Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/58/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200585
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2112200585.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania, IČO: 31 749 542, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, právne zastúpený: JUDr.
Jozef Bolješík, advokát so sídlom Radlinského 50, 920 01 Piešťany, proti žalovaným: 1. G. G., U..
XX.XX.XXXX, U. R. V. R. U.. X, A. K. B., H. X N. V. F. V..D.. XXXXX, 2. C. G., U.. XX.XX.XXXX, L. XX,
XXX XX F., právne zastúpená: Iveta Orlíková, advokátka, so sídlom Kapitulská 6, 917 01 Trnava, 3. G.
G.Č., U.. XX.XX.XXXX, C.. T. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Krahulec,
s.r.o., IČO: 36 858 960, so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, 4. N. T., U.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX
F., o zaplatenie 12.149,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému: N. T., U.. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, zastavuje.

II. Žalovaní 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne počítaným zo sumy 12.149,19 eur od 7.12.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných odporcov.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovaným v 1./ až 3./ rade právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 68,08 % trov konania.

V. Žalovaní v 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý v
rozsahu 100 % trov konania.

VI. Žalovaní v 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov pojednávania odročeného dňa
07.09.2016 a dňa 14.12.2016 každý v rozsahu 100 % trov konania.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavenej časti voči N. T., U..
XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.1.2012 voči žalovaným v 1. až 4. rade

domáhal zaplatenia istiny v sume 12.149,19 eur s 9,50 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
12.149,19 eur od 7.12.2011 do zaplatenia, nesplatených zmluvných úrokov v sume 1.585,80 eur,
zmluvnej pokuty v sume 1.373,49 eur, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia na základe toho,
že dňa 3.7.1998 navrhovateľ uzatvoril s odporcami zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č.207/3485/1997 uzavretý podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorého
poskytol žalovaným v 1. a 2. rade podporu vo výške 16.596,95 eur a nenávratný príspevok vo výške
4.979,08 eur. Žalovaní 1./ a 2./ sa zaviazali splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške

1,0 %, a to formou splátok v počte 359 vo výške splátky 53,40 eur, a poslednej 360. splátky vo výške
43,84 eur s tým, že začiatok splácania podpory sa určil v lehote troch mesiacov od uzavretia zmluvy.
Žalobca uviedol, že ku dňu 29.6.2002 na poskytnutom úvere vznikol dlh vo výške 267,04 eur z titulu
neuhradených splátok. Z uvedeného dôvodu bola žalovaným listom zo dňa 11.7.2002 zaslaná výzva
- upomienka č. 1 a listom zo dňa 16.4.2009 bola žalovaným zaslaná upomienka č. 2 na zaplatenie

neuhradených splátok, výška ktorých ku dňu 1.4.2009 predstavovala sumu 841,59 eur. Listom zo
dňa 21.9.2011 žalobca vyzval žalovaných k úhrade celého dlhu z dôvodu opakovaného porušovania
povinnosti zo strany žalovaných vzhľadom na bod 8.4. Zmluvy o úvere. Ku dňu 6.12.2011 boli odporcovia
v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru vo výške nesplatenej istiny v sume 12.149,19 eur a
nesplatených úrokov v sume 1.585,80 eur. K vyčísleniu zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že túto si
uplatňuje v zmysle čl. VIII ods. 4 zmluvy o poskytnutí podpory vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j.

vo výške 1.373,49 eur, ktorej výška 10 % vychádza zo súčtu istiny 12.149,19 eur a zmluvných úrokov
v sume 1.585,80 eur.

2. Žalovaní v 2. a 4. rade žiadali žalobu zamietnuť a uviedli, že žalobca svoj nárok nedostatočne
preukázal. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti zaplatenia istiny a úrokov, navrhovateľ priložil k návrhu iba

súpis prijatých platieb zo strany žalovaných v 2., 3. a 4. rade, prijaté platby nie sú špecifikované v zmysle
článku V uzatvorenej zmluvy. Žalobca nepredložil špecifikáciu prijatých splátok v súlade s uvedeným
článkom, preto je jeho nárok nepreskúmateľný a nepodložený. Súčasne žalovaný 2./ namietal výšku
uplatnenej zmluvnej pokuty vzhľadom na nejasnosť jej výpočtu.

3. Žalovaný 3./ žiadal, aby súd žalobu zamietol, uviedol, že pri uzavretí predmetnej zmluvy vystupoval
ako ručiteľ pre poskytnutie úveru, ktorého účelom bola výstavba bytu Polyfunkčného domu na
Spartakovskej ulici v Trnave. Žalovaný ďalej uvádza, že v danom prípade nie je možné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, ale podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého i
v samotnej zmluve žalobca ručiteľský záväzok posudzuje. Uviedol, že je nepochybné, že vystupoval

ako ručiteľ pre účel úveru - polyfunkčný dom na Spartakovskej ulici v Trnave, keď s poukazom na túto
skutočnosť spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý by mal preukázať, že úver bol čerpaný v
súlade so zmluvou. Ďalej poukázal na to, že žalobca použil prostriedky štátneho rozpočtu v rozpore
so zákonom, poukázal na ustanovenie § 34 a 37 ods. 1,2 OZ a skonštatoval, že v danom prípade je
zrejmé, že ručiteľské vyhlásenie za daných okolností je nezrozumiteľné a nejasné. Celý postup žalobcu

v predmetnej veci bol však v rozpore so zmluvou a mal za následok neplatnosť ručiteľského záväzku.
Konaním žalobcu a žalovaného 1./ zrejme došlo buď k zmene pôvodnej zmluvy bez jeho vedomia ako
ručiteľa, alebo k svojvoľnému konaniu žalovaného v 1.rade, ktoré mu žalobca svojou nečinnosťou a
nedbanlivosťou umožnil. Potom je nepochybné, že on ako ručiteľ bol uvedený do omylu a teda jeho
ručiteľský záväzok nemôže byť od počiatku platný. Tiež poukázal na to, že samotná zmluva v článku

VII je nejasná, nezrozumiteľná a nedostatočná. V zmysle čl. 1 veriteľ posudzuje návratnosť úveru podľa
ustanovení aj OZ aj ObZ, ručenie nazýva záručnými podmienkami - taký výraz zákon nepozná. Z
návrhu naviac nie je zrejmé, z čoho žalovaná suma pozostáva, nakoľko pohľadávka nie je špecifikovaná.
Uviedol, že doteraz uhradil navrhovateľovi ako ručiteľ spolu čiastku 822,24 eur (24.771 Sk).

3. Žalobca doplnil skutkové tvrdenia k zmluvnej pokute podaním doručeným súdu dňa 30.05. 2014, kde
špecifikoval nárok na zmluvnú pokutu, ako 10% zo sumy istiny vo výške 12.149,19 eur a sumy 1.585,80
eur ako zmluvných úrokov (č.l.154). Žalobca doplnil na č.l. 268-271 špecifikáciu platieb žalovaných
vrátane rozdelenia započítania na istinu a príslušenstvo. Na istinu započítal žalobca platby vo výške
4.447,77 eur a na úroky sumu 4.896,50 eur.

4. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 18C/58/2012-310 zo dňa 21.10.2015 nasledovnými
výrokmi:
I. Odporcovia v 1. až 4. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 12.149,19 eur s 9,25
%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.149,19 eur od 7.12.2011 do zaplatenia, nesplatené

zmluvné úroky v sume 1.585,80 eur, zmluvnú pokutu v sume 1.373,49 eur, všetko v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných odporcov.II. Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 12.149,19 eur od 7.12.2011
do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Odporcovia v 1. až 4. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v

sume 5.774,62 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Odporcovia v 1. až 4. rade s ú p o v i n n í zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 906 eur z titulu
súdneho poplatku, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Odporcovia v 1. až 4. rade s ú p o v i n n í zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania štátu v
sume 278,88 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Súd z r u š u j e platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 1Ro/5/2012-14 zo dňa 17.2.2012.

5. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaný v rade 4./ a 3./ čo do povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, zmluvné úroky, úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia.

6. Krajský súd Trnava uznesením č.k. 23Co/32/2016-344 zo dňa 21.03.2016 rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil v napadnutej časti. Krajský súd Trnava uložil v zrušujúcom rozhodnutí povinnosť súdu ak
je názoru, že ručiteľský záväzok je platný, je potrebné sa riadne vysporiadať s tým, či výška ručiteľského
záväzku zodpovedá nároku žalobcu, na úroky a zmluvnú pokutu, ako aj posúdiť od kedy a v akej výške
sú žalovaní v omeškaní. Súčasne riadne rozhodnúť o trovách konania.

7. Žalovaný v rade 2./ žiadal posúdiť zmluvu ako spotrebiteľskú s použitím ustanovení občianskeho
zákonníka. Súčasne žalovaná 2./ vzhľadom na odstúpenie žiadala z úradnej moci posúdiť premlčanie,
pričom súčasne vzniesla námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené žiadala návrh žalobcu vo zvyšku
zamietnuť.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej 2./ vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016, kde uviedol,
že podľa jeho názoru ide v prejednávanom prípade o obchodno-právny vzťah, na ktorý sa použijú
ustanovenia obchodného zákonníka.

9. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.12.2016 poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy a
vzniesol námietku premlčania.

10. Žalobca v záverečnom vyjadrení zo dňa 19.12.2016 uviedol, že žalobca úročil pohľadávku z
poskytnutých peňažných prostriedkov do 30.06.2005 1% ročne, pričom uvedená sadzba bola zvýšená

na 6% ročne od 01.07.2005, a na 6,5% od 01.03.2006. Súčasne pripojil k vyjadreniu históriu pohybov
na účte (č.l.408-411). Súčasne k podaniu pripojil rozhodnutia o zvýšení splátky z roku 2005 a 2006.
Informáciu o stave úveru, z ktorej plynie, že bola uhradená istina dňa 11.05.2016 vo výške 12.149,19 eur.

11. Na pojednávaniach konaných vo veci, žalovaný v rade 2./ a 3./ rozporovali skutkové tvrdenia žalobcu

a poukazovali na skutočnosť, že žalobný nárok v zostávajúcej časti požadovaného príslušenstva je
nepreskúmateľný, poukázali na námietku premlčania vznesenú v predchádzajúcich podaniach, ako aj
spotrebiteľský charakter zmluvy.

12. Žalobca doplnil v rámci pojednávania dňa 21.12.2016 skutkové tvrdenia tak, že k zvýšeniu úrokovej

sadzby úveru došlo z dôvodu aplikácie článku 8 ods. 7 zmluvy, a to 0,5% za každých 6 mesiacov
nesplnenia podmienky zo zmluvy dokončiť výstavbu v lehote 24 mesiacov.

13. Dňa 02.02.2017 bolo súdu oznámené, že žalovaný v rade 4./ zomrel dňa 25.12.2016.

14. Žalobca v reakcii na úmrtie žalovaného v rade 4./ vzal žalobu voči žalovanému 4./ podaní doručeným
súdu dňa 14.02.2017 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

15. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)16. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

17. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

18. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

21. Súd na základe skutočnosti, že žalovaný 4./ zomrel, a späťvzatia žaloby žalobcom za použitia
citovaných ustanovení rozhodol tak, že konanie voči žalovanému v rade 4./ zastavil.

22. Žalobca sa po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu Trnava vo zvyšnej časti domáha zaplatenia
úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne počítaným zo sumy 12.149,19 eur od 07.12.2011 do
11.05.2016 (suma celkom4.978,51 eur), úrokov z úveru vo výške 1.585,80 eur a zmluvnej pokuty vo
výške 1.373,49 eur.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, vyjadreniami na
pojednávaniach, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade
bola uzavretá dňa 03.07.1998 Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru pod č. XXX/XXXX/XXXX.
Žalovanývrade3./podpísalzmluvuakoručiteľ.Žalovanýmbolaposkytnutápodporavovýške16.596,96
eur (500.000,- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 1% a dobe splatnosti 30 rokov. Listom zo dňa

11.06.2009 (č.l. 303-308) žalobca jednostranne odstúpil od úverovej zmluvy, a to z dôvodu omeškania
s plnením splátok, pričom odstúpenie od zmluvy doručil obom žalovaným.

24. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

25. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 124/1996 Zb. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „ZoŠFRB“)
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zriaďuje sa Štátny fond rozvoja bývania 1) (ďalej len
"fond") na financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora"), ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje
pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. (1) Fond je právnická osoba so sídlom v
Bratislave. (2)

26. Podľa § 2 ods. 1 ZoŠFRB (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), správu fondu vykonáva
Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

27. Podľa § 3 ods. 1 ZoŠFRB (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zdroje fondu sú:

a) splátky úverov poskytnutých z fondu,
b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,
c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
d) výnosy z prostriedkov fondu uložených v banke s výnimkou výnosov z prostriedkov poskytnutých
fondu zo štátneho rozpočtu,

e) príjmy z výťažku pri výkone exekúcie veci, na ktorú bolo zriadené zmluvné záložné právo,
f) zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového roka s výnimkou
zostatkov prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,
g) zostatky nevyčerpanej podpory vrátenej žiadateľom s výnimkou zostatkov vrátenej nevyčerpanej
podpory poskytnutej z prostriedkov štátneho rozpočtu v prechádzajúcom roku,

h) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených
osobitným predpisom, 3)
i) úvery poskytnuté bankami,
j) dary,k) dotácie zo štátneho rozpočtu, 4)
l) iné zdroje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

25. Podľa § 4 ods. 1 ZoŠFRB (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), prostriedky fondu možno
použiť na
a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,
b) správu fondu,

c) splátky úverov poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov.

26. Podľa § 5 od. 1 písm. b) ZoŠFRB (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), podporu možno
poskytnúť na tieto účely: b) výstavba bytu alebo dostavba rozostavaného bytu v rodinnom dome
5b) vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou nebytového
priestoru.

27. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZoŠFRB (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), druhy podpory
sú: úver.

28. Podľa § 12 ods. 1 ZoŠFRB (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na základe rozhodnutia

podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu.

29. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

30. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

31. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), (platný v čase vykonania

úkonu), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

32. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

33.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)

34. Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom nie sú: p) úver poskytovaný
na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové
sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných

podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za
úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu.35. Poznámka 4) odkazuje napr. na zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení
neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z. z.

36. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (1) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2)

37. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

38. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

39. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)

42. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

43. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci

ho na to veriteľ písomne vyzval.

44. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

45. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.

48. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy49. Súd konštatuje, že žalobca a žalovaní v rade 1./ a 2./ dojednali dohodu o zmluvnej pokute platne,
a preto by táto prináležala žalobcovi voči nim. Súd konštatuje, že obsah dohody o zmluvnej pokute je
jasný a zrozumiteľný, jednoznačne určiteľný. Súd súčasne nemal ani pochybnosti o spôsobe určenia

pokuty v konaní. Pochybnosti sú však, čo do výšky. Vzhľadom na nejednoznačnosť výpočtu úrokov
z úveru uplatnených v konaní. Vo vzťahu k platnosti ručiteľského záväzku k zmluvnej pokute súd
dospel k záveru, že ručitelia sa nezaviazali na uhradenie zmluvnej pokuty, ale len na úhradu dlhu v
podobe poskytnutého úveru a jeho úrokov, lebo takéto znenie má ručiteľské vyhlásenie. Vo vzťahu
k uplatnenej zmluvnej pokute súd konštatuje, že na túto sa ručitelia nezaviazali, nakoľko nárok na

zmluvnú pokutu je samostatný právny nárok, ktorý neplynie z ručiteľského vyhlásenia uvedeného v
ČL.VII. ods. 1 zmluvy, ale je samostatne upravený po tomto vyhlásení v ČL. VIII ods. 4. Systematika
zmluvy ako aj jej znenie vylučuje, aby ručitelia boli zaviazaní aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom
na uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému v rade 3./ zamietol. Súd
súčasne skúmal nárok žalobcu na uplatnené úroky z úveru. Súd konštatuje, že žalovaní v priebehu
konania opakovane namietali nepreskúmateľnosť takto uplatnených úrokov, pričom nebolo im zrejmé,

ako žalobca vypočítal tieto úroky, ako započítaval platby na ne, ani ako dospel k celkovej sume
úrokov. Súd uvádza, že skutkové zdôvodnenie žaloby je nevyhnutné urobiť tak, aby toto mohlo byť
preskúmateľné súdom, pričom opis rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Súd konštatuje, že v opise rozhodujúcich skutočností absentuje matematicky overiteľné určenie
výšky požadovaných úrokov, pričom tieto súd nemôže priznať na základe nepreskúmateľnej listiny od

tretej strany (viď oznámenie o výške úrokov od financujúcej banky). Nepreskúmateľnosť úrokov súčasne
plynie aj z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, kde síce popisuje započítanie na úroky,
avšak nezohľadnil pritom všetky platby žalovaných, kde žalobca napr. na č.l. 129-131nesporne tvrdí
(niktouvedenýdokumentnerozporoval),žežalovanízaplatilisumu10.308,-eur,avšaknač.l.268-271už
v prílohách preukazuje úhrady a ich započítanie len v rozsahu 9.344,27 eur, čo už žalovaní rozporovali.

Žalobca v tejto časti zostal nečinný, aj napriek dvom možnostiam (odročenie pojednávaní) na doplnenie
skutkových tvrdení a vysvetlení uvedených skutočností a rozdielov, čo však neučinil. Vzhľadom na
uvedené, sú nárok na úroky z úveru zamietol, nakoľko tieto nemožno preskúmať, a preto ich nemožno
ani priznať. Súd konštatuje, že žalovaní 2./a 3./ vzniesli námietky premlčania, pričom pre ich riadne
posúdenie by súd musel vedieť presné sumy úrokov za jednotlivé obdobia, čo však z predložených

rozpisov, a absentujúcich skutkových tvrdení nie je možné zistiť, preto súd žalobu v tejto časti zamietol
pre nepreskúmateľnosť nároku.

50. Tak ako súd uviedol vyššie, v konaní žalovaní vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu,
vzhľadom k čomu sa súd najskôr zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou premlčania

nároku žalobcu.

51. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom

premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

52. Z vykonaného dokazovania dospel súd záveru, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne a

je potrebné na ňu prihliadať, a to čo do uplatnenej zmluvnej pokuty vo vzťahu k žalovanému 1./ a 2./.
Voči žalovanému v rade 3./ súd žalobu zamietol čo do zmluvnej pokuty z dôvodov uvedených v ods. 49,
pričom však konštatuje, že ak by nezamietal, z uvedeného dôvodu, tak by zmluvnú pokutu zamietal z
dôvodu jej premlčania. V zásade rovnaký záver súd prijal k úrokom z úveru.

53. Žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru. Hoci s prihliadnutím
na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. p) ZoSÚ nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade založený predmetnou
zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou v širšom zmysle. Súd má za to, že
v predmetnej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, nakoľko žalobca je samostatnou právnickou

osobou, pričom jeho príjmami sú o.i. aj splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu, výnosy zo sankcií
uložených fondom, a v súčasnosti aj výnosy z prostriedkov fondu uložených v Štátnej pokladnici. Z
uvedeného je možné uzavrieť, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho
so ziskom, preto vykonáva činnosť obchodnú, a preto aj žalobcu je možné subsumovať pod ustanovenie§ 52 ods. 3 OZ. Postaveniu žalobcu ako dodávateľa napovedá aj skutočnosť započítavania platieb
urobených žalovanými na príslušenstvo, čo predstavuje čisto obchodný prístup. Žalovaní sú pritom
nepochybne spotrebiteľmi, ktorí služby žalobcu využili v zmysle zákona o ŠFRB a nevystupovali v

predmetnom právnom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Právny vzťah vzniknutý predmetnou zmluvou medzi jej účastníkmi nie je možné posudzovať ako vzťah
obchodného charakteru, pretože podľa samotných záverečných ustanovení zmluvy (čl. XII. bod 12.3)
sa táto zmluva riadi najmä Občianskym zákonníkom, nie Obchodným zákonníkom. Zároveň je nutné v
prospech žalovaných ako spotrebiteľov vyložiť ustanovenie § 54 ods. 1 a 2 OZ, z ktorého vyplýva, že

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 OZ), pričom bez ohľadu na text zmluvy, ktorou je spotrebiteľ viazaný, nemôže si zhoršiť svoje
zmluvné postavenie tak, že by nevyužil práva, ktoré mu poskytuje Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1 OZ)..

54. Predmetná úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu, hoci je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská

zmluva v širšom zmysle spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, keď zároveň vzhľadom na
povahu účastníkov zmluvy a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické
občianskoprávnevzťahy,atoajspoukazomnapoužitieObčianskehozákonníkauvedenévzáverečných
ustanoveniach zmluvy. Hoci teda úverová zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, je daný jej spotrebiteľský charakter v širšom slova zmysle, a to v zmysle §

52 a nasl. OZ, ktorý súd v predmetnej veci na právny vzťah účastníkov zmluvy aplikoval.

55. Súd poukazuje na to, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália
medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia
od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992),

avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia
v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva
takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09).

56. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/278/2014 zo dňa
11.03.2015 v obdobnej veci ako je tu prejednávaná, v ktorom súd uviedol, že „v závislosti od toho
súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ posúdil predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
tohto konania ako zmluvu spotrebiteľskú, a to bez ohľadu na to, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 1 ods. 3 písm. p/ citovaného zákona). Argumentácia žalobcu v

tomto smere uvedená v odôvodnení jeho odvolania je správna, avšak nemožno k nej prihliadnuť v jeho
prospech, pretože nie je právne významné, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ je daný jej spotrebiteľský charakter v širšom
slova zmysle, a to v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvého stupňa v
predmetnej veci správne na právny vzťah účastníkov aplikoval. Dôvod pre takúto aplikáciu vyplýva

nepochybne zo záverečných ustanovení predmetnej zmluvy o úvere (uvedených vyššie), ktorý účastníci
pripustili, že ich právne vzťahy sa riadia tak Obchodným zákonníkom, ako aj Občianskym zákonníkom.“

57. V konaní bolo preukázané, že žalobca listami zo dňa 11.06.2009, doručenými žalovaným v
1. až 4. rade, odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinností žalovanými, ktorí sa dostali do

omeškania s plnením 11 splátok. Pričom požadoval od žalovaných v 1. až 4. rade uhradenie nesplatenej
istiny, nesplateného prislúchajúceho úroku a sankcie v celkovej sume 25.279,79 eur. Skutočnosť, že
odstúpenie od zmluvy bolo riadne doručené žalovaným v 1. a 2. rade, preukázali žalovaní tým, že
predložili originály týchto listín, pričom by bolo nehospodárne vykonávať dokazovanie ohľadom dátumu
doručenia odstúpení od zmluvy pre účely rozhodnutia vo veci. Podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením

zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť si navzájom už vykonané plnenia (§ 457
OZ), a to titulom bezdôvodného obohatenia. Odstúpením od zmluvy vzniklo teda žalobcovi právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných. Toto právo sa v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť doručením odstúpenia od zmluvy zo dňa
27.06.2009 (žalovaná 2./), 23.06.2009 (žalovaný 3), a 25.06.2009 pri žalovanom v rade 4./, z čoho je
zrejmé, že žaloba dňa 11.01.2012 bola podaná po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby.58. Na odstúpenie od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu žalobcu adresovaného žalovaným
v 1. a 2. rade je pritom potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia
Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká,

keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej
strane, pričom Obchodný zákonník v § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa
prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve
ustanovenie § 506 OBZ umožňuje veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac
než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie

dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v § 48
ods. 2 v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v
Občianskom zákonníku je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia, ktorej výhodnejšej úpravy
sa žalovaní nemohli vzdať. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 OZ umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť
sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne
obmedzená ustanovením § 54 OZ, pretože podľa tohto ustanovenia sa zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od
začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností
zmluvné postavenie žalobcov zhoršuje. Ak spotrebiteľská zmluva upravuje následky odstúpenia odlišne

od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je absolútne neplatné pre jeho rozpor s ustanovením
§ 54 OZ.

59. Z vyššie uvedeného má súd za to, že medzi zmluvnými stranami bolo po odstúpení od zmluvy
možné práve vysporiadanie vzájomných vzťahov podľa princípov bezdôvodného obohatenia pri aplikácii

dvojročnej premlčacej doby, keď žalobca podal žalobu na súd až po jej uplynutí. Je potrebné pritom
poukázať na to, že je to žalobca, kto sa rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú
iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia
(napr. výpoveď, strata výhody splátok).

60. Nakoľko v konaní bola vznesená námietka premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú, na
premlčanie nároku žalobcu voči žalovaným prihliadol, a preto súd žalobu čo do uplatnenej zmluvnej
pokuty voči žalovanému v rade 1./ a v rade 2./ zamietol. Za premlčané by súd považoval aj uplatnené
zmluvné úroky, za obdobie do odstúpenia od zmluvy, ak by ich nezamietal pre nepreskúmateľnosť.
Rovnako zamietol súd žalobu aj v časti zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania z dôvodu, že ak došlo

k zrušeniu zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej (§ 48 OZ), zanikajú aj práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy, a účastníci si majú vrátiť len to čo poskytli.

61. Vzhľadom na to, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 12.149,19 eur na základe rozsudku
č.k. 18C/58/2012-310 zo dňa 21.10.2015, a preto viazaný výrokom tohto rozsudku súd preskúmal

nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd konštatuje, že v súlade s vyššie uvedenými
právnymi závermi po odstúpení od zmluvy a doručení výziev do sféry žalovaných (či už do vlastných
rúk, alebo neprevzatím zásielky na pošte) po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie (viď č.l.304-306),
vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Poslednému bolo doručené odstúpenie a výzva na
plnenie žalovanému v rade 2./ 27.06.2009 a od tohto momentu mal žalobca právo žiadať úroky z

omeškania. Vzhľadom na uvedené, súd mu tieto priznal z súdom priznanej istiny vo výške 12.149,19
eur od požadovaného dátumu 07.12.2011 do 11.05.2016, ale v sadzbe 9% platnej pre dané obdobie
omeškania.

62. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

63. Súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 určil žalovaným lehotu na plnenie 30 dní vzhľadom na
výšku úrokov z omeškania 4847,02 eur.

64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.65. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

66. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

67 Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

68. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

69. Podľa ČL. 4 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

70. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia istiny
12.149,19 eura, zmluvného úroku vo výške 1.585,80 eur, úroku z omeškania vo výške 5.116,30 eur

(vyčíslenékudňuzaplatenia11.05.2016,vrátanečasti,vktorejbolažalobazastavená)azmluvnejpokuty
vo výške 1.373,49 eur, tj. žiadal celkom sumu 20.224,78 eur, pričom bol úspešný v časti o zaplatenie
sumy 12.149,19 eur a úroku z omeškania vo výške 4.847,02 eur, tj. v sume celkom 16.996,21 eur. V
časti, ktorej bolo konanie o úroku z omeškania zastavené súd pripočítal na ťarchu žalobcu, ako jeho
neúspech. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu 84,04 % a hrubý úspech žalovaných 15,96 %, a

teda konečný čistý úspech žalobcu je 68,08 % (84,04 - 15,96). To v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobcu voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 68,08 % trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

72. Žalovaní v záverečnej reči si uplatnili nárok na náhradu trov konania v zmysle § 181 ods. 4 a 5 CSP.

73. Podľa § 181 ods. 4 a 5 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť

lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154. (4) Ak
v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania
znáša ten, kto odročenie zavinil. (5)

74. Súd odročil pojednávanie konané dňa 07.09.2016 a 14.12.2016 za účelom poskytnutia možnosti
žalobcovi preukázať nárok na vyčíslené úroky z úveru. Uvedené skutkové tvrdenia a skutočnosti, ako
aj dôkazy bolo potrebné podať so samotným návrhom. Nakoľko v dôsledku odročenia pojednávania
podľa § 181 ods. 4 CSP došlo k vzniku trov na strane žalobcu, trovy odročeného pojednávania znáša
ten, kto odročenie zavinil, t.j. žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Na uvedenom pritom nič

nemení skutočnosť, že na strane žalovaných ide o spotrebiteľov, nakoľko aplikácia § 181 ods. 5 CSP nie
je v rámci ustanovení o spotrebiteľských sporoch (§ 290 a nasl. CSP) vylúčená. O výške náhrady trov
konania žalobcu za odročené pojednávanie bude rozhodnuté analogicky v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.75. O náhrad trov konania v zastavenej časti voči žalovanému v rade 4./ rozhodol súd za požitia čl.
4 a čl 17 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavenej časti

vzhľadom na výsledok, konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.