Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230161
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115230161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: V I S T O
s. r. o., so sídlom Bánovská cesta 8220/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 579 582, právne zastúpený JUDr.
Irenou Šurinovou, advokátkou so sídlom K. XX, XXX XX E., proti žalovanej: W. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom,
advokátom so sídlom N. N. X, XXX XX L. G., o zaplatenie 68,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/471/2015-65 zo dňa 31. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a zároveň žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania.

2. Poukázal na to, že z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sporovom konaní je potrebné, aby žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný
subjekt je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní. Považoval medzi účastníkmi za nesporné, že

žalobca vyhotovil na vlastné náklady vodovodnú a kanalizačnú prípojku v predmetnom bytovom dome
č.s. XXXX a súčasne, že žalovaná je vlastníkom bytu č. 24 na treťom poschodí vo vchode C bytového
domu s. č. XXXX a spoluvlastníkom v spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
s.č. XXXX v podiele o veľkosti 749/20683 a keďže nemal o týchto nesporných skutkových tvrdeniach
žalobcu závažné a dôvodné pochybnosti, vychádzal z týchto nesporných skutočností pri svojom
rozhodnutí. Pre posúdenie základu žalobcom uplatňovaného nároku sa javila ako zásadná právna
otázka, otázka vlastníctva k spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu s.č. XXXX na

L. ulici v N. I. W.. Ust. § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len ZVB) je upravený jeden zo základných princípov, ktoré sú spojené s existenciu vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v bytovom dome, ktorým je tzv. akcesorita spoluvlastníctva spoločných častí a
spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým
priestorom. Akcesorita v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným
častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, inak povedané spoluvlastnícky podiel vždy sleduje
právny osud bytu alebo nebytového priestoru a priamo zo zákona prechádza na jeho nového majiteľa.

Ust. § 2 ods. 5 veta prvá ZVB definuje spoločné zariadenia bytového domu ako zariadenia, ktoré sú
určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo
domu. V druhej vete je demonštratívne vymenovávané spoločné zariadenie bytového domu, a to výťahy,
práčovneakotolne,vrátanetechnologickéhozariadenia,sušiarne,kočikárne,spoločnételevízneantény,bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Definícia vodovodnej a kanalizačnej prípojky je obsiahnutá v zák. č. 442/2002 Z.z., z ktorej je zrejmé,
že nemožno považovať za prípojky vnútorný vodovod a vnútorné rozvody kanalizácie v bytovom dome.

Vodovodná a kanalizačná prípojka bytového domu je nepochybne určená na spoločné užívanie a slúži
výlučne tomuto bytovému domu bez ohľadu na to, či sú umiestnené mimo bytového domu. § 19 ods.
1 ZVB výslovne stanovuje, že spoločné zariadenia sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome s výnimkou prípadu, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S nadobúdaním
vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome je spojené aj nadobúdanie spoluvlastníctva k spoločným

zariadeniam bytového domu. Tomuto napokon korešponduje aj ust. § 4 ods. 2 veta druhá zák. č.
442/2002 Z.z.

3. V kontexte veci tak možno konštatovať, že žalovaná spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu
nadobudla aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
teda vrátane vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu. Predmetné sa konštatovalo aj v zápise

z predkolaudačného stretnutia vlastníkov bytov - bytového domu a dodávateľa stavby za účasti zástupcu
mesta dňa 14.11.2008. V konaní nevyšlo najavo, že by sa v zmysle § 19 ods. 1 ZVB dohodli všetci
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o vlastníctve vodovodnej a kanalizačnej prípojky
inak a toto vlastníctvo previedli na vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Zároveň žalobca
nepreukázalaaninetvrdil,žebybolvlastníkomverejnéhovodovoduaverejnejkanalizácie.Zuvedeného

vyplýva, že žalobca nepreukázal ním tvrdené vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, keďže
vlastníkom týchto môžu byť len vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v predmetnom bytovom
dome alebo vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Právny záver súdu v rozsudku
pokladá za nesprávny, podľa jeho názoru na posúdenie skutočnosti, či sú prípojky samostatnou vecou
sa nevzťahuje zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov, ale zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení
neskorších predpisov ako lex specialis. Z citovaného zákona lex specialis vyplýva, že vodovodné a
kanalizačné prípojky sú samostatnou vecou. V § 3 ods. 3 písm. e) cit. zákona je jasne uvedené, že
za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú vodovodné prípojky a podľa § 3 ods. 4 písm. h)
za verejnú kanalizáciu ani jeho súčasť sa nepovažujú kanalizačné prípojky. S poukazom na ust. § 4

ods. 1 a 2 cit. zákona prípojky sú samostatnou stavbou, a teda samostatnou vecou. ZVB ponechal
zodpovedanie otázky, ktoré časti bytového domu sa považujú za spoločné časti a spoločné zariadenia
domu na zmluvnej úprave účastníkov. Tieto sú v citovanom zákone upravené len demonštratívnym
výpočtom. V zmysle tohto zákona si účastníci v zmluve musia vymedziť a vypočítať spoločné časti
a spoločné zariadenia domu vrátane ich určenia popisu. Preto nie je možné stotožniť sa s názorom

súdu prvej inštancie, že prípojky sa stali súčasťou hlavnej veci, a to bez ich nadobudnutia vlastníkmi
bytov zmluvou. Prípojky zriadil na svoje náklady, a to na základe stavebného povolenia č. j. 2034/2006-
Kn zo dňa 16.02.2006. Vodovodná ani kanalizačná prípojka v žiadnom prípade nemôže byť súčasťou
spoločných častí a zariadení domu, pokiaľ tieto zmluvou vlastník, ktorý ich na vlastné náklady zhotovil,
neprevedie na jednotlivých vlastníkov bytov. Prípojky zhotovil na základe stavebného povolenia a súdu

predložil krycí list rozpočtu, z ktorého je jasné, že vonkajšie prípojky nikdy neboli predmetom úhrady a
tieto neboli ani rozpočtované. Dielo bolo zhotovené na základe zmluvy o výstavbe bytu č. 0501/2007
podľa § 21 zák. č. 182/1993 Z.z., kde bol len zhotoviteľom diela a byt č. 24 nadobudli jeho vlastníci na
základe žiadosti o zápis bytu, t.j. na základe zmluvy. Žalovaná nikdy zmluvou, tak ako to vyžaduje ZVB,
od neho prípojky nenadobudla, v zmluve č. 0501/2007 spoločné časti a zariadenia ako predmet zmluvy

špecifikované nie sú. V zmysle § 22 ods. 1 písm. c) ZVB sa vyžaduje vymedzenie a výpočet spoločných
častí a zariadení domu v zmluve o výstavbe, ale medzi stavebníkmi. Žalobca s týmto právnym postupom
nemá nič spoločné, nakoľko nie je stavebník. Žalovaná nikdy prípojky od neho nekúpila a on je ich
vlastníkom, teda v spore je aktívne legitimovaný. Na základe uvedeného navrhoval rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a tiež mu priznať trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila a poukázala na ďalšie rozhodnutia Okresného súdu Žilina,
v ktorých sa jednalo o úplne identické žaloby proti vlastníkom bytov v bytovom dome na Ul. L., N. I.
W. a následne žalobca niektoré žaloby zobral späť po tom, ako sa mu žaloby začali prvostupňovýmsúdom zamietať a pri niektorých zamietajúcich rozsudkoch ani nepodal odvolanie. Žalobca v odvolaní
používa inú právnu argumentáciu ako použil v žalobe. S odvolaním pripojil nové listinné dôkazy, ktoré
sú v danom odvolacom štádiu neprípustné, nakoľko ich mohol použiť v prvoinštančnom konaní. Tieto

sú navyše pre posúdenie veci nerozhodné. Žalobca obsahovo totožnú zmluvu uzavrel aj s vlastníkmi
bytov v susednom bytovom dome, pričom od týchto vlastníkov nikdy nepožadoval akúkoľvek náhradu za
kanalizačnú a vodovodnú prípojku. Preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s tvrdením, že uviedol nové skutočnosti
v odvolaní a je právne irelevantné, či v podobných konaniach vzal vo veci žalobu späť a v sporoch
nepokračoval. Učinil tak z dôvodu hospodárnosti. V odvolaní nemenil svoju argumentáciu a pridržiaval
sa žalobného návrhu a svojho vyjadrenia k odporu. Preto zotrval na svojom odvolacom návrhu.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu odkázala na svoje podanie a vyjadrenia a namieta tvrdenia žalobcu

o existencii a výške jeho nároku, ktorý od počiatku rozporuje. Žalobca koná šikanózne a súčasne
chaoticky,jehotvrdeniaojasnompreukázanížalovanomnárokusúplneiluzórneavsporovomkonaníaž
komické. Každý žalobca plne zodpovedá za povahu tvrdeného uplatneného nároku, spôsobu uplatnenia
tvrdeného nároku, preukázania nároku a unesenie dôkazného bremena.

9. Krajský súd Žilina ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 387
ods. 1 CSP, § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 379 a § 380
ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Preto pre posúdenie základu uplatňovaného
žalobcom je zásadná právna otázka vlastníctva k spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojke bytového
domu.

11. Za účelom posúdenia dôvodnosti odvolania žalobcu sa odvolací súd zaoberal otázkou, či
vybudovaná vodovodná a kanalizačná prípojka sú samostatnou vecou alebo súčasťou bytového domu.
V súčasnosti je právna úprava týkajúca sa kanalizačných a vodovodných prípojok obsiahnutá v zák.
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ide o ust. § 4 tohto zákona.
Podľa tohto ustanovenia je kanalizačná prípojka úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody

z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po
zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie.
Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená
na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodovodnou stavbou iba ak tak ustanovuje osobitný
predpis. Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s

vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka
sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu
vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného
vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka
je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.

12. Vlastníkom kanalizačnej a vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje
náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu. Ak je
vlastník nehnuteľnosti vlastníkom kanalizačnej a vodovodnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva
nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej a vodovodnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že súčasná právna úprava za vlastníka
vodovodnej a kanalizačnej prípojky považuje v zásade osobu, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady
a v prípade, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky prechádza pri
zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej a kanalizačnej prípojky na nového vlastníka

nehnuteľnosti. To znamená, že zákon v súčasnosti nespája nevyhnutne vlastníctvo vodovodnej a
kanalizačnej prípojky s vlastníctvom nehnuteľnosti. Avšak okrem toho, že určitý subjekt zriadi prípojku
na vlastné náklady, je potrebné, by táto bola vyhotovená spôsobom určeným prevádzkovateľom
verejnej kanalizácie a verejného vodovodu, teda musí byť na jeho osobu vydané rozhodnutie, v ktorombude stanovený tento spôsobom vyhotovenia (§ 4 ods. 6 zák.č. 442/2002 Z.z.). Podľa tejto právnej
úpravy môže byť vlastník vodovodnej a kanalizačnej prípojky odlišný od vlastníka nehnuteľnosti, teda
vodovodná a kanalizačná prípojka môže byť samostatnou vecou. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorá

je bytovým domom, ZVB ponechal zodpovedanie otázky ktoré časti bytového domu sa považujú za
spoločné časti a spoločné zariadenia domu na zmluvnej úprave účastníkov zmluvy, ktoré sú v ZVB
upravené len demonštratívnym výpočtom a je povinnosťou účastníkov zmluvy o prevode vlastníctva bytu
vymedziť spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu.

14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne
splnila svoju dôkaznú povinnosť. V prípade, ak na základe navrhnutých dôkazov súd nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad

(neúspech v konaní) pričíta tej sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného
práva.

15. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd však dospel k rovnakému záveru ako súd

prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke,
aj keď z iných dôvodov. Ako už bolo vyššie konštatované vodovodná a kanalizačná prípojka môžu
byť samostatnými vecami. Na to však, aby boli samostatnými vecami a ich vlastníkom sa stal ten,
kto ich vybudoval na vlastné náklady, okrem preukázania nákladov je potrebné preukázať aj to, že
tieto boli postavené spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu

(napr. stavebným povolením na svoje meno). Ak niet takéhoto dôkazu mohlo by sa jednať, že
prípojky síce žalobca ako zhotoviteľ vybudoval na vlastné náklady pre objednávateľa a objednávateľ je
povinný mu náklady refundovať. Listinnými dôkazmi (krycím listom) však žalobca preukázal iba to, že
predmetom rozpočtu boli iba vnútorné rozvody a nie vonkajšie rozvody, teda vodovodná a kanalizačná
prípojka. Ďalej však nepreukázal, či predmetom zmluvy o dielo okrem výstavby bytového domu spolu s

vnútornými rozvodmi bola aj výstavba kanalizačnej a vodovodnej prípojky. Avšak práve tejto skutočnosti
by nasvedčoval zápis z rokovania predkolaudačného stretnutia vlastníkov bytov zo dňa 14.11.2008, kde
sa konštatuje, že domové prípojky na verejný vodovod a kanalizáciu sú v zmysle zákona vlastníctvom
bytového domu. Žalobca ďalej tvrdil, že na predmetnú stavbu vodovodnej a kanalizačnej prípojky mal
stavebné povolenie, pričom označené stavebné povolenie počas celého konania ani pred súdom prvej

inštancie,anikodvolaniu,nepripojil.Žalobcasícevosvojomvyjadreníkodporu(č.l.47)označilstavebné
povolenie č.j. 2034/2006-Kn zo dňa 16.02.2006, na ktoré poukazoval aj vo svojom odvolaní, ale súdu
prvej inštancie ho nepredložil a ani k svojmu odvolaniu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie platilo
ust. § 120 ods. 1, 4 OSP, v zmysle ktorého boli účastníci povinní tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Do pojmu označiť dôkazy nespadá iba označenie tohto dôkazu, ale zároveň aj jeho

predloženie a v prípade, že sám účastník nemôže zabezpečiť označený listinný dôkaz, môže požiadať
súd, aby zabezpečil tento dôkaz. Pokiaľ však žalobca označil dôkaz - stavebné povolenie, ktoré malo
byť vydané pre jeho osobu, takýto dôkaz mohol súdu sám predložiť a nemohlo mu robiť ťažkosti jeho
zabezpečenie, preto ani nemohol žiadať súd, aby ho zabezpečil.

16. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (a) sa týkajú
procesných podmienok, (b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, (c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo (d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Žalobca v odvolaní preukázal na to, že dielo bolo zhotovené na základe zmluvy o výstavbe bytu č.
0501/2007 podľa § 21 ZVB, kde bol len zhotoviteľom diela a predmetom tejto zmluvy neboli spoločné
časti a zariadenia ako predmet zmluvy špecifikované. Žalobca však počas celého konania (v žalobnom
návrhu, vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu) nepoukazoval na predmetnú zmluvu, ani ju

ako dôkaz nepredložil, hoci mu v tom nebránili žiadne skutočnosti. V zmysle vyššie citovaného ust. §
366 CSP na takýto dôkaz v odvolacom konaní nie je možné prihliadať.18. Vzhľadom k tomu, že žalobca v predmetnom konaní bol v dôkaznej núdzi, keď nepreukázal
vlastníctvo k sporných prípojkám (nepreukázal, že skutočne vystavil prípojky na vlastné náklady a že mal
stavebné povolenie, prípadne rozhodnutie prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a verejného vodovodu

o spôsobe výstavby), z ktorého dôvodu sa mala na jeho úkor obohatiť žalovaná, súd prvej inštancie
správne zamietol žalobný návrh, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa
§ 388 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech.
Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)