného úradu v F., ktorou bolo doručené oznámenie o dražbe č. 54/2010, ktoré obsahovalo podľa
pripojeného dokladu v spise dražobníka údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti, identifikáciu nehnuteľnosti,
ako aj povinnosť obce v zmysle § 14 ods. 4 ZoDD zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli. S

poukazom na § 11 ods. 1 ZoDD ďalej dôvodil, že určenie vhodného miesta na vykonanie dražby určuje
dražobník po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
V tomto smere poukazoval žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove identifikované vyššie,
ktoré zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, mimo iného aj z dôvodov neuvádzaných žalobcom, ktoré
vyplynuli z dokazovania, nehnuteľnosť sa nachádzala v Z. V., ktorá je miestnou časťou krajského mesta

Prešov a samotná dražba sa vykonala v malej obci Čachticiach, vzdialenej 300 kilometrov od Prešova,
keď súd v odôvodnení takéhoto rozsudku nevylúčil možnosť realizácie dražby aj na takúto vzdialenosť.
V predmetnej veci sa nehnuteľnosť nachádza blízko Bratislavy, v katastrálnom území F. v okrese
Dunajská Streda, 10 kilometrov od Šamorína a 30 kilometrov od Bratislavy, kde záujem o nehnuteľnosti
je všeobecne najväčší z celého územia Slovenska. Nemožno mať pochybnosť o nevhodnosti výberu

krajského mesta Košice, vzdialeného nad 300 kilometrov, odkiaľ prúdi veľká väčšina pracovnej sily do
hlavného mesta, z ktorého dôvodu je veľký záujem o nehnuteľnosti v okolí Bratislavy z uvedenej lokality,
čonevylučujeväčšízáujemdražiteľovajvtejtooblasti.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštanciedospel
k záveru, že postupom žalovanej 2/ neboli porušené práva žalobcu a dražba prebehla v súlade so
zákonom, v dôsledku čoho žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol. V časti o trovách

konania svoje rozhodnutie odôvodnil iba právne citáciou ust. § 151 O. s. p., vyslovil, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením
žalobe alternatívne navrhol zrušenie veci a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písmena c/, d/ a f/ O. s. p., súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
skutočností, na základe nedostatočne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Celé dražobné konanie považuje
za zmanipulované v celom rozsahu. Už to, že zástupcom žalovanej 1/ je príbuzný majiteľa, resp.

spoločníka žalovanej 2/, ktorá nehnuteľnosť dražila, poukazuje na skutočnosť, prečo bola dražobná
spoločnosť pre dražbu nehnuteľnosti v F. vybraná zo vzdialených Košíc, čo okrem iného zvyšovalo
náklady na výkon dražby. Taktiež skutočnosť, že zástupcom žalovanej 3/ je príbuzná žalovanej 3/, je
prinajmenšom pozoruhodné, že všetci zástupcovia žalovaných nie sú si neznámi. Podľa jeho názoru
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj skutočnosť, že dražba konajúca sa v Galante 45 kilometrov

od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, s počtom obyvateľov cca 95 000 vytvára rovnaký predpoklad
účasti záujemcov ako Bratislava, vzdialená od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza iba 29 kilometrov
s počtom obyvateľov cca 411 000 alebo Dunajská Streda vzdialená iba 16 kilometrov s počtom
obyvateľov 115 000, ale jedná sa o obyvateľov, ktorí aj vzhľadom na vzdialenosť majú k uvedenej
obci vzťah rozhodne bližší ako obyvatelia Galanty. Určením miesta konania dražby v Galante bola

sťažená účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať a tým bolo porušené ust. § 11 ods.
5 a § 21 ods. 2 ZoDD. Svoje tvrdenia opieral o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011
č. k. 6Co/108/2011. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nevyhodnotil správne pri posudzovaní
dôkazov skutočnosť, že žalovaná 1/ pri poskytovaní úveru žalobcom použila rozdielne podmienky preohodnotenie nehnuteľnosti ako zálohu pri poskytovaní úveru a rozdielne a neprimerané podmienky pri
ohodnocovaní nehnuteľností k realizovaniu dražby. Žalovaná 1/ si musí byť vedomá (pretože znalecký
posudok posudzovala banková komisia), že pri poskytovaní úveru pri ohodnocovaní nehnuteľností

súdnym znalcom Ing. Fialom bol použitý Kph 0,85 a pri ohodnocovaní k dražbe bol súdnym znalcom Ing.
Pisoňom použitý Kph 0,30, čím podstatne a vedome znížil hodnotu nehnuteľnosti na najnižšiu možnú
hodnotu. Súd sa vôbec touto skutočnosťou nezaoberal a žalovaná 1/ pri uspokojovaní pohľadávky
dražbou súhlasila s podmienkami, ktoré znevýhodňovali žalobcov, t. j. ohodnotenie nehnuteľnosti bolo
vykonané úplne rozdielnym spôsobom a zámerným znížením ceny. Analógia ZoDD v SR so zákonom o

dobrovoľných dražbách v ČR umožňuje opierať sa o názor Ústavného súdu ČR (rozhodnutie Ústavného
súdu ČR 384/08 z 30.9.2009), ktorý zastáva názor že: „v prípade existencie námietok vzbudzujúcich
pochybnosti o správnosti ceny stanovenej znaleckým posudkom „zabezpečeným“ dražobníkom, má
tento - práve s ohľadom na zákonom stanovené predpoklady k výkonu jeho činnosti a predovšetkým
s ohľadom na primeranú ochranu práv vlastníkov dražených nehnuteľností - povinnosť zabezpečiť
kontrolný, resp. revízny posudok. Ak sa tak nestalo, nebola zabezpečená ochrana majetkových práv

vlastníka nehnuteľností ako to vyžaduje článok 11 ods. 1 Listiny o ochrane ľudských práv.“ Súd prvej
inštancie nevyhodnotil žalobcom namietanú skutočnosť, že odborná starostlivosť žalovanej 1/ o čo
najvyšší výťažok z dražby na vyrovnanie pohľadávok z predaja zálohu zlyhala. Ani to, že žalovaná 1/ ani
žalovaná 2/ nerešpektovali ochranu ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených
na dražobnom procese a to najmä pri zachovaní ústavného princípu primeranosti podľa čl. 1 ods. 1

Ústavy SR a v súlade s judikátom Ústavného súdu ČR 384/08 z 30.9.2009. Poukázal na skutočnosť, že
napriek tomu, že žalobca sa riadne ospravedlnil, že sa z vážnych rodinných dôvodov nemôže dostaviť
na pojednávanie, súd prvej inštancie rozhodol bez jeho účasti, čím bola porušená zásada ústnosti a bola
mu odobratá možnosť hájiť sa pred súdom, hoci vypovedanie pred súdom je jedným z veľmi dôležitých
dôkazov. Pri tak závažnom a bytostne dôležitom spore by mal mať aj súd záujem sústrediť všetky dôkazy

a vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach aj keď žalobca priamo nepožiadal o odročenie pojednávania iba
sa ospravedlnil.

3. Žalovaná 1/ navrhla napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Uviedla, že predpokladom odročenia pojednávanie je kvalifikovaný výslovný návrh účastníka na

odročenie pojednávania, ktorý musí obsahovať zákonné náležitosti, o.i. aj špecifikáciu dôležitého
dôvodu, ktorý účastníkovi bráni v účasti na pojednávaní spolu s uvedením, kedy sa o existencii tohto
dôvodu dozvedel. Samotné ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní nemožno v žiadnom
prípade hodnotiť ako žiadosť o odročenie pojednávania. Podotkla, že žalobca bol o týchto procesných
povinnostiach náležite poučený, napriek tomu žiadnym spôsobom nekonkretizoval aké vážne rodinné

problémy mu objektívne znemožnili účasť na nariadenom pojednávaní, ani ich existenciu nepreukázal.
Odhliadnuc od uvedeného, keďže žalobca kvalifikovane nepožiadal o odročenie pojednávania v zmysle
§ 119 ods. 2 O. s. p., je jeho námietka o odňatí možnosti konať pred súdom neopodstatnená
(R 79/1994; R 120 /1999). Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď vzhľadom
na obsah ospravedlnenia neúčasti žalobcu na pojednávaní vec prejednal a meritórne rozhodol v

jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 veta druhá O. s. p., pre tento procesný postup boli
splnené všetky zákonné podmienky. Žalobca okrem podania žaloby nevyvinul takmer žiadnu aktivitu
pri uplatňovaní svojich domnelých práv, pričom jedinou iniciatívou v konaní bolo podanie odvolania
proti vydanému rozsudku, jeho správanie sa javí ako špekulatívny a účelový postup, s cieľom čo
najviac oddialiť právoplatnosť výroku o zamietnutí jeho žaloby a znemožniť žalovanej 3/ výkon jej

legitímne nadobudnutého vlastníckeho práva, aktuálna situácia žalobcovi nepochybne vyhovuje, keďže
vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie môže vydražené nehnuteľnosti naďalej nerušene užívať.
Žalobca namieta postup žalovanej 2/, ktorá údajne v rozpore so zákonom nezabezpečila revízny
znalecký posudok, tieto jeho tvrdenia sú nepravdivé, zavádzajúce a hrubo skresľujú skutkový stav
veci. Poukázala na § 12 ods. 1 a 3 ZoDD s tým, že zákon predpokladá, že v súvislosti s ocenením

nehnuteľnosti môže zo strany vlastníka/držiteľa predmetu dražby dochádzať k rôznym obštrukciám,
preto v prípade neposkytnutia potrebnej súčinnosti možno znalecký posudok legálnej vyhotoviť aj
bez obhliadky nehnuteľnosti, podkladmi pre jeho náležité vypracovanie môžu byť údaje, ktoré má
dražobník k dispozícii, t. j. napríklad obsah skôr vyhotoveného znaleckého posudku. V danej veci
žalobca protiprávne a svojvoľne znemožnil znalcovi sprístupnenie vnútorných priestorov dražených

nehnuteľnostínapriektomu,žebolotermínevykonaniaobhliadkyriadneupovedomený,vdôsledkučoho
bol opis vnútornej časti objektu prevzatý zo znaleckého posudku č. 168/2010, vyhotoveného 26.10.2010
znalcom Ing. Ottom Pisoňom. Pri absencii vlastných poznatkov o stave dotknutých nehnuteľností zákon
umožňuje, aby znalec postupoval v súlade s dostupnými údajmi, ktoré mu predložil dražobník. V rámcirealizáciepredmetnejdražbyuždošlokoceneniunehnuteľnostiprostredníctvomvyššieidentifikovaného
znaleckého posudku, žalovaná 2/ však na žiadosť žalovanej 1/ od bezprostredného vykonania dražby
upustila, pri opätovnom pristúpení k dražbe bolo potrebné nehnuteľnosti opätovne ohodnotiť, keďže skôr

vyhotovený znalecký posudok už nebol aktuálny. Ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD explicitne požaduje,
aby znalecký posudok v deň konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov, z čoho možno nepriamo
abstrahovať, že ak má znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku možnosť vychádzať z obsahu dvoch
znaleckých posudkov, objektívnosť údajov o stave nehnuteľnosti nepochybne zabezpečí aktuálnejší
znalecký posudok, t. j. vyhotovený znalcom Ing. Ottom Pisoňom z 26.10.2010. Je teda zrejmé, že

pri určení ceny dražených nehnuteľností bol zákonný postup riadne a dôsledne dodržaný, pričom k
uvedenému právnemu názoru dospel aj súd prvej inštancie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná 1/ nemala
záujem na dosiahnutí čo najvyššieho výťažku zo speňaženia nehnuteľností vyznieva krajne absurdne,
z ceny dosiahnutej vydražením bola zabezpečená pohľadávka žalovanej 1/ uspokojená iba čiastočne,
pričom zvyšok je vymáhaný v prebiehajúcom exekučnom konaní, žalobca doposiaľ neposkytol ani
čiastočné dobrovoľné plnenie za účelom úhrady svojho peňažného záväzku. Žalovaná 1/ pri uplatnení

svojich nárokov voči žalobcovi vynaložila nemalé finančné náklady a je nepochybné, že mala výrazný
záujem na speňažení nehnuteľností za najvyššiu možnú cenu. V konaní o určenie neplatnosti dražby
nemôže byť predmetom osobitného skúmania správnosť postupu znalca pri vyhotovovaní znaleckého
posudku. Domáhať sa prešetrenia výkonu znaleckej činnosti konkrétneho znalca nie je možné v súdnom
konaní, ale iba prostredníctvom sťažnosti v zmysle osobitných predpisov. Súd nie je oprávnený hodnotiť

postup znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku, inak by sa dostal do kompetenčného konfliktu vo
vzťahu k znaleckej činnosti, čím by úloha znalcov v rámci prípravy dražby de facto stratila svoj význam.
Dôvodom pre určenie neplatnosti dražby môže byť výlučne porušenie niektorého z ustanovení ZoDD (§
21 ods. 2 ZoDD). Ak by aj znalec pri určení ceny nehnuteľnosti plne nerešpektoval vyhlášku MS SR č.
482/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, zakladalo by to

nanajvýš právo žalobcu domáhať sa náhrady škody a nie neplatnosti dražby. Poukázala na uznesenie
NajvyššiehosúduSRz3.10.2013sp.zn.3Cdo/233/2010,vktoromsavýslovnekonštatuje,že„pokiaľide
o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie
ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. S prihliadnutím na predmet tohto
konania nie je otázka zisťovania „reálnosti“ ceny relevantná a rozhodujúca vo vzťahu k požadovanému

určeniu, či je dobrovoľná dražba neplatná. Z tohto dôvodu by eventuálny návrh žalobcu na nariadenie
„kontrolného“ znaleckého dokazovania nemohol ovplyvniť rozhodovanie vo veci. S poukazom na nález
Ústavného súdu ČR z 30.9.2009 sp. zn. III. ÚS 384/08 mala za to, že požiadavka zabezpečenia
revízneho znaleckého posudku je kreovaná iba v prípadoch extrémneho alebo očividného nesúladu
sporného záveru znaleckého posudku s pravdepodobnou trhovou hodnotou nehnuteľností. Najlepším

indikátorom skutočnej trhovej ceny nehnuteľností (obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva) je
samotná dražba. Určenie všeobecnej hodnoty znaleckým posudkom ešte neznamená, že sa určená
hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako cena dosiahnutá vydražením, v tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 17.8.2005 sp. zn. 20Cdo/1083/2005, podľa ktorého
je ukazovateľom ceny nehnuteľnosti samotná cena dosiahnutá vydražením. Zmyslom ohodnotenia

dražených nehnuteľností nie je zistenie takej ceny, za ktorú by bola predaná, ale stanovenie podkladov
pre najnižšie podanie. Výlučne zjavný, extrémy, až „do očí bijúci“ rozdiel medzi znalecky určenou
hodnotou nehnuteľností a predpokladanou trhovou cenou nehnuteľností vyžaduje zvýšenú pozornosť
dražobníka a následné zabezpečenie kontrolného znaleckého posudku, dražobník nie je odborne
spôsobilou osobou, aby sám kontroloval správnosť postupu znalca pri odhade ceny nehnuteľnosti v

každom jednotlivom prípade. V posudzovanej veci nebol na takýto postup žiadny dôvod. Ďalej vyjadrila
názor, že vzdialenosť medzi žalobcom navrhovanými miestami (Bratislava, D. Streda) a miestom
vykonania dražby (Galanta) je s prihliadnutím na zmysel a účel ust. § 11 ods. 1 ZoDD bezvýznamná
(z časového hľadiska ide o rozdiel „niekoľkých minút cesty“). Navyše, určenie miesta konania dražby je
výlučne vecou dohody navrhovateľa dražby a dražobníka, pre ktorých sú pri konkrétnom rozhodovaní

smerodajné iba zákonné požiadavky. Dražba sa konala iba niekoľko desiatok kilometrov od dražených
nehnuteľností (v kancelárii notárskeho úradu), a to v rámci jedného regiónu, čím bola nepochybne
zabezpečená možnosť účasti záujemcom zo širokého okolia. Vzhľadom na prístupnosť dopravných
ciest, miesto a čas konania dobrovoľnej dražby nemožno konštatovať, že by boli záujemcovia objektívne
obmedzení v účasti na dražbe. Dražba samotná sa nemusí nevyhnutne uskutočniť v tomto mieste, resp.

mieste podľa očakávania požiadaviek vlastníka predmetu dražby. Pre záujemcov o predmet dražby
nemôže byť rozhodujúce, v akej vzdialenosti od predmetu dražby sa koná dražba, keďže pri plánovanom
vynaložení väčšej investície zvažujú predovšetkým charakter a polohu samotnej nehnuteľnosti, nie však
miesto vykonania dražby. Pokiaľ nejde o vzdialenosť niekoľkých hodín cesty nie je táto informáciapre záujemcov zásade dôležitá. Ak je daný záujem o vydraženie konkrétnej nehnuteľnosti, nemôže
byť otázka miesta konania dražby smerodajná pre rozhodnutie zúčastniť sa na dražbe. Vzdialenosť
niekoľkých kilometrov medzi polohou dražených nehnuteľností a miestom konania dražby nie je v

rozpore s ust. § 11 ods. 1 ZoDD, ktoré akcentuje zabezpečenie výlučne takých podmienok, aby
nedošlokobjektívnemuobmedzeniuúčastinadražbe.Skutkové okolnostižalobcomuvedenéhoprípadu
(rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 vo s na 6Co/108/2011, dražba sa konala v obci
Čachtice ktorá bola od miesta predmetu dražby vzdialená cca 300 km) a v posudzovanej veci sú
absolútne rozdielne a nemožno ich v žiadnom prípade v tejto súvislosti porovnávať a vyvodzovať z tohto

porovnaniaakejkoľvekanalogickéinterpretačnédôsledky.Prirealizáciidražobnéhoprocesubolisplnené
všetky zákonné podmienky (§ 15 ZoDD), aby bola zabezpečená maximálna transparentnosť a publicita.
Predmet dražby bol riadne označený, oznámenie o jej konaní bolo zverejnené na úradnej tabuli obce,
ako aj v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou (podľa § 11 ods. 4 ZoDD pritom postačuje periodikum
s pôsobnosťou pre obec). Zákonnosť a transparentnosť dražby v konečnom dôsledku potvrdil aj súd
prvej inštancie.

4. Žalovaná 3/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny,
vydaný v súlade so skutkovým a právnym stavom a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť. Súhlasila s
výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie sa dôsledne riadil závermi a
právnym názorom odvolacieho súdu, obsiahnutými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, odvolanie

žalobcu považuje za nedôvodné, jeho tvrdenia a argumenty za nepreukázané a účelové, z vykonaného
dokazovania vyplýva, že dražba nehnuteľnosti konaná 14.9.2011 v Galante v kancelárii notára JUDr.
Otta Szaba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou prebehla platne a v súlade so ZoDD,
udelením príklepu licitátora žalovaná 3/ nadobudla vlastnícke právo k predmetu dražby. Žalobca vedome
maril priebeh súdneho konania, nezúčastňoval sa pojednávaní, vytváral zbytočné prieťahy v súdnom

konaní, čo vyplýva zo zápisníc o pojednávaní z 27.11.2012, 1.3.2013, 28.5.2013 a 5.5.2015, jeho
konanie považuje za účelové, s cieľom neúmerne predlžovať súdne konania a čo najviac oddialiť
právoplatnosť rozhodnutia súdu vo veci samej. Predvolanie na pojednávanie 5.5.2015 o 13,00 hod bolo
žalobcovi doručené 10.4.2015, žalobca zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní popoludní
dňa 4.5.2015, teda ani nie 24 hodín pred vytýčeným termínom pojednávania, jeho ospravedlnenie zo

4.5.2015 nespĺňalo zákonné náležitosti a dôvody v zmysle § 119 O. s. p., obsahovalo len všeobecný
dôvod „vážne rodinné dôvody“ a žalobca výslovne nežiadal súd prvej inštancie, aby zrušil termín
pojednávania dňa 5.5.2015 o 13,00 hod.. Poukázala na § 101 ods. 2 O. s. p. s tým, že súd prvej inštancie
postupoval v súlade s O. s. p., keď 5.5.2015 pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorého ospravedlnenie
neobsahovalo zákonné náležitosti a dôvody, a ktorý nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Výpoveď

žalobcu ako účastníka súdneho konania je len jedným z dôkazných prostriedkov v zmysle § 125 a
nasl. O. s. p., súd rozhodol na podklade listinných dôkazov a výsluchov žalovaných resp. ich právnych
zástupcov, ktoré poskytli dostatočný skutkový aj právny podklad pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Tvrdenia žalobcu, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom a že súd porušil zásadu ústnosti
občianskeho súdneho konania sú nepodložené, neodôvodnené a bez právneho významu. Vykonaným

dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti prebehla v Galante
dňa 14.9.2011 a v súlade so ZoDD v platnom znení a jej vykonaním neboli porušené žiadne ustanovenia
ZoDD ani žiadne práva ani právom chránené záujmy žalobcu. Dražobník pred samotnou realizáciou
dražby splnil všetky formálne náležitosti a povinností v zmysle ZoDD, pričom žalobca pred realizáciou
dražby neposkytoval žiadnu súčinnosť, nepreberal písomnosti, resp. ich doručovanie sťažoval a svojim

konaním sa vedome snažil zmariť dražbu nehnuteľnosti. Rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
aj Krajského súdu v Prešove, na ktoré sa žalobca odvoláva v odvolaní sú s prihliadnutím na skutkové
a právne okolnosti nepoužiteľné na toto súdne konanie, navyše rozhodnutia iného súdu nie sú v
slovenskom právnom poriadku prameňom práva, týmto sú len v konaní, v ktorom boli vydané. Žalobca
bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a ods. 1 O. s. p.. Žalovaná 3/ je právnickou osobou -

s.r.o., a teda nemožno hovoriť o jej „príbuzenských“ vzťahoch. Žiadny právny predpis SR ani judikatúra
všeobecných súdov SR nevylučuje možnosť žalovanej 3/, ktorej jediný spoločník a konateľ má právnické
vzdelanie, dať sa zastúpiť advokátom. Žalovaná 3/ uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými aj právnymi tvrdeniami a argumentmi žalovaného 1/ v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

5. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací nepodala.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou
(predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p.,

akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.
s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s.
p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods.
1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobcu považovať
za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový
stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej

veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

7. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. c/, d/

a f/ O. s. p., avšak vo vzťahu k písm. c/ a d/ neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, prílišná
všeobecnosť výhrad (iba označenie zákonného ustanovenia, obsahujúceho taxatívny výpočet vád v
konaní odôvodňujúcich zrušenie rozhodnutia) a nemožnosť ich vztiahnutia aj na prípad v tejto konkrétnej
veci bránili konštatovaniu, žeby ktorýkoľvek účastník konania (t. č. strana) nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený alebo že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie.

8. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie skutočností. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že strany
majú povinnosť tvrdenia, t. j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú

povinnosť, t. j. navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z
navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhoduje súd, ktorý nemá povinnosť vykonať všetky
navrhnuté dôkazy. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazné prostriedky navrhované
stranami, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Ak ale súd nevykoná niektoré z
dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté, a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového

stavu, zakladá to dôvod na podanie odvolania. V prejednávanej veci bolo žalobcovi dané poučenie v
zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. (viď predvolania na pojednávania) o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti
musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
nadôkazyaskutočnostipredloženéaoznačenéneskôrsúdneprihliada,skutočnosti adôkazyuplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p.. Žalobca bol teda

riadne poučený a nakoľko do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie v predmetnej
veci nepredložil ani neoznačil iné dôkazy ako tie, ktoré súd prvej inštancie vykonal a ani v odvolaní
nekonkretizuje ktoré konkrétne navrhnuté dôkazy podľa neho neboli vykonané, preto táto odvolacia
námietka nebola dôvodnou. Podľa ďalšieho obsahu odvolania sa skôr javí, že odvolateľ nesúhlasil s
vyhodnotením dôkazov zo strany súdu, do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany, aby

sa súd stotožnil s jej hodnotením dôkazov.

9. Namietal tiež, že súd prvej inštancie na základe nedostatočne vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdeniaveci. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, je názoru, že súd prvej inštancie neporušil ust. § 132
a nasl. O. s. p. o hodnotení dôkazov, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkovýaprávnyzákladrozhodnutia.Súdprvejinštanciepostačujúcoodôvodnilsvojerozhodnutie;jeho
zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne

vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne
posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi
závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania

(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04).

10. K jeho námietke o zmanipulovaní celého dražobného konania s poukazom na ním tvrdený
príbuzenský vzťah medzi splnomocnenkyňou žalovanej 1/ a majiteľom-spoločníkom žalovanej 2/ a tiež

medzi žalovanou 3/ a jej splnomocnenkyňou, odvolací súd uvádza, že nemožno o hovoriť o príbuzenstve
vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, pokiaľ mal odvolateľ na mysli personálne príbuzenské prepojenie
medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami, v tomto smere nenavrhol vykonanie dokazovania na jeho
preukázanie (nepostačuje zhoda priezvisk zistiteľná z výpisu z obchodného registra), avšak toto by ani
nebolo právne relevantné, nakoľko odvolateľ neuviedol žiaden dôvod, ktorý by bránil strane obrátiť sa na

súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým môže byť aj zástupca personálne prepojený na stranu,
ani dôvod ktorý by bránil strane vstúpiť do zmluvného vzťahu s dražobníkom personálne prepojeným
s právnym zástupcom strany (žalobca netvrdil, že účastníkom dražby bol niekto kto ním nemohol byť
v zmysle § 5 ods. 7 a 8 ZoDD). Pri personálnom prepojení však strana nesie procesnú zodpovednosť
spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Pokiaľ

v tejto súvislosti žalobca namietal, že pre dražbu nehnuteľnosti v F. bol vybratý dražobník zo vzdialených
Košíc, čo podľa neho zvyšovalo náklady na výkon dražby, toto svoje tvrdenie bližšie nekonkretizoval,
neuviedol ako by to malo zvýšiť náklady na výkon dražby, ktorá sa konala v Galante a nie v Košiciach,
ich zvýšenie nepreukázal, preto odvolací súd aj túto odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú.

11. Odvolateľ tvrdil, že určením miesta konania dražby v Galante bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti,
v ktorej sa účasť dala očakávať, poukazoval v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
z 22.11.2011 č. k. 6Co/108/2011.
Podľa § 11 ods. 1 ZoDD v znení účinnom v čase konania dražby, miesto, dátum a čas začatia dražby
musiabyťurčenédražobníkompodohodesnavrhovateľomdražbytak,abynebolaobmedzenámožnosť

účasti na dražbe; podľa ods. 4 rovnakého ust. ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť,
podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie
o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet
dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou
minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste,

predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a
bezodplatne takéto oznámenie zverejniť; napokon podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia Dražobník
umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa
prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto

označenia.
Dobrovoľná dražba (§ 2 písm. a/ zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) má byť verejná
tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska
účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela
prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu

nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti
stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane
veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, prektorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. (rozsudok NS SR z 24. októbra 2013
sp. zn. 4 Cdo 100/2012)
V prejednávanej veci je nesporné, že sporná dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností v k. ú. F. (v

okrese Dunajská Streda), že bola vykonaná na Notárskom úrade JUDr. Otta Szabóa v Galante (v okrese
Galanta). Ďalej sú všeobecne známymi skutočnosťami cestné vzdialenosti: F. - Dunajská Streda 17 km,
F. - Bratislava 37 km, F. - Galanta 40 km (viď www.google.sk/maps).
Citované ustanovenie § 11 ods. 1 ZoDD treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že miesto
dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov

(dražiteľov), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší
výťažok dražby. Pri určení miesta dražby musí dražobník zvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa
všeobecnejskúsenostinajväčšízáujemodanýpredmetdražbyačijegeografickéumiestneniepredmetu
dražbyrozhodujúcimkritériompreurčenieokruhuzáujemcov,atýmajmiestadražby.Pokiaľideodražbu
nehnuteľností určených na bežné bývanie, ako sú byty alebo rodinné domy, možno dôvodne usudzovať,
že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v

danom regióne už žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších
miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To však neznamená automaticky, že by sa
mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v katastri ktorej sú nehnuteľnosti situované. Napríklad
v prípade obce v bezprostrednej blízkosti veľkého mesta, možno nepochybne väčší záujem očakávať
práve vtedy, ak miestom dražby bude ono blízke veľké mesto, a to aj z hľadiska záujmu realitných

kancelárií pôsobiacich v danom regióne.
Na rozdiel od skutkovej situácie, popísanej v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 č.
k. 6Co/108/2011 (tak, že v uvedenej veci bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti určenej na
každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny určená malá obec
vzdialenániekoľkostoviekkilometrovodmiesta,vktoromsanachádzaladraženánehnuteľnosťaurčená

bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti
na dražbe), v prejednávanej veci dražená nehnuteľnosť nebola situovaná v obci, ktorá by bola tzv.
satelitom krajského mesta, ale v obci (Macov) vzdialenej od najbližšieho okresného mesta (Dunajská
Streda) 17 km, od hlavného mesta (Bratislava) 37 km a od miesta konania dražby 40 km. Podľa názoru
odvolacieho súdu (na rozdiel od názoru odvolateľa) lokalitu, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza

nemožno považovať vzhľadom na vzdialenosť od Bratislavy, slabšiu infraštruktúru obce a všeobecne
známu preťaženosť cestných dopravných ťahov nedialničného typu Bratislava - Dunajská Streda, za
lukratívnu lokalitu kam by sa vo zvýšenej miere sťahovali obyvatelia doteraz bývajúci v Bratislave.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o bežnú nehnuteľnosť na bývanie v malej obci (počet obyvateľov 309
podľa N. <.) bolo zjavne dôvodné očakávať najväčší záujem dražiteľov z okolitých obcí a miest a

preto nemožno konštatovať, že by bolo za miesto konania dražby určené miesto mimo uvedeného
regiónu, keď žalobca sám označil za vhodné miesto konania dražby Bratislavu, ktorá je vzdialená od
draženejnehnuteľnostitakmerrovnakoakoGalanta.VzhľadomnapolohuainfraštruktúrumestaGalanta
nedošlokobmedzeniupotenciálnychzáujemcovnadražbe,tátosauskutočnilavpriestorochprístupných
verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Spojenie do Galanty (cestné aj železničné)

neobmedzuje účasť záujemcov o draženie. Rovnako nie je dôvod predpokladať, že aj keby sa dražba
uskutočnila v mieste bližšom k miestu, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, boli by sa prihlásili
viacerí záujemcovia a bol by dosiahnutý vyšší výnos. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná 2/ neporušila
pri organizovaní dražby ust. § 11 ods. 1 ZoDD a námietka odvolateľa o obmedzení možnosti účasti na
dražbe nebola dôvodná.

12. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerovali k otázke ceny draženej nehnuteľnosti, vytýkal
znalcovi Ing. Pisoňovi, že podstatne a vedome znížil hodnotu nehnuteľnosti na najnižšiu možnú
hodnotu, žalovanej 1/ vytýkal, že pri poskytovaní úveru použila rozdielne podmienky pre ohodnotenie
nehnuteľnosti ako zálohu pri poskytovaní úveru a rozdielne a neprimerané podmienky pri ohodnocovaní

nehnuteľností k realizovaniu dražby a tiež že jej odborná starostlivosť o čo najväčší výťažok z dražby
na vyrovnanie pohľadávok z predaja zálohu zlyhala. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky dôvodil, že v prípade existencie námietok vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti ceny
stanovenej znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom mal dražobník povinnosť zabezpečiť
kontrolný resp. revízny posudok.

Podľa § 12 ods. 1 ZoDD v znení účinnom v čase konania dražby, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu
dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť
alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo
orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom (podľa pozn. 11a- Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí
aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným

spôsobom odhad ceny; podľa ods. 2 takéhoto ustanovenia vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá
má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto
výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo
výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po
odoslaní výzvy; podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní

vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má
dražobník k dispozícii; napokon podľa ods. 4 ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Pre dražby
planí cena, ktorá je obvyklá v čase a mieste konania dražby, ak ide o nehnuteľnosť vyžaduje sa určenie
ceny znaleckým posudkom. Riadna obhliadka predmetu dražby je dôležitá pre priebeh dražby. Vlastník

predmetu dražby ale aj akákoľvek iná osoba, ktorá má predmet dražby v držbe či nájomca je povinný
po predchádzajúcej výzve umožniť vykonanie ohodnotenia ako aj obhliadku predmetu dražby.
Žalovaná 2/ splnila svoju zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého
posudku, a to aj napriek tomu, že osoba, ktorá mala predmet dražby v držbe (žalobca), neumožnila
vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, v ktorom prípade zákon pripúšťa vykonanie ohodnotenia

z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii, k čomu v predmetnej veci prišlo, keď znalec
Ing. Klačko opis vnútornej časti objektu prevzal zo znaleckého posudku č. 168/2010, vyhotoveného
26.10.2010 znalcom Ing. Ottom Pisoňom, ktorý už nebolo možné použiť pre jeho neaktuálnosť, avšak
jednalo sa o ostatný znalecký posudok, ktorý bol aktuálnejší ako predchádzajúci (posudok znalca
Ing. Fialu). Dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste

a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností,
zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“), Ing. Igorom Klačkom,
ktorý podal dňa 22.6.2011 pod č. 68/2011 písomný znalecký posudok, v ktorom určil všeobecnú
hodnotu predmetných nehnuteľností na sumou 138.688,85 eur, zaokrúhlene 139.000 eur s tým, že
v rámci mimoriadnych rizík uviedol, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha - záložné právo v prospech

tuzemského peňažného ústavu a zriadené exekučné záložné práva, objekt je v súčasnosti zanedbaný
- pre plnohodnotné užívanie sú potrebné rozsiahle stavebné úpravy.
Pokiaľ ide o závery znalca, žalovaná 2/ (ani ostatné žalované) nemala žiadne preukázané možnosti
nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu
dražby, pretože jej povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola

v tomto prípade (keďže ide o nehnuteľnosť) určená znaleckým posudkom, čo aj urobila a znalecký
posudok objednala u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za
obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie
znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej
lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Dražobník -žalovaná 2/, teda vystupovala vo
vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemala vplyv na obsah posudku a
súčasne bola podľa zákona povinná určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Odvolací súd
zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť,
pretože svoje povinnosti si splnil, pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znalca.

Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, odvolací súd je názoru, že určenie výšky ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. (uvedené bolo už konštatované v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 z 3.10.2013)
Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na
účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie

podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má
nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia
než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne
možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 95/2009 zo 14.10.2009, podľa
ktoréhoznaleckáhodnotamajetkuúpadcuniejepodstatnýmkritériomspeňaženiavkonkurznomkonaní,

ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich.
Pokiaľ odvolateľ poukazoval na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 384/08, je nutné podotknúť, že
tentosatýkalznačneodlišnejskutkovejsituácie,ktorábolazaloženánatom,žedotknutýúčastníkdražbysa domáhal voči dražobníkovi náhrady škody pre porušenie povinností pri realizácii dražby, predmetom
konania teda nebolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ako takej.
V sporovom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je možné hodnotiť odborné znalecké závery z

hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť posudku, jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu a k zásadám
logického myslenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynula pochybnosť o objektivite podaného
znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby, a to ani s poukazom
na predchádzajúci znalecký posudok, pretože plynutím doby sa viaceré z faktorov, rozhodujúcich pri
určovaní hodnoty, zmenili (okrem stavu nehnuteľnosti aj ponuka, dopyt, vek nehnuteľnosti, navyše

pribudlo záložné právo), pričom je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností sa menia v závislosti od
času a miesta. Z predloženej notárskej zápisnice zároveň vyplýva, že počas priebehu konania dražby
nikto z účastníkov nemal žiadne pripomienky ani námietky ohľadne priebehu dražby.

13. Ostatnou odvolacou námietkou žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že sa riadne
ospravedlnil, že sa z vážnych rodinných dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie, súd prvej inštancie

rozhodol bez jeho účasti, čím bola porušená zásada ústnosti a bola mu odobratá možnosť hájiť sa
pred súdom, hoci vypovedanie pred súdom je jedným z veľmi dôležitých dôkazov a pri tak závažnom a
bytostne dôležitom spore by mal mať aj súd záujem sústrediť všetky dôkazy a vyhodnotiť vo všetkých
súvislostiach aj keď žalobca priamo nepožiadal o odročenie pojednávania iba sa ospravedlnil.
Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.

v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.
Podľa § 115 ods. 1 a 2 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi

na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 1 vety prvej O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/
deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel a c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu
alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa odseku 3 rovnakého
ustanovenia ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu,
návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav

účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na
nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto

pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O. s. p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 345/2012).
V prejednávanej veci žalobca nesporuje, že bol na ostatné pojednávanie riadne predvolaný, že sa naň
nedostavil a ani to, že nepožiadal o odročenie pojednávania, na základe čoho bol odvolací súd názoru,
že súd prvej inštancie správne pokračoval v konaní, aj keď bol žalobca nečinný a vec prejednal v jeho

neprítomnosti prihliadnuc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže tu nebol daný žiaden
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
Výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom
účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa §
237 písm. f/ O. s. p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 96/99 ZSP 26/2000).

Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania môže mať za následok neúplné zistenie skutkového
stavu veci, ale nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f/ O. s. p. (porovnaj aj R 37/93 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky).14. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd
prvej inštancie, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o vyhradení
rozhodnutia o trovách konania samostatnému uzneseniu (ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý)
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. Vzhľadom na viaceré zrejmé nesprávnosti v označení žalovaných 1/ a 2/ a zástupcov žalovaných
1/ až 3/ (žalovaný1/ neaktuálne obchodné meno, jeho splnomocnenkyňa, žalovaná 2/, jej advokát a
splnomocnenkyňa žalovanej 3/ neaktuálne sídlo) v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
odvolací súd s poukazom na § 224 CSP nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo
veci (žalovaní 1/ až 3/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo

veci úspech nemala (žalobca).
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)