Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/120/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215157
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2211215157.8

Rozhodnutie

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa : B. F., Z.. XX.X.E., B. F. Č.. XX, X. H.F. : X./. V. Q. T..Q.., Q. Q. V. Č.. X, B., D. : XX XXX
XXX, zast. AK Sedlačko & Partners s.r.o., Zámocká č. 22, Bratislava, IČO : 36 853 186, X./. L., Q..J..H..,
Q. Q. F. Č.. XX, A., D. : XX XXX XXX, I.. P.. Q. L. - T., Q. Q. B., I. Č.. XX, X./. D. P., Q..J..H.., Q. Q. A.
Č.. XX, O., D. : XX XXX XXX, zast. AK Právne centrum s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská č. 8, IČO :

36 698 873, zast. konateľkou JUDr. Katarínou Bystrickou, advokátkou, o návrhu na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.9.2011 domáhal určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby rodinného domu č. XX X. Z. X..Č.. XX/X U., Č..Q.. XXX X. Z. X..Č.. XX/X O. B. Č..Q..
XXX Z. X..Č.. XX/X T. X..Č.. J. C. Č.. XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, I. Z. E. Č.. XX A.. Ú.I..
F. majúc za to, že celé dražobné konanie bolo zmanipulované a dražba je neplatná. Hlavne z dôvodu,
podhodnotenia ceny draženej nehnuteľnosti ako aj stanovenie ceny v rozpore so skutočnou, rozpore so
znaleckým posudkom vypracovaný znalcom v roku 2007 pre účely poskytnutia úveru, ako aj porušenia

zákonom stanoveného postupu, doručenia všetkých písomností povinnému do vlastných rúk.

Navrhovateľ považoval celé dražobné konanie za účelové so záujmom znížiť cenu zálohu na minimum,
keď mal za to, že znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade so skutočnosťou ako aj s
predchádzajúcim znaleckým ohodnotením a trhovou cenou obdobných nehnuteľností v uvedenej
lokalite, keď mal za to, že obdobná nehnuteľnosť podľa oficiálnych dokumentov Národnej banky

Slovenska mali v uvedenej lokalite hodnotu v roku 2010 284.020,-€ v priemere 1.291,-€/m2, o čom
doložil informáciou Národnej banky. V ďalšom považoval postup pri dobrovoľnej dražbe porušenie § 11
ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď dražobník nesplnil povinnosť zverejnenia oznámenia o
dražbe najmenej 15 dní pred jej konaním na Úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza. V rovnakej lehote zverejniť oznámenie o dražbe periodickej tlači spôsobnosťou minimálne
pre obec na území sa predmet dražby nachádza a viditeľne označiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

dražby. Rovnako považoval za porušenie ust. § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách tým, že
bola najnižšie podanie urobené v rozpore s týmto ustanovením , nakoľko výška najnižšieho podania
nesmela byť nižšia , ako 3/4-ín hodnoty predmetu dražby podľa znaleckého posudku, čom odporca v
3. rade vydražil nehnuteľnosť vysoko podhodnotenú za účelom jej ďalšieho predaja prostredníctvom
ďalšej svojej firmy realitnej kancelárie, v ktorej má byť P. B. vlastníkom . Rovnako nebola splnená
podmienka , aby vydražiteľ obhliadol nehnuteľnosť, spochybnil podpisy na oznámení o dražbách k

pripojeným notárskym zápisniciam zo strany navrhovateľa dražby - odporcu v 1. rade, z ktorých nie je
možné posúdiť, či naozaj zastupujú navrhovateľa, keď chýbali označenia vypísaním alebo pečiatkou,názvu obchodného mena, údaj o tom, či uvedený zástupcovia sú členmi predstavenstva navrhovateľa
dražby v zmysle výpisu z obchodného registra. Spochybnil platnosť notárskej zápisnice s poukazom na
§ 24 ods. 4 Zákona č. 257/2002, ktorú zápisnicu okrem notára sú povinný podpísať dražobník, licitátor,

vydražiteľ, ktorých podpisy na zápisnici absentujú.

Rozsudkom tunajšieho súdu dňa XX.X.XXXX Č.. A. X C. XXX/XXXX-XXX zamietol návrh navrhovateľa
a zaviazal ho na zaplatenie trov konania odporcovi 3/, keď odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania
nepriznal, keď ich včas nevyčíslili. V dôsledku odvolania sa navrhovateľa vo veci samej a odporcu 1/,

len čo do trov konania, ako aj otca navrhovateľa E. F., ktorý nebol účastníkom konania, bol rozsudok
zrušený uznesením A. Q. V. K. L. XX.XX.XXXX Č. A. XXCo/XXX/XXXX - XXX a vec vrátená na ďalšie
konanie, keď odvolanie otca navrhovateľa bolo odmietnuté ako podané osobou neoprávnenou, ktorý
nebol účastníkom konania. Odvolací súd vzhliadol dôvod zrušenia rozhodnutia s poukazom na § 221
ods. 1 písmena f/ O.s.p. , keď navrhovateľovi postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
ktorý ospravedlnil telefonicky svoje meškanie na pojednávanie, ktoré malo byť akceptované súdom,

hoci táto skutočnosť zo zápisnice o pojednávaní nevyplynula, keď pojednávanie začalo o 10 00 hod a
navrhovateľ zdokladoval prítomnosť pred budovou súdu parkovacím lístkom v čase 10,08 hod. Odvolací
súd tým spochybnil hodnovernosť zápisnice z pojednávania.

Podľa článku 48 ods. 2 vety prvej Ústavy slovenskej republiky (ústavného zákona slovenskej Národnej

rady číslo 460/1992Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez dlhších prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom.

Podľa § 123 O.s.p., Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré

sa vykonali.

Podľa § 115 O.s.p., Ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná.

Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej
päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 101 O.s.p., Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 O.s.p., Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje
najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje
tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové
pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa. Ten na pojednávanie
dňa 05.05.2015 mal doručenie riadne vykázané dňom 10.04.2015. Mailom odoslaným 04. 05 2015 o

16,28 hod od doktorky F. E., doručenie vyznačené 05. 05. 2015 navrhovateľ ospravedlnil neúčasť na
pojednávanie dňa 05.05. 2015 z vážnych rodinných dôvodov. O odročenie pojednávania nepožiadal.
Mailom dňa 5. 5. 2015 boli vyrozumení právni zástupcovia odporcov o oznámení navrhovateľa,
že sa nezúčastní pojednávania z vážnych rodinných dôvodov, o ktorej skutočnosti súd upovedomil
právnych zástupcov odporcov, keď skôr už splnomocnený zástupca odporcu v 3.rade urgoval vytýčenie

pojednávania dňom 13.03.2015, títo rovnako ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní poukazujúc
na ustanovenie § 119 O.s.p. , že jeho ospravedlnenie sa neúčasti neobsahuje žiadosť o doručenie
pojednávania. Splnomocnený zástupca odporcu 2/ vo faxovej správe zo dňa 05. 05. 2015 uviedol, že
bol informovaný súdom o ospravedlnení sa navrhovateľa s tým, že pojednávanie bude odročené na iný
vhodný termín. Súčasne ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť odporcu 1/ a požiadal o zrušenie
pojednávania bez prejednania veci bez bližšieho zdôvodnenia. Je potom zrejmé, že ospravedlnenie

sa navrhovateľa bral ako samozrejmú vec na odročenie pojednávania, ako tomu bolo opakovane pre
prekážky na strane navrhovateľa. Vzhľadom na informáciu na č. l. 363 , keď takáto skutočnosť z mailovej
správynevyplýva.Dôvodyžiadostioodročeniepojednávaniabližšienešpecifikovalvzmysle§119O.s.p.

Nepriamo z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva že súd pokračuje v konaní ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, zákon dáva
možnosť súdu prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy. Toto ustanovenie dáva možnosť súdu meritórne prejednať vec bez prítomnosti
účastníka, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný tak, aby mal dostatočnú časovú možnosť
pripraviť sa na pojednávanie (podľa § 115 ods. 2O.s.p., ktorú lehota je najmenej 5 dní pred začiatkom

konania pojednávania. V zmysle konštantnej judikatúry nestačí na odročenie pojednávania také podanie
účastníka, ktoré obsahuje len ospravedlnenie neúčasti účastníka na pojednávanie. Ospravedlnenie
neprítomnosti účastníka na konaní nie je bez ďalšieho žiadosťou o odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2. Každé podanie účastníka sa posudzuje podľa svojho obsahu, nie podľa formálneho
označenia. Ak teda podanie bude označené ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, avšak z

obsahu toho podania bude zrejmé, že účastník zároveň požiadal z dôležitého dôvodu od ručenie
pojednávania, bude súd aplikovať ustanovenie o odročenie pojednávania. Naopak, ak podanie bude
označené ako žiadosť o odročenie pojednávania a nebude obsahovať riadny dôvod, pre ktorý účastník
odročenie žiada, ale len o ospravedlnenie svojej neúčasti, môže súd aplikovať ustanovenie § 101 ods.
2 a uznesením nariadiť pojednávanie bez prítomnosti tohto účastníka. ( komentár § 101 ods. 2 O.s.p.

Komentár I. diel 2. vydanie Števček/Ficová a kolektív číslo listu 362 ods. 3. )

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená podmienka v zmysle
§ 119 O.s.p., keď navrhovateľ len ospravedlnil svoju neúčasť z vážnych rodinných dôvodov, ale o
odročenie pojednávania nepožiadal. Pokiaľ ide žiadosť o odročenie pojednávania splnomocneného

zástupcu odporcu 1/ faxom dňa 05.05.2015, rovnako neobsahuje dôležité dôvody, pre ktoré žiada
o odročenie pojednávania, keď jeho tvrdenie že bol informovaný o odročení pojednávania z dôvodu
ospravedlnenia sa navrhovateľa zo spisu vôbec nevyplynulo. Z ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p.
jednoznačne vyplýva, že účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel rovnako súčasne

musí byť splnená podmienka, že žiadosť o odročenie pojednávania musí obsahovať náležitosti uvedené
v §119 ods. 2 písm. a/ až c/O.s.p..

Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal doručenie riadne vykázané , neúčasť na pojednávanie ospravedlnil
04.05.2015 o 16,28hod, po skončení pracovnej doby na podateľni okresného súdu ( pracovná doba

trvá do 16,00hod/, ktorým mohol byť sudca oboznámený až v nasledujúci deň 05.05.2015 , v deň
pojednávania a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, nemôže byť tým popreté
právo ani ostatných účastníkov, odporcov v zmysle čl. 48ods.2 vety prvej Ústavy SR o prejedaní veci
bez zbytočných prieťahov, keď v dôsledku prekážok na strane navrhovateľa uplynulo 18 mesiacov od
podania návrhu a prvého pojednávania vo veci samej.

Výpoveď účastníka je len jedným z dôkazov §125 O.s.p. v spojitosti s § 131 ods.1 O.s.p., doposiaľ
odôvodnené ospravedlnenia sa navrhovateľa súd akceptoval , pokiaľ boli splnené podmienky v zmysle§ 119 ods. 3 O.s.p., Súd preto za danej situácie prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa aj odporcov
1 až 3, ktorí mali možnosť sa oboznámiť s obsahom spisu v zmysle § 44 ods. 1 O.s.p..

Vo veci bolo vykonané dokazovanie, oboznámením sa s obsahom odvolania sa navrhovateľa voči
predchádzajúcemu prvostupňovému rozsudku, vypočutím právneho zástupcu odporcu v 1. rade, a
odporcov v 2. a v 3. rade, oboznámením sa s obsahom dražobného spisu, na základe ktorých dôkazov
súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ v odvolaní sa spochybnil správnosť pri spracovaní znaleckého posudku v konaní o
dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, keď sa mal použiť ako podklad pre ocenenie nehnuteľnosti zámerne
starší znalecký posudok a nie znalecký posudok vyhotovený Ing. Fialom, slúžiaci ako podklad k
poskytnutiu hypotekárneho úveru. Poukazujúc na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Českej
republiky v prípade námietok vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti ceny stanovenej znaleckým
posudkom s ohľadom na primeranú ochranu práv vlastníkov dražených nehnuteľností, povinnosť

zabezpečiťkontrolnýposudoknazabezpečenieprávvlastníkavzmyslečlánku11ods.1listinyoochrane
ľudských práv. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky č. 384/ 2008 z 30.09.2009.
Mal za to, že odporca 1/nemal záujem vydražiť nehnuteľnosť za reálnu cenu, kde vzhľadom na
vzdialenosť miesta nehnuteľnosti od miesta uskutočnenia samotnej dražby , sťažil účasť potenciálnych
dražiteľov. Odvolal sa na rozhodnutie A. Q. X. I. XX.XX.XXXX Č..A.. XCoXXX/XXXX, ktorý postup súd

považoval za dôvod neplatnosti dražby.

Právny zástupca odporcu v 1. rade považoval podanie navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby za účelové , aj vzhľadom na správanie sa navrhovateľa, ktorý sa opakovane
nedostavil na pojednávania. Doložením stanoviska Ministerstva Spravodlivosti SR, preukazoval

nevyhovenie sťažnosti navrhovateľa, keď ministerstvo dospelo k záveru, že dražba prebehla zákonným
spôsobom.

Odporca v 2. rade spoločnosť, ktorá zrealizovala dražbu, tvrdila, že celá držba prebehla transparentne,
v súlade so zákonom, Bol podaný návrh na dražbu, zmluva na vykonanie dražby, jeho vyhlásenie, ktoré

zdokladoval. Následne sa doručovala výzva navrhovateľovi na sprístupnenie nehnuteľnosti, za účelom
vypracovania znaleckého posudku, ktorá tiež bola doručená navrhovateľovi 25.6.2011, s dátumom
obhliadky na 15.6.2011. Navrhovateľ neumožnil prístup znalcovi na nehnuteľnosť, znalec vypracoval
znalecký posudok na základe jemu dostupných údajov v zmysle § 12 ods. 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Pri pokuse o zrealizovanie obhliadky nehnuteľnosti mala byť prítomná aj bývalá manželka

navrhovateľa, ktorej nebol umožnený prístup na nehnuteľnosť. Znalecký posudok vypracoval D.. D.
A. X. Č.. XX/XXXX, doručený navrhovateľovi dňom 11.8.2011, čom potvrdzuje návratka podpísaná
navrhovateľom.Následnebolaoznámenádražbapísomne podzn.54/20190vsúlades§ 17,podpísaný
navrhovateľom dražby odporcom v 1. rade, dvomi prokuristami D.. P. V., T. D.. F. K., T. I. L. D.. F. Q.,
ktoré podpisy boli úradne overené 4.8.2011. oznámenie o dražbe navrhovateľ prevzal 11.8.2011, čo

rovnako zdokaladoval návratkou, prevzatou navrhovateľom. Toto oznámenie prevzala aj spoludlžníčka
bývalá manželka navrhovateľa, ktorá podpísala návratku 9.8.2011. Predložil originály dokladov návratiek
dotknutých predmetnou dražobu a doručenie oznámenia aj Obecnému úradu, ktorej povinnosťou bolo
umiestniť toto oznámenie na úradnej tabuli obce. Dražba bola zaregistrovaná v Notárskom centrálnom
registri dražieb, zverejnená v dennej tlači, dňa 26.8.2011 v denníku Pravda, čo zdokladoval časťou

inzercieznovín,ktoréboliidentifikovanéjednakfotografiounehnuteľnostiaopísanímpredmetuzdražby,
z ktorej vyplynulo identifikačné údaje nehnuteľnosti, ako aj dátum konania dražby 9.11.2011. Rovnako
poprel tvrdenia navrhovateľa, že by oznámenie o vykonaní dražby nebolo vyvesené na nehnuteľnosti.
Doložil fotodokumentáciu zobrazujúcu umiestnenia oznámení o dražbe na nehnuteľnosti navrhovateľa
s uvedením údajov kontaktu telefónneho čísla dražobníka. Fotografia vyhotovená 18.8.2011, pričom

dražba sa mala konať 14.9.2011 s poukazom na správanie sa navrhovateľa, ktorý im práve vyčítal ,
prečo označili jeho nehnuteľnosť bez jeho vedomia. V súvislosti s podnetom na dohľad s výkonom
dražby odporca predložil odpoveď Ministerstva Spravodlivosti zo dňa 14.9.2011, ktoré konštatovalo, že
dražba prebehla zákonným spôsobom a neboli zistené žiadne porušenia ust. Zákona o dobrovoľných
dražbách alebo s tým súvisiacich predpisov. Rovnaká konštatácia vyplýva zo stanoviska Ministerstva

Spravodlivosti v súvislosti so znaleckým posudkom znalca, ktoré Ministerstvo vypracovalo 22.6.2011,
nepovažoval rovnako za dôvodnú sťažnosť navrhovateľa.Z výpovede odporcu v 3. rade vyplynulo, že o dražbe sa dozvedel z dennej tlače. Na základe
ktorej inzercie sa zúčastnil dražby, uhradil riadne cenu za vydraženú nehnuteľnosť a platí už daň za
nehnuteľnosť, vyrúbenú obcou. Napriek týmto skutočnostiam rok a pol nemal prístup na nehnuteľnosť,

ktorémujeobmedzenéaj vydanýmpredbežnýmopatrenímNakúpunehnuteľnostisizobralaspoločnosť
úver, ktorú už spláca. Odporca v 3. rade potvrdil, že disponuje oprávnením realizácie dobrovoľných
dražieb, tieto doposiaľ nerealizoval. V prípade tejto nehnuteľnosti kupoval nehnuteľnosť za účelom
predaja alebo podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 2 písm. a/ Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení, na účely
tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia
na vopred neurčený okruh osôb, prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk
a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku , prejde príklepom licitátora vlastnícke právo alebo
iné právo predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo

urobené ani najnižšie podanie.

Podľa § 11 citovaného zákona, Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po
dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

Podľa § 16 ods. 1 cit. Zákona, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní
dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. To neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je
dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je
dražobníkom tento územný samosprávny celkom, alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

V zmysle § 17 ods. 1 až 3, 7 a 8, Zák.č. 527/2002 Z.z. p dobrovoľných dražbách.

Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie

a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,
c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis

stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,
f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou

alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami,
h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania

obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,
j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,
k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),

l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.

Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak
najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb
najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj

ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo
verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis
navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je

rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.

Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zák. č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby.

Z naposledy citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že v prípade porušenia ustanovení zák. č.
527/2002 Z.z., môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby.

Dražboujeverejnékonanie,ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetu

dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený
okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a, pri ktorom na osobu,
ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklopom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby,
alebo verejné konanie, ktoré bolo by si kartovom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie
podanie. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie

a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Dražobníkovi osoba, ktorá organizuje dražbu a splnil
podmienky ustanovené týmto osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej
živnosti (§ 6 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník
predmetu dražby, osoba ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Pri to on je

úkon licitátora s určil dajúc si klepnúť kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok prechodu
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražieb).
Udelenie príklepu jed rašpľa ukončená. Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol delený príklad.
Uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke
právo alebo iné právo k predmetu drážky udelený príklad. V prípade, ak boli porušené ustanovenia

zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade sa

možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Prípade spoločnej dražby bude neplatná
len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach
porušením zákona o dobrovoľných dražbách. Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú
ku dňu príklepu (§ 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách). ods.

Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o
určenie neplatnosti.

Navrhovateľ v pôvodnej žalobe namietol nezákonný postup dražobníka pri zverejnení dražby, ako aj

ocenenia nehnuteľnosti, ktorá nebola sprístupnená pre postup dražobníka bez zavinenia navrhovateľa
a nedodržaním postupu v zmysle § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách o najnižšom podaní. V
odvolaní ďalej namietal navrhovateľ a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove tvrdené ďalšie
náležitosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách, keď
samotná dražba bola realizovaná ďaleko mimo obvodu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. územie

Macov bližšie v Dunajskej Strede prípadne Šamorínu a dražobník mal sídlo v Košiciach.

Ustanovenie § 11 ods. 1 uvádzala miesto dátum a čas začatia dražby ako ďalšie podmienky postupu pri
dražbách, tak aby nebola obmedzená možnosť účastniť sa na dražbe. Určenie miesta dátumu a času
konania dražby nie je obligatórnou náležitosťou písomnej zmluve o vykonaní dražby, určí ho dražobník

po dohode s navrhovateľom dražby, tak aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Miesto,
dátum a čas konania dražby by nemala odradiť potencionálnych účastníkov dražby od účasti na dražbe.
Ak by došlo k takýmto vadám, postihnuté osoby sa môžu vo svojej žalobe odvolať na toto ustanoveniezákona .Takýmito obmedzeniami môže byť dražba realizovaná na nevhodnom mieste, neprístupnom
mieste, zamedzením prístupu len v priestoroch neprípustných verejnosti.

Jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby (ak je predmetom dražby
nehnuteľnosť), je znalecký posudok, pri stanovení splnenia ďalších zákonom predvídaných skutočností,
t.j., že znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a určenie povinnosti
pre dražobníka, zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby (ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ) najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je teda nepochybné, že zákon ako

podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký posudok a teda len znalecký
posudok môže určiť hodnotu predmetu dražby.

Z predloženého dražobného spisu číslo XX/XX-XXXX vyplýva, že návrh na vykonanie dražby podala
v mene navrhovateľa V. Q. T..Q.., T. A. P.. G. Q. Q..J..H.., I. XX, B., D. : XX XXX XXX, R. X. F. I. L.
XX.X.XXXX, X. X. P., A. Z. T. D.. P. O.. Návrh bol podaný 20.5.2011, ktorá obsahovala vyčíslenie výšky

pohľadávky ku dňu 30.7.2010, v sume 151.229,81 € ako aj identifikovanie nehnuteľnosti, odvolávajúc
sa na záložnú zmluvu, uzavretú dňa 11.10.2007 pod číslom XXXXX, zaregistrovaný do Správy katastra
v Dunajskej Strede dňa 12.10.2007 pod číslom V. XXXX/XXXX. Písomná zmluva o vykonaní dražby
bola uzavretá 20.5.2011 medzi splnomocneným zástupcom navrhovateľa dražby, a dražobníkom
spoločnosťou L. Q..J..H.., F. XX, A., I.. A. D.. B.. F. Q..

Z výpisu z Obchodného registra odporcu v 1.rade H. Q. B. D., vo vložke č. 158/B vyplýva, že v čase
udelenia generálnej plnej moci dňa XX.X.XXXX B. P.. A. Z., T. D.. P. O., prokuristami odporcu.

Navrhovateľ namietol , že oznámenie o dražbách pripojených notárskym zápisniciam sú podpísané

navrhovateľom dražby, kde je však spochybniteľné, či ide o členov predstavenstva navrhovateľa dražby,
ktorý označil ako značný nedostatok konania, bez bližšieho zdôvodnenia s odkazom na ust. Zákona
o dobrovoľných dražbách.

Oznámenie o dražbe pod číslom 54/2010 zo dňa 4.8.2011 bolo podpísané prokuristami spoločnosti V. Q.

D.. P. V., T. D.. F. X.. Z výpisu z obchodného registra odporcu vyššie uvedeného vyplýva, že D.. F. X. bol
prokuristom s účinnosťou od 28.5.2011 a D.. P. V. bola prokuristkou s účinnosťou od 7.5.2004. Podpisy
prokuristov na uvedenom oznámení boli riadne overené dňom 4.8.2011 na Notárskom úrade P.. F. A..

Z ut. § 17 ods. 1 písm./ a/ až l/ nevyplýva, že by na uvedenom oznámení o dražbe mali by byť

špecifikované údaje podpisujúcich osôb za navrhovateľa dražby. Tým jeho námietka nemala oporu v
zákone. Išlo o dobrovoľnú dražbu vyplývajúcu zo záložného práva záložného veriteľa, bolo dané
písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby dňom 20.5.2011 o spôsobilosti predmetu dražby a o pravosti,
výške, splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva speňažením na dražbe s
poukazom na § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Navrhovateľ namietal postup pri ocenení nehnuteľnosti. Z ust. § 12 ods. 1 až 4 Zákona o dobrovoľných
dražbách je povinnosťou dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej mieste a
v čase konania dražby. Zákon stanovuje povinnosť pre určenie ceny nehnuteľnosti, vypracovať znalecký
posudok , ak ide o nehnuteľnosť, ako v tomto prípade, pričom tento znalecký posudok nesmie byť

starší, ako šesť mesiacov v deň konania dražby. Posudok musí obsahovať aj závady. Súčasne vyplýva
vlastníkovipredmetudražby,popredchádzajúcejvýzvevčaseurčenomvtejtovýzve,umožniťvykonanie
ohodnotenia , ako aj obhliadku predmetu dražby. Táto doba obhliadky musí byť uvedená vo výzve, pri
nehnuteľnostiach spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Zákon umožňuje v prípade, ak osoba, ktorá
má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie obhliadku, vykonať ohodnotenie z dostupných údajov,

ktoré má dražobník k dispozícii. Tento znalecký posudok sa doručuje vlastníkovi predmetu dražby,
navrhovateľovi, ako v tomto prípade dražby záložný veriteľ, najneskôr do 30 dní pred dňom konania
dražby.

Zo spisu o dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti navrhovateľa vyplýva, že dražobník objednal vypracovanie

znaleckého posudku u D.. D. A., L.H. XX.X.XXXX. Súčasne vyzval navrhovateľa dňom 24.5.2011
na sprístupnenie nehnuteľnosti a to dňa 15.6.2011 od 15,00 hod. čo zodpovedá ust. § 12 ods. 2 ,
teda spravidla troch týždňov po odoslaní výzvy. Uvedenú výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti podľa
návratiek do vlastných rúk navrhovateľ prevzal dňa 26.5.2011, ktorá povinnosť doručovať písomnostido vlastných rúk vyplýva z § 10 ods. 1 cit. Zákona. Spoludlžníčka F. F. prevzala výzvu dňa 27.5.2011. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v čase od 26.5.2011, mal vedomosti o tom, že sa vykoná obhliadka
nehnuteľnosti dňa 15.6.2011 o 15,00 hod. neobstojí potom tvrdenie navrhovateľa, že znalci v tomto

prípade dražobníkom zvolený znalec nekomunikoval s navrhovateľom, len z jeho bývalou manželkou
ako spoludlžníčkou. Nakoľko navrhovateľ mal možnosť v deň navrhovaného vykonania obhliadky
nehnuteľnosti pre účel vypracovania znaleckého posudku kontaktovať sa so znalcom. Znalecký posudok
bol vypracovaný Ing. D. A. X. Č. XX/XXXX, predložené dražobníkovi 30.6.2011. Podľa bodu I pod
bod 4, znalec použil podklad na vypracovanie posudku , znalecký posudok číslo 168/2010 zo dňa

26.10.2010 vypracovanú znalcom D.. H. X.. Z bodu II pod bod 1 písm. c/ uviedol znalec v časti
údaje o obhliadke predmetu posúdenia, že vlastná obhliadka bola vykonaná na tvare miesta 15.6.2011
prítomnosti manželky majiteľa nehnuteľnosti a policajnej hliadky. Počas obhliadky neboli sprístupnené
znalcovi vnútorné priestory objektov, ktorý opis bol prebratý z predloženého znaleckého posudku.
Súčasťou obhliadky bola aj zistenie technického stavu ohodnocovaných nehnuteľností. Z uvedeného
je zrejmé, že navrhovateľ hoci bol si vedomý dátumu vykonania obhliadky, nehnuteľnosť nesprístupnil

znalcovi. Potom znalec postupujúc v zmysle § 12 ods. 3 vykonal ocenenie nehnuteľnosti z dostupných
údajov , ktoré mal k dispozícii a to zo znaleckého posudku vypracovaného v roku 2010 na ocenenie
nehnuteľnosti. Doručenie znaleckého posudku navrhovateľ nespochybnil, vzhľadom na jeho stanovisko
k tomuto znaleckému posudku. Ani v tomto prípade súd nezistil nezákonnosť postupu dražobníka a ním
zvoleného znalca, porušením ustanovenia § 12 o dobrovoľných dražbách.

Navrhovateľ v súvislosti s uverejnením oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej
tlači , namietol porušenie ust. § 11 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách. Zo spisu o vykonaní
dražby vyplýva z fotodokumentácii denníka Pravda, zo dňa 26.8.2011 , že bola zverejnená inzercia
na vydraženie nehnuteľnosti spoločnosťou L., ktoré zdokladoval aj uhradením faktúry účtované

spoločnosťou X. T..Q.., B., keď dražba sa mala konať dňa 14.9.2011 zverejnené v tlači bolo 26.8.2011,
teda15dnípredkonanímdražbyvzmysle§11ods.4bolasplnenápodmienkadražobníkomvyplývajúca
zo zákona. Rovnako odporca v 2. rade v dražobnom spise potvrdil fotodokumentáciu vyhotovenou na
počítači evidovanou dňa 18.8.2011, že zverejnenie dražby bolo označené aj na nehnuteľnosti v súlade s
§ 11 ods. 5 , 15 dní pred konaním dražby, kde boli uvedené údaje kontaktné na dražobníka. Navrhovateľ

okrem svojich tvrdení popierajúcich splnenie tejto povinnosti ďalšie dôkazy v tomto smere nepredniesol.
V dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a opaku.

V súvislosti s námietkami navrhovateľa ohľadom ceny vydraženej nehnuteľnosti , ktorá mala byť
podstatne nižšia, preto najnižšie podanie považoval urobené v rozpore s § 16 ods. 6, nakoľko výška

najnižšiehopodanianesmiebyťnižšia,ako3/4-inyhodnotypredmetudražbypodľaznaleckéhoposudku,
v ktorom mal navrhovateľ trvalý pobyt.

Podľa § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo v opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník

hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podaný nemôže byť nižšie ako 3/4-iny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšia
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

Zo znaleckého posudku D.. A. vyplynulo, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na

139.000,-€. V zmysle znaleckého posudku bola nehnuteľnosť ocenená v hodnote 138.688,85 €. Z
obsahu Notárskej zápisnice Č.. Z. XXX/XXXX, Z. XXXX/XXXX Z. XXXXX/XX I. L. XX.X.XXXX vyplýva,
že najnižšie podanie bolo určené sumou 139.000,-€. Nehnuteľnosť bola vydražená v sume 104.250,-
€. 3/4-iny zo stanoveného najnižšieho podania 139.000,-€, činí 104 250,-€, keď nehnuteľnosť bola
vydražená v sume 104.250,-€, bola splnená podmienka v zmysle § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných

dražbách, ktorá výška zodpovedá 3/4-inám najnižšieho podania stanovená znaleckým posudkom. V
súvislosti s uvedenou Notárskou zápisnicou navrhovateľ spochybnil platnosť tejto zápisnice, majúc za to,
že notársku zápisnicu okrem notára mal podpísať aj licitátor, a vydražiteľ. Z notárskej zápisnice vyplýva,
že zápisnicu podpísal dražobník, aj vydražiteľ, odporca v 3. rade - vlastnoručne.

Pokiaľ ide o jeho námietku, že uvedená dražba nebola zverejnená Obecným úradom na príslušnom
mieste, je potvrdením zo strany dražobníka návratka od Obecného úradu v Macove, ktorou bolo
doručené oznámenie o dražbe číslom 54/2010, ktorá obsahovala podľa pripojeného dokladu v spisedražobníkaúdajeovlastníkovinehnuteľnosti,identifikáciunehnuteľnosti,akoajpovinnosťobcevzmysle
§ 14 ods. 4 zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli.

Pokiaľ ide o postup v zmysle § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, určenie vhodného miesta
na vykonanie dražby určuje dražobník po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená
možnosť účasti na dražbe. V tomto smere sa odvolal navrhovateľ na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove identifikované vyššie, ktoré zmenilo rozhodnutie prvostupňového súdu, mimo iného aj z
dôvodov neuvádzaných navrhovateľom, ktoré vyplynuli z dokazovania, keď v konkrétnom prípade sa

nehnuteľnosť nachádzala v Z. Š., ktorá je miestnou časťou krajského mesta Prešov a samotná dražba
sa vykonala v malej obci Čachticiach, vzdialené 300 kilometrov cesty od Prešova, keď súd vo svojom
odôvodnení rozsudku nevylúčil možnosť realizácie dražby aj na takúto vzdialenosť.

Pokiaľ ide o miesto nehnuteľnosti, ktorá sa nachádzala blízko B., V. A. Ú. F. V. H. L. Q. XX A. H. Š.T.
T. XX A. H. B., kde záujem o nehnuteľnosti je všeobecne väčšia z celého územia Slovenska, je mať

pochybnosť o nevhodnosti výberu krajského mesta Košice, síce vzdialená nad 300 kilometrov, odkiaľ
prúdi veľká väčšina pracovnej sily do hlavného mesta a tým je veľký záujem o nehnuteľnosti v okolí B. I.
uvedenejlokality,čonevylučujeväčšízáujemdražiteľovajvtejtooblasti.Trebapoznamenať,žeodvolací
súd rovnako konštatoval, že toto, samozrejme, automaticky nemusí znamenať, že by sa mala dražba
nehnuteľnosti konať vždy po obci, v ktorej tieto nehnuteľnosti sú. Vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie

odvolacieho súdu v jednej konkrétnej veci, je to len jeden z právnych názorov, ktoré nie vždy sa úplne
dajúaplikovaťnakonkrétnyprípad,pričom dôvodyneplatnostidražbybolizinýchzávažnýchskutkových
zisteniach namietaných navrhovateľom( úspešnosť v spore o vrátenie daru, prechod vlastníctva, zánik
záložného práva/, ako len z uvedeného dôvodu, súd sa nestotožnil jednoznačne s týmto názorom
nakoľko v danom prípade miesto výkonu dražby nebola malá obec, vzdialená 300 kilometrov, ale krajské

mesto odkiaľ s primeraným záujmom o nehnuteľnosti v okolí Bratislavy ako hlavného mesta. v danom
prípade nehnuteľnosť sa nachádza v kat území F. V. H. L. Q. XX A. H. Š.Í. T. XX A. H. B..

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že postupom odporcu v 2. rade neboli
porušené práva navrhovateľa a dražba prebehla v súlade so zákonom, v dôsledku čoho návrh na

vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol.

Podľa § 151 O.s.p. , O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane

s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na citované ustanovenie súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal nasúde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).