Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010752
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010752.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
RomanaHargašaaJUDr.DušanaKrč-ŠeberuvtrestnejveciprotiodsúdenémuP.G.preprečinskrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 7. júna 2017 prejednal
sťažnosť odsúdeného P. G. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. marca 2017, sp. zn.
2Nt/27/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného P. G. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 22. marca 2017, sp. zn. 2Nt/27/2016, podľa § 399 ods.
2 Tr. por. zamietol ako nedôvodný návrh odsúdeného P. G., na povolenie obnovy konania v trestnej
veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. decembra 2010, sp.
zn. 2T 78/2010, uznaný za vinného z prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. a

odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/
Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná
zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 11 rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. pri
súčasnom zrušení výroku o treste uloženom odsúdenému P. G. skorším rozsudkom Okresného súdu

Košice I zo dňa 18.03.2009, sp. zn. 7T/95/2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
19.03.2009 sp. zn. 7T/95/2008 z 19.03.2009, za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
4 písm. a/ Tr. zák., ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody na povolenie obnovy

konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože odsúdený v návrhu uviedol tie isté skutočnosti a dôkazy,
ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. augusta
2013, sp. zn. 1Nt 17/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19. decembra
2013, sp. zn. 2Tos/96/2013, jeho návrh je teda len opakovaním predchádzajúceho návrhu (zjavne z
dôvodu nesúhlasu odsúdeného s rozhodnutím o jeho skoršom návrhu na povolenie obnovy konania)
a nejde preto o žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o treste odsúdeného. Vyslovil
preto záver, že trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov uložený odsúdenému v pôvodnom konaní je
dôvodný a primeraný, tento trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaných trestných činov
a pomerom odsúdeného a nie je v zrejmom nepomere ani s účelom trestu.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote podal sťažnosť

odsúdený P. G.. V jej písomnom odôvodnení sám namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré
nepovažoval za správne a zákonné z dôvodu, že podľa jeho názoru sú dané podmienky pre povolenieobnovy konania, pretože v pôvodnom konaní mu bol trest uložený podľa neexistujúceho zákona, nešlo
o trest na dolnej hranici trestu a okresný súd opomenul použitie § 39 ods. 1 Tr. zák.. Navrhol preto,
aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a aby sám rozhodol o povolení ním navrhovanej obnovy

konania v predmetnej trestnej veci.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 5. mája
2017, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť výroku napadnutého
uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného

P. G. nie je dôvodná.

Okresnýsúd správnezistil,ževdanomprípadeniesúsplnenézákonnépodmienkynapovolenieobnovy
konania. Z podaného návrhu odsúdeného P. G. je totiž zrejmé, že je nedôvodný, pretože obsahuje
rovnaké skutočnosti a dôkazy, pre ktoré už bol jeho predchádzajúci návrh zamietnutý.

Odsúdený P. G. v citovanej trestnej veci podal totiž už dňa 15. mája 2013 návrh na povolenie obnovy
konania, ktorý Okresný súd Prievidza zamietol uznesením zo dňa 28.8.2013, sp. zn. 1Nt 17/2013.
Sťažnosť, ktorú proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal odsúdený, Krajský súd v Trenčíne
uznesením zo dňa 19.12.2013, sp. zn. 2Tos/96/2013, zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. Už v rámci tohto časovo prvého (skoršieho) podaného návrhu sa pritom odsúdený P. G. v

trestnej veci týkajúcej sa právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
5.12.2010, sp. zn. 2T 78/2010 domáhal obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste s poukazom na nález
Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012 s poukazom na to, že trest uložený
mu v pôvodnom konaní v odsudzujúcom rozsudku vo výmere 11 rokov považoval za neprimeraný a

domáhal sa prehodnotenia jeho správnosti.

Z uznesení Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.8.2013, sp. zn. 1Nt 17/2013, ako aj z uznesenia
nadriadeného Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.12.2013, sp. zn. 2Tos/96/2013, ktorými bol skorší
návrh odsúdeného zamietnutý ako nedôvodný, je zrejmé, že obidva súdy sa dôvodmi a argumentmi

odsúdeného uvedenými v návrhu na obnovu konania dôsledne a podrobne zaoberali a keďže nezistili
splnenie zákonných podmienok na povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli
najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene
pôvodného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o treste, nepovažovali odsúdeným podaný návrh za
opodstatnený a v ňom uvedené dôvody a argumenty odsúdeného neakceptovali s poukazom na to,

že trest uložený odsúdenému v pôvodnom konaní právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza
zo dňa 5.12.2010, sp. zn. 2T 78/2010 vo výmere 11 rokov je trestom primeraným a nie je v zrejmom
nepomere k závažnosti spáchaných trestných činov a k pomerom odsúdeného a ani v zrejmom rozpore
s účelom trestu..

Zobsahuspisuizodôvodneniacitovanýchuznesenívyplýva,žeodsúdenémuP.G.bolvyššieuvedeným
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.12.2010, sp. zn. 2T 78/2010 uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím nielen § 36
písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák, § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák., ale aj za použitia
ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za

súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo
vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom
do 21. decembra 2012.

Vyplýva z nich však aj to, že „protiústavná“ časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred

21. decembrom 2012, bola vo veci konajúcim súdom pri ukladaní trestu negovaná použitím ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v
znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli teda negované práve
použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. tým, že sprísnená trestná sadzba v posudzovanom prípade
nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa,

pričom súd v pôvodnom konaní mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú
hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona v § 221
ods. 4 Tr. zák., t. j. pod 10 rokov. Zníženie trestu sa preto neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa §
41 ods. 2 T. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, súd vpôvodnom konaní mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť
( s príslušným obmedzením vyplývajúcim z ustanovenia § 39 ods. 3 Tr. zák.) ešte aj nižší trest.

Za potrebné považuje krajský súd poukázať aj na okolnosť, že odsúdenému P.i G. bol za zbiehajúce sa
trestné činy - za prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. a za obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. ukladaný súhrnný trest, ktorý v zmysle § 42 ods.
2 Tr. zák. nesmie byť miernejší ako trest uložený odsúdenému skorším rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 18.03.2009, sp. zn. 7T/95/2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa

19.03.2009 sp. zn. 7T/95/2008 z 19.03.2009, za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
4 písm. a/ Tr. zák. vo výmere 10 rokov, vo vzťahu ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest a ktorý bol
podľa § 42 ods. 2 Tr. por. zrušený.

Navyše už týmto citovaným skorším rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 18.03.2009, sp. zn.
7T/95/2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.03.2009 sp. zn. 7T/95/2008 z

19.03.2009, bol odsúdenému P. G. za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm.
a/ Tr. zák. mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. (dohoda o vine a prijatí trestu) a uložený len
vo výmere 10 rokov.

Okresnýsúdinadriadenýkrajskýsúdvužcitovanýchuzneseniach,ktorýmibolskoršínávrhodsúdeného
zamietnutý ako nedôvodný, poukázali aj na tú skutočnosť, že základná trestná sadzba pri obzvlášť
závažnom zločine podvodu podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. je 10 rokov až 15 rokov, ktorá po použití
ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, t. j. po jej zvýšení o jednu
tretinu, bola 10 rokov až 20 rokov s povinnosťou ukladať trest nad jej jednu polovicu, t. j. nad 15 do 20

rokov, pričom odsúdenému bol uložený za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 11 rokov, t. j. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Sprihliadnutímnaostatnéokolnosti,ktorésúdmusízohľadniťpriurčenídruhuavýmerytrestu,hodnotiac
osobu odsúdeného a tiež predovšetkým povahu zbiehajúcich sa trestných činov, za ktoré bol odsúdený

uznaný vinného a jej vysokú závažnosť, dospeli okresný i krajský súd k záveru, že odsúdenému v
pôvodnom konaní právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.12.2010, sp. zn. 2T
78/2010 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím
nielen § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák, § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák., ale aj za
použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a

za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom
do 21. decembra 2012, nebol v zrejmom nepomere k závažnosti činov, k pomerom páchateľa a ani v
zrejmom rozpore s účelom trestu.

Ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21.
decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sa preto na trest uložený v pôvodnom konaní
nevzťahujú a ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s
nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, neprichádzalo do úvahy.

Pokiaľ teda odsúdený P. G. v opakovane podanom a teraz posudzovanom návrhu na obnovu konania
v trestnej veci týkajúcej sa právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
5.12.2010,sp.zn.2T78/2010saznovadomáhalobnovykonaniavovzťahukvýrokuotrestespoukazom
na nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, je jeho návrh len opakovaním predošlého návrhu,
pretože v ňom uviedol tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré boli už citovanými právoplatnými uzneseniami

okresného a krajského súdu zamietnuté. Závery oboch súdov v nich uvedené nie sú pritom v rozpore
ani s uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 7.5.2014 sp. zn. PLz. ÚS 2/2014 a v ňom uvedeným
stanoviskom.

Okresný súd preto vecne správne zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania z dôvodu

uvedeného v § 399 ods. 2 Tr. por., t. j. pre nezistenie podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr.
por. a keďže krajský súd sa so záverom okresného súdu stotožnil, nepovažoval námietky odsúdeného
uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného P. G. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.